Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116201414
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116201414.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: D., bytom T., zastúpeného
Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Nerudova 9, Košice, za účasti intervenienta: JFG14
s.r.o., so sídlom kpt. Jaroša 10/770, Košice, IČO: 47 086 564, zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom,
advokátom so sídlom Nerudova 9, Košice, proti žalovanému: D., bytom O., o ochranu osobnosti

r o z h o d o l :

Konanie proti intervenientovi JFG14 s.r.o., kpt. Jaroša 10/770, Košice, IČO: 47 086 564 z a s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, pôvodne ako žalobca v 2. rade spolu so žalobkyňou v 1. rade P., neskôr G., bytom A. sa
žalobou doručenou na tunajší súd dňa 26. 1. 2016 domáhali proti žalovanému povinnosti ospravedlniť sa
obom žalobcom písomne a verejne na facebookovej stránke reštaurácie U troch ruží a zároveň zaplatiť
žalobkyni v 1. rade sumu 10 000,- Eur ako náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, žalobcovi v 2. rade
sumu 10 000,- Eur ako náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Žalobca na
pojednávaní dňa 2. 4. 2019 upresnil petit žaloby a žiadal, aby súd rozhodol tak, že zaviaže žalovaného k
povinnosti písomne a verejne sa ospravedlniť žalobcovi na facebookovej stránke reštaurácie U troch ruží
tak, že uvedie text: „Dňa 25. 12. 2013 som pridal na túto stránku reštaurácie U troch ruží text so znením
'To je tá reštaurácia, kde varí bývalý prevádzkovateľ bitúnkov, kde nosili už zdochnuté kusy hovädzieho
dobytka na ďalšie spracovanie.', pričom táto informácia bola nepravdivá a zasiahla do osobnostných práv
žalobcu, ktorý varí v reštaurácii U troch ruží. Za zverejnenie nepravdivého príspevku sa ospravedlňujem.“
Podľa žaloby, D. napísal dňa 25. 12. 2013 na Facebooku na stránke reštaurácie U troch ruží informáciu,
že „v tejto reštaurácii v kuchyni pracuje osoba, ktorá v minulosti vo vlastnom bitúnku prijímala do svojej
dispozície už zdochnuté kusy dobytka na ďalšie spracovanie“. V ďalšej časti blogu žalovaný uvádza,
že v reštaurácii sa varí z mäsa zdochnutých kráv. Pred orgánom činným v trestnom konaní žalovaný
uviedol, že skutočne na stránku reštaurácie U troch ruží napísal, že v tejto reštaurácii v kuchyni pracuje
osoba, ktorá v minulosti vo vlastnom bitúnku prijímala do svojej dispozície už zdochnuté kusy dobytka a
tvrdil, že pritom bol osobne prítomný. Žalovaný týmto svojím konaním značnou mierou ohrozil vážnosť
a česť žalobcu v očiach širokej verejnosti a hostí reštaurácie U troch ruží a dôveryhodnosť, ale hlavne
konkurencieschopnosť žalobcu. Žalobca je odkázaný na to, že hostia prichádzajú predovšetkým za
účelom konzumácie jedla a spoločne s priateľkou vyvíjajú všemožnú snahu podávať im kvalitnú stravu.
Žalovaný uverejnením nepravdivej informácie narušil základnú podmienku - výber reštaurácie na obedy
a večere, lebo spochybnil kvalitu jedla tejto reštaurácie. Svojím konaním tak úmyselne znížil počet hostí
a spôsobil pokles tržieb reštaurácie. Vzhľadom na to, že žalovaný svojím konaním verejne znevážil česť,
dôstojnosť a kvalitu žalobcom a jeho priateľky podávaných jedál zasiahol žalovaný do jeho osobnostných

práv. Žalobcovia pripojili k žalobe uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej
polície, Rampová 7, Košice, ČVS: ORP-199/1-VYS-KE-2014 zo dňa 28. 2. 2014.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 7. 7. 2016 uviedol, že so žalobcom
D. sa zoznámil počas svojho pôsobenia ako majiteľa gastronomického zariadenia Plzeňská hospoda v
Košiciach. Žalobca v tom čase nemal prácu ani peniaze a tak využíval jeho osobu a keďže ho ľutoval,
dával mu stravu aj pivo zadarmo. Keď žalobca zistil, že jeho strýko je štátny tajomník na ministerstve
pôdohospodárstva, dohodol mu aj stretnutie a za jeho pomoci sa dostal k bitúnku, ktorý patril UVL v
Košiciach. Žalobca už roky predtým pôsobil na jednom bitúnku, ale tam za záhadných okolností musel
ukončiť svoju činnosť. Neskôr sa žalovanému ozval a pochválil sa mu, že sa dostal k ďalšiemu bitúnku v
Zemplínskej Teplici. Žalovaný ostal zarazený, keďže sa na predchádzajúcich miestach nikdy neosvedčil
a urobil hanbu nielen sebe, ale aj ľuďom, ktorí za neho intervenovali. Sám seba ale presvedčil, že sa
možno zmenil a začal mu dokonca pomáhať. Žalobca ho informoval, že chce realizovať hlavne porážku
hovädzieho dobytka a ošípaných za účelom ďalšieho spracovania, výroby potravy pre psov a do ZOO.
Bol však minimálne v dvoch prípadoch osobne žalovaný svedkom, ako priniesli na bitúnok už uhynutý
hovädzí dobytok, svedkom čoho boli aj ďalší dvaja zamestnanci žalobkyne v 1. rade. Práve na tento účel
mal brigádnika - profesionálneho mäsiara, ktorý tieto zvieratá rýchlo stiahol z kože, vypitval a spracoval.
Na bitúnku pôsobil veterinár, známy žalobcu v 2. rade, ktorý bol pravidelne pod vplyvom alkoholu a
tak nebol pre žalobcu problém vybaviť s ním požadované potvrdenia a formality. Aj na tomto bitúnku
žalobca skončil a po čase sa žalovanému pochválil, že začína spolupracovať s P. pričom zdôraznil,
že dostala odstupné od svojho bývalého partnera, čo by chcel využiť a tak začali spolu prevádzkovať
zariadenie U troch ruží v Košiciach. Aj pri tejto aktivite im žalovaný pomohol zabezpečiť interiérovú
architektúru a vybavil niektoré potrebné záležitosti na príslušných úradoch. Aj fyzicky im pomáhal, preto
ho žalobca oslovil, že mu vypadol kuchár, aby za neho zaskočil v kuchyni v reštaurácii. Dohodli sa na
odmene 2,- Eur za hodinu. Odpracoval v reštaurácii celkom 150 hodín a tesne pred Vianocami, keď sa
informoval o výplate, bolo mu zo strany žalobcov oznámené, že nemá nič oficiálne na papieri a že mu
nedajú ani cent. O morálnom kredite žalobcu svedčí fakt, že v Nitre má manželku a dcéru. V spomínanej
reštaurácii začali žalobcovia praktizovať neštandardnú činnosť - privezený kus hovädzieho dobytka visel
v špeciálnej miestnosti, pričom ho bolo vidieť cez sklo do interiéru reštaurácie (čo podľa vyjadrenia
mnohých hostí bol dosť morbídny pohľad), zrelo za určitých prevádzkových podmienok, pričom po jeho
dozretí bolo použité k príprave jedál. Svojím vyjadrením na facebookovej stránke spomínanej reštaurácie
len chcel poukázať na skutočnosť, že v kuchyni naozaj pracuje osoba, ktorá v minulosti vo svojom
bitúnku prijímala už uhynuté kusy dobytka, čoho bolo osobne prítomný. Žiadal, aby súd žalobu zamietol
ako neopodstatnenú.

3. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 5. 8. 2016 k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol,
že žalovaný tvrdí opakovane nezmysly. Ide o rozširovanie nepravdivých údajov s úmyslom poškodiť
mu v jeho práci a dobré meno jeho osoby. Žalobca navrhol súdu, aby vypočul pracovníkov Okresnej
veterinárnej správy, ktorí vykonávali kontrolu u žalobcu na jeho bitúnku.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 21. 9. 2016 uviedol, že v čase pôsobenia žalobcu
na bitúnku bol minimálne raz osobne svedkom toho, ako tam priviezli uhynutý kus hovädzieho dobytka
určený k ďalšiemu spracovaniu a túto informáciu použil na facebookovej stránke. Žalobca sa snaží očistiť
svoje meno. Práve on zavádza a klame, nakoľko žalovaný nikdy nehovoril o pracovníkoch Okresnej
veterinárnej správy v množnom čísle. Zmieňoval sa iba o jednom, pričom nikdy nespozoroval, že bol pod
vplyvom alkoholu, na túto skutočnosť ho upozornil práve žalobca, ktorý mu v tom čase povedal, že sa s
týmto pracovníkom dá všetko vybaviť, lebo je často opitý. Chcel iba uverejnením príspevku upozorniť
na skutočnosť, že v kuchyni v reštaurácii U troch ruží pracuje človek, ktorý v čase jeho pôsobenia na
bitúnku prijímal už uhynuté kusy hovädzieho dobytka určené k ďalšiemu použitiu, ako aj na to, že sa
jedná o človeka, ktorý v minulosti už niekoľkokrát morálne a osobnostne zlyhal v súkromnom živote, ako
aj v profesionálnej sfére.

5. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 7. 2. 2017 navrhol, aby súd vypočul svedkov V. a U.
a zvážil znalecké dokazovanie z odboru psychiatrie na prešetrenie duševného stavu žalovaného,
ktorý opakovane klame. Zároveň predložil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Trebišov zo dňa 10. 1. 2008, ktorým bola schválená prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku
MABIT s.r.o., Azovská 4, Košice, IČO: 36 655 813, prevádzkareň bitúnok MABIT s.r.o., Hlavná 475
Zemplínska Teplica bitúnok na zabíjanie domácich kopytníkov - ošípaných a hovädzieho dobytka a pre

jeho uvádzanie na trh. Zároveň predložil úradný záznam o osobitnej kontrole č. 10/10/2007/FrMu zo
dňa 10. 10. 2007 v prevádzke bitúnku MABIT s.r.o., Zemplínska Teplica, podľa ktorej prevádzkovateľ
potravinárskeho podniku preukázal, že prevádzkareň spĺňa všetky príslušné hygienické požiadavky na
infraštruktúru, vybavenie a zariadenie.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2. 5. 2017 zobrala žalobkyňa v 1. rade žalobu v celom
rozsahu späť a žiadala, aby súd proti nej žalobu zastavil.

7. Uznesením zo dňa 2. 5. 2017 č.k. 15C/23/2016-93, ktoré nadobudlo právoplatnosť v 1. výroku dňa
29. 5. 2017, v 2. a 3. výroku dňa 14. 6. 2017, súd prvým výrokom nepripustil zmenu žaloby v zmysle
podania žalobcov zo dňa 2. 5. 2017, druhým výrokom konanie voči žalobkyni v 1. rade zastavil a tretím
výrokom vo vzťahu medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 2. 5. 2017 navrhol žalobca vstup intervenienta JFG14 s.r.o.,
so sídlom kpt. Jaroša 10/22, Košice, IČO: 47 086 564, zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, so sídlom
Nerudova 9, Košice na strane žalobcu D. do konania.

9. Na pojednávaní dňa 2. 4. 2019 zobral žalobca žalobu proti intervenientovi v celom rozsahu späť a
žiadal, aby súd konanie voči intervenientovi zastavil.

10. Podľa § 145 ods. 2 CSP súd konanie proti intervenientovi JFG14 s.r.o. na strane žalobcu zastavil.

11. Žalobca vypovedal, že so žalovaným sa pozná dlhé roky a žalovaný napísal dňa 25. 12. 2013
na Facebooku na stránku reštaurácie U troch ruží, že v tejto reštaurácii v kuchyni pracuje osoba,
ktorá v minulosti vo vlastnom bitúnku prijímala do svojej dispozície zdochnuté kusy dobytka na ďalšie
spracovanie. Je pravdou, že v roku 2011 skončil v obci Zemplínska Teplica prácu na bitúnku, kde bol
prenajímateľom a zároveň konateľom firmy, ktorá činnosť na bitúnku realizovala tak, že sa tam zabíjali
zvieratá a následne sa predávali na ďalšie využitie iným subjektom. 30 rokov pracuje v tejto oblasti. V
súčasnosti pracuje vo firme JFG14 s.r.o., Košice ako kuchár a manažér. Vlastníkom reštaurácie U troch
ruží je firma JFG14 s.r.o. Do reštaurácie sa kupujú celé štvrte dobytka, v reštaurácii následne visia v
kuse, zrejú ako suché zrenie pre konečného zákazníka. Výroky, ktoré žalovaný na facebookovej stránke
napísal, žalobcovi poškodili, a to tým, že vo veľmi veľkej miere ľudia začali pochybovať o jeho činnosti,
o jeho povesti, znížili sa tržby reštaurácie a dôveru musel získavať činnosťou a odborným vyjadrovaním
každej osobe, ktorá chcela vysvetlenie, čo sa stalo. Žalovaný v rokoch 2006 až 2010 spolupracoval so
žalobcom, poskytoval mu mäso na Vianoce, keďže ho považoval za priateľa a myslel si, že priateľmi
budú do konca života. Ako jediný na Slovensku mal možnosť takto spracovávať na bitúnku hovädzí
dobytok. 95 % zvierat bolo uznaných ako vedľajší živočíšny produkt kategórie 3, a to znamenalo, že je
to mäso určené pre spoločenské zvieratá, napríklad pre zoologické záhrady, psov a pod. Žalovaný mu
uškodil a trvalo dva roky pokiaľ opäť získal dôveru ľudí.

12. Svedok F., bývalý riaditeľ veterinárnej správy, uviedol, že žalobcu osobne pozná, lebo spolu
pracovali, keďže žalobca žiadal veterinárnu správu o schválenie bitúnku v obci Zemplínske Teplice a aj sa
mu vyhovelo. V súčasnosti svedok pracuje na úseku vedľajších živočíšnych produktov, vykonáva funkciu
kontroly vedľajších živočíšnych produktov. Počas činnosti žalobcu na jeho bitúnku svedok vykonával
inšpekčnú činnosť na bitúnku, táto činnosť bola zameraná na to, či vyrobené krmivá pre spoločenské
zvieratá neobsahujú patogény, ktoré by ohrozili zdravie ľudí. Všetko sa to sledovalo pravidelne a
podľa platných predpisov, metodických pokynov. Krmivá boli v poriadku, následne sa dodávali do
zoologickej záhrady, nápravných zariadení, pre bezpečnosť, vojsko, teda neboli to krmivá, ktoré by boli
vhodné pre ľudskú spotrebu. O všetkom boli vyhotovené protokoly. Mäso bral žalobca do bitúnku z
poľnohospodárskych podnikov, boli to zvieratá, ktoré boli zabité na konkrétnej farme. Sám kontroloval
protokoly kolegovi, ktorý to sledoval, kde bol uvedený dôvod, odkiaľ, z akej farmy a s akou diagnózou
od súkromníka zviera prišlo.

13. Svedok F., štátny veterinárny lekár, ktorý pôsobil a kontroloval zvieratá na bitúnku žalobcu v
Zemplínskej Teplici, uviedol, že v začiatkoch, keď žalobca pôsobil na bitúnku a mal na tomto bitúnku
hovädzí dobytok, prvé kusy boli posúdené ako požívateľné. Následne prichádzali kusy, pri ktorých sa
využíval systém naliehavého zabitia. Vždy musel byť prítomný veterinárny lekár, ktorý rozhodol, či zviera

môže byť utratené. Väčšinou to bol ten dôvod, že sa jednalo o podvyživené zviera. Na bitúnku žalobcu
pracovali štyria lekári a vzájomne sa aj kontrolovali. Mäso, ktoré opustilo bitúnok, išlo len do takých
prevádzok a na taký účel, ktorý v zmysle legislatívy bol dovolený.

14. Uznesením zo dňa 28. 2. 2014 ČVS: ORP-199/1-VYS-KE-2014 vyšetrovateľ Policajného zboru v
Košiciach odmietol trestné oznámenie P. proti žalovanému vo veci podozrenia z prečinu ohovárania
podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona.

15. Súd právne vec posúdil nasledovne:

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 185 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak
tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou;
iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať
dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné,
a na zistenie cudzieho práva.

19. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

20. V civilnom procese strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany.
21. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Ak strana
sporu niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.

22. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov
osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska poskytnutia ochrany nie je významné, či
neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, vedome alebo nevedome. Nevyžaduje sa
ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie
chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá,
ak súčasne je svojou formou primeraná. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia
aj čiastkové osobnostné práva fyzickej osoby, ako sú právo na česť a dôstojnosť v rozmanitých
spoločenských vzťahoch, na pracovisku, v rodine, v odborných kruhoch a ochranu mena. Ak došlo k
neoprávnenému zásahu do dobrého mena, cti, dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý
privodiť ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany. Zákon neposkytuje ochranu
proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť
ujmu fyzickej osobe.
23. Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústavy“) každý má právo na zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

24. Podľa článku 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.

25. Podľa článku 19 ods. 3 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

26. Podľa článku 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

27. Podľa článku 26 ods. 2 veta prvá ústavy každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom,
tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.

28. Podľa článku 26 ods. 4 ústavy slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

29. Vychádzajúc z uvedených zásad posúdenia veci ako uplatneného práva na ochranu osobnosti podľa
§ 11, 13 Občianskeho zákonníka súd skúmal mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva
na ochranu osobnosti žalobcu (práva na česť, meno a dobrú povesť v kontexte s právom žalovaného
na slobodu prejavu) a so zreteľom na požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy (proporcionality)
uplatňovania týchto práv aj ich ochrany, keďže v danom prípade k zásahu do práva na ochranu osobnosti
žalobcu malo dôjsť výkonom práva žalovaného na slobodu prejavu a šírenie informácií.

30. Predmetom konania je nárok žalobcu na ochranu osobnosti. Žalobca sa žalobným nárokom
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti ospravedlniť sa žalobcovi písomne a verejne na
facebookovej stránke reštaurácie U troch ruží tak, že uvedie text: „Dňa 25. 12. 2013 som pridal na túto
stránku reštaurácie U troch ruží text so znením: 'To je tá reštaurácia, kde varí bývalý prevádzkovateľ
bitúnkov, kde nosili už zdochnuté kusy hovädzieho dobytka na ďalšie spracovanie.', pričom táto
informácia nebola pravdivá a zasiahla do osobnostných práv žalobcu, ktorý varí v reštaurácii U troch
ruží. Za zverejnenie nepravdivého príspevku sa ospravedlňujem.“
31. Občiansky zákonník poskytuje ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka ochranu osobnosti v
prípade takého porušenia cti, mena a dôstojnosti, ktoré predstavujú zásah do osobnosti občana,
pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý takú ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej
a mravnej integrite občana, ktoré vážnym spôsobom znižuje jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, ako
aj konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a
uplatnenie v spoločnosti. Nemožno priznať právo na ochranu osobnosti v zmysle § 13 Občianskeho
zákonníka, ak jeho prejav je kritikou tohto konania a zásahom proti spoločenským nešvárom (R
103/67). Z použitého pojmu občianska česť (§ 11 Občianskeho zákonníka) a zo skutočnosti, že
zákon chráni osobnosť občana, vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v
prípadoch najzávažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú vážny
zásah do osobnosti občana. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti podľa
týchto ustanovení nemôžu byť menej závažné verbálne alebo iné urážky. Pritom ďalšou nevyhnutnou
podmienkou tejto ochrany je, aby zásah do práva na ochranu osobnosti bol objektívne spôsobilý takú
ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu len proti takým
konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska
jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Upustenie od
neoprávneného zásahu, ktorý sa týka osobnosti občana, je možné použiť len tam, kde zásah doteraz
trvá.

32. Nebolo sporné, že žalobca pôsobil ako konateľ firmy MABIT s.r.o., Košice, ktorá prevádzkovala
bitúnok v obci Zemplínska Teplica v rokoch 2006 až 2011. Nebolo sporné, že dňa 25. 12. 2013 žalovaný
na facebookovej stránke reštaurácie U troch ruží, ktorej prevádzkovateľom je v súčasnosti spoločnosť
JFG14 s.r.o., Košice, ktorej štatutárnou zástupkyňou je priateľka žalobcu P., neskôr G., uverejnil text -
„To je tá reštaurácia, kde pracuje bývalý prevádzkovateľ bitúnkov, kde nosia zdochnuté kusy hovädzieho
dobytka.“. Svedkovia F. a F. vo výpovedi pred súdom uviedli, že kusy hovädzieho dobytka, ktoré boli
prijímané na bitúnok žalobcu, boli v poriadku a zároveň opúšťali bitúnok do takých prevádzok a na taký
účel, ktorý bol v zmysle legislatívy dovolený a platný.
33. Podľa právneho názoru súdu, žalovaný svojím príspevkom na facebookovej stránke neuviedol
nepravdivý údaj ani nedošlo k naplneniu znakov uvedených v ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný v príspevku vyslovil svoj názor - kritiku voči neoprávnenému nakladaniu s hovädzím dobytkom,
na ktorý mal ako bývalý zamestnanec reštaurácie a ako klient reštaurácie právo a vzhľadom na konkrétne
okolnosti, tento názor nepresiahol hranice primeranosti vo vzťahu k žalobcovi.
34. Nebolo žalobcom preukázané, aký konkrétny zásah do osobnosti žalobcu mal text žalovaného
zverejnený na facebookovej stránke reštaurácie spôsobiť. Žalobca bitúnok v obci Zemplínska Teplica
v súčasnej dobe neprevádzkuje, naďalej pracuje ako zamestnanec spoločnosti JFG14 s.r.o., Košice,

ktorá prevádzkuje reštauráciu U troch ruží. Zároveň je štatutárnym orgánom spoločnosti MABIT s.r.o.,
Košice, ktorej predmetom činnosti je mäsiarstvo a údenárstvo. Existencia zásahu do osobnostných
práv (ktoré žalobca subjektívne pociťuje) nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takého
zásahu, ak bol dôsledkom uplatňovania iného práva a vzhľadom na konkrétne okolnosti nepresiahol
hranice primeranosti vo vzťahu k žalobcovi. Napokon uznesením Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Košiciach, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-199/1-VYS-KE-2014 zo dňa 28. 2. 2014 bolo
trestné oznámenie P. t.č. G., vo veci podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona vedené proti žalovanému, odmietnuté podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Vyšetrovateľ policajného zboru v uznesení konštatoval, že D. - žalovaný svojím príspevkom neuviedol
nepravdivý údaj a teda nedošlo k naplneniu znakov objektívnej stránky prečinu ohovárania, ktorý
vyžaduje Trestný zákon. Vytýkané prejavy D. nie sú zásadne nepravdivé, lebo sa jednalo o kritiku proti
neoprávnenému nakladaniu s uhynutým hovädzím dobytkom.
35. Návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania na preukazovanie zdravotného stavu
žalovaného súd neakceptoval, lebo nariadenie znaleckého dokazovania by nebolo hospodárne
vzhľadom na zamietavé rozhodnutie vo veci z dôvodov vyššie uvedených.
36. Iné dôkazy žalobca súdu neponúkol, hoci v tomto smere dôkazná povinnosť podľa ust. § 185 ods.
1, 2, 3 CSP zaťažovala žalobcu.
37. Po právnom posúdení žalobcom tvrdeného zásahu do osobnosti žalobcu, nebolo v konaní
preukázané, že bola znížená dôstojnosť žalobcu ani jeho vážnosť v spoločnosti, preto súd na základe
citovaných zákonných ustanovení žalobu o ochranu osobnosti zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.