Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/152/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210641
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8313210641.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v spore žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa,

a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, proti žalovanému T. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom W. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie
slobody 25, Humenné, o zaplatenie 5 503 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ýuhradiť žalobcovi 3 668,67 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
z dlžnej sumy ročne od 24.7.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu
s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto
rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala na tunajší súd dňa 24.7.2013 žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 5 503 eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy ročne odo dňa doručenia
žalobného návrhu súdu do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 9.5.2008 bolo poškodenému O. vyplatené poistné plnenie
zo zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla EVČ: V., uzatvorenej so žalovaným, poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Nárok
na vyplatenie uplatnenej sumy odôvodnila ustanovením § 12 ods. 1 písm. a) Zák. č. 381/2001 Z. z.
podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré zaňho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. Žalovaný bol vyzvaný na

úhradu regresnej náhrady výzvou zo 16.12.2011, avšak bezvýsledne, preto žalobkyňa žiadala priznať
aj úrok z omeškania.

3. Okresný súd Humenné rozhodol o uplatnenom nároku dňa 30.9.2013 a to vydaním platobného
rozkazu sp. zn. XXRo/XXX/XXXX, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Žalovaný podal odpor v ktorom uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva, pretože pred jazdou ani počas

nej nepožil žiadne alkoholické nápoje a teda popiera tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe. Poukázal
na priebehajúce konanie o povolení obnovy na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XNt/X/XXXX.5. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/
XX/XXXX, s dokladom o vyplatení poistného, s oznámením o poistnom plnení, s výzvou na zaplatenie

regresnej náhrady, s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTos/XX/XXXX, oboznámil sa
so stanoviskami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom zo
4.5.2018 tak, že zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 5 503 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5%zdlžnejsumyročneod24.7.2013dozaplatenia.Zároveňpriznalžalobkynivovzťahukžalovanému
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Vyhlásený rozsudok odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX
zo 16.2.2009 bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví a prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil dňa 9.5.2008 v čase okolo 18:30 hod. v obci W., kedy
prechádzal po miestnej komunikácii a viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia EČ: V. v rozpore
spovinnosťamivodičaustanovenýmiv§4ods.3písm.b),§4ods.2písm.c),§8ods.5Zák.č.315/1996

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, pod vplyvom alkoholických
nápojov s hladinou 1,17 promile alkoholu v krvi, pričom pri predchádzaní miernej ľavotočivej zákruty s
vozidlomprešieldoprotismeru,kdeľavouprednoučasťouvozidlazraziloprotijazdiacehomotocyklistuT.
O., nar. X.XX.XXXX, ktorý v dôsledku zrážky utrpel zranenia a to trieštivú zlomeninu ľavého predkolenia,
otras mozgu ľahkého stupňa, viacpočetné odreniny a pomliaždeniny tváre a pohmoždenie s krvavým

výronom v oblasti podbruška a lonovej oblasti v pravo s dobou liečenia v trvaní 16 týždňov.
Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/33/2009 vo výroku o treste
a výroku o náhrade škody tak, že obžalovanému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov a bol zaviazaný
uhradiť poškodenému T. O. škodu vo výške 6 089,27 eur. So zvyškom nároku na náhradu škody bol

odkázaný poškodený na občianskoprávne konanie. Rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol
právoplatnosť dňa 2.7.2009.

7. Zároveň mal súd prvej inštancie listinnými dôkazmi preukázané, že žalobkyňa oznámením o poistnom
plnení zo 16.12.2011 oznámila poškodenému T. O., že ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznáva mu

bolestné na základe znaleckého posudku, ktorý vystavil MUDr. Jaroslav Bindas vo výške 3 343 eur.

Ďalším oznámením o poistnom plnení z 1.3.2012 oznámila žalobkyňa poškodenému T. O., že dňa
29.2.2012 ukončila šetrenie poistnej udalosti na základe lekárskeho posudku vystaveného MUDr.
Petrom Ciburom a dolikvidovala bolestné vo výške 2 160 eur.

Zároveň žalobkyňa predložila listinný dôkaz o tom, že poškodenému T. O. bola poukázaná dňa
15.12.2011 suma 3 343 eur a dňa 29.2.2012 suma 2 160 eur. Žalobkyňa tiež predložila do konania výzvu
zo 16.12.2011, ktorou vyzvala žalovaného na úhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 3 343 eur
v lehote 15 dní od doručenia výzvy.

8. Tiež mal za preukázané, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XTos/XX/XXXX zrušil uznesenie
Okresného súdu Humenné sp. zn. XNt/X/XXXX a návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XT/XX/XXXX zamietol.

9. Na pojednávaní dňa 14.6.2016 právny zástupca žalovaného poukázal na to, že v konaní o obnovu
trestného konania sp. zn. XNt/X/XXXX bol vypracovaný nový znalecký posudok, ktorý svedčí o tom, že
poškodený aj svojim pričinením spôsobil dopravnú nehodu, keď viedol motocykel, ktorý nebol spôsobilý
na jazdu po pozemných komunikáciách. Z toho dôvodu žiadal, aby súd použil moderačné oprávnenie a
znížil žalovanú sumu a to podľa ustanovení § 441 a 450 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).

Žalobkyňa sa vyjadrila tak, že súd nemôže pristúpiť k využitiu moderačného práva podľa ustanovenia §
450 OZ a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/326/2009, podľa ktorého nárok
upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody, ale ide o osobitný nárok poisťovateľa
vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou. Žiadala preto, aby súd podanej žalobe

v celom rozsahu vyhovel.10. V priebehu konania žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku a poukázal na
to, že podľa ustanovenia § 106 ods. 1, 2 OZ sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o náhrade škody a o tom kto za ňu zodpovedá.

11. Uplatnený nárok súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. XXC/XXX/XXXX právne posúdil podľa §
12 ods. 1 Zák. č. 381/2001 Z. z. a neuplatnil moderačné oprávnenie súdu podľa ustanovenia § 450
OZ. K tomu uviedol, že samotná skutočnosť v akom pomere sa poškodený popri žalovanom pričinil
o zavinenie je v konaní bez právneho významu, aj keď žalovaný spôsobil ťažkú ujmu na zdraví z

nedbanlivosti a nie úmyselne. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôkazy o svojich osobných a
majetkových pomeroch, ktoré by mali odôvodňovať ustanovenie § 450 OZ. Žalobe vyhovel v celom
rozsahu, lebo mal za preukázané, že žalovaný porušil zákonnú povinnosť a viedol motorové vozidlo
pod vplyvom omamných látok, teda alkoholu, v dôsledku čoho spôsobil dopravnú nehodu. V dôsledku
škodovej udalosti žalobkyňa poškodnému vyplatila 5 503 eur a túto sumu si od žalovaného vymáha ako
regresný nárok. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/326/2009, podľa ktorého

uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania poukázal na to, že žalobkyňa ukončila šetrenie poistnej
udalosti v dňoch 15.12.2011 a 29.2.2012. Pri prvom nároku dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa
15.12.2014 a v druhom 28.2.2014 a žalobkyňa podala žalobu dňa 24.7.2013, teda v rámci plynutia

premlčacej lehoty.

Zároveň súd rozhodol o priznaní úroku z omeškania a o náhrade trov konania.

12. V dôsledku podaného odvolania rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením sp. zn.

5Co/176/2018 z 8.10.2019 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia krajský súd uviedol, že považuje odvolacie námietky žalovaného
čo do premlčania nároku za dôvodné. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť otázke, kedy sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. Jedná sa o objektívne vymedzený začiatok, teda kedy vzniká možnosť podať
na základe určitého práva žalobu. Toto právo vzniká poisťovni vtedy, keď má vedomosť v akej výške
je škoda a kto za ňu zodpovedá. V danom prípade nebolo preukázané, či tento okamih je zhodný s
okamihom ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Môže nastať situácia, kedy poisťovni je známe, kto za
škoduzodpovedáaakájevýškatejtoškodyužpredtým,neždošlokukončeniušetreniapoistnejudalosti.

Tejto otázke súd prvej inštancie nevenoval pozornosť a preto je jeho rozhodnutie v časti námietky
premlčania nutné považovať za predčané.

Zároveň sa súd prvej inštancie dôsledne nezaoberal aplikáciou ustanovení §§ 441 a 450 OZ.
Ustanovenie § 450 OZ umožňuje z dôvodov hodných osobitného zreteľa súdu, aby náhradu škody

primerane znížil. Aj keď nejde o náhradu škody, ale o originálny nárok poisťovateľa, odvolací súd
dospel k názoru, že by bolo v rozpore s pricípmi spravodlivosti ako aj primeranosti nebrať do úvahy
všeobecné ustanovenia OZ a to §§ 450 a 441, nakoľko ide o právny predpis, ktorý zastrešuje právnu
úpravu v určitej oblasti. Zákon o povinnom zmluvnom poistení poskytuje špeciálnu právnu úpravu
vzťahu medzi poisťovateľom a poisteným resp. inou osobou, ale pri jeho uplatnení nemožno vylúčiť

ustanovenia všeobecnej právnej úpravy, ktorá umožňuje znížiť rozsah náhrady zo strany súdu. Je
potrebnéprihliadnuťnaprípadnéspoluzavineniepoškodenéhoavyporiadaťsasustanovením§450OZ.

13. K zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že sa nestotožňuje so
záverom krajského sudu v otázke uplatnenia premlčacej lehoty a poukázala na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Cdo/16/2002, podľa ktorého sa uplatnené právo premlčuje v trojročnej premlčacej
lehote, ktorej beh začína odo dňa, keď právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/16/2002, pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúce
vyplatenie poistného plnenia poškodenému. Keďže žalobkyňa vyplatila poškodenému poistné plnenia v
dňoch 15.12.2011 a 29.2.2011, uplatnený nárok nie je premlčaný.

Žalobkyňa sa tiež nestotožnila s názorom krajského súdu, podľa ktorého nie je vylúčená aplikácia
ustanovení § 441 a 450 OZ. V tejto súvislosti poukázala na to, že regresná náhrada ako nárok
poisťovne vymedzený v ustanovení § 12 Zákona o povinnom zmluvnom poistení je špecifickým nárokompoisťovne, ktorý nie je možné stotožniť s nárokom na náhradu škody. Ide o náhradu vyplateného
poistného plnenia a ak žalobkyňa požaduje celú náhradu vyplateného poistného plnenia, je to v súlade
so zákonom, lebo je len na jej rozhodnutí, či bude od poisteného požadovať náhradu v celom rozsahu

alebo len jej časť. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/265/2010 a tiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/84/2018. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu
Zák. č. 381/2001 Z. z. nevyplýva možnosť odvodenia práva súdu znížiť požadovanú náhradu poistného
plnenia. Tiež poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/326/2009, ktorý
rovnako konštatoval, že uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody. Poukázala na rozsudok

Najvyššieho súdu SR 3Cdo/16/2002, ktorý bol zverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu ako
judikát R 52/2004. Podľa názoru žalobkyne, ak sa súd chce odkloniť od rozhodovacej praxe súdov, je
jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci
akceptovať existujúcu súdnu prax.

14. Žalovaný sa k uzneseniu Krajského súdu v Prešove vyjadril písomne tak, že zotrváva na vznesenej

námietke premlčania, lebo žalobcovi bolo známe kto za škodu zodpovedal a aká bola výška tejto škody
už predtým, než došlo k šetreniu poistnej udalosti. Mal za to, že je potrebné aplikovať ustnovenie §
106 ods. 1, 2 OZ. Tiež má za to, že je potrebné skúmať aj spoluzavinenie poškodeného a uplatniť tiež
ustanovenie § 450 OZ. K majetkovým pomerom žalovaného uviedol, že je nemajetný, nevlastní žiaden
hnuteľný majetok ani žiadne nehnuteľnosti a vedie sa voči nemu niekoľko exekučných konaní.

15. Lustráciou v súdnom registri exekučných konaní mal súd za preukázané, že voči žalovanému sa
vedú exekučné konania pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, XEr/XXX/XXXX, XEr/XX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX
aXXEr/XXX/XXXX.LustráciouSociálnejpoisťovnemalsúdzapreukázané,žežalovanýnepoberádávky
dôchodkové, nemocenské, úrazové, ani dávky v nezamestnanosti.

Z deklarovania majetkových pomerov žalovaného slúžiacich pre rozhodnutie o jeho žiadosti o priznanie
oslobodenia od platenia súdnych poplatkov mal súd za preukázané, že žalovaný je slobodný, býva s
rodičmi, ktorí mu prispievajú na životné náklady a bol nezamestnaný od 9.9.2013.

16. Na nariadené pojednávanie sa ani jedna zo strán sporu nedostavila, ale žiadali, aby súd vo veci
rozhodol bez ich účasti.
Na pojednávaní dňa 18.6.2020 súd vyhlásil rozsudok v takom znení, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplýva, že súd prvej inštancie by sa mal znova
zaoberať vznesenou námietkou premlčania a prípadnou aplikáciou ustanovenia §§ 441 a 450 OZ.

17. Nárok žalobkyne súd posúdil podľa § 12 ods. 1 písm. a) Zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia
alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak

spôsobil škodu úmyselne alebo ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovaný spôsobil škodu motorovým vozidlo pod vplyvom
návykovej látky, pretože bol uznaný za vinného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/
XXXX a trest mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX. Zároveň bolo

preukázané, že návrh na obnovu konania bol zamietnutý a to uznesením Krajského súdu v Prešove sp.
zn. XTos/XX/XXXX. Teda žalovaný viedol motorové vozidlo Škoda Felícia EČ: V. pod vplyvom alkoholu
s hladinou 1,17 promile akoholu v krvi, pričom spôsobil zranenia poškodenému T. O..

Medzi stranami nebola sporná výške uplatneného nároku, ani to, že žalobkyňa vyplatila poškodenému

dňa 15.12.2011 sumu 3 343 eur a 29.2.2012 sumu 2 160 eur.

18. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania u obidvoch vyplatených súm, súd skúmal, či nedošlo
k premlčaniu uplatneného nároku. Mal za to, že na uplatnený nárok nie je možné aplikovať ustanovenie §106ods.1OZ,podľaktoréhoprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa si uplatnila regresný nárok, t. j. nárok, ktorý sa
odvíja od záväzkového vzťahu medzi ňou a žalovaným z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ktorý jej voči žalovanému vznikol v zmysle § 12
ods. 1 písm. a) Zák. č. 381/2001 Z. z. Súd preto na premlčanie aplikoval všeobecnú premlčaciu trojročnú
lehotu, podľa ustanovenia § 101 OZ. Podľa tohto ustanovenia, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa vyplatila poškodenému Martinovi Tkáčovi
bolestné vo výške 3 343 eur dňa 15.12.2011 na základe posudku MUDr. Jaroslava Bindasa a 29.2.2012
sumu 2 160 eur na základe posudku MUDr. Petra Ciburu. Išlo o doplatok bolestného zvýšeného na
dvojnásobok.

Pri aplikácii ustanovenia § 101 OZ, na premlčanie uplatneného nároku súd poukazuje aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/16/2002, ktorý uviedol, že nárok poisťovne je špecifickým nárokom
z poistného pomeru, ktorý nemá charakter nároku na náhradu škody a preto sa premlčanie riadi
všeobecnou trojročnou premlčacou dobou podľa ustanovenia § 101 OZ.

Pokiaľ ide o začiatok plynutia tejto premlčacej doby súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Cdo/16/2002, ktorý konštatoval, že pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúce vyplatenie
poistného plnenia poškodenému. Teda plynutie premlčacej lehoty je podmienené vyplatením poistného
plnenia, lebo až jeho vyplatením vzniká poistiteľovi nárok na regresnú náhradu.

V danom prípade začala plynúť pri nároku vyplatenom dňa 15.12.2011 týmto dňom trojročná premlčacia

lehota, ktorá uplynula dňom 15.12.2014. Pri nároku vyplatenom dňa 29.2.2012 uplynula premlčacia
lehota dňom 29.2.2015. Keďže žaloba bola podaná dňa 24.7.2013, súd mal za to, že uplatnený nárok
nie je premlčaný a vznesenej námietke premlčania nebolo možné vyhovieť.

19. Zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplývala súdu prvej inštancie aj povinnosť

vyporiadať sa s ustanovením § 450 OZ, podľa ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, že ako ku škode došlo, ako aj na
osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej
osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

20. V tejto časti súd aplikoval Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018-52 z 31.1.2019, v
ktorom ústavný súd konštatoval: Za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu,
že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie likvidačný účel a má zohľadniť okolnosti, za ktorých
došlokvznikuškody.Vzhľadomnauvedenéprimeranosťnáhradyškodymožnopodľanázoruústavného
súdu ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú

alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla
a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto
troch komponentov možnosť dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch
komponentov výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode
nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať

súčasneajtretíkomponent,t.j.konkrétnepomerytoho,ktoškoduspôsobil,lebolentakmožnodosiahnuť
účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku
regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej
náhrady nebola príliš nízka - keď nenaplní svoj účel, a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky)
likvidačná.“

Súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/73/2019 ktorý konštatoval, že bude
možné primerane určiť výšku regresnej náhrady len po zohľadnení výšky regresnej náhrady skúmania
okolností za ktorých škoda vznikla a tiež skúmaním majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil.

21. Teda súd skúmal v zmysle záverov Nálezu Ústavného súdu SR a citovaného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR nielen výšku plnenia a okolností, za ktorých ku škode došlo, ale aj majetkové
pomery žalovaného.Výška uplatneného nároku nebola medzi stranami sporná, pričom z vyplatených súm a oznámenia o
poistnom plnení je zrejmé, že išlo o náhradu bolestného a teda toto plnenie sa už v budúcnosti nebude
opakovať.Pokiaľideookolnostizaktorýchkuškodedošlo,súdmalzapreukázané,žežalovanýspôsobil

dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu.

Pokiaľ ide o majetkové pomery žalovaného, súd mal za preukázané, že je bezmajetný, slobodný, býva
u rodičov, je nezamestnaný a vedie sa voči nemu niekoľko exekučných konaní.

Žalobkyňa uplatnila regresný nárok vo výške 5 503 eur. Súd tento regresný nárok znížil o jednu tretinu,
teda o 1 834,33 eur (5 503 : 3 = 1 834,33 eur). Teda od celkovej uplatnenej sumy súd odpočítal
jednu tretinu, t. j. 1 834,33 eur a zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni 3 668,67 eur. Pri určení výšky
vychádzal zo záverov horecitovaného Nálezu ústavného súdu, podľa ktorého výška regresnej náhrady
nemá byť príliš nízka, keď neplní svoj účel a na druhej strane nemá byť likvidačná. Súd zohľadnil
skutočnosť, že žalovaný je v podstate bezmajetný, ale na druhej strane aj skutočnosť, že žalovaný

za posledné roky nevyvinul žiadnu snahu na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu
nárokov zo spôsobenej dopravnej nehody. Naopak, vedú sa voči nemu exekučné konania a príliš
nízka miera regresnej náhrady by voči nemu neplnila výchovný účinok. Žalovaný si musí uvedomiť, že
svojim nezodpovedným správaním pod vplyvom alkoholu spôsobil inej osobe ujmu na zdraví a doposiaľ
neuhradil žiadne nároky z tejto udalosti. Zoznamom exekučných konaní vedených na tunajšom súde

proti žalovanému mal totiž súd za preukázané, že v dvoch prípadoch je oprávneným žalobkyňa, teda
Kooperativa poisťovňa, a. s. a v troch prípadoch Martin Tkáč, čiže poškodený pri dopravnej nehode.
Priznanie nízkej sumy regresného nároku by bolo podľa názoru súdu len formálne a nemalo by želaný
výchovný účinok voči žalovanému. Podľa názoru súdu teda priznaná výška regresného nároku bude
primeraná v tom, že zohľadní jednak majetkové pomery žalovaného, ale bude zohľadňovať aj mieru jeho

zavinenia, pričom sa nejedná o opakujúce sa plnenie, ale o jednorázovú dávku.

22. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania a to
odo dňa podanej žaloby, t. j. od 24.7.2013. Výšku úroku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

a to Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade ide o úroky z omeškania vo výške 8,5%
z dlžnej sumy ročne.

23. Teda súd v zmysle horecitovaného odôvodnenia zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni dve tretiny
uplatneného regresného nároku v celkovej výške 3 668,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% z dlžnej sumy ročne od 24.7.2013 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol, lebo mal za to, že uplatnený nárok nie je premlčaný a žalobkyni by
vznikol nárok na preplatenie celého vyplateného poistného plnenia z dôvodu regresu, avšak súd citujúc

Nález ústavného súdu a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR tento uplatnený nárok znížil o jednu tretinu.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ajkeďžalobkyňabolaúspešnálenvčasti,rozhodnutiezáviseloodúvahysúdu,pričomúspechsaskúma
čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňa bola plne procesne úspešná,
pričom výška priznaného nároku závisela od úvahy súdu, ktorú nemohla predvídať. Preto má nárok na
plnú náhradu trov konania, ale len z priznanej sumy a nie z celého uplatneného nároku.

Podľa rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove, konania v ktorých rozhodnutie o výške plnenia
závisí od úvahy súdu, predstavujú výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.
Úvaha súdu sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške
priznaného plnenia (nie základu uplatneného nároku). Pre priznanie plnej náhrady trov konania v
takomto prípade nie je podstatný rozsah čiastkového úspechu sporovej strany, teda v nepatrnej časti

alebo v prevažnej časti. Úvaha súdu o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo spravidla o právne
normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením právne relevantných kritérií, jeho samotné
určenie (vyčíslenie) vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Za neúspech sa nepovažuje rozdiel
medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku.O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade
s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.