Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoE/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6114219754.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredseduJUDr.JozefaTurzuačlenovsenátu
JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v exekučnom konaní vedenom pred súdnou exekútorkou
JUDr. Andreou Ondrejkovou, so sídlom D. XX, H., vo veci oprávneného Mesto Banská Bystrica, so
sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, zastúpeného Mgr. Róbertom
Antalom,advokátomsosídlomUl.Y.N.X,H.H.,protipovinnejI.W.nar.XX.XX.XXXX,bytomXXXXXD.,

o vymoženie povinnosti zaplatiť oprávnenému 72,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdnej exekútorky
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Er/1997/2014-44 zo dňa 16. decembra 2019,
takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .

Oprávnenému a povinnej voči súdnej exekútorke náhradu trov odvolacieho konania

n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým uznesením súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil,
nakoľko u povinnej nie je ani v budúcnosti predpoklad nadobudnutia majetku a ďalšie pokračovanie v
predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti, prinieslo by iba zvyšovanie
a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 243j Exekučného

poriadku a súdnej exekútorke nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nepostupovala v súlade
s ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, keďže už pred štyrmi rokmi boli známe pomery povinnej a aj
napriek tomu nebol podaný podnet na zastavenie exekúcie.

2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, v časti, v ktorej vyslovil, že súdnej exekútorke nepriznáva
nárok na náhradu trov exekúcie, podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka z dôvodu, že súd

nesprávne právne posúdil vec. Nie je možné tvrdiť, že porušila ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku,
nakoľko existoval predpoklad, že povinná nadobudne majetok, zamestná sa, bude poberateľkou
dôchodku alebo inej dávky. Až po dlhoročných neúspešných lustráciách majetku dospela dňa
31.07.2019 k záveru, že už neexistuje predpoklad, že povinná nadobudne majetok a z toho dôvodu
predložila bezodkladne vec na rozhodnutie súdu. Bolo by nesprávne, ak by bola nútená znášať trovy
konania, ktoré vynaložila pri vymáhaní pohľadávok oprávneného. Na základe uvedeného žiadala, aby

odvolací súd vydal rozhodnutie, v ktorom jej prizná trovy exekúcie vo výške 59,27 eur.

3) Oprávnený k podanému odvolaniu uviedol, že toto smeruje výlučne proti výroku o nepriznaní náhrady
trov exekúcie exekútorke, čo sa ho nijakým spôsobom netýka, a preto sa nemá ako k odvolaniu vyjadriť.

4) Odvolací súd postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario)

dospel k záveru, že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.5) Odvolací súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách
exekúcie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej

lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa. Z obsahu odvolania súdnej exekútorky
vyplýva, že odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o nepriznaní nároku
na náhradu trov exekúcie, preto zvyšný výrok nadobudol právoplatnosť a nie je týmto rozhodnutím
odvolacieho súdu dotknutý.

6) Podľa ust. § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

7) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha

veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

8) Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného
sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej zákonom č.

125/2016 Z. z. Išlo však o exekučné konanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Zákonom
č. 125/2016 Z. z. neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave
účinnej od 01.07.2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako CSP) je vo všeobecnosti
procesná norma (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
novelizáciou (to zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého tento zákon platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti). Z toho vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné
aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia CSP, ak to povaha
veci nevylučuje.

9) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd
rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10) Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

11) Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná
do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvej inštancie (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.
1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j.

odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.

1 Exekučného poriadku).

12) To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda

je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

13) Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, žetrovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu

nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho

exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než (v súlade s § 355 ods. 2 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357
písm. m) CSP.

14) Na neprípustnosti odvolania voči výroku o trovách exekúcie nič nemení ani situácia, že v
uznesení súdu prvej inštancie boli účastníci konania poučení o možnosti podať odvolanie. Skutočnosť
nesprávneho poučenia účastníkov o prípustnosti opravného prostriedku (odvolania) proti napadnutému
výroku uznesenia zo strany súdu prvej inštancie nezakladá procesnú legitimáciu jeho uplatnenia, keďže
jehoprípustnosťjevsúladesvyššieuvedenýmvýkladomexlegevylúčená.Civilnýsporovýporiadoksíce

v ustanovení § 362 ods. 3 CSP poskytuje účastníkom konania ochranu v prípade nesprávneho poučenia
súdu o lehote na podanie odvolania, resp. v prípade poučenia o tom, že odvolanie nie je prípustné, aj
keď ex lege prípustné je, čo však nie je situácia, ktorá vznikla v danom prípade. V prejednávanej veci
založil súd prvej inštancie možnosť podania odvolania nesprávnym poučením, na ktoré pre zákonnú
nemožnosť podania odvolania nemožno prihliadať.

15) Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v

spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť.

16) Vo vzťahu k výroku o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd poznamenáva, že Civilný
sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie

je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa § 256 ods.
1 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie
končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia
toho účastníka, ktorý podal odvolanie - v danom prípade súdnej exekútorky, na základe čoho nárok na
náhradu trov konania patrí ostatným účastníkom. Nakoľko súdna exekútorka spôsobila, že jej odvolanie

bolo odmietnuté, vzniklo právo na náhradu trov konania ostatným účastníkom, t. j. oprávnenému a
povinnej.Zobsahuspisovéhomateriáluvšakvyplýva,žepovinnejvaktuálnomodvolacomkonanížiadne
trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli s tým, že oprávnený síce odpovedal na výzvu súdu nech sa vyjadrí k
odvolaniu súdnej exekútorky ale na margo odvolania sa nijako nevyjadril a nežiadal priznať ich náhradu,
a preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

17) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).