Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 8, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/418/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215216662
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215216662.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobcu: U. H., nar. XX.X.XXXX,

K. XX/XX, XXX XX H., zast.: JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, 945 01 Komárno proti
žalovanému: D. N., nar. XX.X.XXXX, X. XXX/X, XXX XX N., zast.: Márton & Partner, s.r.o., Dlhá 4, 903
01 Senec v konaní o zvýšenie výživného t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu D. N., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/X, N. s
účinnosťou od 09.09.2015 k navrhovateľovi U. H., nar. 20.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, H. mesačne k
15. kalendárnemu dňu zo sumy 150,- EUR na sumu 400,- EUR splatnej odo dňa právoplatnosti tohoto
rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a.

Zaostalé výživné za obdobie od 09.09.2015 do 08.11.2016 v sume 3.500,- EUR je odporca povinný
uhradiť k rukám navrhovateľa mesačne spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných
splátkach po 100,- EUR rovnako k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci až do zaplatenia, a to odo dňa
právoplatnostitohtorozhodnutiadoúplnéhozaplateniasumypodstratousplateniazaostaléhovýživného

v pravidelných mesačných splátkach.

Žiaden z účastníkov konania n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa" z dňa
05.09.2015, ktoré doručil súdu dňa 09.09.2015 sa domáhal svojho práva na zvýšenie výživného.

2. Súd podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti odporcu.

3. Navrhovateľ na pojednávaní predniesol svoj návrh zhodne s písomne vyhotoveným návrhom a dodal,
že nie je pravdou, že mal dostávať mesačne 500,- EUR, pretože jednak dostal max. 50,- EUR týždenne,
nakoľko k otcovi chodil len každý 2. týždeň a výživné bolo 150 EUR a ak by chodil aj každý týždeň,
dovedna by to bolo 350,- EUR, a nie 500,- EUR. Rovnako nesúhlasil s tým, čo je uvedené, že mal dostať
drahý mobilný telefón, nakoľko asi v 3. - 4. triede ZŠ dostal mobilný telefón strednej triedy, neplatil mu
kurz karate, pretože niekedy okolo 6. - 7. triedy ZŠ chodil s babkou z maminej strany na karate a ona
platila s tým spojené náklady, vo vzťahu k tomu, že mal dostať značkové topánky uviedol, že raz dostal

jedny topánky za 25,- EUR, nenosil také veci ako jeho otec, rifle dostal v cene max. 30,- EUR a jednu
košeľu s dlhým rukávom za max. 15,- EUR, a to bolo všetko, čo dostal a dodal, že skutočnosti uvedené
v čestnom prehlásení sa nezakladajú na pravde. Na záver dodal, že jeho otec notoricky neplatí výživné,len vtedy zaplatí, ak to podá na políciu, aj teraz napr. už 3 mesiace neplatí, to sa traduje odvtedy, čo
došlo k zvýšeniu výživného, mohlo to byť okolo roku 2009.

4. Splnomocn. práv. zást. navrhovateľa, súdu uviedol, že návrh nespisoval, od začiatku navrhovateľa
nezastupoval, ale len pre poriadok vo veci, súdu dodal, že si navrhovateľ uplatňuje nárok na zvýšenie
výživného od podania návrhu, t. j. od 09.09.2015.

5. Splnom. práv. zást. odporcu a k veci uviedla, že čo sa týka nákupu nehnuteľnosti za 200.000,- EUR,

o tom súdu predložil zmluvu o pôžičke o tom, že otec odporcu požičal odporcovi svojmu synovi sumu
200.000,- EUR (ktorú zmluvu súd založil na č. l. 172 súdneho spisu) v hotovosti, jedná sa o zmluvu o
pôžičke na 15 rokov a bez úrokov, suma 200.000,- EUR sa mala odovzdať v hotovosti, nie z účtu na
účet, ktorá bola na 15 rokov, poskytli si to ako dva nepodnikateľské subjekty. Ďalej dodala, že k tejto
zmluve nie je ďalší doklad o faktickom poskytnutí, napr. príjmový, výdavkový doklad alebo iný doklad.
Vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom odporcu uviedla, že jej klient bol spoločníkom, a ešte aj

je spoločníkom stratovej spoločnosti, ktorá za posledných 5 rokov vykazuje len stratu, ako je zrejmé z
č. l. 32 z podania daňového úradu z 08.08.2016, preto už ani daňové priznania od r. 2009 nepodával.
Na záver súdu uviedla, že v rodine odporcu je taký zvyk, že všetko prepíšu na manželku, nevedela
súdu uviesť dôvod, že prečo, asi majú takú vzájomnú dohodu, ako autá, tak aj tú nehnuteľnosť, na ktorú
požičal peniaze otec odporcu.

6. Súd sa počas konania pred svojim rozhodnutím oboznámil s obsahom spisového materiálu prečítaním
jednotlivých listín v nevyhnutnom rozsahu alebo oznámi jej obsah a zároveň konštatuje, že v súdnom
spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal a rozhodol,
a to podaná žaloba žalobcu na č. l.1-141, ktoré bolo oboznámené na predchádzajúcom pojednávaní,

ďalej ZP z dňa 30.09.2016 na č. l. 142-148, písomné podanie súdu na č. l. 149-152, písomné podanie
splnomoc. práv. zást. žalobcu - rozšírenie k mot. vozidlám na č. l. 153, oznámenie OR PZ Komárno na
č. l. 154-155, písomné podanie splnomoc. práv. zást. žalobcu na č. l. 156, oznámenie Mesta N. na č.
l. 157, oznámenie OR PZ ODI N. na č. l. 158-164, e-mailové podanie zák. sudcu na č. l. 165, písomné
podanie súdu na č. l. 166, e-mailové podanie OR PZ ODI N. na č. l. 167, oznámenie - odpoveď OR PZ

ODI N. na č. l. 168-169, čestné vyhlásenie na č. l. 170, registračný list na č. l. 171, zmluva o pôžičke
na č. l. 172-173.

7. Súd oboznamuje pripojené spisy OS KN sp. zn. XP/XXX/XXXX, ako aj XXP/XXX/XXXX, ako aj
rozhodnutie OS K. o zvýšení výživného na súčasných 150,- EUR.

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP")platí, že na
konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP"), ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 vety prvej Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný podľa §
63 ods.. 1 ZoR preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.14) 14. U rodiča, ktorý podľa § 63 ods. 2 ZoR má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

15. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú podľa § 63 ods. 3 ZoR, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu

výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkového pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 2 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje.

19. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy hodnotil podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že
podaná žaloba bola len čiastočne dôvodne podaná a preto súd podanému návrhu vyhovel len v časti

tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

20. Súd mal za to, že výživné sa naposledy upravovalo a ustálilo rozhodnutím súdu na sumu 150,- EUR,
súd za danej situácie mal za to, že vzhľadom k odstupu rokov, kedy navrhovateľ v čase rozhodnutia
súdu navštevoval ZŠ, t. č. navštevuje v akad. roku 2016/2017 denné VŠ štúdium, a to na Univerzite J.

N., ako je zrejmé z č. l. 38-39 s tým, že súd mal za to, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti
predchádzajúcemu obdobu v tom, že bezprostredným fyziologickým dospievaním je preto dôvodné
zvýšenie zo sumy 150 na 200 EUR mesačne. Na č. l. 36-7 súdneho spisu navrhovateľ predložil súdu
rozpis tzv. nevyhnutných mesačných nákladov ku ktorej sume je potrebné zohľadniť za predchádzajúce
obdobie náklady spojené s ukončením štúdia na strednej škole (stužková, spoločné náklady, oblečenie,

okuliare,notebook)vcelkovejsume1.496,-EUR,ktorúsumusúdrozdelilna12mesiacov,taktozohľadnil
v mesačných nákladoch len sumu 124,66 EUR. Ďalej navrhovateľ súdu predložil vo svojom rozpise tzv.
osobné nevyhnutné mesačné náklady v sume 459,06 EUR a to z titulu úhrady na osobné hygienické
potreby, liekové zabezpečenie, stravovanie, kultúrno-spoločenské vyžitie, súkromné hodiny angličtiny,
mestská doprava, avšak bez priamych nákladov na zabezpečenie VŠ štúdia mesačne v sume 459,06

EUR s tým, že k uvedenej sume je podľa súdu nevyhnutné pripočítať vyššie uvedené mesačné náklady v
sume 124,66 EUR, takto celková suma nevyhnutných nákladov navrhovateľa bez priamych nákladov na
zabezpečenie VŠ štúdia je mesačne v sume 583,72 EUR z ktorej sumy 1 nákladov, ktoré si navrhovateľ
týmto návrhom dôvodne uplatnil voči odporcovi je v sume 291,86 EUR. Súd však titulom zvýšenia
výživného priznal len nárok vo výške 200,- EUR a k tejto sume súd priznal 200,- podľa § § 63 ods. 3 na

zabezpečenie úspor, ako je uvedené ďalej v tomto odôvodnení.

21. Ďalej súd v zmysle § 63 ods. 3 mal za to, že za danej situácie, kedy navrhovateľ je nútený žiť
so starými rodičmi, ako je zrejmé z č. l. 42-44, resp. pripojeného spisu OS KN XP/XXX/XXXX. Matka
navrhovateľa je poberateľkou inv. dôch., nedokáže do budúcna zabezpečiť potreby navrhovateľa, ktorý

ako je zrejmé z č. l. 36-37, má určitý zdravotný hendikep, jednak poberá lieky na alergiu, v minulosti
aj navštevoval detského psychológa, psychiatra, nakoľko sa u neho objavuje aj zdravotný hendikep
v reči, súd mal na jednej strane za to, že vyvstala potreba zabezpečenia navrhovateľa aj ďalšími fin.
prostriedkami, úsporami do budúcna, čo je zo zákona podmienené schopnosťou povinnej osoby v tomtoprípade odporcu a podľa súdu je to v reálnych možnostiach a majetkových pomeroch odporcu. Podľa
súdu nie je podmienka priznania uvedeného nároku podľa § 63 ods. 3 Z o rodine návrh v tomto smere,
ale schopnosť na strane odporcu, a preto uvedený nárok možno priznať aj bez návrhu, ako je tomu v

tomto konaní a to na zabezpečenie budúceho bývania, na zdravotnú starostlivosť a na úhradu vopred
nepredvídaných nákladov na strane navrhovateľa.

22. Súd návrhu na zvýšenie výživného v sume 400,- EUR a v rámci tejto sumy v časti 200,- EUR priznal
z titulu tvorby úspor v prospech navrhovateľa podľa § 63 ods. 3 ZoR nakoľko súd mal za to, že za

odôvodnené potreby dieťaťa v procesnom postavení navrhovateľa možno považovať aj tvorbu úspor a
na strane druhej majetkové pomery povinného rodiča v procesnom postavení odporcu dovoľujú tvorbu
úspor v rozsahu 200,- EUR/mesiac. Vo vzťahu k osobným a majetkovým pomerom navrhovateľa sú
mal preukázané, že je vo veku kedy je potrebné pamätať aj na takéto zabezpečenie dieťaťa. Za danej
situácie, keď navrhovateľ si svoje potreby študenta denného štúdia na VŠ musí zabezpečiť z finančných
prostriedkov atozpríspevkunavýživuvovýške30%aktuálnejsumyživotnéhominima,resp.výživného

do otca, ktoré si musí zabezpečiť prostredníctvom exekúcie a za výpomoci od starej matky, ktorá je na
starobnom dôchodku.

23. Podľa súdu je nepochybné a zrejmé, že odporca ako povinná osoba podľa § 63 ods. 1 zák.
jednoznačne sa stavia k synovi tak, že nielenže ničím neprispieva nad určené výživné 150 EUR, ale od

r. 2009 dokonca syn musí sústavne žiadať o súčinnosť PZ SR a exekučne vymáhať výživné. Z týchto
možno mať za to, že otec nemá záujem syna zabezpečiť aj nad určené výživné úsporami, je zrejmé
z obsahu spisového materiálu, jednak z už uvedených os. mot. voz., jednak z výpisov z LV pre k. ú.
Senec, a to na č. l. 126-128, že rodina odporcu, aspoň podľa udania splnomoc. práv. zást. manželka
odporcu vlastní nehnuteľnosti v okrese, obci a k. ú. Senec ktoré sú zapísané na LV č. 8327, 6093, 149,

a na druhej strane sa od r. 2009 navrhovateľ musí domáhať svojho práva na plnenie si vyživovacej
povinnosti v minimálnom rozsahu. Podľa súdu je nepochybné a zrejmé, že za danej situácie zvýšenie
výživného o 50 EUR je dôvodné za situácie, kedy naposledy výživné bolo určené pred 5 rokmi, keď ešte
navštevoval ZŠ navrhovateľ, a ďalej je dôvodný aj príspevok na úspory v sume 200 Eur mesačne, ktorá
suma za predpokladu ukončenia VŠ štúdia po 5 rokoch, t. j. 60 mesiacoch x 200 EUR bude predstavovať

sumu 12.000 Eur, ktorá suma v súčasnosti nestačí ani na zakúpenie garsónky v meste H., nieto ešte
1-iz. bytu, resp, použitého os. MV. Preto, podľa súdu, uvedené rozhodnutie je dôvodné vo vzťahu k
zvýšeniu výživného na 400 EUR mesačne, a nakoľko si navrhovateľ uplatnil nárok 500, preto súd v
sume prevyšujúcej 400 EUR zamietol návrh.

24. Súd pri svojom rozhodnutí sa nestotožnil s tvrdeniami odporcu o tom, že je nemajetný, dokonca do
takej miery, že na pojednávaní dňa 08.11.2016 splnomoc. práv. zást. odporcu uviedla, že je odhlásený
zamestnávateľom z registra zamestnancov FO SP, ... a zvažuje možnosť požiadať o dávku v hmotnej
núdzi. Za danej situácie vychádzal z predložených dokladov o tom, že napr. ich rodina s manželkou, ako
je zrejmé z č. l. 158-164, manželka G. N. je držiteľom dvoch os. mot. vozidiel, a to G., ktoré po čase

previedli na inú osobu a t. č. je vlastníkom os. mot. vozidla N.. G. N., ako aj nehnuteľnosti, ktorú si za
200.000,- EUR kúpil v meste N. a ktoré nehnuteľnosti stavba so súp. č. s priľahlým pozemkom podľa č.
l. 157 si odkúpil za 200.000,- EUR ako kupujúci D. N.. Následne v zmysle predloženého listu vlastníctva
je výlučným vlastníkom manželka odporcu a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre okres,
obec a kat. úz. N. na č. l. 126. Súd túto skutočnosť považoval v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine za také

konanie na základe ktorého sa odporca vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, z ktorého
by do budúca sa mohol navrhovateľ v rámci prípadného výkonu exekúcie domôcť svojich práv, resp.
ako k úhrade výživného dochádza už aj v súčasnosti a to prostredníctvom exekúcie. Rovnako ďalšiu
nehnuteľnosť previedol na manželku, ako je zrejmé z č. l. 127, 128 z LV č. XXX, ale v protiklade s týmto
súd možnosti, na základe ktorých sa k tomuto majetku dostal, a to jednak podľa č. l. 32 daňové priznanie

z 08.08.2016, podľa ktorého od r. 2009 do 8.8.2016 podal jedno daň. priznanie, podľa č. l. 90-92, resp.
vyjadrenia splnomoc. práv. zást. na pojednávaní dňa 8.11.2016 spoločnosť, kde je odporca spoločníkom
M., s.r.o. je aspoň za posledných 5 rokov stratová, avšak podľa súdu v protiklade s týmto je jednak
čestné prehlásenie z č. l. 170, podľa ktorého už v minulosti mal dávať synovi 500, -EUR mesačne, kde je
tiež zrejmý vnútorný rozpor, ak 150,- EUR platil výživné, 4x50,- EUR mesačne mal platiť ako dobrovoľné

navýšenie výživného, stále je to len 350,- EUR, nie 500, -EUR, čo sa však, podľa udania navrhovateľa,
nezakladá na pravde na tom základe, že max. dostal každý 2. týždeň 50,- EUR. Podľa súdu preto v
prípade ustálenia príjmu zo strany odporcu je potrebné vychádzať z § 63 ods. 1 Zák. o rodine v zmysle
ktorého je zrejmé, že predložené doklady o tom, že má príjem z inej ako závislej činnosti avšak od r.2009 je v takej strate, že ani daňové priznanie nepodáva sa zrejme nemôže zakladať na pravde, lebo ak
disponuje s finančnými prostriedkami v rozsahu na základe ktorého spláca mesačnú úhradu za leasing.
resp. pôžičku na značkové autá zároveň si uhrádza náklady na zabezpečenie si svojich potrieb možno

podľa § 63 ods. 1 Zák. o rodine predpokladať, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje
dvadsaťnásobok sumy životného minima t. j. 3.961,80 EUR (20 x 198,08 = 3.961,80 EUR), nakoľko
odporca svoj príjem nevedel hodnoverným spôsobom preukázať.

25. Ďalej, podľa súdu, skutočnosti spojené poskytnutím pôžičky na základe ktorej otec odporcu požičal

svojmu synovi 200.000,- EUR v hotovosti (pri takejto sume poväčšine je to z účtu na účet) a bez úrokov,
ktorý od roku 2009 vykazuje vo svojej podnikateľskej činnosti stratu, aspoň podľa udania splnomoc. práv.
zást. odporcu, následne vlastníkom jediného hodnotného majetku syna v postavení odporcu sa stane
jeho manželka, je podľa súdu nepochybne neobvyklé. Za danej situácie, ak pôžička bola na 15 rokov, t.
j. 180 mesiacov, pri sume 200.000 Eur, ktorú by mal vrátiť mesačne po 1.111,11 EUR, a ak zohľadníme,
že podľa čestného prehlásenia už v minulosti navrhovateľovi vyplácal sumu 500, - Eur mesačne, takto je

to spolu 1.611,11 EUR a zrejme z tejto sumy po navýšení nebude problém vyplácať 400,- EUR mesačne.

26. Na základe § 232 ods. 4 CSP platí, že ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za

následok splatnosť celého plnenia.

27. Vo vzťahu k úhrade zaostalého výživného za obdobie od 09.09.2015 do 08.11.2016 v sume
3.500,- EUR súd odporcovi uložil uhradiť k rukám navrhovateľa mesačne spolu s bežným výživným v
pravidelných mesačných splátkach po 100,- EUR rovnako k 15. kalendárnemu dňu v mesiaci až do

zaplatenia, a to odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd pri rozhodnutí o úhrade zaostalého
výživného mal na zreteli tú skutočnosť, jednak aby nárok navrhovateľa bol uhradený v primeranej lehote
a aj to, či finančné možností odporcu to umožňujú. Súd podrobne zhodnotil vyššie v tomto rozhodnutí
finančné možnosti odporcu v tomto smere.

28. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ani jednému z účastníkov konania právo na
náhradu trov konania nepriznal a to s poukazom na § 52, § 55 a §57 CMP, keď jednak samotný účastníci
konania si žiadne trovy neuplatnili a z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že s týmto konaním im
preukázateľne nevznikli žiadne trovy konania a preto súd o trovách konaniach rozhodol tak ako je vo
výroku tohto rozhodnutia uvedené.

29. Na základe § 52 CMP platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

30. Súd podľa § 55 CMP môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

31. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd v zmysle § 57
CMP len na návrh.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanýdobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.