Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201569
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120201569.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: C.B. S., A..: X.X.XXXX, W. XXX XX H. A. Q. XX,
zastúpeného JUDr. Adriánom Cupákom, advokátom, Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, proti
žalovanému: Silverside, a.s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052
560, v konaní o zdržanie sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu podľa dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 18.5.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a iných
príjmov - nad sumu prevyšujúcu spolu v súčte všetkých platieb a zrážok zo mzdy žalobcu sumu 5.000,-
Eur, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.12.2019 doručenou súdu 31.1.2020 sa žalobca domáha, aby súd vydal rozsudok,
ktorýmbyžalovanémuuložilpovinnosť„zdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyzodňa18.5.2017
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a iných príjmov“, a nahradiť mu trovy
konania.

2. Súčasťou tohto podania bol aj návrh, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému
uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 18.5.2017 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy a iných príjmov, do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Žalobca podanie odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017 (ďalej len „zmluva“). Na základe zmluvy mu bol poskytnutý
úver vo výške 5.000,- EUR, a podľa zmluvy má zaplatiť žalovanému za poskytnutý úver sumu 7.634,40,-
EUR. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mu predložil listiny s tým, že ak chce aby mu bol poskytnutý
úver, je potrebné predložené listiny podpísať. Dodal, že predložené listiny tak podpísal v presvedčení,
že uzatvoril zmluvu. Jednou z týchto listín bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej aj ako „Dohoda“).
Žalobca tvrdí, že v súvislosti s Dohodu mu nebolo nič bližšie vysvetlené, dokonca si nie je vôbec vedomý,

že mal takúto dohodu podpísať. Samotné vyhotovenie Dohody je podľa neho typický formulár, z ktorého
nevyplýva možnosť zmeny jeho textu, tak po obsahovej, ako aj formálnej stránke. Aj keď je Dohoda
uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť,
ak chcel úver získať.

4. Žalobca ďalej návrh odôvodnil tým, že žalovaný zaslal jeho zamestnávateľovi Žiadosť o vykonávanie

zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 03.04.2018, na základe ktorej žalovaný požiadal jeho
zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy. Žalovaný, ako veriteľ, si výšku dlhu sám jednostranne diktuje,a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy, z
toho hľadiska, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by podliehali ex offo súdnej
kontrole. Na základe tejto dohody sa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so

svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti.
Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré
dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho
vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou

nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale
spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu
veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť.
Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej
veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej
kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Podľa žalobcu inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Má zato, že uvedená
Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň je podľa neho zrejmé, že žalovaný na

základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobcu dlh na základe právneho úkonu - dohody o
zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť je sporná. Má tiež zato, že žalovaný dostatočným spôsobom neposúdil
jeho schopnosť splácať úver, k čomu poukázal na to, že podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené podľa neho vyplýva aj zo samotnej Zmluvy,
kde na strane 2 sú uvedené bankové spojenia pre úhradu pravidelných splátok a ostatných záväzkov,
pričom sú tam uvedené ďalšie štyri účty (úvery), ktoré žalovaný nezobral do úvahy pri posudzovaní, či
on (žalobca) bude schopný splácať úver. Jeho jediným cieľom bolo, aby sa na úkor žalobcu obohatil,
a aj preto mu dal podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, aby si zabezpečil splátky priamo od jeho

zamestnávateľa.

6. Na preukázanie týchto skutočností žalobca predložil kópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 18.05.2017 (bez podpisov zmluvných strán) vo výške 5.000,- Eur, kópiu dohody
o zrážkach zo mzdy (uzavretej vo forme osobitnej listiny s vymedzením zabezpečenej pohľadávky a

poučením žalobcu o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti jej odmietnutia), a kópiu žiadosti žalovaného
zo dňa 3.4.2018 o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov adresovanej mzdovej učtárni Ministerstva
vnútra SR.

7. Podľa § 124 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) každé podanie sa posudzuje podľa jeho

obsahu.
Podľa § 127 ods. 1 písm. d) CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie čo sa ním sleduje.
Podľa § 129 ods. 1 CSP ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,

alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.8. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom

vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Predmet konania teda
určujúopísanéskutkovéokolnostiažalobnýnávrhtak,abybolozrejméočomanaakomzáklademásúd
rozhodnúť, pričom právna kvalifikácia nie je povinná, a i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná.

9. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom žalobca uvádza, ako

by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (teraz § 216 ods. 2 CSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska

obsahu petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady.

Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

10. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 (pozn. súdu: teraz § 131 a 132 CSP)

nevyžaduje, aby žalobca po stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho
výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak
žalobca v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavu domáha (pozn. súdu: obdobne v súčasnosti ust. § 129 ods. 1 CSP z hľadiska úplnosti podania
vo veci samej alebo návrhu na naradenie neodkladného opatrenia požaduje len, aby bolo zrejmé, čo sa

ním sleduje). Petit žaloby, tak ako ho žalobcovia formulovali, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska
obsahového. Súd do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný
petit žaloby, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/219/2007 z 30.júla 2008).

11. Zákon pritom pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného
odlíšenia skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri
jej posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý
takcelkovourčujepredmetkonaniaato,čožalobcasledujeačohosadomáha.Žalobaje„procesnýúkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda

predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu
so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: pri posúdení či ide o určenie právnej
skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z obsahu

žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie jeho
formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

12. Vzhľadom na to, že sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou (súd je viazaný žalobou,
teda tým, ako žalobca vymedzil predmet konania), je nárok uplatnený žalobou vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku,
i keď je v žalobe uvedená, nie je pre súd záväzná. Súd je preto pri rozhodovaní viazaný nie tým,
ako účastník konania skutkový stav právne posudzuje, ale tzv. skutkom, ako bol vymedzený v žalobe;
iba pokiaľ by priznal plnenie z iného skutkového základu, než ako bol žalobcom vymedzený a na
ktorého základe požaduje plnenie uvedené v žalobnom petite, rozhodol by súd o inom nároku, než

ako ho žalobca urobil predmetom konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1934/2001,
publikovaný v: Sbírka soudních rozhodnutí a stanovisek, R 78/2004).13. V danom prípade zo žaloby, a to celého jej obsahu, popisovaného skutku a žalobného návrhu je
zrejmé, že žalobca v tomto súdnom konaní sleduje a uplatňuje právo na súdnu ochranu pred zrážkami zo
mzdy, teda aby žalovaný neuplatňoval zrážky zo mzdy, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy/iných príjmov

zo dňa 18.5.2015, ktorú žalovaný ako jeho veriteľ uplatnil u jeho zamestnávateľa, je neplatná, a tiež
preto, že spotrebiteľský úver z ktorého pohľadávka je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy, je
podľa neho bezúročný a bez poplatkov, teda že jeho záväzok zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy
nezahŕňa poplatky a úroky. Žalobca sa teda tomu ekvivalentne podľa obsahu žaloby v zmysle ust. §
137 CSP domáha toho, aby sa rozhodlo, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej

dohody, a to úplne z dôvodu jej neplatnosti, a zároveň nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov z
dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Slová o povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorú žalobca napáda, treba v kontexte žaloby, jej obsahu a napádanej dohody o zrážkach
zo mzdy považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým sa má na mysli rozhodnutie o tom, že žalovaný
nemá právo na zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov (z hľadiska spôsobu
abstrahovania predmetu konania podobne porovnaj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 11/97, R 6/1999 -

podľa ktorého slová "určenie hranice" treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako
aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných
pozemkov patrí.)

14. Uplatnený nárok pritom žalobca odvodzuje z toho, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za

absolútne neplatnú, a žalovaný dostatočne neposúdil jeho schopnosť splácať úver, spotrebiteľský úver
je preto bez úročný a bez poplatkov, a teda žalovaný právo na zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých
peňažných prostriedkov nemá.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas
Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho
vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo
(bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody
pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana

pravdepodobne má resp. môže mať právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej
ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody,
zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. V danom prípade mal súd na základe žalobcom uvádzaných a osvedčených skutočností za to, že
je potrebné čiastočne upraviť pomery strán. V konaní neboli súdom doposiaľ zistené resp. žalobcom
osvedčené také skutočnosti, ktoré by svedčili o absolútnej neplatnosti napadnutej dohody o zrážkach
zo mzdy (nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímny právny inštitút, a z jej obsahu sa javí, žemohla byt uzavretá platne - bola vymedzená a uzavretá v súlade so zákonom dostatočne určite a
zrozumiteľne, vo forme osobitnej listiny, a spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
možnosti ju odmietnuť). Na druhej strane však žalobca pre potreby vydania neodkladného opatrenia

zatiaľ postačujúco deklaroval a osvedčil pochybnosti o tom, či žalovaný ako veriteľ pred uzavretím
zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
(v zmluve sa o tom nenachádza ani zmienka), čo by v zmysle ust. § 11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z.
skutočne mohlo mať ten následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a žalovaný tak
právo na poplatky a úroky z úveru (a teda ani právo na ich zrážky zo mzdy nad sumu poskytnutých

peňažných prostriedkov) nemá.

18. Keďže v prejednávanom prípade je konanie vo veci samej vedené o tom, že žalovaný právo na
zrážky zo mzdy (a to buď vôbec, alebo nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov) nemá, a
vzhľadom na vyššie uvedené je pravdepodobné resp. možné, že výkon a ďalšie plnenie z tejto dohody
o zrážkach zo mzdy nad sumu poskytnutých peňažných prostriedkov je resp. bude neoprávnené, a

bez dočasnej ochrany formou nariadeného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k situácii, že sa
pozícia žalobcu ďalej zhorší (ak by zamestnávateľ na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonával
zrážky aj nad sumu prevyšujúcu spolu v súčte všetkých platieb a zrážok zo mzdy žalobcu sumu úveru
5.000,- Eur), súd dospel k záveru, že boli dostatočne osvedčené dôvody potreby okamžitej dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami. Ak je totiž mzda zdrojom obživy žalobcu, neoprávnene vykonávané

zrážky by mohli citeľne ovplyvniť jeho život a spôsobiť mu ujmu, a na druhej strane žalovanému,
ktorý je podnikateľom, a ktorého predmetom podnikania je podľa výpisu z obchodného registra okrem
iného aj poskytovanie úverov alebo pôžičiek, a faktoring a forfaiting, tak podľa názoru súdu dočasné
pozastavenie vykonávania zrážok - po inkasovaní sumy istiny nad sumu poskytnutých peňažných
prostriedkov (teda nad sumu istiny, ktorú mu je žalobca povinný nepochybne vrátiť) nezasiahne do

jeho práv neprimerane závažným spôsobom, a preto považoval súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (ktorý vo výroku, zachovajúc zrejmú podstatu
a zmysel žalobcom sledovaného účelu zdržať sa „použitia“ formulačne upravil tak, aby bol určitý
a zrozumiteľný) za čiastočne dôvodný. Žalovanému preto uložil povinnosť zdržať sa dočasne do
právoplatného skončenia konania vo veci samej uplatňovania zrážok zo mzdy žalobcu nad sumu

prevyšujúcu spolu v súčte všetkých platieb a zrážok zo mzdy žalobcu sumu 5.000,- Eur, a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol.

19. Vo vzťahu ku trovám konania, vzhľadom na to, že v tomto prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia po začatí konania a týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, o nároku na

náhradu trov celého konania vrátane nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení medzi
žalobcom a žalovaným rozhodne súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa
konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa

podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania podľa §127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpisu) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 2 CSP).