Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210253
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6712210253.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobkyne H.

W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou Urbáni &
partners, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36646181, proti
žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 00320439, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, o náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 99.000,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodne podanou žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2012 žiadala žalobkyňa priznať sumu 165.150,--
€ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu ako náhradu za vecné bremeno zriadené na
parceliach vlastnícky vedených na ňu, na ktorých sa nachádzajú stavby, verejná zeleň, komunikácia,
chodníky vo vlastníctve žalovaného. V priebehu konania čiastočným späťvzatím žaloby upravila
žalovanú sumu na čiastku 113.920,47 € o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 29.4.2014. K

čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo po vyhotovení znaleckého posudku znalcom Ing. Miroslavom
Hricom č. 55/2014, na základe ktorého došlo k úprave výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
vecným bremenom.

2. Okresný súd Zvolen rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 2.7.2015 tak, že žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 113.920,47 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súčasne rozhodol o súdnom poplatku, ako aj o trovách konania. Z dôvodu podaného odvolania

žalovaným vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 26.7.2017
rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmet konania,
ktorým je náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom zriadeného zákonom č. 66/2009
Z.z.. Tento zákon predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka zriadenie
vecného bremena zákonom. Zákon č. 66/2009 Z.z. je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa

osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov
pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach
§ 151n - § 151p Občianskeho zákonníka. Pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv
súd správne vychádzal z týchto ustanovení. Predmetné konanie o žalobe je konaním, v ktorom sa mározhodnúť o nároku za poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v minulosti
a nemá súvis s konaním pred Okresným úradom Zvolen, ktoré môže alebo nemusí upraviť vlastnícky
status pozemkov do budúcna. Zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod

stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej
zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby súceho
na zámenu, ktoré skutočnosti taktiež nie je možné opomenúť v predmetnom konaní. V danom prípade sa
nejedná o totožné konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je správne v tej časti a preto námietku žalovaného ohľadom nedostatku právomoci

súdu prvej inštancie konať v predmetnej veci nepovažoval za dôvodnú.

2.1 Pokiaľ išlo o námietku žalovaného ohľadom spôsobu akým súd dospel k výške náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom tu odvolací súd poukázal na to, že námietka žalovaného
bola dôvodná. Strany sporu v konaní predložili dva znalecké posudky a to znalecký posudok predložený
tak žalobkyňou, ako aj žalovaným. Jednorazová náhrada stanovená znaleckým posudkom Ing.

Miroslavom Hricom, ako aj znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Cifraničovou bola diametrálne
rozdielna. Súd prvej inštancie návrh na doplnenie dokazovania žalovaného zamietol čím došlo k odňatiu
možností žalovaného konať pred súdom. Úlohou súdu malo byť vypočutie znalcov, ktorí vypracovali
znalecké posudky na odstránenie spornosti výšky náhrady za 1 m2, prípadne zváženie nariadenia
kontrolného znaleckého dokazovania. Navyše odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie chybu pri výmere

pozemkov EKN parcely č. XXXX, pri ktorej je uvedená výmera 2387 m2, kým podľa listu vlastníctva
je skutočná výmera tejto parcely len 1853 m2. Vzhľadom na nutnosť a potrebu odstránenia rozporu
ohľadom stanovenia jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena považoval odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné a vec vrátil na doplnenie dokazovania a opätovné
rozhodnutie vo veci.

3. Po vrátení veci súdu prvej inštancie strany sporu doložili znalecké posudky, ktoré si dali v konaní
vyhotoviť s tým, že oba posudky uvádzali inú výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností pre kat. úz. Zvolen. Za účelom odstránenia
rozpornosti v oboch znaleckých posudkoch súd vypočul znalcov, resp. sa znalkyňa Ing. Cifraničová

písomne vyjadrila k rozdielom v znaleckých posudkoch.

4. Žalobkyňa doložila do spisu súkromný znalecký posudok č. 24/2018 vyhotovený Ing. Štefanom
Pastierovičom zo dňa 7.5.2018 na základe objednávky zo dňa 19.2.2018. Úlohou znalca bolo stanovenie
všeobecnej hodnoty vecného bremena na časti pozemkov KNE parcelné č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/

X a XXXX/X v kat. úz. Z., pre obec a okres Z.. Výška náhrady bola stanovená ku dňu vypracovania
znaleckého posudku, t.j. k 19.2.2018 a v zmysle záverov tohto znaleckého posudku všeobecná hodnota
práv a závad za uvedené parcely bola znalcom ohodnotená na 114.000,-- €.

4.1. Znalec vo svojej výpovedi dňa 18.10.2018 uviedol, že pri stanovení výšky náhrady za obmedzenie

vlastníckeho práva je možné okrem metódy polohovej diferenciácie použiť aj metódu porovnávaciu
alebo výnosovú. Je právom znalca rozhodnúť sa, ktorú z metód použije s poukazom na primeranosť
a objektivizáciu a následne si zvoliť potrebný postup. Pri zadávaní objednávky zvolil metódu polohovej
diferenciácie vzhľadom k tomu, že v danej lokalite už v minulosti vypracovával znalecké posudky
a oceňovania pre rôzne spoločnosti, kde sa kúpna cena za m2 pohybovala v rozsahu 127,-- €.

Práve z dôvodu charakteru stavieb, ako aj výnimočnosti týchto stavieb, ktoré sa nachádzajú na
sporných pozemkoch nezvolil metódu porovnávaciu, ale metódu polohovej diferenciácie, pričom metóda
porovnávacia sa mu zdala byť vzhľadom na vysokú cenu týchto posudkov za neprimerane použitú. Pri
porovnaní svojho posudku s posudkom Ing. Cifraničovej nevidel žiaden rozpor s cenou ani s nájmom.
Rozdiel bol napr. pri nájme, kde Ing. Cifraničová určila nájom vyšší. Rozdiel bol najmä pri subjektívnom

pohľade znalkyne Cifraničovej a jeho ako znalca. Vecné bremeno sa vyjadruje tak v ročnej, ako aj v
jednorázovej odplate. Znalec pri stanovovaní hodnoty náhrady určoval aj hodnotu pozemku a hodnotu
nájmu, ktoré však nie sú predmetom znaleckého dokazovania. Tieto parametre boli vypočítavané práve
z dôvodu nutnosti vstupných údajov pre výpočet samotného vecného bremena. Aj tu uviedol, že tieto
údaje, ktoré boli použité tak ním ako znalcom, ako aj znalkyňou Cifraničovou boli takmer identické

s tým, že až tretia hodnota a to hodnotenie vecného bremena bola pri Ing. Cifraničovej odlišná. Pri
výpočte hodnoty vecného bremena zdôraznil znalec dva momenty a to využiteľnosť pozemku, to
znamenáakájebežnástratapremajiteľatohtopozemku,ktorýnemôžeužívaťtentopozemokasamotná
existencia vecného bremena a obmedzenie vlastníka v užívaní predmetu svojho vlastníctva. Tu znalechodnotí do akej miery je vlastník percentuálne obmedzený v užívaní svojho vlastníctva. Vychádza sa
zo subjektívneho pohľadu znalca. Rozdiel medzi posudkom Ing. Pastieroviča a Ing. Cifraničovej videl
znalec v tom, že on ohodnotil stratu využiteľnosti alebo riziko nevyužívania tohto pozemku na 30% s tým,

že mal za to, že v 70% je tento pozemok využiteľný a naopak Ing. Cifraničová túto stratu využiteľnosti
ohodnotila na 50% s tým, že ona stanovila väčšie riziko nevyužiteľnosti tohto pozemku. Rovnako pri
druhommomenteposudzovaniadoakejfázyniečonaspornompozemkustojíIng.Cifraničovátútostratu
ohodnotila na 100% s tým, že tam stojí škola a je tento pozemok nevyužiteľný, naopak on túto stratu
ohodnotil na 90%, pretože nie celé územie je zastavané školou a dvorom, sú tam voľné plochy, tráva,

chodníky, cesty, to znamená, že tieto voľné plochy je ešte možné využiť napr. postavením stánku, bufetu
a podobne. Práve tieto rozdiely robili aj rozdiel v ohodnotení vecného bremena medzi jeho znaleckým
posudkom oproti znaleckému posudku Ing. Cifraničovej.

5. Žalovaný predložil súkromný znalecký posudok č. 50/2017 vypracovaný Ing. Annou Cifraničovou,
ktorá stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena k totožným pozemkom ako jednorazovú odplatu

za m2 vo výške 25,34 € čo pri výške podielu a výmere pozemkov predstavuje sumu 83.698,53 €.

5.1. Ing. Anna Cifraničová sa na pojednávanie nedostavila. Neúčasť niekoľkokrát ospravedlnila s tým,
že súdu doručila písomné vyjadrenie spočívajúce v porovnaní znaleckých posudkov Ing. Pastieroviča
a jej a to 24.9.2018. V úvode uviedla, že rozdiel medzi posudkami je v zadaní pri parcelách, ale jedná

sa o tie isté EKN parcely a im priľahlé pozemky. Naviac v jej znaleckom posudku sa má stanoviť aj
všeobecná hodnota vecného bremena ročnou odplatou, nielen jednorazovou odplatou na m2. Ďalej
poukazovala, že v jej znaleckom posudku v bode 3 nie sú uvádzané výmery parciel, nakoľko zadanie
bolo stanoviť všeobecnú hodnotu vecného bremena na m2. Pre porovnanie parciel si však vyžiadala od
žalovaného geometrický plán č. 465/2000 zo dňa 5.12.2001 vypracovaný Meračskou kanceláriou Ing.

Y. P., Z.. Geometrický plán však rieši len nezastavané plochy. Geometrický plán č. 50/09 rieši pozemky
len v areály školy zastavané aj nezastavané. Opätovne zdôraznila, že ide o totožné pozemky v oboch
znaleckých posudkoch. Pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemkov polohovou diferenciáciou bol
rozdiel vo výmerách, pričom sa jedná o totožné a rozdiel v hodnotách koeficientov s tým, že zdôraznila,
že hodnota koeficientu je subjektívnym odborným názorom znalca. Zo siedmich koeficientov je rozdiel u

oboch znalcov len v troch. Ide o koeficient funkčného využitia územia, koeficient technickej infraštruktúry
pozemku a koeficient povyšujúcich faktorov. V dôsledku uvedených rozdielov vstupných veličín vznikol
rozdiel vo všeobecnej hodnote pozemkov na m2. Ďalej poukázala na stanovenie výšky nájmu pozemkov
výpočtov, kde zdôraznila, že rozdiel je v dani z príjmu s tým, že ona vychádzala z 19% dane a Ing.
Pastierovič z 22% dane. Pri stanovení vecného bremena je rozdiel v nákladoch spojených s dosiahnutím

hrubého príjmu, kde u nej je výpočet uvedený po jednotlivých položkách a pri Ing. Pastierovičovi sú
náklady udávané priamo v percentách. Rovnako pri odhadovanej strate je to subjektívny názor znalca
podľa odhadu znalca a tiež rozdiel v budúcom zníženom odčerpateľnom zdroji. Tu Ing. Pastierovič
vychádzal z nákladov uvádzaných priamo v percentách, pričom u nej je výpočet uvedený po jednotlivých
položkách. Na záver znalkyňa uviedla, že na základe rozdielov vstupných veličín vznikol rozdiel vo

všeobecnej hodnote odplaty za zriadenie vecného bremena, pričom porovnávala rozdiel na m2. Popis
vstupných veličín v jej znaleckom posudku je uvádzaný pri jednotlivých vzorcoch. Rôzne zadania
jednotlivýchposudkovnemajúvšakvplyvnavšeobecnúhodnotuodplatyzazriadenievecnéhobremena,
pretože sa jedná o pozemky - parcely, ktoré sú užívané na verejné účely v areály základnej školy a v
tesnej blízkosti základnej školy, na ktorej ležia miestne komunikácie a verejná zeleň.

6. Poverená zástupkyňa žalovaného po výsluchu znalca Ing. Pastieroviča navrhla pripojiť a oboznámiť
sa s územným plánom Mesta Zvolen, ako aj pripojiť a oboznámiť sa so spisom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 8C XXX/XXXX. Súd návrh na doplnenie dokazovania tak oboznámením sa so spisom tunajšieho
súdu sp. zn. 8C XXX/XXXX, ako aj pripojením územného plánu Mesta Zvolen v danej lokalite, prípadne

vykonaním ohliadky na mieste samom zamietol. Rovnako zamietol aj návrh na vypočutie znalkyne
Ing. Cifraničovej k rozdielom v ohodnotení straty a obmedzenia medzi znaleckými posudkami Ing.
Pastieroviča a Ing. Cifraničovej. Návrhy na doplnenie dokazovania v tomto smere považoval súd za
neekonomické, nehospodárne s tým, že konanie vedené pred tunajším súdom pod sp. zn. 8C XXX/
XXXX nie je konaním totožným, v ktorom by sa riešili rovnaké alebo obdobné právne spory. Navyše

v danej veci bolo rozhodované Krajským súdom v Banskej Bystrici, kde bol vyslovený právny názor,
ktorým je súd v danej veci viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). Pokiaľ žiadal žalovaný pripojiť územný plán Mesta
Zvolen v danej lokalite aj tento návrh súd považoval za nehospodárny vzhľadom k tomu, že od podania
žaloby uplynulo niekoľko rokov s tým, že v priebehu konania ani raz žalovaný nepoukazoval na územnýplán Mesta Zvolen, rovnako tento nepredložil ako prílohu pri vypracovaní znaleckého posudku Ing.
Cifraničovou tak pred zrušením veci Krajským súdom v Banskej Bystrici, ako aj následne pri zadávaní
opätovne na vyhotovenie znaleckého posudku Ing. Cifraničovou. Ani Ing. Cifraničová pri vyhotovovaní

znaleckého posudku na základe ich objednávky nevychádzala z územného plánu Mesta Zvolen a takýto
návrh súd považoval za obštrukčný a neúčelný. Rovnako aj v prípade ohliadky na mieste samom by
nebolo ekonomické a hospodárne túto vykonať, nakoľko pre rozhodnutie a posúdenie výšky nároku sú
potrebnéodbornévedomosti,ktorésúdnaohliadkenezistí.Navyšekaždýjedenzoznalcovbolnamieste
samom a vykonal ohliadku pred vypracovaním znaleckého posudku. Pokiaľ išlo o návrh týkajúci sa

dovypočutia znalkyne Ing. Cifraničovej k percentuálnym rozdielom pri ohodnotení straty a obmedzenia
vlastníka pozemku aj v tejto časti považoval súd návrh na doplnenie dokazovania za neekonomický a
nehospodárny vzhľadom na vyjadrenie tak Ing. Cifraničovej, ako aj Ing. Pastieroviča, ktorí si zotrvávali
na záveroch svojich znaleckých posudkov s tým, že tieto znalecké posudky boli v zásada rovnaké a
rozdielbollenvsubjektívnomvyhodnotenítrochkoeficientov,kdevniektorýchprípadochtietokoeficienty
u Cifraničovej boli vyššie ako u Pastieroviča. Jednalo sa o koeficient využiteľnosti daných pozemkov,

koeficient technickej infraštruktúry pozemkov a koeficient povyšujúcich faktorov. Ostatné koeficienty pri
metóde polohovej diferenciácie, ktorú zvolili obaja znalci boli totožné. Navyše obaja znalci zdôrazňovali
subjektívny pohľad každého z nich pri hodnotení jednotlivých parametrov.

7. Podľa článku 20, ods. 1 Ústavy SR (ďalej len Ústavy) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4 vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenievlastníckehoprávajemožnéibavnevyhnutnejmiereavoverejnomzáujme,atonazáklade
zákona a za primeranú náhradu.

8. Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona
oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

10. Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 OZ vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2 vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo
obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

11. Podľa § 151n ods. 1, veta prvá OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

12. Podľa § 151o ods. 1, veta prvá OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného

orgánu alebo zo zákona.

13. Podľa ustanovenia § 151p ods. 1, veta prvá OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona.

14. Podľa článku I., § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 66/2009 Z.z.) tento zákon upravuje
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho
územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných

predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so
stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou).

15. Podľa článku I., § 2 ods. 1 citovaného zákona obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho

usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v
primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne
vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území,náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Podľa ods. 2 ak sa neuplatní postup podľa
odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 ak bol v katastrálnom území do účinnosti

tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod
stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

16. Podľa článku I., § 3 ods. 1 citovaného zákona konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť

vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

17. Podľa ods. 3 usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, ak
územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v

primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním alebo formou
finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,
c) o to požiada vlastník pozemku. Podľa ods. 4 pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada
na potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu.

18. Podľa článku I. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,

vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v
prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa ods. 2 vlastník pozemku pod
stavboujepovinnýstrpieťvýkonprávazodpovedajúcehovecnémubremenudovykonaniapozemkových

úprav v príslušnom katastrálnom území.

19.PodľačlánkuXI.ods.1listinyzákladnýchprávaaslobôdkaždýmáprávovlastniťmajetok.Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na

základe zákona a za náhradu.

20. Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1, veta prvá OZ
zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke
vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctva obcí a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa

osobitných predpisov pričom problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov
pozemkov pod stavbami priamo nerieši avšak v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu v ustanoveniach §
151n - § 151p Občianskeho zákonníka pri riešení otázky náhrady za obmedzenie vlastníckych práv je
potrebné z týchto ustanovení vychádzať.

21. Tak ako je vyššie uvedené predmetom konania bola náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k
pozemkom zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z.. Úlohou súdu po zrušení a vrátení veci bolo stanoviť
výšku tejto náhrady. Nárok ako taký na priznanie tejto náhrady bol daný s tým, že o nároku rozhodoval
súd pôvodným rozhodnutím zo dňa 2.7.2015 a v tejto časti bol názor súdu prvej inštancie potvrdený
rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 26.7.2017. Preto sa súd opätovne posúdením otázky danosti

nároku na priznanie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie opätovne
nezaoberal. K tejto otázke v plnom rozsahu odkazuje na skoršie rozhodnutie v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo XXX/XXXX, názorom ktorým bol viazaný. Pokiaľ
v priebehu konania žalovaný namietal oprávnenie žalobkyne na priznanie náhrady za obmedzenie
vlastníckeho práva, súd v plnom rozsahu odkázal žalovaného na zrušujúce rozhodnutie s tým, že táto

otázka už bola vyriešená.

22. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie bolo úlohou súdu stanoviť výšku hodnoty náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva. Strany sporu v konaní predložili nové znalecké posudky, ktoréspĺňali zákonom požadované parametre, nakoľko sa jednalo o súkromné znalecké posudky, ktoré si dali
strany sporu v konaní vyhotoviť. Žalobkyňa doložila znalecký posudok vyhotovený Ing. Pastierovičom
č. 24/2018, kde znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena sporných pozemkov pri veľkosti

jej podielu v čiastke 114.000,-- €. Žalovaný doložil znalecký posudok č. 50/2017 vyhotovený Ing. Annou
Cifraničovou, ktorá rovnako ako Ing. Pastierovič stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena ako
obmedzenievlastníckehoprávaktotožnýmpozemkomvsume25,34€nam2,čovčíselnomprepočtena
m2 a veľkosť podielu pripadajúcu na žalobkyňu predstavuje sumu 83.698,53 € po zaokrúhlení 84.000,--
€. Obaja znalci pri vyhotovovaní znaleckých posudkov použili metódu polohovej diferenciácie a obaja

poukázali na to, že v zásade sú tieto znalecké posudky rovnaké. Aj keď Ing. Cifraničová nebola prítomná
na pojednávaní pri výsluchu Ing. Pastieroviča podala k rozdielom medzi jej a Pastierovičovým posudkom
písomné vyjadrenie, kde poukázala na rozdielnosť pri stanovení výšky hodnoty troch koeficientov.
Rovnako na tieto tri rozdiely pri stanovení výšky hodnoty koeficientov poukázal aj Ing. Pastierovič
vo svojej výpovedi, pričom uviedol, že tak ako on aj Cifraničová postupovali rovnako a rozdiel bol
najmä v subjektívnom pohľade každého z nich na ohodnotenie využiteľnosti sporných pozemkov alebo

riziko nevyužívania tohto pozemku. Nárok žalobkyne na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k
pozemkom tak ako vyššie súd konštatoval je daný. Spornou zostala výška tejto náhrady za zriadenie
tzv. zákonného vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že obe strany sporu predložili relevantné znalecké
posudky, ktoré boli vypracované rovnakou metódou, v ktorých boli zvolené takmer totožné postupy pri
stanovení hodnoty práva a závad na určenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne a

rozdiel bol len v koeficientoch, ktorých hodnotenie, resp. hodnota vyplýva zo subjektívneho hodnotenia
každého zo znalcov, súd spriemeroval hodnotu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom
stanovenú Ing. Štefanom Pastierovičom s hodnotou Ing. Anny Cifraničovej a túto sumu určil ako
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne (114.000,--
+ 84.000,-- = 198.000,-- : 2 = 99.000,-- €).

22.1. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že zákon č. 66/2009 nerieši formu náhrady za zákonom
zriadené vecné bremeno. Zákon č. 66/2009 vlastníkovi stavby neurčuje žiadnu lehotu na usporiadanie
majetkovo-právnych vzťahov k pozemkom a nenúti vlastníka stavby podať v konkrétnej lehote návrh na
začatie konania o pozemkových úpravách a povinnosť vlastníka strpieť výkon práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vlastníkovi stavby trvá podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 až do vykonania
pozemkových úprav. Podľa názoru súdu patrí vlastníkovi pozemku náhrada za obmedzenie vlastníckeho
práva. V danej veci zo strany žalovaného došlo k nekorektnému správaniu kedy opakovane zavádzal
žalobkyňu o podanom návrhu na začatie konania o pozemkových úpravách, pričom toto bolo zastavené
práveprenečinnosťžalovaného.Bolobynespravodlivéodvlastníkapozemkupožadovať,abypovopred

neurčenú dobu trpel obmedzenie svojho vlastníckeho práva a to bez náhrady alebo za neadekvátnu
náhradu. Žalovaný totiž zneužíva, že zákon č. 66/2009 neurčuje obci žiadnu lehotu na usporiadanie
majetkovo-právnych vzťahov pod stavbami k cudzím pozemkom. Žalobkyňa ako vlastníčka týchto
pozemkov potom v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote, nakoľko náhrada za vecné
bremeno je majetkovým právom, ktoré podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe

podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplatnila svoj nárok na náhradu za vecné bremeno na súde.
Námietky zo strany žalovaného týkajúce sa premlčania tak nie sú opodstatnené, keďže žaloba bola
podaná 29.6.2012. Zákon č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť v článkoch I., II. a III. dňom 1.7.2009.
Potom žalobkyňa uplatnila svoj nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
v zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehote. Navyše toto obmedzenie vlastníckeho práva

žalobkyne trvá doposiaľ.

22.2. S poukazom na všetky tieto okolnosti súd dospel záveru, že žalobkyni za obmedzenie vlastníckeho
práva vznikol nárok na vyplatenie náhrady, ktorú stanovil tak ako je vyššie uvedené spriemerovaním
výšky stanovenej znaleckými posudkami znalcami Ing. Pastierovič a Ing. Cifraničovou, ktoré oba

považoval súd za relevantné, podávané približne v rovnakom období a pri ktorých využili znalci
subjektívne hodnotenie, čím došlo k rozdielom pri stanovení výšky tejto hodnoty. Žalobkyňa žiadala
priznať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva ako jednorazovú náhradu a nie opakované plnenie
tak ako sa k tomu vyjadroval žalovaný v priebehu konania. Zo zákona č. 66/2009 nevyplýva, že by
sa malo jednať výlučne o vecné bremeno, ktoré má charakter opakujúceho sa plnenia, preto súd

rozhodol o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva zákonným vecným bremenom ako jednorazovej
náhrade s tým, že zákon nerieši poskytovanie náhrady za vzniknuté vecné bremená a zároveň expressis
verbis neustanovuje bezodplatnosť zákonného vecného bremena. Pokiaľ teda žalovaný poukazoval
na náhradu vo forme opakujúceho sa plnenia od účinnosti zákona od 1.7.2009 do podania žalobydo 29.6.2012 s týmto súd nesúhlasil a považoval takéto vyjadrenie a obranu za právne irelevantnú
vzhľadom k tomu, že obmedzenie vlastníckeho práva trvalo aj naďalej a to aj v čase rozhodovania súdu o
priznaní nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Predmetom konania nebolo poskytnutie

tejto náhrady vo forme opakujúceho sa plnenia, ale vo forme jednorazovej náhrady, čo zákon nevylučuje
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XX/XXXX).

23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

26. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Pôvodne podanou žalobou žalobca žiadal priznať 165.150,-- €. Čiastočne zobral žalobu späť s tým,
že predmetom konania tak ostalo priznanie sumy 113.920,47 €. Súd žalobkyni priznal sumu 99.000,--

€. To znamená, že úspech žalobkyne k neúspechu predstavuje 60%, pričom v časti 66.150,-- € bol
čiastočne žalobný návrh zamietnutý a čiastočne bolo konanie pre správanie sa žalobkyne, ktorá zobrala
v časti nároku po vyhotovení znaleckého posudku žalobu späť čo s poukazom na ustanovenie § 256
ods. 1 CSP je pripočítané ako zavinenie na strane žalobkyne. Úspech žalovaného tak predstavuje 40%.
Pomer úspechu k neúspechu žalobkyne je súdom priznaných 20% (60% - 40%), v časti ktorej jej bol

priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnejforme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).