Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/474/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229000
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8115229000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: A. V., R.. X.X.XXXX,

D. Š. XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Mäsiarska 4, Košice,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o určenie že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne a o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný n e m á p r á v o na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 3.8.2010.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 749,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 503,84 Eur od 20.1.2016 do zaplatenia a zo sumy 245,86 Eur od 11.6.2020 do
zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Žalobou doručenou súdu 1.12.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
určil, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach zo
mzdy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 3.8.2010, a súčasne uložil žalovanému povinnosť
vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 503,84 Eur s úrokom z omeškania a nahradiť trovy
konania. Žalobkyňa v tomto podaní zároveň navrhla, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by
žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z

dohodyozrážkachzomzdyč.XXXXXXXXXXuzatvorenejmedzižalobkyňouažalovanýmdňa3.8.2010,
a súčasne jej zamestnávateľovi zákaz vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného.

1.2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený zmluvný vzťah vyplývajúci
zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý vznikol dňa 3.8.2010 uzatvorením predmetnej
zmluvy. Tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pretože spĺňa všetky atribúty zmluvy uzatvorenej
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na ktorý sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch a

ustanovenia Občianskeho zákonníka uvedené v § 52 až 54. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 10C/64/2014 súd zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný domáhal proti žalobkyni zaplatenia sumy
353,76 Eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3.8.2010 č. XXXXXXXXXX.
Súd uzatvoril, že spotrebiteľský úver, ktorý vznikol z uzatvorenej revolvingovej zmluvy nemá náležitostiuvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy a to, že neobsahuje rozpis, z ktorého je zrejmé aká je výška splátky istiny,
aká je výška splátky úroku a aká je výška ostatných poplatkov.

1.3. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný potom ako zistil neúspech v konaní, v ktorom sa domáhal voči
žalobkyni zaplatenia sumy 353,76 Eur s príslušenstvom tak, že výška požadovanej istiny a príslušenstva
spolu nemá presiahnuť sumu 990,- Eur, zaslal zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 03.08.2010, č. XXXXXXXXXX. Podľa predloženej

dohody o zrážkach zo mzdy pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodu sú
tvorené revolvingovým úverom, ako aj ďalšími nárokmi. V dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené,
že žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 990,- Eur.
Dňa 03.12.2014, teda 20 dní po tom ako bol vynesený rozsudok Okresným súdom Prešov, sp. zn.
10C/64/2014, zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných
príjmov v prospech veriteľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., kde tvrdí, že sa veriteľ oprávnene domáha

uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v celkovej výške 504,19 Eur k 03.12.2014. Tvrdí, že k
vykonávaniu zrážok zo mzdy na účet veriteľa dala žalobkyňa v dohode o zrážkach zo mzdy výslovný
súhlas. Žiadosť žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy dlžníka A. V.Á. bola uvoľnená z čakateľov
a žalobkyni bola vykonaná zrážka za mesiac 04/2015 v sume 84,80 Eur. Následne boli žalobkyni
vykonané ďalšie zrážky zo mzdy vo výplatnom termíne za mesiac máj, jún, júl, august, september,

október spolu vo výške 503,84 Eur. Konanie žalovaného považuje žalobkyňa za bezprecedentné
porušovanie práva. Akonáhle žalovaný zistil, že v súdnom konaní jeho nárok neobstojí, uchýlil sa k
obchádzaniuspoločnosťourešpektovanýchprávnychnoriem,sumárnenazývanýchdobrémravy,tak,že
prostredníctvom dohody o vykonaní zrážok zo mzdy hrubo zaviedol zamestnávateľa žalobkyne o tom, že
žalobkyňa je žalovanému dlžná. Výšku dlhu žalovaný mení podľa neznámych výpočtov, kritérií, pravidiel.

V súdnom konaní si uplatnil nárok na zaplnenie sumu 353,76 Eur s príslušenstvom, ale len do výšky
990,-Eur.Vžiadostiovykonaniezrážokuvádzasumu509,-Eur,vmáji2014,povykonaníprvejzrážky,je
dlh vo výške 794,55 Eur. Žalobkyňa má za to, že sa jedná o absolútne neplatnú zmluvu o revolvingovom
úvere, pretože ročná úroková sadzba úveru v % podľa zmluvy činí 70%, kde bez ďalšieho je možné
konštatovať,žesajednáoúrokúžernícky,pretožepriemernásadzbaúverovovtomtoobdobíčinila14%.

Žalovaný sa svojvoľne rozhodol, že si zvolí vlastnú cestu bez toho, aby rešpektoval súdne rozhodnutie,
vymohol si finančné prostriedky aj napriek tomu, že na nich nemá nárok, pretože právny poriadok
v Slovenskej republike platí pre všetkých rovnako a či sa žalovaný stotožňuje alebo nestotožňuje s
právnym posúdením súdu všeobecne platí, že v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Už
Okresný súd Prešov konštatoval, že zmluva nemá náležitosti citovaného zákona, keďže nemá rozpis
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázala tiež na to, že žalovaný v skutočnosti neposkytol
žalobkyni 990,- Eur, ale poskytol jej iba 822,69 Eur. Žalobkyňa zaplatila, mimo vykonaných zrážok zo
mzdy, na revolvingový úver sumu 1.474,14 Eur, hoci jej bolo poskytnutých len 822,69 Eur. Spolu so

zrážkami zo mzdy zaplatila žalobkyňa žalovanému sumu 1.977,98 Eur.

1.4. Žalobkyňa napokon uzavrela, že úplne stratila právo disponovať so svojím príjmom, nemá možnosť
reálne zastaviť výkon zrážok zo mzdy, bez ohľadu na súdne konanie jej boli od mesiaca apríl pravidelne
zrážané sumy. Žalavaný môže kedykoľvek zmeniť výšku dlžnej sumy, môže vykonávať zrážky zo mzdy

v podstate bez obmedzenia a to až do doby kým si neuspokojí celkom svoj nárok, ktorého výšku
si určí sám. Žalobkyňa má finančné problémy, je samoživiteľkou dvoch maloletých detí. Po vykonaní
zrážok zo mzdy jej ledva ostane suma na zaplatenie nájomného a bežnú obživu. Žalovaný sa na úkor
žalobkyne bezdôvodne obohacuje a výška bezdôvodného obohatenia narastá plynutím času, počas
ktorého realizuje na základe dohody o zrážkach zo mzdy ďalšie zrážky z príjmu žalobkyne.

1.5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila kópiu zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 3.8.2010 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a ňou ako zákazníkom, a tzv. kartu klienta,
podľa ktorej ku dňu tlače 6.11.2013 jej bolo vyplatené vrátane revolvingov 822,69 Eur, splatené
1.474,14 Eur, a zostáva splatiť 353,76 Eur. Ďalej žalobkyňa predložila rozsudok Okresného súdu

Prešov č.k. 10C/64/2014 - 52 zo dňa 12.11.2014, ktorým prvostupňový súd nárok žalovaného vo
výške 353,76 Eur uplatnený voči nej na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 3.8.2010
zamietol s tým, že úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, a pokiaľ bolo odporcovi (teraz
žalobkyni) poskytnuté finančné plnenie vo výške 822,69 Eur, táto suma z jej strany bola uhradená aaj preplatená. Žalobkyňa zároveň predložila aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka
č. XXXXXXXXXX (v ktorej bolo uvedené, že: „Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované
touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi,

príslušenstvom úveru (revolvingov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.“), a napokon aj kópiu listu spoločnosti ANACO
s.r.o. adresovaného zamestnávateľovi žalobkyne a označeného ako Vykonanie Zrážok zo mzdy a

z iných príjmov - Žiadosť zo dňa 3.12.2014, v ktorom ho žiada v mene žalovaného o vykonávanie
zrážok zo mzdy žalobkyne. V tomto liste bolo uvedené, že „predmetnou dohodou sa dlžník zaviazal
zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ pôžičky
č. XXXXXXXXXX. V zmysle priloženej dohody o zrážkach zo mzdy, sa veriteľ oprávnene domáha
uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky, v celkovej výške 504,19 Eur k 3.12.2014, vykonávaním
zrážok zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka na účet veriteľa, vedený v ČSOB banke, k čomu dal dlžník

v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy výslovný súhlas.“

2. Súd návrhu žalobkyne na vydanie predbežného opatrenia vyhovel. V uznesení o nariadení
predbežného opatrenia pritom súd vychádzal z toho, že žalobkyňa pre potreby vydania predbežného
opatrenia postačujúco osvedčila, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalovaný odvodzuje svoju

pohľadávku, podľa rozhodnutia súdu v inom súvisiacom konaní, nemá všetky obsahové náležitosti
spôsobujúce, a úver z nej sa tak v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. považuje
za bezúročný a bez poplatkov, čo následne spochybňuje i výšku pohľadávky z nej (resp. z úveru)
vyplývajúcej, a z toho, že ak je neplatný, resp. minimálne z časti spochybnený a neurčitý hlavný záväzok,
je preto v tejto časti neplatná, resp. spochybnená i dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má tento hlavný

záväzok zaistiť. Okrem toho súd tiež poukázal aj na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá,
keďže nešpecifikuje určite a zrozumiteľne zabezpečovanú pohľadávku spôsobom umožňujúcim (podľa
tejto dohody) jej nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovanej pohľadávky alebo
presné pravidlá pre jej určenie, a ani konkrétne dohodnutú určitú alebo aspoň konkrétne určiteľnú výšku
zrážok, čo sú v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutné obsahové náležitosti tohto právneho úkonu

(dohody o zrážkach zo mzdy), s dosahom na jeho možnú neplatnosť podľa § 37 ods. 1 OZ.

3. Písomným podaním zo dňa 20.1.2016 žalobkyňa svoju žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia rozšírila o sumu zrážok zo mzdy, ktoré jej medzičasom žalovaný zrazil zo mzdy za mesiac
október vo výške 81,38,- Eur, na mesiac november 2015 vo výške 81,44 Eur, a za mesiac december

2015 vo výške 83,04 Eur, a upravila aj požadované úroky z omeškania podľa času kedy jej boli zrážky
v jednotlivých mesiacoch roku 2015 reálne vykonané.

4.1. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal, že rozpis splátky (na časť istiny, úroky a prípadne
poplatky) nikdy nebol a nie je povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo vzťahu k

tvrdeniam žalobkyne, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere je neplatnou, pretože dohodnutý
úrok odporuje dobrým mravom, žalovaný poukázal na to, že úverové zmluva sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, a (len) v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami
Občianskeho zákonníka s tým, že argumentácia žalobkyne je v rozpore so zákonom, a to s § 502
Obchodného zákonníka, ktorý reguluje výšku dohodnutých úrokov s tým, že dohodnutá odplata v zmluve

priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala inak. Mal za to, ze platná
bola aj dohoda o zmluvnej pokute. Uzavrel, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa neho
nevznikol, a jeho vznik ani preukázaný nebol, a návrh o určenie, že žalovaný nemá pravo na zrážky zo
mzdy, nie je v žalobe odôvodnený.

4.2. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o zrážkach zo mzdy uvedeným v rozšírení žaloby doručenom súdu
22.1.2016 žalovaný písomným podaním zo dňa 12.6.2020 uviedol, že eviduje prijatie súm uvedených v
podanídoručenomsúdudňa22.1.2016,adoplnil,ževsúvislostisuplatňovanýmúrokomzomeškaniasa
nemohol dostať do omeškania v dňoch určených žalobcom s tým, že žalovaný sa o uplatňovaní nároku
v zmysle zmenenej žaloby dozvedel až po doručení tejto zmeny. Žalobu navrhol zamietnuť.

5. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť
však ospravedlnil, preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti, a prihliadolpritom na obsah spisu a vykonané dôkazy (doručené a protistranou nespochybnené listiny podľa § 204
CSP).

6. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalobkyne navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle jej rozšírenia písomným podaním zo dňa 20.1.2016, s
ktorým bol žalovaný oboznámený a mohol sa k nemu vyjadriť, so súčasnou úpravou (obmedzením)
úroku z omeškania z bezdôvodného obohatenia (zo súm posledných troch zrážok zo mzdy až odo dňa
10.6.2020 ako nasledujúceho dňa po dni, keď bola žalovanému doručená zmena žaloby). Navrhla teda

zmenu žaloby tak, aby súd v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodol tak, že „žalovaný je
povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 749,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 84,80 od 1.5.2015 do zaplatenia, zo sumy 86,41 Eur od 1.6.2015 do zaplatenia,
zo sumy 75,87 Eur od 1.7.2015 do zaplatenia, zo sumy 91,15 Eur od 1.8.2015 do zaplatenia, zo sumy
79,68 Eur od 1.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 85,93 Eur od 1.10.2015 do zaplatenia a zo súm 81,38 Eur,
81,44 Eur a 83,04 Eur od 10.6.2020 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“

s tým, že prvý výrok navrhovaného petitu dotknutý nie je. Súd túto zmenu žaloby podľa § 142 CSP
uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu
počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých odpis

bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď §
204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods.
1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov si osvojil základný skutkový stav tak (v rozsahu
a obsahovej zhode s tým) ako ho vo svojich podaniach a prednesoch uviedli strany (viď body 1., 3.
a 4. tohto odôvodnenia), keďže nimi prednesené skutkové tvrdenia (nie ich právne zhodnotenie) nikto

nespochybnil, a ani súd nemal žiadny dôvod pochybovať o ich pravdivosti (viď primerane § 151 ods. 1
a § 186 ods. 2 CSP), a sporný nebol.

8. Skutkové tvrdenia žalobkyne o výške úveru a o tom, že žalovaný jej na jeho základe reálne poskytol
len sumu 822,69 Eur, a o tom, že mu zaplatila mimo vykonaných zrážok zo mzdy na revolvingový úver

sumu 1.474,14 Eur a zrážkami zo mzdy ďalšiu sumu 749,70 Eur, neboli v konaní nijako spochybnené,
a vyplývajú aj z predložených listín, a preto z nich súd ďalej aj vychádzal.

9. Okrem týchto skutočností (uvedených stranami) súd z písomného vyhotovenia Dohody o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zistil, že v tejto dohode, vyhotovenej na

predtlačenom formulári žalovaného, je v rámci predtlačeného textu v článku I., spolu s viacerými
inými predtlačenými vyhláseniami klienta (žalobcu), bez zrejmej možnosti ich vylúčenia alebo úpravy
(tak aby zostal zachovaný ostatný text dohody), uvedený tento text: „Spoločnosť bude mať (má)
voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy
o revolvingovom úveru č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 990,- Eur. ... Pohľadávky spoločnosti voči

dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/gov), prípadne uplatnenými zmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/
vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou alebo jej prípadnými dodatkami.“ Z tejto dohody však

nie je vôbec zrejmé, aká celková pohľadávka a najmä v akej konkrétnej výške, pripadne podľa akého
konkrétneho výpočtu jej výšky (tak aby bolo možné ju v celom rozsahu podľa tejto dohody identifikovať
a overiť jej výpočet), by mala byť touto dohodou zabezpečená.

10. Okrem toho z predloženej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú žalobkyňa ako

spotrebiteľka pripojila svoj podpis, súd navyše zistil, že písomné vyhotovenie tejto zmluvy neobsahuje
viaceré podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (uvedené nižšie).

Určenie neexistencie práva na zrážky zo mzdy

11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.12. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

13. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

14. Podľa § 151b ods. 2 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje, a záloh.

15. Podľa § 151b ods. 3 OZ v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu
zabezpečenej pohľadávky.

16. Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

17. Vzhľadom na určovací charakter žaloby sa súd najprv osobitne zaoberal otázkou naliehavého
záujmu na pertraktovanom určení. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobkyňa sleduje vlastne to, aby súd
rozhodol, že žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody.

18. Zákon pre žalobu nepredpisuje prísne formálne náležitosti z hľadiska jej úpravy a striktného odlíšenia

skutkový tvrdení a vyjadrenia toho, čoho sa žalobca domáha (žalobného návrhu), a preto aj pri jej
posudzovaní treba vždy vychádzať z celého jej obsahu, ktorý je v nej nepochybne vyjadrený, a ktorý tak
celkovo určuje predmet konania a to, čo žalobca sleduje a čoho sa domáha. Žaloba je „procesný úkon
strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda
predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu

so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 487). „Súd napriek nesprávnej formulácii petitu (pozn. súdu: napr. aj pri posúdení či ide o určenie
právnej skutočnosti, alebo o určenie, či tu právo je alebo nie je) môže v konaní pokračovať, ak je z
obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je totiž viazaný obsahom žalobného petitu, nie

jeho formuláciou“ (pozri tamtiež, s. 505).

19. Podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je pritom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, ktorý vyplýva spravidla z toho, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté, a odstránenie stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, nemožno dosiahnuť iným vhodným
spôsobom, a je zároveň naliehavo potrebné. V tomto prípade je pritom zrejmé, že žalovaný už predložil
zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú by mal tento rešpektovať, teda že mu
bezprostredne hrozia zrážky zo mzdy, a že žalobkyňa okrem tejto žaloby, pokiaľ s tým nesúhlasí, nemá
inú možnosť ako zabrániť tomu, aby si žalovaný bez ingerencie súdu vymohol plnenie, na ktoré podľa

nej právo nemá (žalobkyňa len na základe vlastného uváženia nedostatku práva žalovaného na zrážky
zo mzdy ich úhradu ukončiť nemôže).

20. Každý má pritom právo na potrebnú právnu ochranu, a to už v čase reálneho ohrozenia svojich
konkrétnych hmotných práv (ak nejde len o tzv. „akademický“ spor), a nie je tak povinný strpieť reálny

zásah do svojich majetkových práv, ktorý považuje za neoprávnený, a domáhať sa nápravy až potom.
Vzhľadom na to mal teda súd za to, že naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom rozhodnutí
na zabránenie zrážok v tomto prípade daný je.

21. Pokiaľ ide pritom o posúdenie podstatnej otázky, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania,

súd dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážka zo mzdy je neurčitá, a z toho dôvodu absolútne
neplatná, a strany tak na jej základe žiadne práva a povinnosti nemajú.22. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú
uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené

náležitosti však predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje, keď neobsahuje predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená, a nepriamo by mohli byť zrejmé len možné
spôsoby jej vzniku. V zmysle jej článku I. by totiž táto dohoda okrem úveru a prípadných (ďalších)
revolvingov, mala zabezpečovať neurčito aj ich príslušenstvo a náklady, ktoré spoločnosti vzniknú v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok spoločnosti voči dlžníkovi, a dokonca i ďalšie prípadné

pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou.
Takéto vymedzenie zabezpečovaných pohľadávok je však zjavne neurčité, a teda neplatné. Malo by
byť zrejmé, že v súvislosti s určitosťou právnych úkonov (a teda i zabezpečovacích prostriedkov)
musí byť v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v

občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať
aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy
v prospech veriteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje
dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške.

23. V danom prípade však predložená dohoda dostatočne nešpecifikuje zabezpečovanú pohľadávku,
a už vôbec ju nešpecifikuje určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim (podľa tejto dohody) jej
nepochybné určenie vrátane jej výšky, teda hodnotu zabezpečovaných pohľadávky alebo presné
pravidlá pre ich určenie, čo je v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ nevyhnutná obsahová náležitosť tohto

právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), s následkom jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods.
1 OZ. Bez presného a konkrétneho určenia zabezpečovanej pohľadávky, umožňujúceho podľa dohody
neskôr túto identifikovať a kedykoľvek určiť jej aktuálnu výšku (podobne ako to z pohľadu určitosti a
vykonateľnosti, okrem zabezpečovacích prostriedkov, predpokladá napr. aj každý exekučný titul) totiž
nie je možné posúdiť ani rozsah povinnosti vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy (predmet) a vecnú

súvislosťmedzidohodouzabezpečenoupohľadávkouapožadovanýmizrážkami.Inýmislovami,dohoda
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje (a môže zabezpečovať) iba presne určenú a dohodnutú pohľadávku,
nie všeobecne akúkoľvek pohľadávku súvisiacu s predmetom dohody. To samozrejme nevylučuje aby
dohoda zabezpečovala aj pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná alebo vznikne v budúcnosti, aj táto
pohľadávka však musí byť vymedzená (v dohode) určite a zrozumiteľne spôsobom umožňujúcim jej

určenie (vyčíslenie) v tom ktorom čase. Z neurčitých právnych úkonov práva a im zodpovedajúce
povinnosti nevznikajú.

24. Možno teda zhrnúť, že pri dvojstranných právnych úkonoch (ktorými dohody o zrážkach zo mzdy
nepochybne sú) je obsah právneho úkonu, a práv a povinností z neho vyplývajúcich, určovaný vždy

súhlasnýmprejavomvôleobochstrán,ktorýtakmusípokrývaťvšetkyjehozložky,vrátanejehopredmetu
a určenia jeho rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ak má vyvolávať konkrétne právne účinky,
preto nemôže byť rámcová (nemôže určovať neobmedzené zabezpečenie akýchkoľvek pohľadávok), a
(minimálne v častiach, ktoré subsidiárne neurčuje právny predpis) musí určovať konkrétny rozsah práv a
povinnostíznejvyplývajúcich.Zustanovenia§551ods.1OZupravujúcehodohoduozrážkachzomzdy,

ako aj z logiky a účelu tohto inštitútu, ktorý má vymedzovať vzájomné práva a povinnosti v situácii, keď
sa dlžník na základe dohody vzdáva určitej časti svojich práv na budúcu mzdu v prospech zabezpečenia
určitej pohľadávky (teda nie neobmedzene a neurčite, ale len do určitej výšky zabezpečovanej hodnoty)
teda vyplýva, že táto pohľadávka musí byť vymedzená objektívne určite a zrozumiteľne tak, aby jej
výška nebola závislá len od výkladu jednej strany (veriteľa), ale bola určená určitým a zrozumiteľným

obsahom dohody o zrážkach zo mzdy (v opačnom prípade by sa tak dostávala do závislosti od
výkladu jednej strany). Podľa názoru súdu je preto neprípustné, aby pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou, tak ako je tomu v tomto prípade, boli vymedzené všeobecne a
neurčito. Takéto neurčité dojednanie je neplatné. Z jeho slovného znenia sa skutočne javí (bez uvedenia
konkrétnej hodnoty alebo výšky zabezpečovanej pohľadávky), že veriteľ výšku dlhu zabezpečovaného

dohodou, podľa svojho dodatočného uváženia, sám jednostranne diktuje.25. Vzhľadom na všetky tieto dôvody teda súd považoval žalobu v tejto časti za dôvodnú a určil, že
žalovaný nemá právo na zrážky zo mzdy vyplývajúce z takejto dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je
to uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

Bezdôvodné obohatenie

26. V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah súvisiaci so zmluvou o úvere, ktorá
má v zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu

spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Zo skutočností uvedených žalobkyňou, ako i
z písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné
posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu
úpravu spotrebiteľských úverov.

27. Podľa § 1 ods. 1 ZoSU tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

28. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

29. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny.

30. Podľa § 273 OBZ časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky

vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
, alebo neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .33. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

35. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase vzniku omeškania - výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Všeobecné východiská

38. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení zmluva o úvere predpokladá záväzok veriteľa, že

na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok dlžníka
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Ďalší obsah takéhoto právneho vzťahu (vrátane
niektorých otázok týkajúci sa úročenia, úrokov a ich splatnosti) je vo všeobecnosti subsidiárne určený
dispozitívnymi normami § 498 a nasl. Obchodného zákonníka (ak strany nedohodnú inak). V prípade
zmluvy o spotrebiteľskom úvere však zákon pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2

ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, vyžaduje aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti (inak sa
podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov).

39. V písomnej zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 OZ),
okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:

f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - čím sa, vzhľadom na vymedzenie pojmu zmluvy o
spotrebiteľskom úmere (§ 2), rozumie doba trvania záväzku poskytnúť peňažné prostriedky (čo má
osobitný význam najmä pri neskoršom, prípadne postupnom čerpaní úveru resp. pri revolvingu) a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) podmienky upravujúce jeho čerpanie - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“ (viď
formulárpreštandardnéinformácieospotrebiteľskomúvere, ktorýjeuvedenývpríloháchč.3a4 tohto zákona, a obsahuje niektoré vysvetľujúce
informácie),

i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými
sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,
resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,

alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov), a

k) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - čím sa nepochybne rozumie ako sa jednotlivésplátky priraďujú k nesplateným zostatkom. Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel
spotrebiteľského práva, a to jednak venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal
byť zavádzaný a mal by mať čo najviac informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí

úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj
spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení
uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah
právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny, úrokov a ostatných poplatkov.

40. Prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSU aj zákon (rozlišujúci minimálne splácanie
s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad poskytnuté
peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne naopak, alebo
sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr. vysvetlivky k
položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom znení),
prípadne sa istina spláca spolu s úrokmi v rôznych kombináciách (čo navonok nevylučuje rovnakú

resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich
rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri
ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti
o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský

úversatotižnevzťahujúautomatickyobvyklévšeobecnésubsidiárnepravidláúročeniaasplácaniapodľa
dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSU), a úroky,
resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov
a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá.

41. Pre úplnosť treba uviesť, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné
podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického
a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať spotrebiteľovi už v
predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 ZoSU), a nič by

preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj priamo v zmluve (mutatis
mutandis aj nález ÚS ČR citovaný nižšie). Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy
odkazom na obchodného podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o
obchodnýchpodmienkach),pretožeakmábyťsúčasťouzmluvy(akoprejavuvôle),platiapreňho,aksas
ním majú spájať právne účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú

tento odkaz určuje (poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a
zrozumiteľne, § 37 ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba
hľadať a vykladať na inom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSu), a
zároveň aj nie menším písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.

42. V tejto súvislosti súd tiež pripomína, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť textu obchodných
podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných
zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k ich platnosti
súd zdôrazňuje, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je potrebné

poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V kontexte s týmto princípom
je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú slúžiť tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa
podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak
učiní, čo sa stalo aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno

priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

43. K tomu možno poukázať aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z 11.11.2013,
sp. zn. I.ÚS 3512/11. Podľa neho v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania o zmluvnej pokute
(argumentum a minori ad maius tým skôr o predmete hlavného záväzku resp. o podstatných

náležitostiach zmluvy, pozn. súdu) v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných zmluvných
podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Ústavný
súd zdôraznil, že dodávateľ sa má chovať k spotrebiteľovi, ktorý je slabšou zmluvnou stranou poctivo,
v opačnom prípade mu nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Zásada poctivosti sa prejavuje ajtým, že zmluvné dojednania nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného
charakteru. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby
nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru,

a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom
písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú.

Právne posúdenie

44. Vzhľadom na to, že samotná zmluva resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý spotrebiteľ
pripojil svoj podpis, neobsahuje (ad 1.) podmienky upravujúce čerpanie úveru - teda „Akým spôsobom a
kedy spotrebiteľ dostane peniaze“, a najmä (ad 2.) podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby
- ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé
ako, resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,

alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov), a ani (ad 3.) výšku, počet a termíny splátok žalovaným požadovaných a dokonca aj

zrážkami uplatňovaných ďalších poplatkov či zmluvných pokút, poskytnutý spotrebiteľský úver sa preto
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda veriteľ právo
na ich úhradu nemal. Tým sa majú na mysli nepochybne všetky úroky a poplatky vzťahujúce sa k tomuto
úveru. Žalobkyňa pritom už pred zrážkami zo mzdy uhradila žalovanému viac než jej poskytol, a preto
žalovaný na zrážky zo mzdy, a to nielen formálne z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale aj

z vyššie vysvetlenej podstaty neexistencie nároku na úhrady za úver nad sumu poskytnutých peňažných
prostriedkov (ktoré mu žalobkyňa už vrátila), právo nemal. Vzhľadom na to tak súd považoval túto žalobu
aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za dôvodnú, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia v rozsahu vykonaných zrážok zo mzdy.

45. Pokiaľ však ide o úroky z omeškania spojené s vydaním bezdôvodného obohatenia, nakoľko čas
splnenia tohto dlhu nie je ustanovený právnym predpisom a žalobkyňa žalovaného o jeho vydanie
osobitne nepožiadala, podľa § 563 OZ bol žalovaný povinný vydať ho žalobkyni nasledujúceho dňa
po doručení žaloby resp. jej rozšírenia, a od ďalšieho dňa je v omeškaní s plnením tohto peňažného
dlhu a je povinný platiť žalobkyni z dlžnej sumy aj úroky z omeškania. Preto súd žalobkyni priznal

uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia spolu so zákonnými úrokmi z omeškania v zmysle ust. §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej za čas po jeho splatnosti vo výške o
päť percentuálnych bodov vyššej než bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania, a to zo sumy bezdôvodného obohatenia 503,84 Eur uplatnenej v pôvodnej
žalobeadoručenejžalovanémudňa18.1.2016odďalšiehodňanasledujúcehopouplynutídňasplatnosti

19.1.2016, a zo sumy bezdôvodného obohatenia 245,86 Eur uplatnenej v rozšírení žaloby doručenom
žalovanému dňa 9.6.2020 od ďalšieho dňa po uplynutí dňa splatnosti 10.6.2020 tak, ako je uvedené v
druhom odseku výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

46. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v konaní, okrem nepatrnej časti príslušenstva (úrokov z omeškania), úspešný v podstate v plnom
rozsahu, a preto mu súd voči žalovanému v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.