Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010542
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618010542.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 2.
12. 2019 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. K. L. Š. N. J. T. Á. K. , nar. XX. X. XXXX v K., trvale bytom B. XXXX/X, W.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že
dňa 12. 10. 2017 v čase o 14.30 hod., viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz E 320
CDI, ev. č. PP 955 DD, po štátnej ceste I/18 od obce Hybe na križovatku na štátnu cestu I/72, okres
Liptovský Mikuláš, kde odbočoval na vedľajšiu cestu č. I/72 smerom na horský priechod Čertovica,
pričom nedal prednosť oproti prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu po hlavnej ceste č. I/18

značky Renault Thalia ev. č. ZM 151 AI, ktoré viedla F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Č.. XXX, čím
porušil ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v dôsledku čoho došlo v
km 564,500 k čelnej zrážke vozidiel, pri ktorej utrpeli osoby nachádzajúce sa vo vozidle Renault Thalia,
a to: V. D., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom M. Č.. XXX, mnohopočetné zranenia v komplexe
nezlučiteľné so životom (polytraumatizmus), na ktoré na mieste nehody zomrela, vodička uvedeného
vozidla F. V. utrpela polytraumu s úrazovým šokom, zlomeniny zadných častí 8. až 9. rebra vpravo s

malým posunom, zlomeniny predných častí 5. - 10. rebra vpravo s posunom úlomkov, zlomeniny 2. - 7.
rebra vľavo bez posunu úlomkov, pneumotorax a hemotorax vpravo, pomliaždenie a natrhnutie pravých
pľúc, jednoduché pomliaždenie v oblasti ľavých pľúc, natrhnutie tkaniva oboch obličiek, zlomeniny
tŕňových výbežkov 4. - 6. hrudného stavca, oblúka 9. hrudného stavca a priečnych výbežkov 10.
hrudného až 3. driekového stavca vpravo, trieštivú zlomeninu tela pravej lopatky, zlomeninu krížovej
kosti obojstranne liečenú operačne, zlomeninu krčka stehennej kosti vľavo bez posunu úlomkov liečenú
operačne, zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov liečenú operačne, zlomeninu tela

oboch kostí ľavého predkolenia s posunom úlomkov liečenú operačne, zlomeninu vnútorného členku
píšťaly vľavo s posunom úlomkov liečenú operačne, veľkú tržno-zmliaždenú ranu v oblasti ľavého
kolenného kĺbu prenikajúcu do kĺbnej dutiny, na ktoré zranenia bola obmedzená v obvyklom spôsobe
života a liečená ešte v čase vypracovania znaleckého posudku dňa 19. 12. 2017 a tento stav bude trvať
dlhodobo; a
X. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, sediaca nepripútaná bezpečnostným pásom na zadnom

sedadle za vodičkou, utrpela otras mozgu, vykĺbenie pravého bedrového kĺbu smerom dozadu s
odlomením zadnej hrany jamky pravého bedrového kĺbu, zlomeninu 2. - 4. rebra vľavo s minimálnym
nahromadením tekutiny v ľavej pohrudničnej dutine, zlomeninu tela ľavej kľúčnej kosti s posunom
úlomkov, mnohopočetné tržné rany v oblasti čela, tržno-zmliaždenú ranu ľavého predkolenia s
pomliaždením mäkkých tkanív predkolenia a odtrhnutím kože od podkožia, pomliaždenie pravého
ramena a pravého predlaktia s krvnými podliatinami, pomliaždenie pravého členkového kĺbu, na ktoré
zranenia je liečená a obmedzená v obvyklom spôsobe živote najmenej 12-16 týždňov, avšak liečenie

v čase vypracovania posudku trvalo,t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. h/ Tr. zákona,

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h/) a § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného
v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť osobne v prítomnosti
probačného úradníka ospravedlniť sa poškodeným Š. D., nar. XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom M.
XXX, okres R. V., Ľ. D., nar. XX. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., Š. D., nar. XX.
X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., V. D., nar. XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom

M. XXX, okres R. V. a K. D., nar. X. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., za spôsobenú
nemajetkovú ujmu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona obžalovaný je p o v i n n ý strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom na súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia

probačného a mediačného úradníka, a to počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným
Š. D., N.. XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V. vo výške 637,04 eur, F. V., nar. X.
X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, Y. R. V. vo výške 33.995,50 eur a X.N. R., nar. XX. X. XXXX M.
F. B., trvale bytom M. XXX, okres R. V. vo výške 6.534,20 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu
poškodeným Š. D., nar. XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, Y. R. V.Á. vo výške 10.000,- eur,
Ľ.Í. D., nar. XX. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M.E. XXX, okres R. V.Š. vo výške 12.000,- eur, Š.C.
D., nar. XX. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M.E. XXX, okres R. V.Š. vo výške 12.000,- eur, V. D., nar.

XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom M.E. XXX, okres R. V.Š. vo výške 12.000,- eur a K.N. D., nar. X.
X. XXXX M. R. V., trvale bytom M.E. XXX, okres R. V.Š. vo výške 12.000,- eur.Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd o d k a z u j e poškodených Š.C. D., N.. XX. XX. XXXX M. R. V.,
trvale bytom M. XXX, okres R. V., F. V., nar. X. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., a X.
R., nar. XX. X. XXXX M. F. B., trvale bytom M. XXX, okres R. V. so zvyškom nároku na náhradu škody

na civilný proces a poškodených Š. D., nar. XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V.,
Ľ. D., nar. XX. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V., Š. D., nar. XX. X. XXXX M. R. V.,
trvale bytom M. XXX, okres R. V., V. D., nar. XX. XX. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R.
V.Š. a K. D., nar. X. X. XXXX M. R. V., trvale bytom M. XXX, okres R. V. so zvyškom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podala na M. K. obžalobu za prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,

nevyužil právo na odopretie výpovede a vypovedal ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Vo svojej
výpovedi uviedol, že v inkriminovaný deň išiel z Popradu do Banskej Bystrice. Išiel kľudne, po diaľnici na
výjazdHybe,prechádzalobcouHybe.ZaHybaminatrafilnadodávkovéauto,valník,ktorýbolpriehľadný,
bolo možné cez neho vidieť zospodu aj zboku. Mal prehľad v križovatke, ktorú prešiel veľakrát. Pozeral
sa po pravej a ľavej strane, mal výhľad na 50 - 60 m spoza toho auta, smelo vyšiel, lebo oproti je 70-tka.

Ak niekto pôjde oproti buď to stihne alebo sa uhne, on išiel päťdesiatkou, keď prešiel do jazdného pruhu
ľavého, vyletelo oproti auto spoza dodávky a zákruty. Auto vybehlo zo zákruty od motorestu Červený kút.
Obžalovaný odbočoval od Hýb smerom na Čertovicu, kde je prehľadný úsek 50 - 60 metrov, mal rozhľad
na tento úsek, keď vchádzal do druhej časti vozovky, do protismeru. V tej chvíli ako tam vyšiel vyletelo
oproti nemu auto veľkou rýchlosťou. Na jeho dohľad a rýchlosť auto až zastavil, koľko sa mu dalo do jeho

strany, pravé kolesá mal na svojej časti vozovky a ľavé kolesá ostali v čase nárazu v protismere. Zabrzdil
a stiahol volant doprava, aby som sa im vyhol a aby mali čas ho obísť. Z druhej strany nevidel reakciu.
Veľa to hodnotil vo svojej hlave. Neskôr mu došlo, že to auto muselo porušovať 70-tku, on to auto popod
valník nevidel. Keď išiel do odbočovania na Čertovicu, oni sa stihli veľkou rýchlosťou priblížiť, on ich
nemohol v tom rádiuse zbadať, lebo vyleteli zo zákruty. Keď odbočoval doľava, valník bol asi 20 metrov

pred ním. Obžalovaný určite zapol svetlo odbočovania. Tesne pred nárazom mal pravé kolesá na svojej
strane a oni ho vyhodili, lebo mal zlomené rebrá. Ako robil manéver a išiel do svojej strany, aby sa vyhol,
mal kolesá na pravej strane. Ako skúsený vodič vie, že sa musí držať stredovej čiary, keď nechce, aby
auto bolo vynášané, čiže nárazom bol vynesený, tam vidieť, že pravé koleso je blízko stredovej čiary a
predok je vyhodený. Vodiči sa videli, keď sa zrazili, nebola to úplne čelná zrážka. Zosnulá určite nebola

pripútaná, osoba nachádzajúca sa vzadu tiež nebola pripútaná. Vodičku mu je ťažko hodnotiť.

Svedkyňa - poškodená F. V. na hlavnom pojednávaní vo výpovedi uviedla, že v deň nehody pracovali v
Tatrapeku, skončili a išli po ceste z Liptovského Hrádku smerom na Východnú. Po tej ceste išli pravidelne
sedemdesiatkou, lebo je tam prikázaná rýchlosť 70 km/ hod. na križovatke, kde sa to stalo pri odbočke

na Kráľovu Lehotu, pri Červenom kúte. Išli tam a v sekunde sa stal náraz pri zastávke. Potom si už
nepamätala. Svedkyňa si nepamätala si, či išli nejaké autá oproti. Pán odbočoval na križovatku smerom
na Malužinú, svedkyňa išla hlavnou cestou a nedal jej prednosť. Nepamätala si, ktorými časťami vozidla
sa zrazili. K nehode došlo medzi 14.30 až 15.00 hod. v pravom pruhu. Svedkyňa riadila vozidlo, v
aute boli tri. R. bola vzadu, nevedela uviesť, kde presne, V. D. bola vedľa svedkyne. Svedkyňa bola

pripútaná pásom, k ostatným sa nevedela vyjadriť, či boli pripútané. To vozidlo nevidela, bola to sekunda.
Keby ho videla, tak zareaguje, vyhla by sa zrážke. Mala zlomenú ľavú nohu na tri časti, rebrá, lopatka,
pomliaždené pľúca, bola v umelom spánku, mala natrhnuté obličky, ďalej je to uvedené v lekárskych
papieroch. Bola liečená viac ako 30 dní. Bola v nemocnici, lieči sa doteraz. Práceneschopná bola rok.
Vodičský preukaz pred nehodou mala 5 rokov. Pred nehodou jazdila, vozidlo bolo v poriadku. Technickú

kontrolu asi malo vozidlo urobenú, o to sa staral bývalý manžel. Nepamätala si, aký čas pred nehodou
bola robená technická kontrola. Nepamätala si, či vozidlo oproti malo zapnutú smerovku. Z dôvodu
odstránenia rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výpovedi svedkyne z prípravného konania, kedy
uviedla, že vedľa nej na sedadle spolujazdca sedela V. R., ktorá bola pripútaná bezpečnostným pásom.
V momente zbadala oproti nej auto, bolo v jej pruhu, nemalo ani zapnutú smerovku a nasledoval náraz.Rozpory vysvetlila tým, že sa pridržiava skoršej výpovede, kedy si to pamätala lepšie. Tým úsekom pred
nehodou prechádzala veľakrát. Svedkyňa na záver dodala, že po nehode jej zmizlo auto.

Svedkyňa - poškodená X. R. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že z roboty išli okolo 14.30 - 15.00.
Sadli do auta. Pani D. sedela vedľa vodičky, svedkyňa sedela za vodičkou. Pamätala si len ako ležala na
zemi. Pani V. jazdila sedemdesiatkou, bola dobrá vodička, nechodila rýchlo. Svedkyňa nevedela uviesť,
či pred nehodou bola pripútaná pásom, väčšinou si ho dáva. Nepamätala sa, či si dali spolucestujúce
pásy. Mala vykrútený bedrový kĺb, zlomenú kľúčnu kosť, rebrá, vodu v pľúcach. Liečená bola do mája

2018. V nemocnici bola týždeň. Od nehody chodí ku psychiatričke.

Svedkyňa J. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že asi pred 2 rokmi išla z Tatier, bolo
pekné počasie, poobede. Keď schádzala na diaľnicu, ešte pred odbočkou na Hybe, obžalovaný ju asi
dvakrát obehol a vždy pred ňou spomalil. Videla, že vtedy sms-koval, držal telefón. Zbehla na odbočku
Hybe, v obci ju znova obehol na 50-tke, nešiel rýchlo, možno tak 65 km/hod, vtedy nevidela, či sms-

koval. Za obcou Hybe zrýchlila, keď prišla na križovatku, zrazil sa s červeným autom. K predbiehaniu
uviedla, že mala pocit, že to chcel stihnúť, ale nestihol. Plynule pokračoval. To či dával smerovku, si
nevšimla. Nevedela sa vyjadriť, či pred Mercedesom išlo nejaké auto. Videla, kde došlo k zrážke, na tej
križovatke v časti v protismere. Svedkyňa protiidúce vozidlo nevidela. Pred zrážkou sa Mercedes odo
nej pohyboval vo vzdialenosti asi 100 - 200 metrov. K osobám, ktoré sa nachádzali v protiidúcom vozidle

uviedla, že pravdepodobne nemali pásy ani jedna z nich.

Na hlavnom pojednávaní boli v procesnom postavení svedkov - poškodených vypočutí V. D., Ľ.T. D.,
Š. D. V., K. D. P. Š. D. B., ktoré boli v príbuzenskom pomere, resp. v pomere druha a družky k V. R.,
zomrelej pri dopravnej nehode dňa 12. 10. 2017.

Svedkyňa - poškodená V. D. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že zosnulá bola jej matka. Žila v
jednej dedine. Svedkyňa bývala vo svojom dome. Navštevovali sa každý deň. Mama piekla, volala ich k
sebe. Ona bez nich ako detí nebola, takisto aj bez vnúčat. Mala mamu a z ničoho nič ju nemá. Namiesto
k nej domov ide na cintorín. Otca stratili, keď mal 39 rokov. Ona nahrádzala aj jeho.

Svedok - poškodený Ľ. D. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že otec im zomrel, keď mal
18 rokov. Matka bola aj otec. Matka bola jeho deťom aj starká aj starký. Bola im vo všetkom oporou.
Pomáhali si. Matku je možné len milovať. Nikto ju nevynahradí. Vzťahy mali také, že sa mali radi. Zo
začiatku býval s mamou v spoločnej domácnosti. Teraz býva s manželkou v Ružomberku. Stále sa

navštevovali. Za dva roky sa ani neospravedlnil.

Svedok - poškodený Š. D. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že nebohá mu bola matka. Bol s ňou
stále, lebo s ňou býval. Z toho domu sa musel vysťahovať. Stále mu to pripomínalo. Stále sa obžalovaný
neospravedlnil. Takú mamu sa nedá nahradiť ničím. Ostal sám. Stratil otca, keď bol mladší. Bola mu

oporou vo všetkom. Keď spravil chybu v živote, ona ho napravila. Keď si na to spomenie, trasie sa,
nebaví ho život. Zvonku vyzerá chlap, ale chlap nie je.

Svedkyňa - poškodená K. D. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že nebohá jej bola mama.
Bola najmladšia. Keď jej zomrel otec, mala 8 rokov. Ona jej bola aj otcom aj mamou. Mama ju brala ako

svoju malú. Nestarala sa o nich zle. Bola to mama za všetko. Prišla ku nej, stále sa o ňu zaujímala. Nebol
deň, kedy s ňou nebola. Prišla im domov v truhle. Chodí na cintorín, tam už jej nikto neodpovie. Môže
chodiť k súrodencom, ale to nenahradí mamu. Do 17 rokov bývala u mamy, potom ostala s druhom.
Bývali síce inde, ale nebol deň, kedy neboli spolu. Ešte v ten deň jej volala, aby navarila. S tou bolesťou
to už nikto nevylieči.

Svedok - poškodený Š. D. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nebohá mu bola družka, žili spolu
nepretržite 15 rokov. Mali veľmi pekný vzťah. Mama mala vzadu dom, ktorý si opravili. Vychovali spolu
deti. Mali sa veľmi radi.

Znalec J.. B. E. z odboru doprava cestná vypovedal na hlavnom pojednávaní rovnako ako v znaleckom
posudku č. 1/2018 zo dňa 16. 1. 2018. Z jeho výpovede je zrejmé, že rozhľadu a dohľadu vodičke
OMV Renault a vodičovi OMV Mercedes na predmetnom úseku nebránili žiadne hmotné statické
prekážky a ani nezvyklé geometrické disproporcie. Stav cestnej komunikácie v mieste cestnej nehodyaj v mieste príjazdových polygónov bol vyhovujúci. Na základe prevedeného znaleckého skúmania
bola rýchlosť OMV Renault pri danej objektivizácii priebehu nehodového deja pri samotnom primárnom
ráze stanovená na cca 88,0 km/hod a u OMV Mercedes na cca 18,0 km/h. Rýchlosť vozidiel pred

samotným nehodovým dejom nie je reálne možné určiť, lebo charakter pohybu obidvoch vozidiel nie
je známy a nie sú známe ani momenty reakcií vodičov na kolíznu situáciu. Je jednoznačné, že miesto
primárneho rázu bolo v jazdnom pruhu smer Liptovský Hrádok - Hybe, teda v jazdnom pruhu, v ktorom
sa pohybovalo OMV Renault, ktoré vykonávalo pohyb po hlavnej ceste. OMV Mercedes pri odbočovaní
vľavo muselo náhle vojsť do oblasti jazdného koridoru OMV Renault. Z hľadiska objektivizácie

predpokladaného priebehu nehodového deja a zadávaniu vstupných parametrov analýzy nehodového
deja v prijateľných technických medziach je nevyhnutné výsledné hodnoty nárazových rýchlostí vozidiel
vnímať v minimálnej tolerancii ± 10 %. Nie je možné dokázať, či vodič OMV Mercedes v danom úseku
prekročil povolenú rýchlosť 70 km/h. Vodička OMV Renault v danom úseku prekročila rýchlosť 70 km/
h, ale v danom úseku zrejme povinnosť ísť definovanou rýchlosťou nemala a mohla ísť rýchlosťou
až 90 km/h. Tento moment je otázkou právneho posúdenia. Technika jazdy vodiča OMV Mercedes

tesne pred samotným nehodovým dejom sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na
mieste dopravnej nehody, dopravnom členení, charaktere a stavu komunikácie ako nesprávna. Ak pred
OMV Mercedes nešlo žiadne iné vozidlo, vodič OMV Mercedes mal v dostatočnom predstihu možnosť
definovať polohu, rýchlosť a tvar trajektórie OMV Renault. V tomto momente vodič OMV Mercedes
mohol vyhodnotiť prebiehajúcu situáciu ako kolíznu. Nastalo nedanie prednosti v jazde protiidúcemu

vozidlu a úplné prejdenie do protismerného jazdného pruhu, na čo vodička protiidúceho vozidla nestihla
primerane reagovať. Ak pred OMV Mercedes išlo v nedefinovateľnej vzdialenosti (ale v bežnom rozsahu
pozdĺžneho odstupu vozidiel idúcich rýchlosťou 60 - 90 km/h) neznáme dodávkové vozidlo vytvárajúce
oblasť zakrytého výhľadu určitého úseku protismerného jazdného pruhu, mal vodič OMV Mercedes
jazdu prispôsobiť takým spôsobom, aby manéver odbočenia prevádzal až v okamihu, keď z hľadiska

časovo-priestorového mal dostatočný rozhľad na dopravnú situáciu v protismernom jazdnom pruhu.
Technika jazdy vodičky OMV Renault sa javí s prihliadnutím na podmienky rozhľadu a dohľadu na
mieste DN, dopravnom členení , charaktere a stavu komunikácie ako primeraná napriek skutočnosti,
že zrejme došlo k prekročeniu rýchlosti 70 km/h. Vyššia rýchlosť OMV Renault v danom úseku
aktuálne nevyvolávala kolíznu situáciu vzhľadom na ostatných účastníkov cestnej premávky. Technickou

príčinou nehodového deja bola nesprávna technika jazdy vodiča OMV Mercedes v danom úseku.
OMV Mercedes prešlo celým svojím pôdorysným priemetom do protismerného jazdného pruhu, na čo
vodička protiidúceho vozidla nestihla primerane reagovať. V danom momente vodička OMV Renault za
daných podmienok rýchlostí a polôh vozidiel nemohla nehode zabrániť žiadnym účinným spôsobom,
ktorý by bol v súlade s prirodzenými reakciami a konaním človeka v danom prípade nehodového

deja. Jediným relevantným zabránením nehode zo strany vodiča OMV Mercedes je vykonávať jazdu v
danom úseku správnou technikou jazdy a zároveň dôsledne predvídať dopravnú situáciu pred vozidlom
v úseku predpokladanej trajektórie pohybu vozidla v danom úseku. V prípade významného brzdenia
OMV Mercedes pred samotným kontaktom bola manévrovateľnosť s vozidlom Mercedes obmedzená.
Ak v čase nehodového deja malo pred OMV Mercedes ísť v nedefinovateľnej vzdialenosti neznáme

dodávkové vozidlo vytvárajúce oblasť zakrytého výhľadu určitého úseku protismerného jazdného pruhu,
vodička OMV Renault mala horšie rozhľadové podmienky reagovať (sedela vo vozidle vľavo a priemet
OMV Mercedes vychádzal z oblasti zakrytého výhľadu vytvoreného neznámym dodávkovým vozidlom
zľava v smere pohľadu vodičky OMV Renault) a nebol už reálny časový priestor na skoré intenzívne
brzdenie OMV Renault. Ak by jej reakcia bola okamžitá a začala by intenzívne brzdiť prakticky ihneď,

k nehodovému deju by došlo aj v takom prípade. Znalec sa tiež vyjadril k otázke pripútania osôb
nachádzajúcich sa vo vozidle Renault bezpečnostným pásom. Pripútaná vodička OMV Renault F. V.
mala dobré vyhliadky, že rozsah a charakter zranení nebude mať tragické následky, lebo došlo k
pomerne dobrému zachovaniu priestoru vodičky bez extrémneho vplyvu deformácií. Vektor rázovej
sily primárneho rázu smeroval skoro priamo k pozdĺžnej osi vozidla a miera spomalenia z hľadiska aj

charakteru výbehu OMV Renault po ráze bola v tomto mieste významná, preto došlo aj k veľkému
rozsahu zranení, ich závažnosť však zjavne obmedzilo použitie bezpečnostného pásu, zranenia na
hrudníku boli skôr kompresného charakteru. Vzhľadom na deformovaný stav uchytenia pásu vodičky
OMV Renault (vzhľadom na medicínske zistenia, že vodička OMV Renault bola pripútaná) možno
vysloviť predpoklad, že pri primárnom ráze vozidiel mohlo dôjsť k uvoľneniu zámku pásu, alebo bol

pás uvoľnený osobou, ktorá vodičku OMV Renault z auta vyprosťovala. Deformácia opierky sedáka
vodičky je typickou deformáciou vzniknutou nárazom vzadu nepripútanej osoby, v tomto prípade u osoby
vzadu X. R. došlo k pozitívnej spotrebe energie pri ráze tým, že kontaktovala mäkké časti sedáka
vodiča, ktoré sa následne deformovali. Následne následkom zmeny uhlovej rýchlosti po ráze mohlodôjsť u osoby k odstredivému efektu a mohla kontaktovať aj mäkké časti operadla pravej prednej
sedačky. V čase spracovávania posudku z odboru doprava cestná znalecký posudok vo veci súdnej
pitvy neb. V. D. ešte nebol spracovaný. Obhliadka preukázala, že spolujazdkyňa V. D. na prednom

sedadle pri vodičke s najväčšou pravdepodobnosťou tiež nebola pripútaná bezpečnostným pásom, čo
malo v konečnom dôsledku fatálne následky, lebo po ráze následne kontaktovala tuhé časti interiéru
vozidla. Dynamický vplyv zmeny zrýchlení a zmeny uhlových rýchlostí vo výbehu vozidla po ráze do
konečnej polohy mal výrazný vplyv aj na zmenu uhlových rýchlostí tiel posádky. Pri pohybe pripútaného
vodiča zmena priebehu uhlových rýchlostí kopíruje priebeh zmeny uhlových rýchlostí samotného

automobilu. Pri pohybe pasažierov počas nehodového deja je zrejmé, že ich pohyb má stochastický
charakter s obrovskou mierou decelerácie s výrazným biomechanickým vplyvom. U spolujazdkyne V.
D. mohli dosahovať zrýchlenia, resp. spomalenia u trupu hodnoty cca 180G a u hlavy až cca 290G, čo
zodpovedá hodnote 5 (kritická úroveň) v AIS (stupnica závažnosti úrazov) determinujúcej maximálne
zrýchlenie v rozsahu 250-300G. Nad hodnotami 300G je pravdepodobnosť prežitia minimálna (hodnota
6 AIS). Znalec na pojednávaní doplnil, že rýchlosť vozidla Renault má nepodstatný význam pre vznik

nehodového deja.

Obžalovaný ako strana trestného konania zaobstaral a predložil súdu znalecký posudok č. 48/2018
zo dňa 23. 4. 2018, vypracovaný J.. T. T., znalcom z odboru cestná doprava. Na návrh obžalovaného
bol menovaný znalec vypočutý na hlavnom pojednávaní, na ktorom zotrval na znaleckom posudku. Vo

výpovedi uviedol, že znalecký posudok č. 1/2018 znalca J.. B. E. je technicky neprijateľný k zadanému
priemernému zrýchľovaniu vozidla Renault v čase pred počiatkom reakcie vodičky vozidla Renault na
vzniknutú kolíznu situáciu. Znalec zadal priemerné zrýchlenie vozidla Renault v čase pred počiatkom
reakcie jeho vodičky na vzniknutú kolíznu situáciu s hodnotou 1,5m/s2. Reálne priemerné zrýchlenie
vozidla Renault Thalia z rýchlosti pohybu cca 70km/h bolo možné na štvrtom prevodovom stupni

dosiahnuť s hodnotou do 0,7m/s2 na základe jazdnej skúšky vykonanej znalcom J.. T. na obdobnom
vozidle pri jeho zaťažení troma osobami. Analýzou nehodového deja bolo zistené, že nárazová rýchlosť
vozidla Renault do vozidla Mercedes bola v rozmedzí 84,6km/hod až 93,5km/h (89,0 ± 5%) a vozidlo
Mercedes sa v tom čase pohybovalo rýchlosťou v rozmedzí 14,3 až 15,8km/hod (15 km/h ± 5%). Vodiči
mali na seba počiatok reakcie v čase cca 1,43s pred ich vzájomnou zrážkou pri zohľadnení oblasti

zakrytého výhľadu tvoreného neznámym dodávkovým vozidlom. V okamihu počiatku reakcie vodičov
vozidiel na kolíznu situáciu sa vozidlo Renault pohybovalo rýchlosťou cca 93,8km/h a vozidlo Mercedes
rýchlosťou cca 24,5km/h. Do miesta zrážky potrebovalo vozidlo Renault v okamihu počiatku reakcie
vodičky na kolíznu situáciu prekonať dráhu cca 37,0m a vozidlo Mercedes v okamihu počiatku reakcie
jeho vodiča na kolíznu situáciu dráhu cca 9,3m. Na základe vykonanej analýzy pohybu vozidla Renault

v súlade s platnou legislatívou v úseku predzrážkového deja, t.j. vodička by začala vozidlo Renault
zrýchľovať z rýchlosti 70km/h od miesta, kde obmedzenie rýchlosti končí s priemerným zrýchlením 0,7m/
s2 možno konštatovať, že k zrážke vozidiel Renault a Mercedes by došlo aj v danom prípade s tým
rozdielom, že nárazová rýchlosť vozidla Renault do vozidla Mercedes by bola cca 72km/h pri nenáhlom
- nekolíznom spomaľovaní vozidla Renault po rozpoznaní kolíznej situácie jeho vodičkou a cca 65,8km/

h pri náhlom - kolíznom spomaľovaní vozidla Renault po rozpoznaní kolíznej situácie jeho vodičkou.
Možnokonštatovať,žetechnickoupríčinoupredmetnejdopravnejnehodybolonedanieprednostivjazde
vodičke vozidla Renault Thalia V. vodičom vozidla Mercedes K. pri odbočovaní vozidla Mercedes doľava
z cesty I/18 na cestu I/72 v smere jazdy od obce Hybe smerom na horský priechod Čertovica, na druhej
strane možno konštatovať, že v prípade, že ak by vodička vozidla Renault Thalia V. dodržala na začiatku

úseku cesty s rýchlostným obmedzením rýchlosť pre daný úsek cesty maximálne povolenú, vodiči
vozidiel by mali väčšie možnosti na odvrátenie zrážky, resp. na odvrátenie jej následkov. Plánik miesta
dopravnej nehody, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 1/2018 vypracovaný OR PZ v Liptovskom
Mikulášiniejevsúladesoskutočnosťounameranounamiestenehodovéhodejavčasedokumentovania
miesta dopravnej nehody. Namerané údaje nebolo možné porovnať z náčrtkom miesta dopravnej

nehody nakoľko ho znalec J..T. nemal k dispozícii a obhliadka o cestnej dopravnej nehode ktorá je
súčasťou znaleckého posudku znalca J.. E. neobsahuje žiadny záznam o nameraných hodnotách v
mieste nehodového deja. Z technického hľadiska pre prevedenie plániku do mierky stačí zadať jeden
známy dĺžkový parameter a všetky ostatné rozmery by mali korešpondovať so skutočnosťou. Znalcom
J.. T. bola dňa 21.3.2018 vykonaná jazdná skúška s obdobným vozidlom Renault Thalia, ktoré malo

účasť na dopravnej nehode za účelom zistenia reálneho priemerného zrýchlenia uvedeného obdobného
vozidla za prítomnosti zadávateľa znaleckého posudku a vlastníka obdobného vozidla. S vozidlom
bola vykonaná 3x jazdná skúška s prevedením jeho zrýchľovania a to 2x na štvrtom a 1x na piatom
prevodovom stupni po rozbehu vozidla na rýchlosť cca 70km/h. Meranie bolo prevedené za pomociprístroja XL meter. Výsledky nameraných hodnôt sú uvedené podrobne v kapitole 2.5.7 tohto znaleckého
posudku. Z vykonaných meraní je možné vyvodiť záver, že vozidlo Renault Thalia obsadené troma
osobami dokáže z rýchlosti cca 70 km/h na štvrtom prevodovom stupni zrýchľovať s priemerným

zrýchlením do 0,7m/s2. Znalec J.. E. vo svojom výpočte uvažoval s priemerným zrýchľovaním vozidla
Renault Tahlia 1,5m/s2. Ide o hodnotu priemerného zrýchlenia pre uvedené vozidlo Renault Thalia
technicky nereálnu. V prípade, že by na konci rýchlostného obmedzenia začala vodička vozidla Renault
zrýchľovať vozidlo, ktoré v tom čase viedla z hornej hranice zisteného reálneho zrýchlenia vozidla
Renault a to z rýchlosti maximálne pre daný úsek cesty povolenej (70km/h) s priemerným zrýchlením

0,7m/s2 až po okamih počiatku jej pôvodnej reakcie na kolíznu situáciu tak, ako v priebehu nehodového
deja, kde po uplynutí reakčného času vodičky 1,0s by začala vodička vozidlo Renault spomaľovať
nenáhle s využitím 50% spomalenia z maximálne možného dosiahnuteľného spomalenia na suchom
asfaltovom povrchu cesty so spomalením 3,97m/s2 a so zohľadnením nábehu brzdného účinku 0,2s,
by k zrážke vozidiel došlo, ale v nižšej nárazovej rýchlosti, t. j. v rýchlosti cca 72,0km/h a vozidlo
Renault by s vysokou pravdepodobnosťou už narážalo do pravého boku vozidla Mercedes a teda by sa

vozidlá voči sebe skĺzavali a nedochádzalo by k výraznému spomaľovaniu tiel osádok vozidiel ako pri
čelných zrážkach. Vodič vozidla Mercedes by v takomto priebehu nehodového deja neustále zrýchľoval
vozidlo s priemerným zrýchlením 2,0m/s2 tak ako vo vykonanej analýze nehodového deja. Uvedené
zrýchlenie vozidla Mercedes je zohľadnené na základe skutočnosti, že vozidlo Mercedes zrýchľovalo
z nižšej rýchlosti pohybu a teda z nižšieho prevodového stupňa. V prípade, že by vodička na konci

rýchlostného obmedzenia zrýchľovala vozidlo Renault s nižšou hodnotou zrýchlenia ako 0,7m/s2, napr.
so spodnou hodnotou pokusne nameraného zrýchľovania 0,54m/s2, mala by zase viac možností na
znižovanie následkov zrážky. V prípade, že by na konci rýchlostného obmedzenia začala vodička vozidla
Renault zrýchľovať vozidlo, ktoré v tom čase viedla z hornej hranice zisteného reálneho zrýchlenia
vozidla Renault a to z rýchlosti maximálne pre daný úsek cesty povolenej (70km/h) s priemerným

zrýchlením 0,7m/s2 až po okamih počiatku jej pôvodnej reakcie na kolíznu situáciu tak, ako v priebehu
nehodového deja, kde po uplynutí reakčného času vodičky 1,0s by začala vodička vozidlo Renault
spomaľovať náhle s využitím maximálne možného dosiahnuteľného spomalenia na suchom asfaltovom
povrchu cesty so spomalením 7,85m/s2 a so zohľadnením nábehu brzdného účinku 0,2s, by k zrážke
vozidiel došlo, ale v nižšej nárazovej rýchlosti, t.j. v rýchlosti cca 65,8km/h a vozidlo Renault by s

vysokou pravdepodobnosťou už narážalo do pravého boku vozidla Mercedes a teda by sa vozidlá voči
sebe skĺzavali a nedochádzalo by k tak výraznému spomaľovaniu tiel osádok vozidiel ako pri čelných
zrážkach. Vodič vozidla Mercedes by v takomto priebehu nehodového deja neustále zrýchľoval vozidlo
s priemerným zrýchlením 2,0m/s2 tak ako vo vykonanej analýze nehodového deja. Uvedené zrýchlenie
vozidla Mercedes je zohľadnené na základe skutočnosti, že vozidlo Mercedes zrýchľovalo z nižšej

rýchlosti pohybu a teda z nižšieho prevodového stupňa. V prípade, že by vodička na konci rýchlostného
obmedzenia zrýchľovala vozidlo Renault s nižšou hodnotou zrýchlenia ako 0,7m/s2, napr. so spodnou
hodnotou pokusne nameraného zrýchľovania 0,54m/s2, mala by zase viac možností na znižovanie
následkov zrážky. Znalec na hlavnom pojednávaní dodal, že pre vypočítanie rýchlosti východiskovej a
konečnej je potrebné, aby vozidlo bolo obdobné, aby sklon cesty nebol iný ako bol v mieste nehody a

zaťaženie vozidla, tiež je potrebné mať prístroj. Zaťaženie vozidla prevzal zo posudku J.. E., nevedel
uviesť, v akom technickom stave bolo vozidlo Renault, vozidlo, na ktorom robil skúšku, bolo v dobrom
technickom stave. Pokus robil na rovnom úseku cesty v Poprade, nevedel sa vyjadriť, či pri pokuse malo
vozidlo obuté zimné alebo letné gumy, podľa vyjadrenia znalca by to nemalo významný vplyv.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo V..
P. S. W.., ktorý vypovedal zhodne ako v znaleckom posudku č. 115/2017 zo dňa 20. 1. 2018 v
spojení s jeho doplnením zo dňa 20. 2. 2018, ktorý bol vypracovaný označeným znalcom spolu so
znalkyňou V.. B. H.. Znalec vo výpovedi uviedol, že na základe nálezov zistených vonkajšou obhliadkou
a pitvou nebohej V. D. možno konštatovať, že na oblasť krku, hrudníka, brucha pôsobilo mechanické

násilie veľkej intenzity a prudkosti, pričom došlo ku vzniku roztrhnutia hlavovo-krčného spojenia s
nekompletným roztrhnutím predĺženej miechy, sériových zlomenín rebier obojstranne, pomliaždenia
pľúc, nekompletného roztrhnutia srdcovnice s krvácaním do dutiny hrudnej, zlomeniny hrudnej chrbtice
s kompletným prerušením miechy, početných trhlín na pečeni, potrhania a pomliaždenia úponov čriev.
Uvedené poranenia mali za následok porušenie anatomickej integrity centrálneho nervového systému,

orgánov dutiny hrudnej a brušnej, ako aj ďalších tkanív a to do takej veľkej miery, že poranenie
prakticky ihneď po ich vzniku vyústili do smrti menovanej. Zistené mnohopočetné zranenia v komplexe
nezlučiteľné so životom sú označované ako polytraumatizmus. Na základe charakteru a lokalizácie
poranení zistených pri pitve na tele a na vnútorných orgánoch nebohej, po prihliadnutí k typu uvedenejdopravnej nehody, k rozsahu a lokalizácii poškodenia osobného motorového vozidla Renault, ustálili
znalci mechanizmus vzniku zranení a priebeh nehodovo-úrazového deja. Fáza nehodového deja a to
čelný náraz osobného motorového vozidla do iného osobného motorového vozidla bola rozhodujúca pre

vznik najzávažnejších poranení. Charakter, lokalizácia a rozsah všetkých uvedených poranení v oblasti
krku, hrudníka a brucha plne zodpovedá pôsobeniu mechanického násilia na telo poškodenej spredu
smeromdozadu,čozodpovedáskutočnosti,žemenovanávčasenehodysedelanasedadlespolujazdca
vpravo vpredu vedľa vodiča. Pri pitve neboli na tele menovanej zistené žiadne typické stopy na hrudníku
či na bruchu po pripútaní bezpečnostným pásom, na základe čoho možno konštatovať, že V. D. nebola

v čase nehody pripútaná bezpečnostným pásom. Povrchové zranenia lokalizované na bruchu a oboch
horných končatinách vznikli ako následok kontaktu s interiérom vozidla počas nehody. Vzhľadom k
poraneniam zistených pri pitve nepochybne možno ustáliť záver, že k smrti V. D. došlo jednoznačne
mechanizmom poranenia viacerých životne dôležitých orgánov - polytraumy a teda smrť poškodenej je v
priamej príčinnej aj časovej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa 12. 10. 2017
o 14.30 hod. ako spolujazdkyňa osobného motorového vozidla Renault Thalia. Všetky zistené poranenia

javili známky vitality a vznikli jednoznačne s predmetnou dopravnou nehodou. Pri pitve neboli zistené
žiadne poranenia staršieho dáta. Všetky poranenia vznikli zaživa, nakoľko boli sprevádzané krvácaním
do svojho okolia, do dutiny hrudnej, ako aj navonok, čo je jednoznačný a dostačujúci dôkaz intravitálneho
pôvodu, t. j. pôvodu zaživa. V prípade, ak by nebohá bola pripútaná bezpečnostným pásom je vysoko
pravdepodobné, že by došlo ku vzniku smrteľných poranení.

So súhlasom prokurátorky a obžalovaného bol prečítaný na hlavnom pojednávaní znalecký posudok č.
66/2017 zo dňa 19. 12. 2017, ktorý vypracoval V.. D. S. z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia.
Podľa jeho záverov poškodená F. V. utrpela pri dopravnej nehode dňa 12. 10. 2017 nasledovné
poranenia: polytraumu s úrazovým šokom, zlomeniny zadných častí 8. až 9. rebra vpravo s malým

posunom, zlomeniny predných častí 5. - 10. rebra vpravo s posunom úlomkov, zlomeniny 2. - 7. rebra
vľavo bez posunu úlomkov, pneumotorax a hemotorax vpravo, pomliaždenie a natrhnutie pravých pľúc,
jednoduché pomliaždenie v oblasti ľavých pľúc, natrhnutie tkaniva oboch obličiek, zlomeniny tŕňových
výbežkov 4. - 6. hrudného stavca, oblúka 9. hrudného stavca a priečnych výbežkov 10. hrudného až 3.
driekového stavca vpravo, trieštivú zlomeninu tela pravej lopatky, zlomeninu krížovej kosti obojstranne

liečenú operačne, zlomeninu krčka stehennej kosti vľavo bez posunu úlomkov liečenú operačne,
zlomeninu tela stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov liečenú operačne, zlomeninu tela oboch kostí
ľavého predkolenia s posunom úlomkov liečenú operačne, zlomeninu vnútorného členku píšťaly vľavo
s posunom úlomkov liečenú operačne, veľkú tržno-zmliaždenú ranu v oblasti ľavého kolenného kĺbu
prenikajúcu do kĺbnej dutiny. Mechanizmus vzniku posudzovaných poranení zodpovedá mechanizmu

dopravnej nehody, ktorej poškodená bola účastníčkou. Ku vzniku uvedených poranení mohlo dôjsť na
mieste vodičky osobného auta, po zrážke s iným motorovým vozidlom. V čase vypracovania znaleckého
posudku u poškodenej pretrvávalo závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života, ktoré v dôsledku
uvedenýchporanenítrvánajmenej12týždňov.Vprepúšťacejsprávelekárpripríjmepoškodenejzapísal,
že na hrudníku má ryhu po páse. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že poškodená bola pripútaná

bezpečnostným pásom pri dopravnej nehode. Znalec ohodnotil utrpené zranenia na 1.925 bodov.
Poškodená X. R. utrpela pri dopravnej nehode dňa 12. 10. 2017 nasledovné poranenia: otras mozgu,
vykĺbeniepravéhobedrovéhokĺbusmeromdozadusodlomenímzadnejhranyjamkypravéhobedrového
kĺbu, zlomeninu 2. - 4. rebra vľavo s minimálnym nahromadením tekutiny v ľavej pohrudničnej dutine,
zlomeninu tela ľavej kľúčnej kosti s posunom úlomkov, mnohopočetné tržné rany v oblasti čela, tržno-

zmliaždenú ranu ľavého predkolenia s pomliaždením mäkkých tkanív predkolenia a odtrhnutím kože
od podkožia, pomliaždenie pravého ramena a pravého predlaktia s krvnými podliatinami, pomliaždenie
pravého členkového kĺbu. Mechanizmus vzniku posudzovaných poranení zodpovedá mechanizmu
dopravnej nehody, ktorej poškodená bola účastníčkou. Ku vzniku uvedených poranení mohlo dôjsť na
mieste spolujazdkyne sediacej vzadu vľavo v osobnom motorovom vozidle, pri čelnej zrážke dvoch áut.

Doba liečenia najvážnejšieho poranenia a to vykĺbenia pravého bedrového kĺbu s odlomením zadnej
hrany jamky je 12 až 16 týždňov, pričom liečenie v čase vypracovania posudku trvalo. Poškodená bola
najviac obmedzená v obvyklom spôsobe života z dôvodu poranenia v oblasti pravého bedrového kĺbu,
kde do kontrolného vyšetrenia v úrazovej ambulancii dňa 30. 11. 2017 sa presúvala na invalidnom vozíku
za pomoci iných osôb, počas celej tejto doby bola vo všetkých bežných činnostiach odkázaná na pomoc

iných osôb. Čiastočné odľahčenie a používanie barly sa doporučuje najmenej po dobu 12 týždňov, počas
ktorej je človek výrazne obmedzený v obvyklom spôsobe života. Ku vzniku posudzovaných poranení u
poškodenej mohlo dôjsť pri posudzovanej nehode na mieste spolujazdkyne sediacej vzadu za vodičom.
Vzhľadom na charakter poranení čisto z medicínskeho hľadiska nie je možné určiť, či v čase nehodybola poškodená pripútaná bezpečnostným pásom. Na fotografiách je vidieť deformáciu ľavých zadných
dvier, pričom u poškodenej pri náraze na tieto dvere došlo ku zlomenine kľúčnej kosti, k zlomenine rebier
a pomliaždeniu celej ľavej hornej končatiny. Ďalšie poranenia s najväčšou pravdepodobnosťou vznikali

nárazom na operadlo sedadla pred poškodenou. Uvedené poranenia mohli vzniknúť aj pri pripútaní
bezpečnostným pásom. Znalec ohodnotil utrpené zranenia na 370 bodov.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedka V. Q., z prípravného konania.
Súhlas obžalovaného s prečítaním zápisnice o jeho výpovedi nebol potrebný. Obžalovaný bol poučený

pri doručení obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov, že ak navrhuje na hlavnom
pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný
to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní môže prečítať aj bez jeho
súhlasu. Obžalovaný bez meškania po doručení obžaloby a výzvy na oznámenie návrhov na vykonanie
dôkazov nenavrhol osobný výsluch uvedeného svedka. Osobný výsluch svedka v konaní pred súdom
nie je potrebný, pretože tento nebol očitým svedkom nehody. Svedok vo výpovedi uviedol, že pracuje

ako vodič autobusu, pričom dňa 12. 10. 2017 išiel na linke Liptovský Mikuláš - Východná. V čase o 14.50
hod. má zastávku na ceste I/18 pred križovatkou Červený kút, kde málokedy niekto nastupuje. V ten deň
na zastávke nik nebol a v čase asi o 14.50 hod. prechádzal autobusom cez uvedenú križovatku, kde v
križovatke zbadal zrazené dve osobné motorové vozidlá. K miestu nehody prišiel ako prvý v smere od
Liptovského Hrádku, pričom autobus zastavil tesne za nehodou na zastávke a šiel pomôcť účastníkom

nehody. Pred vozidlami sa pohyboval muž, ktorého nepoznal a v druhom vozidle na sedadle vodičky
sedela žena, ktorej spolu s cestujúcim z autobusu pomáhal dostať sa z auta. Táto žena bola pritisnutá k
volantu a tak sa viacerí snažili otvoriť dvere na strane vodičky, aby ju dostali z auta. Nevšimol si, či bola
pripútaná. Pomáhal najmä pri otvorení dvier na strane vodičky, ktorá kričala od bolesti. Po chvíli prišli na
miesto záchranári. Svedok následne pokračoval smerom na Východnú, nakoľko sa v autobuse viezlo

množstvo ľudí. Priebeh dopravnej nehody nevidel. Cestou k miestu nehody si nevšimol vozidlo Renault
Thalia, ktoré bolo účastné nehody, toto muselo ísť skôr pred autobusom.

Podľa záznamu o dopravnej nehode došlo dňa 12. 10. 2017 o 14.30 hod. na komunikácii - ceste I. triedy
č. 18 v km 564,50 v katastri obce Kráľova Lehota, v križovatke na štátnu cestu I. triedy č. 72 „Čertovica“

v smere od obce Hybe k dopravnej nehode osobného motorového vozidla značky Mercedes Benz E 320
CDI, ev. č. PP 955 DD , ktoré viedol obžalovaný v smere od obce Hybe na horský priechod Čertovica,
čiže odbočoval v jeho smere jazdy vľavo na vedľajšiu cestu a osobného motorového vozidla značky
Renault Thalia ev. č. ZM 151 AI, ktoré viedla F. V., po štátnej ceste I. triedy v smere Liptovský Hrádok -
Hybe, pri čelnej zrážke vozidiel došlo k ľahkému zraneniu obžalovaného, ťažkým zraneniam F. V. a X.

R. a zraneniam nezlučiteľným so životom u spolujazdkyne V. R. sediacej vpredu vedľa vodičky.

Zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody vykonanej dňa 12. 10. 2017 vyplýva, že v
mieste nehody je dobrá kvalita povrchu vozovky, jej povrch je suchý, neznečistený, krajnica je v dobrom
stave, má výrazne viditeľný vodiaci pruh, komunikácia je bez závad, dvojpruhová, v otázke riadenia

premávky je prednosť vyznačená dopravnými značkami, dopravná nehoda je situovaná na jazdnom
pruhu, rýchlostný limit je 90 km/hod. Viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok,
v čase ohliadky neboli sťažené poveternostné podmienky, rozhľadové podmienky boli dobré. V rámci
ohliadky boli zaistené celkovo 3 biologické stopy a to biologická škvrna červenej farby na airbagu vodiča,
vlasy zaistené z čelného skla oproti sedadlu vodiča a ster z okna zadných ľavých dvier. Súčasťou

zápisnice je fotodokumentácia miesta dopravnej nehody.

Podľa zápisu obžalovaný sa dňa 12. 10. 2017 o 15.10 hodine podrobil dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu s negatívnym výsledkom.

Metódou plynovej chromatografie nebola zistená prítomnosť etanolu v krvi poškodenej F. V., ktorá bola
odobratá dňa 12. 10. 2017 v čase o 16.20 hod.

Z evidenčnej karty vyplýva, že obžalovaný má za obdobie od roku 2004 do roku 2019 evidovaných 10
priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré bol postihnutý uložením blokových pokút v sume od

500,- Sk (16,60 eur) do 250,- eur.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese
W., C. XXXX/XX, je rozvedený, údaje o priestupkoch mestský úrad nevedie.V registri trestov obžalovaný nemá doposiaľ žiadny záznam.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má
znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Tr.
zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s použitím §
138 písm. h/ Tr. zákona a z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že prejednávaný skutok spáchal
obžalovaný.

Z výpovede obžalovaného v spojení so záznamom o dopravnej nehode a zápisnicou o ohliadke miesta
dopravnej nehody je preukázané, že dňa 12. 10. 2017 v čase o 14.30 hod., viedol obžalovaný osobné
motorové vozidlo zn. Mercedes Benz E 320 CDI, ev. č. PP 955 DD, po štátnej ceste I/18 v smere od
obce Hybe na križovatku na štátnu cestu I/72, okres Liptovský Mikuláš, kde odbočoval na vedľajšiu cestu
č. I/72 smerom na horský priechod Čertovica, pričom pri odbočovaní sa zrazil s protiidúcim osobným

motorovým vozidlom značky Renault Thalia ev. č. ZM 151 AI, pohybujúcim sa po hlavnej ceste č. I/18
v smere od Liptovského Hrádku do Hýb, ktoré viedla poškodená F. V.Š.. Podľa záznamu o dopravnej
nehode k čelnej zrážke uvedených vozidiel došlo v km 564,500. Skutkové zistenie nasvedčujúce
zrážke osobných motorových vozidiel na predmetnej križovatke, sa opiera aj o svedecké výpovede
poškodených F. V. a X. R.. Fotodokumentácia vyhotovená pri ohliadke miesta nehody potvrdzuje čelnú

zrážku vozidiel.

Výpoveďou znalca J.. E. je preukázané, že ku zrážke vozidiel došlo v jazdnom pruhu, v ktorom sa
pohybovalo OMV Renault, čo je tiež zachytené v zápisnici o ohliadke miesta nehody. OMV Mercedes
pri odbočovaní vľavo náhle vošlo do oblasti jazdného koridoru OMV Renault. Technika jazdy vodiča

OMV Mercedes bezprostredne pred samotným nehodovým dejom bola nesprávna. V prípade ak sa pred
vozidlomvedenýmobžalovanýmnepohybovaložiadnevozidlo,obžalovanýmalvdostatočnompredstihu
možnosť identifikovať polohu, rýchlosť a tvar trajektórie OMV Renault. Nastalo nedanie prednosti v jazde
protiidúcemu vozidlu a úplné prejdenie do protismerného jazdného pruhu, na čo vodička protiidúceho
vozidla nestihla primerane reagovať.

Spáchanie trestného činu usmrtenia z nedbanlivosti v súvislosti s dopravnou nehodou predpokladá, aby
porušenie dopravného predpisu bolo v príčinnej súvislosti s nehodou so smrteľným následkom. Uvedený
záver platí rovnako aj pre spáchanie nedbanlivostného trestného činu s ťažkou ujmou na zdraví. Pri
nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ mal a mohol predstaviť, že sa príčinný vzťah medzi jeho

konaním a následkom trestného činu môže rozvinúť.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti
rozhodujúce zadefinovanie príčiny vzniku dopravnej nehody. Vo svetle konkrétnych okolností súdeného
skutku je na základe výpovede znalca J.. E. jednoznačne preukázané, že technickou príčinou

nehodového deja bola nesprávna technika jazdy obžalovaného v danom úseku. Obžalovaný, ktorý pri
vedení motorového vozidla, z hlavnej cesty odbočoval vľavo, preukázateľne nedal prednosť v jazde
protiidúcemu motorovému vozidlu, ktoré viedla F. V.. Vozidlo vedené obžalovaným prešlo celým svojím
pôdorysným priemetom do protismerného jazdného pruhu, na čo poškodená F. V. nestihla primerane
reagovať. Na základe výsledkov dokazovania a to predovšetkým výpovede znalca J.. E. a výpovedí

osôb účastných dopravnej nehody je zrejmé, že obžalovaný sa náležitým spôsobom nepresvedčil, či
môže uskutočniť odbočovací manéver a teda bezpečne prejsť križovatkou v danom úseku bez ohrozenia
života, resp. zdravia ostatných účastníkov cestnej premávky.

Výpoveďou znalca V.. S. mal súd preukázané, že poškodená V. D. v dôsledku zrážky s vozidlom,

ktoré viedol obžalovaný, utrpela mnohopočetné zranenia v komplexe nezlučiteľné so životom
(polytraumatizmus), ktorým na mieste dopravnej nehody podľahla. Znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom V.. S. mal súd preukázané, že poškodené F. V. a X. R. utrpeli pri dopravnej nehode dňa 12.
10. 2017 zranenia vyššie špecifikované, pričom mechanizmus ich vzniku korešponduje mechanizmu
dopravnej nehody, ktorej boli účastníkmi.

Obhajoba obžalovaného je v podstate postavená na tvrdení, že v okamihu jeho odbočenia vľavo
z hlavnej cesty sa zo zákruty veľkou rýchlosťou „vyrútilo“ vozidlo vedené poškodenou F. V.. Súd
pripomína, že vždy je vecou obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí s cieľom dosiahnutia čonajpriaznivejšieho výsledku jeho trestného stíhania. Obhajoba obžalovaného v naznačenom smere je
však vyvrátená výsledkami znaleckého dokazovania a to výpoveďou znalca J.. E.. Z jeho výpovede
jednoznačne vyplýva, že rýchlosť vozidla Renault (ktoré viedla poškodená V.) nie je podstatná pre

vznik nehodového deja, prekročenie rýchlosti 70 km/hod. v danom úseku nevyvolalo kolíznu situáciu
a neobmedzilo ostatných účastníkov cestnej premávky. Obžalovaný v rámci obhajoby poukazoval
na skutočnosť, že tesne pred nehodovým dejom sa pred ním pohybovalo dodávkové vozidlo, sám
obžalovaný však potvrdil, že bolo možné cez uvedené vozidlo vidieť. Je potrebné zdôrazniť, že výpoveď
obžalovaného v tejto otázke nie je podporená žiadnym ďalším dôkazom. Avšak aj pre prípad, že

pred vozidlom Mercedes sa pohybovalo bližšie neidentifikované dodávkové vozidlo vytvárajúce oblasť
zakrytého výhľadu určitého úseku protismerného jazdného pruhu, mal obžalovaný jazdu prispôsobiť
tak, aby odbočovací manéver uskutočnil až v okamihu, keď z aspektu časového aj priestorového mal
dostatočný rozhľad na dopravnú situáciu v protismernom jazdnom pruhu. Uvedená skutočnosť je tiež
preukázaná výpoveďou znalca J.. E.. Výpoveďou znalca V.. S. mal súd tiež preukázané, že zosnulá V.
R. nebola v čase nehody pripútaná bezpečnostným pásom. Uvedený znalec však považuje za vysoko

pravdepodobné, že smrteľné zranenia by zosnulá utrpela aj v prípade pripútania pásom. V rovnakom
duchu vyznieva znalecký posudok V.. S. vo vzťahu ku poškodenej X. R..

Obžalovaného nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti ani ním zadovážený znalecký posudok, resp.
výpoveď znalca J.. T. z odboru cestná doprava. Súd zdôrazňuje, že aj tento znalec identifikoval rovnakú

príčinu dopravnej nehody a to nedanie prednosti v jazde obžalovaným protiidúcemu motorovému
vozidlu. Znalec J.. T. sa odchýlil od výpovede znalca J.. E. v otázke zrýchlenia vozidla Renault pred
počiatkom reakcie vodičky V. na kolíznu situáciu. Podkladom pre uvedený záver znalca bolo vykonanie
skúšobnej jazdy na rovnakom motorovom vozidle. Z výpovede znalca J.. T. je zrejmé, že skúšobná
jazda nebola realizovaná za rovnakých podmienok ako pri dopravnej nehode. Skúšobná jazda sa

uskutočnila na inom mieste, nie je spoľahlivo preukázané, že zaťaženie vozidla a technický stav vozidla
boli identické, resp. porovnateľné ako v prípade vozidla Renault pri nehode. S poukazom na uvedené
zistenia nemožno závery znalca J.. T. v uvedenej otázke považovať za jednoznačne preukázané a preto
sú do značnej miery len hypotézou. Z procesného hľadiska trpí znalecký posudok nedostatkom, keďže
je procesne neprípustné, aby sa jeden znalec (bez ohľadu na to, či bol zaobstaraný stranou konania)

vyjadroval k správnosti záverov druhého znalca (v okolnostiach danej veci posudzoval technickú
prijateľnosť záverov znalca J.. E. v otázke zrýchľovania vozidla). Z ust. § 147 Trestného poriadku
jednoznačne vyplýva, že len znalecký ústav je oprávnený preskúmavať správnosť záverov posudku
iného znalca. Uvedený nedostatok však nemá za následok jeho absolútnu nepoužiteľnosť v konaní.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný si nepočínal správne v danej konkrétnej situácii v
cestnej premávke pri vedení motorového vozidla, pri odbočovaní vľavo z hlavnej cesty nedal prednosť F.
V., jazdiacej s vozidlom v protismernom jazdnom pruhu (z pohľadu obžalovaného), v cestnej premávke
sa nesprával ohľaduplne a disciplinovane tak, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky. Obžalovaný
ako vodič porušil povinnosť vodiča ako účastníka cestnej premávky pri odbočovaní vľavo v zmysle

§ 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Práve v uvedenom konaní súd vzhliadol
nedbanlivostné zavinenie obžalovaného. Rozsah ujmy na zdraví poškodených F. V. a X. R. mal súd
preukázaný znaleckým posudkom V.. S., ktorý popísal zranenia poškodených, ktoré utrpeli v dôsledku
uvedenej dopravnej nehody. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že medzi konaním obžalovaného a
úmrtím V. R. a súčasne ujmou na zdraví poškodených F. V. a X. R. je daná príčinná súvislosť.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a
nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal

obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz zadovážením správy o poslednej
technickej kontrole vozidla Renault, pretože nie je podstatný pre rozhodnutie súdu. Zistený skutkový
stav vyplývajúci z doposiaľ vykonaných dôkazov umožňuje prijať rozhodnutie súdu o podanej obžalobe.

Vykonaným dokazovaním neboli preukázané žiadne technické skutočnosti, ktoré ovplyvnili nehodový
dej a celkový priebeh dopravnej nehody. Z doposiaľ vykonaných dôkazov neboli preukázané akékoľvek
nedostatky, ktoré majú pôvod v technickom stave vozidla Renault, dokonca nevznikli ani pochybnosti
o ich prípadnej existencii. Uvedený dôkazný návrh sa neopiera o žiadne konkrétne skutočnosti, napodklade ktorých je nevyhnutné skúmať technický stav vozidla, resp. zistiť dátum poslednej technickej
kontroly. Súd v tomto smere dáva do pozornosti výpoveď poškodenej V., ktorá uviedla, že s vozidlom
pred nehodou jazdila, vozidlo bolo v poriadku (po technickej stránke - poznámka samosudcu), dátum

poslednej technickej kontroly si nepamätala, keďže o uvedenú problematiku sa staral jej bývalý manžel.

Prejednávaný skutok je nedbanlivostným trestným činom. Obžalovaný konal vo vedomej nedbanlivosti,
pretože v zmysle vyššie uvedeného svojim konaním vedel, že môže porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, ktorým je ľudské zdravie, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie

nespôsobí.

Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa §
149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zákona. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že liečenie zranení u poškodených F. V. a X. R. má
dlhodobý charakter, počas čoho zranenie závažne ovplyvňovalo obvyklý spôsob života u poškodených,

teda spôsobený následok predstavuje u každej z poškodených ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods. 3 písm.
i/ v spojení s odsekom 4 Tr. zákona). Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že obžalovaný sa
dopustil skutku závažnejším spôsobom konania, spočívajúceho v porušení dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa zákona. Súdna prax judikovala, že porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách
je najmä také porušenie povinnosti vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a

váhu motorových vozidiel, môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktoré podľa všeobecnej
skúsenosti takýto následok skutočne často máva ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz/85/71 ).
Obžalovaným tým, že pri odbočovaní vľavo nedal prednosť F.Z. V. jazdiacej v protismernom jazdnom
pruhu, porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona o cestnej premávke.

Obžalovaný spáchal dva trestné činy, z tohto dôvodu sa mu ukladá úhrnný trest podľa najprísnejšieho
zo zbiehajúcich trestných činov, ktorým je prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zákona, t. j. vedenie riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti, a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona. Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa

trestná sadzba (základná sadzba je 2 roky až 5 rokov), podľa ktorej sa trest ukladá, nemení. Obžalovaný
do spáchania súdeného skutku viedol riadny život, spôsobom svojho života sa nedostal do rozporu
so zákonom z pohľadu trestnoprávneho konania, pred súdom v trestnom konaní stojí prvýkrát. Pri
rozhodovaní o druhu trestu súd prihliadol aj na skutočnosť, že zo strany poškodenej vodičky došlo
v mieste nehody k prekročeniu rýchlosti 70km/hod., ktorá je pred začiatkom križovatky vyznačená

dopravnou značkou, nemožno tiež prehliadnuť, že ani zo strany osádky vozidla Renault (v ktorom sa
nachádzali poškodené) neboli dodržané ustanovenia zákona o používaní bezpečnostných pásov a tak
dve osoby neboli počas jazdy pripútané bezpečnostným pásom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je
podmienečný trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici trestnej sadzby postačujúci na dosiahnutie
účelu trestu z pohľadu generálnej, ako aj individuálnej prevencie. Niet pochýb o tom, že nedbanlivostným

konaním obžalovaného nastal nenapraviteľný následok a to smrť V. R., ako aj následok v podobe ťažkej
ujmy na zdraví F. V. a X. R.. Obžalovaný spáchal viac trestných činov a skutku sa dopustil závažnejším
spôsobomkonania.Vyššieuvedenéskutočnostisúdpremietoldovýmeryskúšobnejdobybližšiekhornej
hranici trestnej sadzby.

Súčasťou podmienečného odsúdenia je aj uloženie probačného dohľadu nad správaním obžalovaného
a pravidelná kontrola správania sa obžalovaného vykonávaná probačným a mediačným úradníkom na
súde v mieste pobytu obžalovaného podľa konkrétneho určenia probačného a mediačného úradníka.
V rámci probačného dohľadu bola obžalovanému uložená povinnosť ospravedlniť sa pozostalým
poškodeným po nebohej V. D. za spôsobenú nemajetkovú tzv. citovú ujmu. Probačný dohľad a súdom

uložené povinnosti majú posilniť výchovný vplyv podmienečného odsúdenia a napomôcť dovŕšeniu
nápravy obžalovaného.

Obžalovaný spáchal skutok pri vedení motorového vozidla, preto je dôvodné uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá. Zmyslom trestu zákazu činnosti je dočasne zamedziť obžalovanému

vykonávať činnosť, výkon ktorej upravujú osobitné predpisy, pričom podmienkou jeho uloženia je
spáchanie trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Vymeraný trest je úmerný nielen spôsobenému
následku, ale v neposlednom rade aj príčine vzniku dopravnej nehody, ktorou je nesprávna technika
jazdy obžalovaným pri odbočovaní, ako aj závažnejšiemu spôsobu konania porušením dôležitejpovinnosti uloženej mu zákonom o cestnej premávke. U obžalovaného nejde o disciplinovaného vodiča,
o čom svedčí výpis z evidenčnej karty vodiča.

Podľa znaleckého posudku v dôsledku dopravnej nehody poškodená F. V. utrpela poranenia, ktoré boli
ohodnotené na 1.925 bodov a poškodená X. R. utrpela poranenia ohodnotené na 370 bodov. Hodnota
bodu v roku 2017 podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky predstavuje 18,24
eur, súd je však viazaný výškou uplatneného nároku, nemôže priznať viac ako poškodený žiada, aj
keď mu prislúcha nárok vo vyššej sume. Poškodené prostredníctvom splnomocnenca si do skončenia

vyšetrovania posledným podaním uplatnili bolestné vychádzajúc z bodového ohodnotenia určeného
znalcom, pričom hodnotu jedného bodu určili sumou 17,66 eur. Takto uplatnený a vyčíslený nárok
nemožno považovať za chybu v počítaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť, pretože po zadaní všetkých
uplatnených údajov nie je nesúlad medzi spôsobom výpočtu a výslednou sumou. Z vyššie uvedených
dôvodov súd priznal poškodenej F. V. náhradu za bolestné vo výške 33.995,50 eur (1.925 bodov krát
17,66 eur) a poškodenej X. R. náhradu za bolestné vo výške 6.534,20 eur (370 bodov krát 17,66

eur). So zvyškom nároku na náhradu škody súd odkázal poškodené F. V. a X. R. na civilný proces,
pretože podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody v
rozsahuprevyšujúcompriznanýnárok.Pokiaľobepoškodenérozšírilinároknanáhraduškodypopodaní
obžaloby, na takto uplatnený nárok súd nemohol prihliadať, pretože poškodený si môže uplatniť nárok
na náhradu škody len do skončenia vyšetrovania.

Poškodený Š. D. si uplatnil náklady spojené s pohrebom v celkovej sume 3.000,- eur. Obžalovanému
súd uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému Š. D. v sume 637,04 eur, ktorá predstavuje náklady
spojené s poskytnutím pohrebných služieb pri úmrtí V. D.. Zo zadovážených listinných dôkazov (faktúra
a rozpis faktúry) mal súd preukázanú spoľahlivo ich výšku, špecifikáciu jednotlivých položiek, z ktorých

pozostáva uplatnená suma. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že uvedenú čiastku zaplatil Š.
D.. Súd odkázal poškodeného Š. D. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Vynaložené
náklady na pomník vo výške 3.300,- eur neboli preukázané žiadnym listinným dôkazom. Súd nemal
spoľahlivo a jednoznačne preukázané náklady na pohreb v sume prevyšujúcej 637,04 eur, tieto nie sú
zo strany poškodeného ani bližšie špecifikované (čo do výšky a dôvodu ich vzniku) a naviac nie je ani

jednoznačne preukázané, že ich znášal práve poškodený Š. D..

Poškodení V. D., Ľ. D., Š. D. V., K. D. P. Š. D. B. si uplatnili nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej smrťou ich blízkej osoby V. D. a to v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného. Všetci
poškodení si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy riadne a včas.

Prihliadajúc na definičné znaky pojmu škoda vyjadrené v § 46 ods. 1 Tr. poriadku, zákon ukladá súdu
povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok riadne uplatnený, pričom
táto povinnosť sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálnu aj inú, aj na porušenie či ohrozenie iných
zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem „morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému

následku spôsobenému trestným činom treba v prípade smrti interpretovať v súlade s výkladom pojmu
„nemajetková ujma“ v civilnom procese.

Nielen zákonné znenie § 46 ods. 1 Tr. poriadku, ale aj rozhodovacia činnosť súdov upúšťa od ponímania
škody ako výlučne ujmy v majetkovej sfére poškodeného, práve naopak škodu vníma ako dôsledok

protiprávneho zásahu nielen do materiálnych, ale aj nemateriálnych práv, z čoho logicky vyplýva vznik
ujmy aj v inej ako majetkovej sfére.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy v trestnom konaní je potrebné
aplikovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, ktoré upravujú vznik nároku na náhradu

škody, jeho obsah a rozsah, spôsob náhrady. V nadväznosti na vyššie uvedené pri rozhodovaní o
neoprávnenýchzásahochdoosobnostnýchprávaprávnychprostriedkochnápravysavtrestnomkonaní
rozhoduje podľa § 11 Občianskeho zákonníka a nasl.

Ustanovenia § 11 a nasl. OZ poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej - imateriálnej

ujmy spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí
zahŕňať do určitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami.
Súčasťou súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavnevzťahy sociálne a morálne. Niet pochýb, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva
na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako súčasti osobnostných práv fyzickej osoby.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že konaním obžalovaného, ktoré naplnilo
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestný činov došlo k neoprávnenému zásahu do práva
poškodených - detí a druha nebohej V. R. na ochranu osobnosti, a to k neoprávnenému zásahu do
práva na súkromný a rodinný život. Treba zdôrazniť, že rodinný život zahrňuje okrem iného vzťahy medzi
najbližšími rodinnými príslušníkmi (deťmi, rodičmi, prarodičmi) bez ohľadu na skutočnosť, či spolu trvale

žijú alebo nie, a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do
práva na súkromný a rodinný život. V posudzovanom prípade tento zásah predstavovaný smrťou rodiča
a druha je potrebné kvalifikovať ako stav trvalý, nemenný a nenapraviteľný.

Súd nemal pochybnosti o tom, že medzi nebohou V. D. a poškodenými ako jej deťmi a druhom bolo
vytvorené pevné rodinné zázemie, silné citové väzby, ktoré boli v dôsledku protiprávneho konania

obžalovaného pretrhnuté. Poškodení vnímajú stratu blízkeho človeka veľmi intenzívne. Nemožno
opomenúť, ako vyplýva z výpovede viacerých poškodených, že deti nebohej stratili už skôr svojho otca
a tak nebohá V. D. bola pre nich matkou aj otcom v jednej osobe. Smrťou V. D., zapríčinenou konaním
obžalovaného, prišli pozostalí poškodení o možnosť prehlbovania rodinných vzťahov so svojou matkou
a družkou. Zároveň utrpeli citovú ujmu spočívajúcu v pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva, šoku zo smrti

blízkej osoby. V nadväznosti na uvedené žiadna forma morálneho zadosťučinenia nie je postačujúca k
tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane poškodených.

Pri určení peňažnej náhrady súd prihliadol na nereparovateľný smrteľný následok vzniknutý v dôsledku
protiprávneho konania obžalovaného, ako aj na dôsledky, ktoré smrť blízkej osoby spôsobila u

poškodených. Z uvedených dôvodov súd považoval sumu 12.000,- Eur u detí zosnulej a 10.000,-
eur u druha zosnulej za primeranú. So zvyškom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd odkázal
poškodených na civilný proces.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu môže byť

uložená len príslušnej poisťovni z dôvodu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia nevyplýva,
že poškodený nemá priamy nárok na náhradu škody voči škodcovi. Pre účely trestného konania je
podstatné,žeajnemajetkováujmasapovažujezaškoduspôsobenútrestnoučinnosťouaztohtodôvodu
v prípade uznania viny je povinnosťou súdu uložiť obžalovanému škodu (vrátane nemajetkovej ujmy)

spôsobenú protiprávnym konaním. Podľa trestnoprávnych ustanovení jedinou osobou, ktorej môže byť
uložená povinnosť nahradiť škodu, je obžalovaný v prípade odsudzujúceho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.