Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. august 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200533
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200533.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislaveakosprávnysúd,vprávnejvecižalobcu:HYDINASLOVENSKOs.r.o.,sosídlom
Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003
848, konajúca prostredníctvom JUDr. Miloša Kvasňovského, konateľa a advokáta, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100378025/2020 zo dňa 06.02.2020 a o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100378025/2020 zo dňa 06.02.2020 z a m i
e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny
súd“)dňa09.04.2020domáhalpreskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoČíslo:100378025/2020
zo dňa 06.02.2020, ktorým potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správcu dane č.
101919076/2019 zo dňa 12.08.2019, o vyrubení rozdielu dane v sume XXX.XXX,XX eura na dani z
pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie november 2017.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dôvodiac
vznikom hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne
nenapraviteľný následok. Uviedol, že prípadným výkonom sa stane vo vzťahu k svojím zamestnancom
a dodávateľom nedôveryhodným a zároveň absolútne platobne neschopným a nebude schopný plniť si
svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom,

príslušným sociálnym a zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca
zdôraznil, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v
pracovnoprávnomvzťahu,nakoľko zamestnávapribližne300zamestnancovvregiónesídlaprevádzkyv
Prešovskom kraji, a poskytuje stabilné pracovné miesta. Krok spočívajúci v exekúcii na jeho majetok by
predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva,
nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej

miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti jeho spoločnosti. Ďalej uviedol, že jeho terajšia
finančná situácia mu dovoľuje ďalej vykonávať jeho podnikateľskú činnosť s pozitívnym prognózovaním
finančnej situácie do budúcna, nechystá sa nijakým spôsobom meniť spôsob a systém prevádzky. O
jeho dlhodobo, v tomto prípade každoročne, sa zlepšujúcej finančnej situácii svedčia práve finančné
výsledky, kedy práve za posledný uzavretý finančný rok, a to rok 2018 dosiahol najlepší hospodársky
výsledok za posledných šesť rokov. Bol tak názoru, že priaznivý vývoj hospodárskych výsledkov a

priaznivá dlhodobá prognóza vývoja tržieb, výnosov a zisku dáva dostatočnú dlhodobú garanciu, že
v prípade splatnosti záväzkov, tieto záväzky bude schopný uhradiť. Žalobca žiadal pri rozhodovanísúdu zohľadniť aj tvorbu účelovej rezervy vo výške cca X,X M.. eur na daňové záväzky v roku 2017
a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X M.. eur v účtovnom roku 2018, ako aj
splácaniesplatnýchdaňovýchpohľadávokajehoplatobnúdisciplínuvovzťahukdaňovýmpohľadávkam

a správcovi dane, pričom aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii pristupuje k plneniu svojich daňových
záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať svoju platobnú disciplínu. Ďalej bol názoru, že
hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, existujúca a preukázaná, nakoľko v prípade
nepriznania odkladného účinku správnej žalobe, bude možné realizovať výkon rozhodnutia, následkom
čoho bude objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Poukázal

tiež na to, že len jeho náklady spojené s plnením si jeho povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu
k svojím zamestnancom predstavujú sumu cca XXX XXX EUR za kalendárny mesiac, nehovoriac
o výrobných nákladoch, nákupe vstupov, pravidelných mesačných splátkach poskytnutých úverov.
Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by podľa jeho názoru nevznikol ani rozpor s verejným
záujmom na zabezpečení riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správne žalobe
nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom

rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo
veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi
dane. Poukázal na viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, v ktorých vystupuje ako žalobca,
resp. ako žalobca vystupuje spol. O. I., Q.. A.., v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
žalovaného o vyrubení rozdielu dane, za zdaňovacie obdobie roku 2012, v ktorých bol správnym súdom

priznaný podaným žalobám odkladný účinok. Rovnako mu tak boli priznané viaceré odkladné účinky
pri správnych žalobách vzhľadom na šikanózny postup správcu dane a nezákonný výkon daňových
kontrol. Žalobca dal do pozornosti súdu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/28/2010 zo
dňa 21.06.2011, v ktorom Najvyšší súd SR „zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou
činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou

súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v
obdobnýchveciachrovnako.“Záveromuviedol,žeakoukoľvekblokácioualebozamedzeniumunakladať
so zostatkom na bankových účtoch, alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti mal
za nepochybné, že v danom prípade dôjde k naplneniu podmienok stanovených § 185 písm. a) SSP
a hrozí mu tak závažná ujma z dôvodu zablokovania všetkých finančných prostriedkov, pričom je ako

zamestnávateľ zdrojom príjmu živiteľov viac ako 500 rodín v dotknutom regióne, ktorých členmi sú aj
maloleté,neplnoletédeti,naktorýchbudemaťnepochybnezamedzeniejehočinnostinepriaznivýdopad.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 30.06.2020 a v rámci tohto
podania zaujal stanovisko aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že s ním

nesúhlasí. Uviedol, že daňovými kontrolami u žalobcu bolo zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom
neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody
nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovanie s využitým
„nárazníkových“spoločnostía„stratených“obchodníkov.Predmetomtýchtozdaniteľnýchobchodovbolo
dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Žalobca deklaruje

dodanietovaruodspoločností,ktorénevykonávaliskutočnúhospodárskučinnosť.Spoločnosti,ktoréboli
subdodávateľmi daňového subjektu, boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové
spoločnosti bez akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do reťazca
boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť
vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a

služieb tuzemskému platiteľovi, tieto spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú
závierku, nepredložili správcovi dane záznamy dane z pridanej hodnoty, dokumenty, faktúry a doklady
k jednotlivým obchodom. Odberateľom, nadobúdateľom boli daňové subjekty, ktoré sú už nekontaktné,
boli umelo zapojené do obchodného reťazca iba na krátku dobu, a nezakladajú žiadnu ekonomickú
podstatu, stali sa nekontaktné alebo boli vymazané z Obchodného registra SR. Hrozba straty práce

u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a žalobca si ich
prenajíma a tieto služby sú značne predražené. v tomto období sú právoplatné ďalšie rozhodnutia za
iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil. Žalobca neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu
spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti
spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným modelom obchodovania ani v súčasnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a
b) SSP.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má

dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu
preukázaťtak,abybolozrejmé,ženepriznanieodkladnéhoúčinkužalobejespôsobiléreálnemuprivodiť
závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať
existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.

US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť
návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby
vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

10. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje

individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobca návrh na
priznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobeodôvodnilkonštatovanímšpecifikovanýmvodseku2.tohto
uznesenia, pričom však v prípade uhradenia vymáhaného daňového nedoplatku žiadny priamo a reálne
hroziacidopadnajehopostavenie vnávrhunijakonepreukázal.Správnysúduvádza,žeprirozhodovaní
o takomto návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku

správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému
vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom.
V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v
ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím

tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení) jeho
podnikania v prípade uhradenia vyrubeného rozdielu dane (daňový nedoplatok) nijako hodnoverne
nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v prípade uhradenia vymáhanej sumy
podľa názoru súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť túto vymáhanú čiastku

uhradiť z vlastných disponibilných zdrojov, predajom hnuteľných vecí, resp. nehnuteľností, prípadne
zabezpečením si financií v požadovanej výške napríklad formou úveru. Pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, súd zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v
dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktorú by
mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.

11. Správny súd uvádza, že zákonom (SSP) predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu
musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a
súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude
v rozpore s verejným záujmom.

12. Z obsahu k návrhu pripojených dokladov žalobcu ako aj svojej rozhodovacej činnosti - iných súdnych
konaní, správny súd vyvodil, že žalobca je postihnutý viacerými daňovými konaniami a aj daňovými
exekúciami.Žalobcavjednejčastisvojhonávrhutvrdí,žemubezprostrednehrozílikvidácia aukončeniepodnikania (vzhľadom na množstvo daňových konaní) a zároveň v ďalšej časti návrhu argumentuje
svojou finančnou disciplínou a výškou svojich vytvorených finančných rezerv, ktoré majú slúžiť na
pokrytie jeho daňových nedoplatkov.

13. Správny súd musí uviesť, že rozhodnutia iných správnych súdov a ani tunajšieho správneho súdu
v iných daňových veciach žalobcu, resp. jeho dcérskych spoločností - I. SK, A.. P.. U.., O. I., Q.. A..,
a v ktorých konaniach bol priznaný podaným žalobám odkladný účinok nie sú pre správny súd v tejto
veci právne záväzné, nakoľko sa nejedná o veci totožné z hľadiska účastníkov, predmetu konania a

skutkových okolností a preto argument žalobcu o zachovaní právnej istoty a legitímnych očakávaní nie
je namieste.

14. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže
slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia
sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových

nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého
rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie
uloženej povinnosti ako takej.

15. Správny súd zastáva názor, že v danom prípade žalobca dostatočne neosvedčil ani skutočnosť,

že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže samotný
žalobca tvrdí o svojej nemožnosti dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti napadnutým rozhodnutím
bez dopadu na jeho existenciu ako podnikateľa, z čoho vyplýva aj jeho neochota podrobiť sa plneniu
povinnosti uloženej mu napadnutým rozhodnutím, resp. dobrovoľne plniť zistené daňové podlžnosti.
Zároveň v prejednávanej veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia zákonných

daňových povinností zo strany daňových subjektov, t. j. aj žalobcu, pričom však tento si svoje daňové
povinnosti podľa žalovaného (o čom má správny súd vedomosť z viacerých súdnych konaní) dlhodobo
riadne neplní.

16. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné
zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy
vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho

aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a
vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne
stotožňuje je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že
správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom

neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len
splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.

17. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného
účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím nepreukázal, že by mu okamžitým výkonom

napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako
nepreukázal, že nemôže uhradiť vyrubený rozdiel dane, resp. jeho uhradenie by znamenalo pre neho
tvrdený zánik podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu

hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia
Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len
o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento
povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí
vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sazasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť
miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného
nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia ako aj posúdenie z

hľadiska rozporu s verejným záujmom.

18. Keďže podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy,
ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti
v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe nepreukázal, súd musí

konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil také
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť uloženú pokutu,
prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Preto správny súd podľa § 188 SSP
návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm.
e/ SSP)