Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 12, 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 22C/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208652
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115208652.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, práv. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. 7, L. K., štátnej občianke
SR práv.zast. JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky o zaplatenie
50.389,77 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie istiny 25.200,22 Eur, úrokov vo výške 9.939,56 Eur, úrokov z
omeškania zo sumy 50.389,77 Eur vo výške 11,39 % ročne od 12.12.2012 do 27.12.2012, úrokov z
omeškania zo sumy 50.389,77 Eur nad výšku 8,75 % ročne od 28.12.2012 do zaplatenia, úrokov z
omeškania zo sumy 25.200,22 Eur vo výške 11,39 % ročne od 17.10.2015 do zaplatenia a poplatkov
vo výške 39,60 Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 24.622,87 spolu s úrokom z omeškania
vo výške 2,64 % ročne zo sumy 50.389,77 Eur od 28.12.2012 do 16.10.2015 a vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 24.622,87 Eur od 17.10.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V ostatnej časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 68,76%. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 23.04.2015 žalobca žiadal súd, aby žalovanú zaviazal zaplatiť mu istinu vo výške
50.389,77 Eur, úrok vo výške 13.180,62 Eur vyčíslený ku 15.04.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania

zo sumy 50.389,77 Eur vo výške 11,39 % ročne od 18.12.2012 do zaplatenia, poplatok vo výške
39,60 Eur a trovy konania. Uviedol, že dňa 26.01.2007 bola medzi VÚB a.s. a žalovanou uzatvorená
Zmluva o poskytnutí flexihypotéky, reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v znení jej Dodatku zo dňa
28.06.2010 (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všetky jej prílohy, a to Všeobecné
podmienky Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby.
Na základe Zmluvy poskytol VÚB a.s. ako úverový veriteľ žalovanej ako úverovému dlžníkovi úver v
celkovejvýške66.387,84Eur(2.000.000,-Sk)(čl.II.bod1Zmluvy). Dohodlisa,žeúrokovásadzbaúveru

vyplývajúceho zo Zmluvy bude fixovaná na obdobie jedného roka vo výške 5,99 % ročne, výška úroku z
omeškania bude vo výške 3 % ročne nad rámec úrokovej sadzby (čl. II., bod 6 Zmluvy). Lehota splatnosti
úveru vyplývajúceho zo Zmluvy bola dohodnutá na 13 rokov(čl. II., bod 2 Zmluvy), aktuálna úroková
sadzba je vo výške 8,39 % ročne. V spojitosti so Zmluvou a za účelom jej zabezpečenia VÚB, a.s. ako
záložný veriteľ uzavrel dňa 26.01.2007 so žalovanou ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti, reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Z dôvodu omeškania žalovanej so splátkami

VÚB, a.s. zaslal žalovanej Pokus o zmier zo dňa 24.04.2012, v ktorom žalovanú vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy. V predmetnom Pokus o zmier bola žalovaná rovnako veriteľom upovedomená, že v prípade
nezaplatenia dlžnej sumy využije svoje právo požadovať jednorazové splatenie celého zostatku úveruvyplývajúceho zo Zmluvy vrátane príslušenstva pred jeho pôvodnou lehotou splatnosti. Žalovaná ani po
zaslaní Pokusu o zmier neuspokojila veriteľovu pohľadávku. Následne VÚB, a.s. zaslal žalovanej Výzvu
na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 07.12.2012, v ktorej vyzval žalovanú

na vrátenie celého zostatku úveru vyplývajúceho zo Zmluvy. Výzva na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom bola žalovanej doručená dňa 17.12.2012 a v rovnaký deň sa úver vyplývajúci
zo Zmluvy stal splatným.
2. Podaním zo dňa 05.12.2016, doručeným súdu dňa 08.12.2016 VÚB, a.s. zobral žalobu v časti o
zaplatenie istiny vo výške 25.200,22 Eur, úrokov vo výške 9.939,56 Eur, úrokov z omeškania zo

sumy 50.389,77 Eur vo výške 11,39 % ročne od 12.12.2012 do 27.12.2012, úrokov z omeškania
zo sumy 50.389,77 Eur nad výšku 8,75 % ročne od 28.12.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania
zo sumy 25.200,22 Eur vo výške 11,39 % ročne od 17.10.2015 do zaplatenia apoplatkov vo výške
39,60 Eur a poplatkov vo výške 39,60 Eur späť. Oznámil, že v rámci výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby bola vydražená nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záložného práva
zabezpečujúceho pohľadávku zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX.

Výťažok dražby vo výške 29.050,- Eur bol pripísaný na úverový účet dňa 16.10.2015 pričom poukázanie
výťažku dražby vyplýva z prehľadu splácania na hypotekárnom úvere. Navrhol, aby súd rozhodol, že
žalovaná je povinná do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
25.189,55 Eur, úrok vo výške 3.241,06 Eur, úrok z omeškania zo sumy 50.389,77 Eur vo výške 2,64 %
ročne od 28.12.2012 do 16.10.2015, úrok z omeškania zo sumy 25.189,55 Eur vo výške 8,75 % ročne

od 17.10.2015 do zaplatenia a trovy konania.
3. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Na základe späťvzatia žaloby vo vyššie uvedenej časti súd konania v tejto časti zastavil(výrok I.).
5. Uznesením č.k. 22C/32/2015-98 zo dňa 03.07.2018 tunajší súd pripustil, aby do konania namiesto

pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., IČO 31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské
Nivy 1, vstúpil žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5
z dôvodu, že pohľadávka bola postúpená tejto spoločnosti na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 22.03.2017 uzavretej medzi žalobcom - Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom.

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 26.03.2019 namieta aktívnu legitimáciu žalobcu,
pričom námietka súvisí s právnym úkonom, výzvou na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom.
Tento právny úkon je potrebné považovať za uplatnenie práva veriteľa na jednorazové splatenia plnenia
splatného inak v splátkach v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Aby si veriteľ takéto právo
mohol uplatniť, musí o tom existovať dohoda medzi zmluvnými stranami alebo rozhodnutie príslušného

orgánu. V zmluve o poskytnutí flexihypotéky sa dohoda o možnosti veriteľa uplatniť právo podľa § 565
Občianskeho zákonníka nenachádza. Vo Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej úverovej
banky, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby sa v čl. XI pravdepodobne niečo
podobné nachádza, ale pre zlú čitateľnosť kópie sa to nedá dobre prečítať. Tento dokument nepodpísala
žalovaná. Ak si chcel veriteľ vyhradiť právo na jednorazové plnenie, mal ustanovenie o dohode o

takomto práve zahrnúť do úverovej zmluvy aj v zmysle a s poukazom na závery Ústavného súdu Českej
republiky I.ÚS 3512/11 (bod 30 odôvodnenia). Veriteľova pohľadávka nie je splatná a nebola splatná
v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok (22.03.2017). Veriteľ, ktorým je banka, postúpením
takzvanej nezrelej pohľadávky porušil ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
K tomuto ustanoveniu podal výklad Najvyšší súd Slovenskej republiky v judikáte R 60/2018, ktorého

práva veta znie: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu
bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky
banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Naviac postupca
ani postupník nepredložil žiadny dôkaz o tom, že postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky
alebo že postupník preukázal žalovanej postúpenie pohľadávky. Keďže došlo k neplatnému postúpeniu

pohľadávky banky, žalobca - postupník - nemá aktívnu vecnú legitimáciu. K procesným úkonom žalobcu
uviedla, že žalobcovi sa síce na účet pripísala uvedená suma až 15.10.2015, (pretože opakovaná
dobrovoľná dražba sa konala dňa 8.10.2015). Podľa oznámenia v obchodnom vestníku o výsledku
opakovanej dobrovoľnej dražbe ale záložný veriteľ (VÚB, a.s.) oznámil výkon záložného práva už v
roku 2013 ( poznámka na LV P-621/13) a dobrovoľnú dražbu oznámil dražobník Platiť sa oplatí, s.r.o.,

v roku 2014, teda všetko pred podaním žaloby. Zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca. Ak
by bol len podal žalobu a nerealizoval by výkon záložného práva, nemusel by žalobu brať späť a
ani by mu neuplynula premlčacia lehota vo vzťahu k záložnému právu. Ďalej dodala, že z oznamu
v obchodnom vestníku je potvrdené tvrdenie žalobcu o výťažku dražby vo výške 29.050,- Eur, aleznalkyňa Ing. Jana Kvantová vydraženú nehnuteľnosť ohodnotila na sumu 58.100,- Eur, viac ako je
žalovaná istina. Ak dražobník zabezpečil výťažok z dražby menší, ako bol deklarovaný dlh, hoci hodnota
zálohu bola zjavne dostatočná na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, potom mu spôsobil

škodu. Žalobca mal dôslednejšie kontrolovať činnosť ním povereného dražobníka, aby ten z poverenia
veriteľa dosiahol úplné uspokojenie svojej deklarovanej pohľadávky. Nebezpečenstvo z nedostatočného
uspokojenia pohľadávky veriteľa je na veriteľovi, ak sa nečinne spolieha na činnosť dražobníka. Ak
má záložný veriteľa pocit, že utrpel ujmu nedostatočným výťažkom dražby, ide o škodu, za ktorú
zodpovedá dražobník. Dlžník ani záložca za túto škodu nezodpovedá, ibaže by úmyselným konaním

sám zmenšil hodnotu zálohu, čo ale nie je tento prípad. Žalovaná sa proti dražbe nebránila. Spoliehala
sa na odbornú starostlivosť dražobníka, ktorý z výťažku z predaja nehnuteľností zabezpečí úplné
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Nebola jej známa dražobná prax, pri ktorej je pravidlom podhodnotenie
nehnuteľnosti už pri vypracúvaní znaleckého posudku a jej následný predaj na dražbe hlboko „pod cenu“
pričom túto neznalosť pomerov zo strany žalovanej (nejde o neznalosť zákona, ale nevedomosť o praxi
dražobníkov a záložných veriteľov) nemožno pripisovať na jej ťarchu.

7. Súd vykonal dokazovanie vypočutím vyjadrení sporových strán a oboznámil Zmluvu o poskytnutí
Flexihypotéky zo dňa 26.01.2007 v znení Dodatku zo dňa 28.06.2010, Všeobecné obchodné podmienky
VÚB a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti, Pokus o zmier vrátane doručenky, Výzvu na predčasné splatenie zostatku
úveru zo dňa 07.12.2012 vrátane doručeniek, Prehľad splácania hypotekárneho úveru, Zmluvu o

postúpení pohľadávok vrátane prílohy, vyjadrenie žalovanej, vrátane oznámenia o výsledku opakovanej
dobrovoľnej dražby, vyjadrenie žalobcu, podací hárok zo dňa 04.04.2017, výzva na úhradu zostatku
pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky, vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.05.2019 , podací hárok
k oznámeniu o postúpení, prvý a posledný list znaleckého posudky č. 61/2006 a 41/2014 a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

8. Dňa 26.01.2007 bola medzi VÚB a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o
poskytnutí flexihypotéky, reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX v znení jej Dodatku zo dňa 28.06.2010
(ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 66.387,84
Eur (2.000.000,- Sk) za účelom nadobudnutia konkrétne špecifikovanej nehnuteľnosti a dlžník sa
zaviazal použiť úver dohodnutým spôsobom, poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť príslušenstvo a ďalšie

záväzky podľa tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli sa, že úroková sadzba úveru vyplývajúceho
zo Zmluvy bude fixovaná na obdobie jedného roka vo výške 5,99 % ročne, výška úroku z omeškania
bude vo výške 3 % ročne nad rámec úrokovej sadzby (čl. II., bod 6 Zmluvy). Lehota splatnosti úveru
vyplývajúceho zo Zmluvy bola dohodnutá na 13 rokov(čl. II., bod 2 Zmluvy), aktuálna úroková sadzba
je vo výške 8,39 % ročne. V článku VII. bod 2. Zmluvy žalovaná potvrdila, že bola oboznámená

s Obchodnými podmienkami banky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom
ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzala s úverovou zmluvou. I v záverečných ustanoveniach Zmluvy
bolo dojednané, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky banky, ktorými sa riadia
zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v úverovej zmluve. Podľa článku XI
všeobecných podmienok Všeobecnej úverovej banky, a.s. na poskytovanie hypotekárnych úverov pre

fyzickéosoby„Okamžitásplatnosťúveru“ bod1.písm.i)bankajeoprávnenápožadovať,abydlžníkvrátil
celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie banky stane okamžite splatnou,
ak je dlžník v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov z úverovej zmluvy.

9. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa

26.01.2007 vyplynulo, že VÚB a.s. ako záložný veriteľ uzavrel uvedený deň so žalovanou ako záložcom
záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zabezpečenie pohľadávky VÚB, a.s. vyplývajúcej zo Zmluvy o
poskytnutí flexihypotéky, reg. číslo: XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.01.2007. Predmetom zálohu
v záložnej zmluve boli nehnuteľnosti zapísané na LV č.XXXX vedenom (v tom čase) Správou katastra
P. v k.ú.T. na meno žalovanej v podieli 1/1, a to parcely reg. „C“, parc. C KN č. XXX/X, Z./X, XXX/X,

XXX/X, XXX/X, 77X/X a stavba rozostavaný rodinný dom na par. C KN č. XXX/X, XXX/X.

10. Z Pokusu o zmier zo dňa 24.04.2012 bolo zistené, že právny predchodca žalobcu, veriteľ listom
- pokusom o zmier vyzval žalovanú, ktorá napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila svoje
záväzky z úverovej zmluvy na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 851,67 Eur v lehote 5 dní odo dňa

doručenia listu s poučením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy veriteľ využije svoje právo požadovať
jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti.
Žalovaná tento list prevzala dňa 30.04.2012.11. Z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 07.12.2012 mal súd
preukázané, že veriteľ oznámil žalovanej, že podľa obchodných podmienok, ak sa dlžník dostane do
omeškania s plnením akéhokoľvek svojho záväzku voči veriteľov zo Zmluvy o úvere je banka oprávnená

požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie
veriteľa stane okamžite splatnou bez ohľadu na pôvodne dohodnutú lehotu na vrátenie úveru. Z dôvodu
omeškania žalovanej so splácaním úveru veriteľ (v zmysle čl. IX bod 1., písm. i/ VOP) predmetnou
výzvou vyzval žalovanú na vrátenie celého zostatku úveru vo výške 53.672,87 Eur( istina 50.389,77 Eur)
v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy. Túto výzvu žalovaná podľa doručenky prevzala dňa 17.12.2012.

12. Z prehľadu úhrad predmetného úveru žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 60.240 Eur, pričom
z úhrad bola na istinu započítaná suma vo výške 41.198,28 Eur, na riadny úrok suma vo výške 18.319,94
Eur, na úrok z omeškania suma vo výške 66,76 Eur, na poplatky suma vo výške 499,02 Eur a na
upomienky suma vo výške 156,64 Eur.

13. Z potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 22.11.2016 o stave úveru ku dňu vystavenie oznámenia o zosplatnení
úveru dňa 07.12.2012 (č.l.38) vyplynulo, že aktuálna výška dlhu k uvedenému dňu bola vo výške
celkom 53.672,87 Eur, z toho istina bola vo výške 50.389,77 Eur a základné úroky vo výške 3.241,06
Eur. Zostatok boli úroky z omeškania 12,34 Eur a poplatky 29,70 Eur.

14. Z výzvy na úhradu zostatku pohľadávky zo dňa 27.01.2016 bolo zistené, že veriteľ VÚB, a.s. vyzval
žalovanú na úhradu zostatku úveru vo výške po vydražení nehnuteľnosti v celkovej výške 45.548,81
Eur z toho istina 25.189,55 Eur, náklady dražobnej spoločnosti vo výške 3.992,09 Eur v lehote do 10dní
od doručenie výzvy. Podľa doručeniek žalovaná prevzala výzvu dňa 02.02.2016 (na adrese pobytu a
adrese uvedenej v zmluve) a dňa 08.02.2016 (na adrese označenej žalovanou ako korešpodenčná).

15. Zmluvou o postúpení pohľadávok prejavila VÚB, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník vôľu
postúpiť pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu. Podľa Prílohy
k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil pohľadávku zo zmluvy vo výške
istiny 25.189,55 Eur a úrokov 19.504,05 Eur. Listom zo dňa 03.04.2017 právny predchodca žalobcu

oznámil písomne žalovanej postúpenie pohľadávky s tým, že od okamihu doručenia tohto oznámenia je
postupník oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy. Podľa podacieho hárku
uvedené bolo dňa 04.04.2017 odoslané žalovanej.
16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.04.2019 na výzvu súdu ohľadne špecifikácie uplatneného úroku vo
výške 3.241,06 Eur poukázal na to, že v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby uplatnená dlžná istina

je vo výške 25.189,55 Eur. Dňa 26.02.2007 čerpala žalovaná úver vo výške 66.387,84 Eur. V zmysle
priloženého prehľadu úhrad žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 60.240 Eur, pričom z úhrad bola
na istinu započítaná suma vo výške 41.198,28 Eur, na riadny úrok suma vo výške 18.319,94 Eur, na
úrok z omeškania suma vo výške 66,76 Eur, na poplatky suma vo výške 499,02 Eur a na upomienky
suma vo výške 156,64 Eur. Dlžná istina teda predstavuje čerpané finančné prostriedky mínus úhrady

žalovanej započítané na istinu úveru (66.387,84 Eur - 41.198,28 Eur = 25.189,56 Eur) Pokiaľ ide o úrok
vo výške 3.241,06 Eur, žalovanej bol vyúčtovaný úrok zmluvný v celkovej výške 21.561,- Eur. Nárok na
predmetný úrok vyplýva z čl. II. ods. 6 Zmluvy o úvere, pričom úroková sadzba bola fixovaná na jeden
rok od poskytnutia úveru vo výške 5,99 %. Z úhrad žalovanej bola na úrok započítaná suma vo výške
18.319,94 Eur. Zostal neuhradený úrok vo výške 3.241,06 Eur, ktorý je vyčíslený za príslušné obdobie

podľa nasledujúceho vzorca: Dlžná istina úveru x úroková sadzba /360 x počet dní príslušného obdobia.

17. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.05.2019 vyplynulo, že má za to, že právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB s poukazom na
jeho znenie. Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči

banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola jeho
právnympredchodcomopakovanevyzvanánaúhraduomeškanýchsplátokato:1/výzvounapredčasné
splatenie zostatku úveru zo dňa 07.12.2012, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, 2/ výzvou na
úhradu zostatku úveru zo dňa 27.01.2016, ku ktorej žalobca pripojil kópiu doručenky, 3/ oznámením
o postúpení pohľadávky zo dňa 03.04.2017. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v

konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k
porušeniu ust. § 92 ods.8 ZoB. Zároveň dovoľuje poukázať na uznesenie súdu zo dňa 03.07.2018, č.k. 22C/32/2015-98, ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru poukázal na to, že podľa čl. XI. Všeobecných obchodných podmienok Všeobecnej
úverovej banky a.s., na poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby účinné ku dňu uzavretia

zmluvy (ďalej ako „VOP“): 1. Banka je oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru alebo jeho časti dlžníkovi
podľa úverovej zmluvy alebo požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom,
ktorá sa na požiadanie banky ako veriteľa stane okamžite splatná, v prípadoch, ak: a) je voči predmetu
zabezpečenia alebo jeho časti nariadené dražobné konanie z podnetu iného veriteľa, b) je na dlžníka,
ktorého príjem bol jediným zdrojom splácania úveru, uvalená väzba, prípadne má nastúpiť výkon

trestu; c) dôjde k zníženiu hodnoty založenej nehnuteľnosti alebo k zhoršeniu jej fyzického stavu do
takej miery, že zabezpečenie úveru je nedostačujúce; d) dlžník alebo vlastník založenej nehnuteľnosti
zanedbaním starostlivosti o založenú nehnuteľnosť spôsobil jej podstatné znehodnotenie, v dôsledku
čoho sa stane zabezpečenie úveru nedostatočné; e) na nehnuteľnosť zaťaženú záložným právom v
prospech banky vznikne záložné právo inému subjektu alebo vznikne ťarcha bez súhlasu banky; f)
zaniknepoistnázmluvananehnuteľnosť,ktorájepredmetomzabezpečeniaúveru,alebopoistnázmluva

na životné poistenie, alebo zanikne poistenie hypotekárneho úveru; g) nastane okamžitá splatnosť iného
úveru poskytnutého bankou, ktorý je zabezpečený záložným právom na tú istú nehnuteľnosť ako úver
poskytnutý podľa týchto obchodných podmienok; h) dlžník neplní podmienky úverovej zmluvy, vrátane
nedodržania účelu úveru, alebo neplní podmienky vyplývajúce z ostatných súvisiacich dokumentov;
i) dlžník je v omeškaní s plnením akýchkoľvek záväzkov z úverovej zmluvy; j) dlžník bez súhlasu

banky zmení stavebným alebo určitým administratívnym zásahom charakter založenej nehnuteľnosti;
k) dlžník alebo vlastník nehnuteľnosti bez súhlasu banky založenú nehnuteľnosť prenajme v rozpore s
podmienkami stanovenými bankou v záložnej zmluve alebo prevedie na inú osobu; l) banka dodatočne
zistila, že údaje a doklady, ktoré dlžník predložil ako podklady na rozhodnutie o poskytnutí úveru, boli
sfalšované, neúplné, skreslené, nepravdivé, a tým podstatnou mierou ovplyvnili rozhodnutie banky a

ohrozujú jej záujmy. 2. Banka je oprávnená na postup uvedený v bode 1 tohto článku aj vtedy, keby bol
dôvod vyvolania okamžitej splatnosti (a odmietnutia poskytnutia úveru) neskôr dodatočne odstránený.“
Žalobca sa v ďalšom nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, v zmysle ktorého postupca pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nedodržal ustanovenie § 565 OZ. Mimoriadna splatnosť úveru
bola postupcom vyhlásená podaním zo dňa 07.12.2012, pričom postup pri vyhlasovaní mimoriadnej

splatnosti úveru bol v súlade s VOP a s ust. § 565 OZ. Následne poukázal na znenie ust. § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Záverom žalobca uvádza k námietkam ohľadom sumy dosiahnutej vydražovaním nehnuteľnosti uviedol,
že predmetná otázka nie je predmetom tohto konania. Opakovaná dražba záložnej nehnuteľnosti sa

konala dňa 27.08.2015, a teda pred viac ako 3 rokmi. V prípade, že žalovaná mala námietky k priebehu
držby nehnuteľnosti, mohla využiť svoje právo a podať žalobu o neplatnosť dražby. Nakoľko však toto
právo nevyužila, máme za to, že túto otázku nie je možné v tomto konaní skúmať. Na podporu svojich
tvrdení poukazujeme na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010, podľa
ktorého: „Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní

podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

18. Z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že nehnuteľnosť bola vydražená za neprimeranú cenu, vzhľadom
na jej ocenenie znaleckým posudkom č. 61/2006 a tým, že v súčasnosti je na predaj za 70.000,- Eur.
Zdôraznila, že spolupracovala s veriteľom a mala za to, že nehnuteľnosť sa predá za cenu, ktorú

predstavoval dlh, ale napriek jej súčinnosti k tomu nedošlo čo považuje za nemorálne.

19. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, sa touto časťou zákona spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.

20. Podľa § 273 ods. 1
Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jehoprospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka

, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ak dodávateľ opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2008 (v aktuálnom znení

ods.9), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

31. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.32. Podľa § 1 ods. 2
písm. a) zákona č.258/2001 Z.z.
účinný v čase uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely

nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
34. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom dlžníkom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 26.01.2007 uzavretá úverová zmluva,
pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú
uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch, voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí
obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné

podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalobca má v danom právnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaný má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka v čase uzavretia tejto zmluvy považovala
za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej
časti Obchodného zákonníka .
Zároveň súd ale musel aplikovať na tento zmluvný vzťah aj zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, ako
takých, t.j. ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne
úkony ako také. Súd neaplikoval na tento zmluvný vzťah ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko
vzhľadom na charakter poskytnutého úveru sa tento právny predpis na tento právny vzťah nevzťahoval.
Vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď zároveň žalovaná nijakým

spôsobom nespochybnila, ani nerozporovala, súd mal za to, že žalobca poskytol žalovanej finančné
prostriedky v dohodnutej výške, ktoré sa žalovaná, v zmysle predmetnej úverovej zmluvy, zaviazala
splácať. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli.

36. V súvislosti s námietkami žalovanej procesného charakteru súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016

nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.). Súd pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia §
470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže žaloba v tejto veci bolo podaná ešte
pred 1. júlom 2016, podmienky jej prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase jej podania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky žaloby podanej pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania
vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane

naplnenia legitímnych očakávaní strán konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátnehopráva(Čl.3ods.1C.s.p.).Vsúladesuvedenýmsúdsanestotožnilsnámietkouohľadne
čiastočného späťvzatia žaloby a doloženia písomných dokladov s odôvodnením nemožnosti uvedeného
pre nemožnosť zmeny žaloby v spotrebiteľskom spore.

37. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného nároku sa súd ako prvotnou otázkou zaoberal tým,
či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy o úvere. Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Aktívna vecná legitimácia v občianskom súdnom konaní znamená oprávnenie účastníka vyplývajúcemu z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného
práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Pasívne legitimovaný
je v konaní nositeľ subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej z hmotného práva, splnenia ktorej povinnosti

sa žalobca domáha.
38. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorú uzavrel s VÚB, a.s. na základe ktorej VÚB, a.s. ako veriteľ (postupca) postúpila svoju pohľadávku
voči žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu (postupníka). Vo veci po vykonanom dokazovaní nebolo sporné,
že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu (27.03.2017), žalovaná ako klient

neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy a bola v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po
dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní žalobca preukázal, že k uplatneniu práva vyhlásiť úver za predčasne
splatný v celosti v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a článku XI bod 1. písm. i/ VOP došlo po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, za stavu, keď banka súčasne vopred
(listom zo dňa 24.04.2012) v lehote nie kratšej ako 15 dní, upozornila žalovanú - dlžníka na uplatnenie
tohto práva. V súvislosti s oznámením VÚB, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.12.2012

boli splnené všetky podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže v konaní bola preukázaná
existencia následnej písomnej výzvy banky na zaplatenie dlhu, po uplynutí 90 kalendárnych dní po dni
mimoriadnej splatnosti úveru, listom zo dňa 27.01.2016. Vo veci došlo k riadnemu vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru zo strany banky podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka vtedy účinnom znení a banka pred postúpením pohľadávky
žalovanú písomne vyzvala na zaplatenie dlhu výzvou zo dňa 27.01.2016 doručenou žalovanej dňa
02.02.2016 (na adrese pobytu žalovanej a uvedenej v zmluve) a dňa 08.02.2016(na adrese označenej
žalovanou ako korešpodenčná). Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu, ktorá nie
je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách tak boli splnené, došlo k platnému postúpeniu

pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok.

39. Žalovaná vzniesla v konaní námietku v tom zmysle, že v zmluve sa dohoda o možnosti uplatniť
právo podľa § 565 OZ nenachádza, všeobecné obchodné podmienky veriteľa na poskytovanie
hypotekárnych úverov pre fyzické osoby nepodpísala a ak si chcel veriteľ vyhradiť právo na

jednorazové plnenie, mal ustanovenie o dohode o takomto práve zahrnúť do úverovej zmluvy i
s poukazom na závery Ústavného súdu Českej republiky I.ÚS 3512/11. Pre zmluvu o úvere
Obchodný zákonník nestanovuje
žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie
poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné

prostriedky vráti a zaplatí úroky. Tento právny úkon podpísala žalovaná slobodne, vážne, je určitý a
zrozumiteľný. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu pozostávala z viacerých dokumentov
s tým, že okrem zmluvy túto tvorili aj všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. platné v čase
uzavretia zmluvy, účinné od 01.05.2006. To, že uvedená zmluva pozostávala z viacerých dokumentov
žiadnym spôsobom neodporuje zákonu ani ho neobchádza. Zo samotného textu zmluvy vyplýva, že

žalovaná mala možnosť sa oboznámiť s ustanoveniami tejto zmluvy a všetkých jej príloh, ktoré jej boli
pri podpisovaní odovzdané. To znamená, že svojim podpisom potvrdila, že tieto boli súčasťou zmluvy
o úvere a uzavretím zmluvy sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Súd mal za to, že súčasťou uzavretej
zmluvy sa stali aj tie listiny, ktoré boli označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu,
aj keď neboli žalovanou osobitne podpísané.

40. Žalovaná poukazovala na to, že v zmysle nálezu ÚS ČR I.ÚS 3512/11 „je potrebné zdôrazniť,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito

formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína
si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“ Dohoda o práve
veriteľa na vyhlásenie úveru za splatný v prípade omeškania dlžníka s plnením záväzkov podľa zmluvy

nepredstavuje dojednanie zakladajúce pri spotrebiteľa osobitné v zmluve nedojednané povinnosti alebo
záväzky, ide o dojednanie nadväzujúce na povinnosť ku ktorej sa zaviazal v zmluve, a to vrátiť
dojednaným spôsobom poskytnutý úver. Uplatnenie tohto práva je zákonom konkrétne upravené.
Nemožno teda konštatovať, že ide o dojednanie nevýhodné pre spotrebiteľa, ktorého uvedenie vobchodných podmienkach má za cieľ uniknúť jeho pozornosti. Ide o dojednanie opakujúce sa prakticky
v každej zmluve ktorej predmetom je dočasné poskytnutie finančných prostriedkov a v záujme
eliminovania potreby prepisovania uvedeného do každej zmluvy je štandardne obsahom obchodných

podmienok veriteľa. Priemerný spotrebiteľ je si uvedeného vedomý, čo potvrdila i žalovaná keď sama
uviedla, že pri telefonickom kontakte s veriteľom v 1/2013 nerozporovala zosplatnenie úveru. Nebol
zistený žiadny dôvod pre ktorý je potrebné odoprieť takémuto postupu právnu ochranu.

41. Pokiaľ ide o námietku žalovanej k tvrdeniu žalobcu o jej oboznámení sa s obchodnými podmienkami

v tom zmysle, že pri spotrebiteľských zmluvách platí (v zmysle § 53 ods. 3 OZ), že nie sú individuálne
dohodnuté, a ak dodávateľ tvrdí opak, musí to dokázať súd sa s ňou v predmetnej veci nestotožnil.
V ustanovení § 53 OZ je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Pri posúdení ne/prijateľnosti konkrétneho dojednania obsiahnutého v spotrebiteľskej zmluve je z
hľadiska ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodujúci obsah tohto zmluvného dojednania, ktoré nesmie

spôsobovaťznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán vneprospechspotrebiteľa.
Následne zákon spresňuje, ktoré podmienky, ak boli individuálne dojednané, sa za neprijateľné
nepovažujú. Dojednanie o možnosti uplatniť právo podľa § 565 OZ nespôsobovalo značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach veriteľa a žalovanej v jej neprospech ako spotrebiteľa.
Nie je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou vylúčenou zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle

ods.1 §53 OZ. Preto preukazovanie, že toto zmluvné ustanovenie bolo individuálne dojednané
dodávateľom a odberateľom v predmetnej veci ako to stanovuje ods.3 §53 OZ je bezpredmetné.
Naviac je potrebné vychádzať pri hodnotení zmluvy z ustanovení Občianskeho zákonníka účinných v čase uzavretia zmluvy, kedy
sa ustanovenie 53 ods.3 v Občianskom zákonníku ešte nenachádzalo, a preto ani veriteľ nemohol podľa tohto ustanovenia postupovať.

42. Žalovaná doposiaľ zostatok nesplateného úveru vyplývajúceho zo Zmluvy vrátane príslušenstva
žalobcovi neuhradila v dôsledku čoho mu vznikol právo na zaplatenie dlžnej istiny. Z potvrdenia VÚB,
a.s. zo dňa 22.11.2016 o stave úveru ku dňu oznámenia o zosplatnení úveru (č.l.38) vyplynulo, že

aktuálna výška dlhu bola 53.672,87 Eur, z toho istina bola vo výške 50.389,77 Eur. Následne bola dlžná
suma istiny znížená o cenu vydraženej nehnuteľnosti vo výške 29.050,- Eur, nakoľko dôvod pre ktorý
bola dlžná istina znížená o nižšiu sumu nebol žalobcom tvrdený ani preukázaný. Súd preto zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 24.622,87 Eur (53.672,87 Eur - 29.050,- Eur) vrátane úroku
z úveru vo výške 3.241,06 Eur vyčísleného do zosplatnenie úveru, nakoľko po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti už nárok na úrok z úveru veriteľ nemá ( viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012 -14).Vostatnejčastiuplatnenejistinysúdžalobuakonedôvodnúzamietol(výrokIII.).

43. O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 , veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na
Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a zaviazal žalovanú k zaplateniu
úroku z omeškania vo výške uplatnenej v žalobe ktorou je súd viazaný tak ako je uvedené vo výroku II.
tohto rozsudku, keď v období od 11.07.2012 do 31.01.2013 bol úrok z omeškania v občianskoprávnych

vzťahov vzniknutých do 31.01.2013 vo výške 8,75% ročne. V časti nepriznanej istiny súd uplatnený
úrok z omeškania zamietol(výrok III.).

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.47. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Pokiaľ ide o náhradu trov konania súd rozhodol podľa §255 a 256 CSP pričom sa nestotožnil so
žalovanou, že žaloba v celej späťvzatej časti bola nedôvodná. Mal za to, že bola nedôvodná len v časti
prevyšujúcej sumu 29.050,- Eur, ktorá suma bola uhradená po podaní žaloby a v tejto časti žalobca
musí znášať trovy konania. Z pôvodne uplatnenej sumy vo výške 63.609,99 Eur žalobca mal úspech

čo do sumy 24.622,87 Eur + 29.050,- Eur (keďže v tejto časti bola dôvodne žalovaná suma späťvzatá,
keďže bola uhradená až po podaní žaloby) v 84,38 %. Žalovaný mal v tejto časti neúspech, úspech mal
v časti o zaplatenie 9.937,12 Eur( 6.129,38 Eur v ktorej časti bola žaloba vzatá späť, pričom žalobca
zavinil zastavenie konania a znáša trovy konania v tejto časti+ 566,68 Eur zamietnutá časť) teda v
15,62%. Preto súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
68,76%( 84,38% - 15,62%). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

samostatným uznesením.

49. Lehotu na splnenie povinnosti určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP pričom v súlade s návrhom žalobcu
a poukazom na výšku priznanej suma určil lehotu v trvaní 15 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.