Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 26, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/58/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118372551
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118372551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený:
ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom P. K. X/
A, XXX XX O. - W. Q., o zaplatenie 385,30 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 42C/9/2019-226 zo dňa 4. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 385,30 €
spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy385,30€od4.10.2018dozaplatenia.Žalobcovi
priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vychádzalzozistenia,žedňa2.8.2018došlovŽilinekdopravnejnehode,priktorejdošlokpoškodeniu
motorového vozidla značky Škoda Rapid, EVČ: BL 048KL poškodenej spoločnosti TSR Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, a to prevádzkou motorového vozidla SCANIA R450, EVČ: PB 842CK zmluvne
poisteného u žalovaného. Žalobca a poškodený uzavreli dňa 3.8.2018 Zmluvu o nájme č. 82/2018,
na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal poškodenému ako nájomcovi motorové vozidlo
značky Kia Ceed, EVČ: ZA 378HF na dobu od 3.8.2018 do 17.8.2018 s denným nájomným 59 € a
zmluvným nájomným 49 € spolu s poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 €. Po

ukončení nájmu vystavil prenajímateľ faktúru č. 2018095 s dátumom splatnosti 24.8.2018 na sumu
637,50 € bez DPH, a to za nájom vozidla od 3.8.2018 do 17.8.2018, t.j. 15 dní nájmu vo výške 612,50 €
bez DPH a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 25 € bez DPH. Poškodený v Čestnom
vyhlásení zo dňa 17.8.2018 uviedol, že náhradné vozidlo mal prenajaté na uvedenú dobu, nakoľko jeho
vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 2.8.2018 umiestnené v autoservise do doručenia krycieho listu
poisťovňou a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla
bol pre neho nevyhnutný. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.8.2018 postúpil postupca TSR

Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 637,50 € bez
DPH z nároku voči žalovanému podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. za užívanie náhradného vozidla
za odplatu 637,50 € bez DPH. Zároveň sa strany dohodli na vzájomnom započítaní záväzkov a to
odplaty postupcu voči pohľadávke postupníka, ktorú mal voči postupcovi na základe nájmu náhradnéhovozidla vo výške 637,50 € bez DPH vyúčtovanej faktúrou č. 2018095. Postúpenie bolo postupcom
listom zo dňa 17.8.2018 oznámené žalovanému s výzvou na plnenie na účet postupníka - žalobcu. Na
základeuvedenejzmluvyopostúpenípohľadávkyjedanáaktívnalegitimáciažalobcu,pričompostúpená

pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky a k danému záveru poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci. Žalovaný
listom zo dňa 19.9.2018 označeného ako Oznámenie o poistnom plnení oznámil žalobcovi, že dňa
18.9.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu poukázal poistné plnenie vo výške
252,20 € s odôvodnením výpočtu výšky plnenia a vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: zmena

technickej hodnoty vozidla - predpokladané zníženie THV poškodeného vozidla za predpokladu jeho
používania po dobu priznanú za zapožičanie náhradného vozidla, neprimerane účtovaná denná sadzba
na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného upravená na 30 € s DPH na deň, zapožičanie
náhradného vozidla priznané do ukončenia opravy poškodeného vozidla 16.8.2018, t.j. 14 dní (faktúra
č. FS18 103902 Todos s.r.o.), suma bola priznaná bez DPH. K oznámeniu bola pripojená príloha ako
Výpočet výšky plnenia zo dňa 19.9.2018. Súd prvej inštancie konštatoval, že nezistil neprimeranosť

odplaty za nájom vozidla. Úprava nájmu bola dohodnutá ako odplata za deň nájmu vozidla. Žalovaný
v rozpore so zákonom neposkytol podrobnejšie vysvetlenie, ani neprodukoval žiadne dôkazy, teda
nepreukázaldôvodarelevantnosťnímurčenejcenydennéhoprenájmunáhradnéhovozidla.Nímurčená
cena bola svojvoľné stanovená. Aj jednorazový poplatok 30 € s DPH (25 € bez DPH) je opodstatneným
nákladomvyplývajúcimzozmluvnýchdojednaníaideopoplatoksúvisiacisprenájmomvozidla.Spornou

nebola skutočnosť, že poškodený užíval vozidlo po dobu 15 dní, t.j. až do navrátenia poškodeného
vozidladopôvodnéhostavu.Žalovanýurobilspornouskutočnosťúčelnosticelkovejdobynájmu,nakoľko
priznal nárok v rozsahu 14 dní, čo odôvodnil zapožičaním náhradného vozidla len do ukončenia opravy
vozidla 16.8.2018. Z predložených listín však nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého
vozidla poškodeným, keď vozidlo bolo v oprave do 17.8.2018, kedy bolo poškodenému vydané po

obdržaní krycieho listu od žalovaného. Žalovaný nepreukázal dobu trvania nájmu 14 dní a neuniesol
dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Pri zohľadnení
nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 252,20 €, je potom
žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 385,30 € dôvodná. Žalobca si oprávnene
uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j.

od 4.10.2018, nakoľko ukončenie poistného šetrenia bolo oznámené listom zo dňa 19.9.2018, v ktorom
žalovaný žalobcovi oznámil, že poistné šetrenie bolo ukončené 18.9.2018 a dňa 19.9.2018 začala plynúť
15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 3.10.2018. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol
nižšiu sumu, poníženú o 385,30 €, a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného
odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim

dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. O trovách konania rozhodol s
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a
navyše aj arbitrárny a trpí nepreskúmateľnosťou. Súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal
sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na
základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Predovšetkým sa
nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu. Zo

súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z toho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. Preto, ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle

vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na
základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení. Z predloženej Zmluvy
o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Preto
takýto právny úkon je neplatný podľa § 39 OZ a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 4Obo 20/2007. Poukázal na to, že súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania v rozpore s
ustálenou judikatúrou, keď Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/145/2017 vyslovil, že povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti uvedenej v § 11 ods. 6 písm.a/ alebo b/ zák. č. 381/2001 Z.z.. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného konštatoval, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli akokoľvek spochybniť správnosť skutkových zistení a právnych záverov súdu prvého
stupňa. V konaní žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by rozsudkom priznaný nárok žalobcovi
mohol akokoľvek spochybniť. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne a súd sa dôsledne vysporiadal
s predmetom konania a plne sa stotožňuje s názorom súdu obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia,

preto nevidí dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu. Za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Platná zmluva o postúpení pohľadávky má
za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale
spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a úplný výkon. K postúpeniu budúcej
pohľadávky, ktorú mal pôvodne poškodený voči žalovanému a k započítaniu vzájomných pohľadávok

medzi poškodeným a žalobcom sa v celom rozsahu odvoláva na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Argumentáciu žalovaného považuje za zmätočnú a zavádzajúcu. Žalobca a poškodený uzatvorili
súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu
uzavretia dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky
žalobcu z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie

odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky
na existujúcu v konkrétnej sume a výške. To znamená, že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa
dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za
postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s
negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne

po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Uvedený
postup pri vzájomnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s prenájmom vozidla negatívne zasahuje do
majetkových práv poškodeného a je popretím inštitútu a funkcie náhrady škody, ktorou je minimalizovať
a reparovať vplyv škodovej udalosti v majetkovej sfére poškodeného. Zákon takúto formu splnenia
záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent

platenia. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v obdobných skutkových okolnostiach poukázal
na rôzne rozsudky všeobecných súdov, ako napríklad rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn.
14Cob/55/2019, 13Cob/49/2019 a 9Co/300/2018. Rovnako odvolací dôvod v súvislosti s priznaným
úrokom z omeškania považuje za nedôvodný. Právny názor s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 považuje za nesprávny a predmetné rozhodnutie sa týka odlišnej

skutkovej a právnej otázky v súvislosti s priznaním nemajetkovej ujmy a v ňom prijaté právne závery sú
na tento skutkový stav neaplikovateľné. Navyše, ustanovenie § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona č. 381/2001
Z.z. nedávajú jednoznačnú odpoveď na to, či a kedy má poškodený nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania. Ustanovenie § 11 ods. 8 v poznámke pod čiarou prostredníctvom odkazu 15a odkazuje na
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré hovorí o tom, že veriteľ má právo požadovať

úroky z omeškania v prípade, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku. Ak v zmysle
SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole malo toto zákonné
ustanovenie plniť povahu sankcie za nesplnenie nepeňažného záväzku poisťovateľa, je možné ho
vykladať len tak, že v takomto prípade vzniká poškodenému právo na zaplatenie poplatku z omeškania,

prípadne iného sankčného poplatku. Je potrebné vychádzať z účelu právnej normy, ktorou je dosiahnutie
efektívnej reparácie náhrady škody, a preto je nutné vychádzať z okolností a dôvodov neposkytnutia
plnenia poisťovňou. Pokiaľ poškodený dostatočne splnil povinnosť predložiť všetky potrebné podklady
pre ukončenie šetrenia poisťovne a poskytnutie poistného plnenia, a to v rozsahu postačujúcom pre
priznanie nároku súdom, je potrebné takýto postup zohľadniť pri posudzovaní otázky vzniku omeškania

na strane poisťovateľa. V tejto otázke poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov, napríklad Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/240/2014, Okresného súdu
Žilina sp. zn. 38Cb/13/2018. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v intenciáchust. § 379 a § 380 CSP a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

6. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
nedostatočným odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z
rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj

právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania
a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolacia námietka žalovaného po vecnej
stránke smerovala proti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP (k namietanej aktívnej vecnej
legitimácie poukazuje predovšetkým na bod 16. a 20., k úrokom z omeškania na bod 30. odôvodnenia

rozsudku súdu prvej inštancie), odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu
sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne.

9. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

10. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

11.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť

o pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To
umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania

spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení
vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý
účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

12. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú
ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa
jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie

a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku
započítaním, a to:
a) započítanie jednostranným právnym úkonom
b) započítanie dohodou.

13. V preskúmavanej veci Zmluvou o postúpení pohľadávky 17.08.2018 medzi poškodenou
spoločnosťou TSR Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava a žalobcom boli upravené navzájom prepojené
viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy a nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo
dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to k odplatnému postúpeniupohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s
odplatou za postúpenie pohľadávky. To, že postupca záväzok z nájomného priamo nesplnil, ale vo
vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu, nemôže

mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.

14. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci, uskutočneným súdom prvej inštancie, aj
pokiaľ ide o priznaný úrok z omeškania, vrátane jeho splatnosti. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou
žalovaného, ktorá nezodpovedá výkladovým pravidlám právnych noriem.

15. V zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov,
pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo
b)poskytnúťpoškodenémupísomnévysvetleniektýmuplatnenýmnárokomnanáhraduškody,vktorých
nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a
výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený

prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

16. V zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody

poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
17. V zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku
6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

18. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že žalovaný oznámil

žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňom 18.09.2018. Od nasledujúceho dňa, t.j. od
19.09.2018, začala žalovanému plynúť pätnásťdňová lehota na plnenie v zmysle §
11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá uplynula dňa 03.10.2018.

19. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote

stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie,
ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade,
keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 tohto
zákona po spojke alebo (t.j. druhá časť predmetného ustanovenia), pretože v tomto prípade je poisťovňa
stranousporu,aniejedôvodjejpretodoručovaťeštenásledneprávoplatnérozhodnutieovýškenáhrady
škody. Uvedené platí pre prípady, ak by poisťovňa nebola stranou sporu a povinnosť plniť by jej vyplývala
z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu.

20. Nemožno sa stotožniť s takým výkladom ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že
oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila plnenie uplatnené právnym nástupcom
poškodeného,žalovanýsplnilpodmienkyvzmysle§11ods.6písm.a/predmetnéhozákonaavzmysle§
11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia

až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne
poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo
znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení
požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa
odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak
nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého bynebolomožnézostranypoškodeného,resp.jehoprávnehonástupcu,vprípadeuplatneniasiskráteného
poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal
zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného

poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu
práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti
znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí odklonil od právneho názoru Najvyššieho
súdu SR prezentovaného v rozsudku sp.zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 a navyše rozhodovacia
prax dovolacieho súdu nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp. zn.
5Obo 19/2009 zo dňa 25.03.2009. Odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté
zjednocujúce stanovisko.

21. Nakoľko lehota na plnenie v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalovanému uplynula dňa
03.10.2018, počiatok jeho omeškania so zaplatením žalovanej istiny nastal dňa
04.10.2018, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z
omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

22. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (aktívnou legitimáciou žalobcu a
priznanými úrok mi z omeškania) a ostatnými predpokladmi na priznanie uplatňovaného nároku sa po
vecnej stránke nezaoberal.

23. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, a preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP,
keď v odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu proti odvolateľovi - žalovanému. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)