Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6620201076
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6620201076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a

sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozef Zlochu, ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky I.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. 9. mája XXX/XX, S., t.č. H. nezisková organizácia, Zariadenie pre
seniorov, Z. U. 18, A., právne zastúpenej Mgr. Petrom Sitarčíkom, advokátom so sídlom AK v Lučenci,
Jókaiho 1, proti žalovanému M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. 9. mája XXX/XX, S., o určenie
vyživovacej povinnosti dieťaťa voči rodičovi, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č.k. 21Pc/4/2020-47 zo dňa 15.04.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 21Pc/4/2020-75
zo dňa 18.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom výroku m e n í tak, že žalovaný je povinný prispievať
na výživu navrhovateľky výživným vo výške 120,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 04.03.2020.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil povinnosť dospelému synovi (žalovanému)

povinnosť prispievať na výživu svojej matky (ďalej v texte aj „navrhovateľky“) výživným v sume 120,- Eur
mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca (druhý výrok), zameškané výživné za obdobie od 04.03.2020 do 30.04.2020 v
sume 219,12 Eur žalovanému povolil zaplatiť v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným
až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia
(tretí výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (štvrtý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že navrhovateľka sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti od syna návrhom

zo dňa 04.03.2020 z dôvodov, že je matkou dvoch plnoletých detí, žalovaného a dcéry I. N., rod. O.. Jej
súčasný celkový mesačný príjem predstavuje starobný dôchodok 332,60 Eur a vdovský dôchodok 118,-
Eur, spolu 460,60 Eur mesačne; nie je vlastníčkou žiadneho hodnotného hnuteľného a nehnuteľného
majetku, pretože pri prejednaní dedičstva po jej nebohom manželovi M. O. sa vzdala svojho dedičského
podielu, ako aj svojho podielu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prospech
syna a dcéry, ktorí nadobudli nehnuteľnosť ako podieloví spoluvlastníci každý v 1/2. S poukazom na
svoj vek a nepriaznivý zdravotný stav je navrhovateľka odkázaná na sústavnú starostlivosť iných osôb.

Starostlivosť jej poskytovala doposiaľ prevažne dcéra, avšak táto vzhľadom na svoj vek a zdravotný
stav sa už naďalej nemôže o matku starať. Obec Vidiná ako správny orgán vydala rozhodnutie vo veci
odkázanosti fyzickej osoby na poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre seniorov č. 217/2019 zo dňa28.06.2019 o to, že navrhovateľka z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu je odkázaná na sociálnu
službu v zariadení pre seniorov.
Dňa 29.10.2019 navrhovateľka za pomoci svojej dcéry uzatvorila s poskytovateľom sociálnej služby H.,

nezisková organizácia, Železničná XXX/XX, A., Zariadenie pre seniorov, Z. U. XX, zmluvu o poskytovaní
sociálnej služby a Zmluvu o zabezpečení a poskytovaní doplnkových služieb zo dňa 20.01.2020 s
Dodatkami číslo 1 a 2 k Zmluve o poskytovaní sociálnej služby o platení úhrady za sociálnu službu. Na
základe týchto zmlúv je navrhovateľka povinná hradiť za poskytované sociálne služby 21,- Eur denne,
t.j. za mesiac, ktorý má 28 dní, sumu 588,- Eur mesačne, na mesiac ktorý má 29 dní, sumu 609,- Eur

mesačne, za mesiac ktorý má 30 dní, sumu 630,- Eur mesačne, za mesiac ktorý má 31 dní, sumu 651,-
Eur mesačne. Navrhovateľka je preto povinná uhrádzať v priemere 638,75 Eur mesačne za poskytovanú
sociálnu službu. Úhrada je čiastočne vo výške 408,05 Eur hradená z dôchodku navrhovateľky, zostatok
úhrady za sociálnu službu v priemernej sume 230,07 Eur nie je navrhovateľka schopná hradiť vzhľadom
na svoj nedostatočný príjem. Do dňa podania žaloby doplatok mesačnej úhrady za sociálnu službu
v sume 230,07 Eur uhrádzala pre navrhovateľku jej dcéra, avšak ani ona nie je schopná podieľať

sa výlučne sama na úhrade tohto doplatku, pretože jej súčasný celkový mesačný príjem predstavuje
starobný dôchodok 417,80 Eur.
Nevyhnutné mesačné výdaje navrhovateľky, ktoré nie sú kryté dôchodkom, sú okrem doplatku mesačnej
úhrady za sociálnu službu v sume 230,07 Eur aj výdavky na lieky a úhrady za doplnkové služby,
poskytované sociálnou službou cca 10,- Eur mesačne.

Navrhovateľka požiadala syna o poskytovanie príspevku na náklady spojené s doplatkom mesačnej
úhrady, avšak bezvýsledne. Preto žiadala, aby rozdiel medzi tým, čo dokáže zaplatiť zo svojho dôchodku
(408,05 Eur) a tým, čo je potrebné zaplatiť za pobyt v zariadení - 240,- Eur v polovici vo výške 120,- Eur
platil žalovaný, keďže 120,- Eur hradí jej dcéra.
Žalovaný nesúhlasil so žalobou, poukázal na to, že ani nemal vedomosť o tom, že matka je ubytovaná

v Zariadení H., žalovanú sumu nedokáže zaplatiť, pretože je zamestnaný v hypermarkete TESCO
Lučenec, kde jeho príjem predstavuje 592,76 Eur. Platí náklady spojené s bývaním vrátane televízie a
koncesionárskych poplatkov vo výške 135,44 Eur, má viac úverov: v Slovenskej sporiteľni 2 000,- Eur,
splatný do 15.02.2022 spláca po 72,50 Eur (úver zobral z prebiehajúceho voči nemu trestného konania,
kde platil advokáta) druhý úver 1 500,- Eur so splatnosťou 15.11.2020 spláca po 76,25 Eur (úver použil

na zaplatenie inkasa a potrieb do domu), tretí úver vo výške 600,- Eur splatný do 15.07.2020 spláca po
20,72 Eur (úver zobral na živobytie). V rodinnom dome, ktorý je v spoluvlastníctve so sestrou, žije sám,
je rozvedený, sám hradí náklady na bývanie vrátane stravy.
Okresný súd vychádzal z ustanovenia §66, §67 ods. 1, §75 ods. 1 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej v texte aj len „Zákon o rodine“ alebo "ZR"); konštatoval, že žalovaný je priamym potomkom

navrhovateľky, ktorá je vzhľadom na svoj vek obyvateľkou zariadenia pre seniorov odo dňa 29.10.2019.
Príjem navrhovateľky predstavuje dôchodok celkom vo výške 450,60 Eur, z tejto sumy je možné zraziť
sumu 408,05 Eur, keďže zvyšok predstavuje základná a nepostihnuteľná časť. Za pobyt v zariadení
navrhovateľka platí priemerne 638,75 Eur v závislosti od počtu dní, 10,- Eur mesačne titulom poplatkov
za lieky a osobitné služby, čo spolu predstavuje 648,75 Eur. Rozdiel medzi dôchodkom navrhovateľky a

poplatkami za pobyt v domove pre seniorov predstavuje 240,70 Eur. Okrem syna má navrhovateľka aj
dcéru, ktorá platila uvedené finančné rozdiely. Keďže žalovaný doposiaľ neprispieval na úhradu svojej
matky za sociálne služby, navrhovateľka sa domáhala určenia výživného od syna súdnou cestou a
žiadala priznať polovicu príspevku na úhradu, t.j. sumu 120,- Eur mesačne.
Okresný súd uzavrel, že po odpočítaní nevyhnutných nákladov na bývanie zo sumy príjmu žalovaného

vo výške 592,76 Eur žalovanému zostane 457,32 Eur, z ktorej sumy aj v prípade odpočtu úverov,
ktoré nie sú nevyhnutným nákladom (predovšetkým čo do náhrady obhajoby v trestnom konaní), mu
zostane čistý príjem 287,95 Eur. Z tejto sumy je v možnostiach a schopnostiach žalovaného poskytnutie
primeranejvýživypresvojumatkuvsume120,-Eurmesačnestým,žedruhédieťanavrhovateľky-dcéra
- poskytuje svojej matke primeranú výživu v rovnakej výške. Dcéra I. N. je poberateľkou starobného

dôchodku vo výške 417,80 Eur, ktorý je jej jediným zdrojom príjmu. Určená výška výživného dospelých
detí voči matke v rovnakej sume je odôvodnená nielen ich približne rovnakými majetkovými pomermi,
ale aj tým, že obaja obdržali po svojich rodičoch majetok vyššej hodnoty v rovnakom podiele vo forme
rodinného domu, ktorý pritom ale užíva výlučne žalovaný.
Navrhovateľka žiadala o určenie výživného od podania návrhu, ktorý podala 04.03.2020, výživné za

obdobie od 04.03.2020 do 30.04.2020 predstavuje 219,12 Eur (za apríl 120,- Eur, za marec za 28 dní
od 04.03. do 30.04.2020 /správne má byť do 31.03.2020 - poznámka odvolacieho súdu/ v sume 99,12
Eur), ktorú sumu povolil žalovanému zaplatiť v splátkach po 15 Eur mesačne spolu s bežným výživným
až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.Výrok o trovách konania vyplýva z §57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej v texte aj len „C.m.p.“). Okresný súd náhradu trov konania nepriznal úspešnej navrhovateľke,
pretože nevidel splnenie podmienok v zmysle §57 C.m.p., keďže splnomocnenie na toto konanie

neuzavrela navrhovateľka, ale len jej dcéra.

2.Protirozsudkuokresnéhosúdupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovanýzdôvodu,žežijezjedného
platu a na živobytie mu občas prispievajú jeho deti, pritom jeho sestra žije v spoločnej domácnosti s
manželom, takže jej príjmy sú vyššie. Prejavil ochotu prispievať v rámci svojich možností, ale nižšou

sumou; poukázal na to, že býva v dome, ktorého polovicu vlastní aj jeho sestra a neprispieva ani na
jeho základnú údržbu. On by navrhoval umiestniť mamu do penziónu V. v U., kde by jej vedeli poskytnúť
plnohodnotnú starostlivosť v sume do 400,- Eur mesačne.

3. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Žalovaný od
októbra 2019, kedy bola matka umiestnená v zariadení pre seniorov, až do súčasnosti neprispel na jej

výživu žiadnou sumou, ani nižšou, ako je určená v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Je zrejmé, že jeho
odvolanie je len účelovým konaním, ktoré má dosiahnuť odloženie, resp. vyhnutie sa úhrady výživného
pre matku. On býva sám v dome, ktorého je podielovým spoluvlastníkom so svojou sestrou každý v
1/2, ktorý obidvom darovala matka pri prejednávaní dedičstva po nebohom ich otcovi, keď sa vzdala
svojho dedičského podielu, ako aj svojho podielu pri vyporiadaní BSM. Týmto konaním navrhovateľky

žalovaný aj dcéra navrhovateľky získali nehnuteľnosť vysokej hodnoty v rovnakom podiele, ale len
dcéra navrhovateľky, hoci má nižší príjem ako žalovaný, poskytuje navrhovateľke starostlivosť, a to
aj formou výživného, keď prispieva na úhradu nákladov za sociálnu službu, poskytovanú v zariadení
pre seniorov. Toto zariadenie si navrhovateľka vybrala za asistencie svojej dcéry, pretože v širšom
okolí mesta Lučenec poskytuje najlepšie a najkvalitnejšie služby v oblasti starostlivosti o seniorov a

navrhovateľka je s prístupom tohto zariadenia spokojná.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky poukázal na to, že navrhovateľka bývala vo S.
spolu s manželom od roku 1969, ktorý spoločne užívali ako rodina až do sobáša sestry, kedy sa
ona odsťahovala do H. a asi v roku 1978 sa nasťahovali so svojím manželom a prvou dcérou V. do

rodičovského domu na prvé poschodie. Žalovaný spolu s rodičmi a svojou manželkou od roku 1981 býval
na prízemí rodinného domu, v roku 1988 jeho manželka získala školský štátny byt v U. a spolu s rodinou
sa tam presťahovali, v tom čase si jeho sestra vo S. postavila rodinný dom a odsťahovala sa, na prvé
poschodie rodinného domu sa nasťahovala jej dcéra V. s manželom. Náklady na dom si delili na polovicu
a približne po 10 rokoch sa odsťahovali a mama zostala bývať v rodinnom dome sama, sama uhrádzala

výdavky na dom, napriek tomu, že po smrti otca v roku 1998 bol dom písaný na sestru a na žalovaného.
Po rozvode manželstva v roku 2008 sa žalovaný nasťahoval späť k matke do rodinného domu a žil s
ňou do roku 2018, spoločne sa o rodinný dom starali a prispievali polovičnou sumou. Od uvedenej doby
sestra neprispela na údržbu a prevádzku spoločného domu aj napriek tomu, že vlastní polovicu.
Zdôraznil, že mu jeho finančné možnosti neumožňujú prispievať na výživu matky v takej sume, ako je

žiadaná a celý svoj príjem minie na splácanie záväzkov, vyplývajúcich z dlhov a na údržbu a prevádzku
spoločného domu. Sám je odkázaný na pomoc svojej dcéry a bývalej manželky.
Svoju matku navštevuje, nesmierne si ju váži a rád by jej doprial najlepšiu starostlivosť, ale sám je
odkázaný na pomoc svojich detí. Váži si aj to, že sestra sa 2 roky starala o matku, avšak sestrina životná
úroveň a jeho životná úroveň sú neporovnateľné.

Preto žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátil ako predčasné a aby dôkladne
preskúmal možnosti a pomery účastníkov a na základe skutočných možností spravodlivo rozhodol.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia §66 C.m.p., bez nariadenia
pojednávania podľa §385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len
„C.s.p.“) a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §388 C.s.p. v celom rozsahu
zmenil z nasledovných dôvodov:

7. Podľa §388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17.06.2020 právny zástupca navrhovateľky požiadal okresný súd
o opravu rozsudku v zmysle §224 C.s.p., pretože v rozhodnutí je v prvom výroku uložená povinnosť
žalovanému od právoplatnosti rozhodnutia, ale v treťom výroku je vyčíslené zročné výživné od podania

návrhu, t.j. od 04.03.2020, čo považoval za zrejmú nesprávnosť v písaní. Okresný súd vydal dňa
18.06.2020 opravné uznesenie č.k. 21Pc/4/2020-75 s výrokom, že žalovaný je povinný prispievať na
výživu svojej matky výživným v sume 120,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.05.2020 s odôvodnením,
že v prvom výroku rozhodnutia došlo k zrejmej nesprávnosti, keď okresný súd určil dospelému synovi
povinnosť prispievať na výživu matky odo dňa právoplatnosti rozsudku, hoci v treťom výroku vypočítal

zročné výživné za obdobie od 04.03.2020 do 30.04.2020.

9. Po podrobnom preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože
tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a
z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním

sociálnych pomerov, vychádzalo z výsluchu žalovaného, z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky,
z listinných dokladov, obsiahnutých v spise. Krajský súd zmenil výrok rozsudku okresného súdu len
vzhľadom na to, že aj napriek vydanému opravnému uzneseniu okresný súd opätovne pochybil v určení
počiatku vyživovacej povinnosti, keď i v opravnom uznesení uviedol nesprávny dátum (01.05.2020), hoci
v dôvodoch správne uviedol počiatok vyživovacej povinnosti od 04.03.2020.

10. Odvolanie nie je dôvodné.
Navrhovateľka je vdova, má dcéru a syna - žalovaného. V rámci dedičského konania po svojom
manželovi sa vzdala svojho dedičského podielu i svojho podielu BSM a obidve deti sa stali podielovými
spoluvlastníkmi v rovnakom podiele rodinného domu a nehnuteľností, ktoré v súčasnosti užíva len

žalovaný. Navrhovateľka je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav odkázaná na celodennú opateru
a starostlivosť, preto od októbra 2019 žije v zariadení pre seniorov v Z. U., kde je povinná uhrádzať
poplatky, ktoré prevyšujú jej príjem (starobný a vdovský dôchodok). Keďže tieto výdavky v rozdiele
medzi dôchodkom a poplatkom za poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb uhrádzala
od umiestnenia do tohto zariadenia od októbra 2019 až do marca 2020 výlučne dcéra navrhovateľky,

sestra žalovaného, navrhovateľka požiadala o úhradu časti tohto rozdielu svojho plnoletého syna.
Po vykonaní dokazovania okresný súd rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom, v znení jeho
opravného uznesenia.

11. Platná právna úprava (§66, §67 ZR) ukladá deťom, ktoré sú schopné samy sa živiť, povinnosť

zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť
základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom: príslušný rodinnoprávny vzťah,
schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba rodičov a existujúci súlad s dobrými mravmi. Ak sú
naplnené zákonné podmienky, dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú
výživu. Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi

manželmi a vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi; ako podporná sa prejaví v prípade, ak
manžel, či rozvedený manžel nie je schopný vôbec, resp. v dostatočnej miere plniť svoju vyživovaciu
povinnosť. Obligatórnou zákonnou podmienkou je potreba na strane rodičov; ide o určitý kvalifikovaný
osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorí si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej
pomoci alebo zárobku nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb. Tento stav si zároveň

naliehavo vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí. Skutočnosť existencie potreby na
strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Rozsah
výživného je vymedzený pojmom primeraná výživa; pojem primeranosti treba vyvodzovať z konkrétnych
okolností a pomerov rodiča (zdravotný stav, vek, bývanie, ošatenie, kultúrne vyžitie).

12. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval
rozhodnutie okresného súdu za správne. So všetkými skutočnosťami, uvádzanými žalovaným v
odvolaní, sa náležitým a dostatočným spôsobom vysporiadal už súd prvej inštancie, ktorého rozhodnutie
spĺňa požiadavky na zákonné rozhodnutie. Zaoberal sa otázkami, ktoré boli rozhodujúce vo veci
vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní žalovaný. Krajský súd sa stotožňuje s výškou výživného,

stanoveného okresným súdom. Žalovaný v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil túto sumu;
uvedenie histórie obývania rodinného domu a umožnenie pochopenia vzťahov v rodine žalovaného
a navrhovateľky nemôže zmeniť určenú výšku výživného s prihliadnutím na spôsob jej výpočtu s
odkazomnaplateniepoplatkovvzariadenípreseniorov;výškavýživnéhojeurčenáakopolovicarozdielupoplatkov, zaplatených z najvyššej možnej sumy zo starobného a vdovského dôchodku navrhovateľky
a poplatkom v zariadení pre seniorov. Tento rozdiel vo výške 240,- Eur okresný súd rozdelil na polovicu,
pretože aj navrhovateľka počíta s tým, že jednu polovicu vo výške 120,- Eur bude naďalej platiť jej dcéra,

ktorá doposiaľ platila celú sumu a druhú polovicu 120,- Eur bude platiť žalovaný na základe rozhodnutia
súdu.

13. Ďalšie odvolacie dôvody uvedené v odvolaní nepovažoval odvolací súd za relevantné pre
rozhodnutie v prejednávanej veci; ani odvolací súd nedospel po preskúmaní obsahu spisu k inému

záveru, než ku akému dospel po vykonanom dokazovaní okresný súd.

14. Okresný súd však pochybil pri určení počiatku vyživovacej povinnosti, keď uviedol, že žalovaný
je povinný prispievať na výživu svojej matky výživným v sume 120,- Eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku, pričom však v treťom výroku rozsudku počítal (správne) zročné výživné
odo dňa podania návrhu od 04.03.2020. Následne okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľky na opravu

rozsudku v tejto časti výroku, ale aj tu pochybil, keď vo výroku uviedol, že výživné je povinný žalovaný
platiť počnúc dňom 01.05.2020. Krajský súd preto vzhľadom na hospodárnosť konania formálne
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanému povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky
výživným vo výške 120,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky,
počnúc dňom podania návrhu, t.j. 04.03.2020; v treťom výroku (zročné výživné) a v štvrtom výroku (trovy

prvostupňového konania) rozsudok okresného súdu potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s §52 a §57 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).