Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210253
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6712210253.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej

a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: H.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpená Advokátskou kanceláriou Urbáni &
partners, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36646181,
proti žalovanému: Mesto Zvolen, IČO: 00320439, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, o
náhraduzaobmedzenievlastníckehoprávavecnýmbremenom,naodvolaniežalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.11.2018, č.k. 15C/124/2012-464, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v III. výroku m e n í tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100% z výšky prisúdeného plnenia.
III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100% z výšky
prisúdeného plnenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 99.000,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 20%.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zák. č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie
§ 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena zákonom. Predmetom
konania bola náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom zriadeného zákonom č. 66/2009

Z.z. Pozrušeníavrátenívecikrajskýmsúdom,boloúlohouokresnéhosúdustanoviťvýškutejtonáhrady.
Nárok ako taký na priznanie tejto náhrady bol daný s tým, že o nároku rozhodoval súd pôvodným
rozhodnutím zo dňa 02.07.2015 a v tejto časti bol názor súdu prvej inštancie potvrdením odvolacieho
súdu zo dňa 26.07.2017. V ďalšom konaní po zrušení a vrátení veci krajským súdom okresnému
súdu, strany sporu v konaní predložili nové znalecké posudky, ktoré spĺňali zákonom požadované
parametre, nakoľko sa jednalo o súkromné znalecké posudky. Žalobkyňa doložila znalecký posudok
N.. L. č. XX/XXXX kde znalec stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena sporných pozemkov pri

veľkosti jej podielu v čiastke 114 000,- Eur. Žalovaný doložil znalecký posudok č. XX/XXXX vyhotovený
N.. H. S., ktorá rovnako ako N.. L. stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena ako obmedzenie
vlastníckeho práva k totožným pozemkom v sume 25,34 Eur za m2, čo v číselnom prepočte na m2 a
veľkosť podielu pripadajúci na žalobkyňu predstavuje sumu 83 698,53 Eur, po zaokrúhlení 84 000,-Eur. Obidvaja znalci použili metódu polohovej diferenciácie a obaja poukázali na to, že v zásade sú
tieto znalecké posudky rovnaké. Rozdiel bol najmä v subjektívnom pohľade každého zo znalcov na
ohodnotenie využiteľnosti sporných pozemkov alebo riziko nevyužívania tohto pozemku. Vzhľadom k

tomu, že obe strany sporu predložili relevantné znalecké posudky, ktoré boli vypracované rovnakou
metódou, v ktorých boli zvolené takmer totožné postupy pri stanovení hodnoty práva a závad na
určenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne a rozdiel bol len v koeficientoch, ktorých
hodnotenie, resp. hodnota vyplýva zo subjektívneho hodnotenia každého zo znalcov, súd spriemeroval
hodnotu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom stanovenú N.. P. L. s hodnotou N..

H. S. a túto sumu určil ako náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú vo
vlastníctve žalobkyne (114 000,- + 84 000,- Eur = 198 000,- Eur/2 = 99 000,- Eur). Zo strany žalovaného
došlo k nekorektnému správaniu sa, kedy opakovane zavádzal žalobkyňu o podanom návrhu na začatie
konania o pozemkových úpravách, pričom toto bolo zastavené práve pre nečinnosť žalovaného. Bolo by
nespravodlivé od vlastníka pozemku požadovať, aby po vopred neurčenú dobu trpel obmedzenie svojho
vlastníckeho práva, a to bez náhrady alebo za neadekvátnu náhradu. Žalovaný totiž zneužíva, že zák.

č. 66/2009 Z.z. neurčuje obci žiadnu lehotu na usporiadanie majetkovo-právnych vzťahov pod stavbami
k cudzím pozemkom. Námietky zo strany žalovaného týkajúce sa premlčania okresný súd nepovažoval
za opodstatnené, keďže žaloba bola podaná dňa 29.06.2012. Zák. č. 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť
v čl. I., II a III. dňom 01.07.2009. Žalobkyňa žiadala priznať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
ako jednorazovú náhradu a nie opakované plnenie tak, ako sa k tomu vyjadroval žalovaný v priebehu

konania. Zo zákona č. 66/2009 Z.z. nevyplýva, že by sa malo jednak výlučne o vecné bremeno, ktoré
má charakter opakujúceho sa plnenia, preto súd rozhodol o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva
zákonným vecným bremenom ako jednorazovej náhrade s tým, že zákon nerieši poskytovanie náhrady
za vzniknuté vecné bremená a zároveň expressis verbis neustanovuje bezodplatnosť zákonného
vecného bremena. Predmetom konania nebolo poskytnutie tejto náhrady vo forme opakujúceho plnenia,

ale vo forme jednorazovej náhrady, čo zákon nevylučuje (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014).
Rozhodnutie oprel o ust. § 123, § 124, § 128 ods. 1, § 151n ods. 1 veta prvá, § 151o ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka; čl. 20 ods. 1 Ústavy SR; čl. I. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 3, 4; § 4 ods. 1
zák. č. 66/2009 Z.z.; čl. XI ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Pôvodne podanou žalobou žalobca žiadal priznať 165

150,- Eur. Čiastočne zobral žalobu späť s tým, že predmetom konania tak zostalo priznanie sumy 113
920,47 Eur. Súd priznal žalobkyni sumu 99 000,- Eur. To znamená, že úspech žalobkyne k neúspechu
predstavuje 60%, pričom v časti 66 150,- Eur bol čiastočne žalobný návrh zamietnutý a čiastočne bolo
konanie pre správanie sa žalobkyne, ktorá zobrala v časti nároku po vyhotovení znaleckého posudku
žalobu späť, čo s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP je pripočítané ako zavinenie na starne žalobkyne.

3. Proti rozsudku sa odvolali žalobkyňa aj žalovaný v zákonom stanovenej lehote.

4.Žalovanýžiadalrozsudokokresnéhosúduzmeniťtak,žesúdžalobužalobcuzamietne,keďžežalobca
neuniesol dôkazné bremeno alebo po vykonaní kontrolného znaleckého dokazovania zmeniť rozsudok

okresného súdu tak, že žalobkyni prizná náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie od
účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z., t.j. odo dňa 01.07.2009 do 29.06.2012. Uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP. Namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Návrh žalovaného na porovnanie znaleckého posudku s územným
plánom mesta ako aj výsluch znalkyne súd zamietol, čím odňal možnosť žalovanému konať pred súdom.

Vzhľadom na okolnosti a pochybnosti o správnosti vypracovaných znaleckých posudkov, je podľa
názoru žalovaného nepochybné, že spornosť výšky náhrady za jeden m2 nebola odstránená, a teda že
súd mal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Žalovaný sa nestotožnil ani so stanoviskom súdu, že
konanie vedené pod sp. zn. 8C/194/2013 nie je konaním totožným, v ktorom by sa neriešili obdobné
právne spory ako v tomto konaní. Súd bližšie svoj argument pre zamietnutie tohto dôkazu neodôvodnil,

čím zasiahol do práva na spravodlivý súdny proces žalovaného. Namietal aj nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie okresného súdu. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 29.06.2012, žalovaný má za
to, že žalobkyni by mohla vzniknúť náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva len od účinnosti zák. č.
66/2009 Z.z., t.j. od 01.07.2009 do 29.06.2012.

5. Žalobkyňa podala odvolanie voči tretiemu výroku, a to voči trovám konania. Priznanie trov žalobkyni
vo výške 20% považuje za nespravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho vývoj. Poukázala na
ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktorý platil v čase začatia sporu, ako aj v čase čiastočného späťvzatia žaloby.
Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdualebo znaleckého posudku. Je zrejmé, že v danom prípade nárok žalobcu (základ sporu) bol daný a
procesne žalobcom dôkazne podložený. Žalobkyni by mala byť priznaná plná náhrada trov konania
výlučne z prisúdenej sumy, čo je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo

veci“ (§ 255 CSP), keďže ten ako je uvedené vyššie, sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky
priznaného nároku. Dôvodom pre takýto postup je jednak procesne úspech žalobcu čo do právneho
základu, ktorého výška závisela po tom už len na znaleckom posúdení. Uvedené treba mať na zreteli aj
vo vzťahu k súdnemu poplatku, pretože ten žalobkyňa zaplatila z požadovaného plnenia, pričom celým
konaním je zrejmý zreteľ žalobcu na hospodárnosti (vlastný posudok, mimosúdne jednania, čiastočné

späťvzatie pred otvorením pojednávania), zatiaľ čo žalovaný plniť odmietal, žalobkyňu pred podaním
žaloby zavádzal ohľadne správneho konania, procesne sa snažil konanie prerušovať a napokon žiadal
žalobu zamietnuť. Navrhla preto, aby žalobkyňa mala voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100% z priznanej istiny 99 000,- Eur.

6. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu navrhla potvrdiť

ako vecne správny. Odvolanie žalovaného do merita veci považuje za nedôvodné. Súd vo veci
vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté sporovými stranami, pričom v prejednávanej veci platí aj
právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého nárok žalobkyne je daný. Poukázala na to, že ani
samotný žalovaný vlastnému znalcovi nedal ako podklad pre posudok N. územný plán. Jeho návrhy
na doplnenie dokazovania sú len účelovou snahou o opätovné predĺženie konania tak, ako to žalovaný

činí od počiatku. Žalovaný mal možnosť vzniesť námietky a pripomienky, vyjadriť sa k znaleckým
posudkom, avšak teraz v rámci odvolania činí rôzne námietky, ktoré predtým včas neprezentoval a
najmä také, ktoré nie sú relevantné. Konanie 8C/194/2013 nerieši ani predbežnú otázku, a netýka sa
sporových strán v tomto konaní. Žalobkyňa zdôrazňuje, že žalovaný postupoval celý čas neseriózne
a klamlivo. Ohľadne prerušenia tohto konania opätovne žalobkyňa odkazuje na rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici a jeho dôvody, pričom v tomto smere je námietka žalovaného dokonca res
iudicata. Námietka ohľadne toho, že žalobkyni by mala patriť náhrada len za obdobie od 01.01.2009 do
29.06.2012 je irelevantná. Zdôraznila, že do dnešného dňa je obmedzená v užívaní svojho vlastníckeho
práva, pričom žalovaný má z obsahu vecného bremena vyšší osoh ako samotná vlastníčka. Súčasne
je zrejmé, že žiadny zákon nezriadil predmetné vecné bremeno bezodplatne, a preto aj chýba logická

súvsťažnosť žalovaného o tom, že nárok na náhradu možno ani nevznikol. Zákonodarca explicitne
neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia z práva na primeranú náhradu zo zákonného vecného
bremena. Ak by tento cieľ sledoval, nepochybne by takáto regulácia opakujúceho sa plnenia bola v
zákone presne stanovená, viď rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/81/2015 zo dňa 29.06.2016,
rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016). Okresný súd v žiadnom prípade nemohol

vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko použil zákonné ustanovenia vzťahujúce
sa na dané konanie, a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na odlišné právne
posúdenie veci.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil v napadnutom I. výroku, v III. výroku (trovy konania) rozsudok zmenil podľa § 388 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom
I. výroku správne a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal

vyčerpávajúce dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na
základe takto vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné
právne normy, ktoré aj vyložil. Okrem toho súd zrozumiteľne uviedol, prečo z jednotlivých dôkazov
vychádzal, ktoré nezohľadňoval a nepovažoval za rozhodujúce.

10. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal.11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa
okresný súd vysporiadal už aj s námietkami žalovaného uvedenými v predmetnom odvolaní. Žalovaný
v odvolaní neuviedol iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzala v priebehu konania na súde

prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania pred okresným súdom
jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa má nárok na priznanie náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Zák. č. 66/2009 Z.z. bol prijatý za účelom majetkovo-právneho usporiadania
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Tento zákon
podľa§1ods.1,2upravujeusporiadanievlastníckychvzťahov kpozemkompodstavbamivovlastníctve

obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného
celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí
neoddeliteľnýceloksostavbou.Spôsobtohtousporiadaniapozemkovjeupravenýv§2,atoposkytnutím
náhradného pozemku v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním, a pre prípad, že obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal vlastníkom stavby podľa
osobitných predpisov neuplatní postup podľa ods. 1 (poskytnutím náhradného pozemku) nastupuje

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav
podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. Zák. č. 66/2009 Z.z. neupravuje spôsob,
ani poradie spôsobu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce
alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov. Obec alebo vyšší územný celok nie sú pri usporiadaní vlastníckych vzťahov

spôsobom uvedeným v § 2 a 3 zák. č. 66/2009 Z.z. viazaní žiadnou lehotou.

12. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby, právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

13. Vecné bremeno, obsah ktorého je vymedzený v § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. vzniká zo zákona.

Vznik vecného bremena zo zákona i keď je vo verejnom záujme neznamená, že toto vecné bremeno
vzniká bez náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku, keď podľa čl. 20 ods. 4 zák.
č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu. Samotné ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. v časti o vzniku

vecného bremena zo zákona odkazuje na ustanovenie § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Zák.
č. 66/2009 Z.z. ako lex specialis k Občianskemu zákonníku nerieši okrem spôsobu vzniku vecného
bremena a času jeho vzniku žiadne iné otázky. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú
špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2019). Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný

spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúži, nemožno prehliadať to, že majú aj významný prvok
súkromnoprávny. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim
všeobecnou občianskoprávnou úpravou. To znamená, že ak špeciálne predpisy zákonných vecných
bremien neupravujú náhrady súvisiace s ich výkonom, treba použiť úpravu súkromnoprávnu.

14. Zák. č. 66/2009 Z.z. nerieši formu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno. V súlade s čl. 20
ods. 4 Ústavy SR upravuje právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva Občiansky zákonník v §
128tak,ževoverejnomzáujmemožnovecvyvlastniť alebovlastníckeprávoobmedziť,akúčelnemožno
dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Bolo by nespravodlivé
od vlastníka pozemku (žalobkyni) požadovať, aby trpela obmedzenie svojho vlastníckeho práva bez

náhrady alebo za neadekvátnu náhradu.

15. Okresný súd správne ustálil aj výšku hodnoty náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, keď
spriemeroval znalecké posudky N. a N., ktoré strany súdu v konaní predložili. Aj keď znalecké posudky
uvádzali rozdielne výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, okresný súd správne poukázal

na to, a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje, že obidvaja znalci pri vypracovaní
znaleckých posudkov použili rovnakú metódu, a to metódu polohovej diferenciácie. Rozdielnosť pri
stanovení výšky hodnoty troch koeficientov spočívala v subjektívnom pohľade každého zo znalcov na
ohodnotenie využiteľnosti sporných pozemkov alebo v riziku nevyužívania tohto pozemku. Odvolacísúd sa zároveň stotožňuje aj so záverom okresného súdu ohľadom nevykonania návrhov na doplnenie
dokazovania, a to z dôvodu hospodárnosti konania. Žaloba na okresný súd bola podaná dňa 29.06.2012
a od tej doby uplynulo 6,5 roka do rozhodnutia okresného súdu a žalovaný v priebehu tohto konania

ani raz nenamietal nepoužitie územného plánu mesta Zvolen pri vypracovávaní znaleckých posudkov,
ba dokonca uvedený plán nepredložil ani pri vypracovaní svojho súkromného znaleckého posudku
znalkyňou N.. S., ktorá pre žalovaného vypracovala znalecký posudok 2x. Neúčelné bolo aj vypočutie
znalkyne N.. S., nakoľko znalkyňa sa na pojednávanie, na ktoré bola predvolaná nedostavila a písomne
sa vyjadrila k svojmu znaleckému posudku, na ktorom v plnom rozsahu zotrvala. Z vyššie uvedených

dôvodov,pretoneboldôvodaninanariadeniekontrolnéhoznaleckéhodokazovania.Taktiežneboldôvod
na pripojenie spisu Okresného súdu Zvolen 8C/194/2013, nakoľko uvedené konanie nie je konaním
totožným, tak ako na to poukázal okresný súd vo svojom rozhodnutí. V konaní 8C/194/2013 žalobcovia
skutkovo vymedzili svoj uplatnený nárok tak, že sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za dva
roky spätne ku dňu podania žaloby na súd (732 x 8,11 Eur). Predmetom žaloby v uvedenom konaní bolo
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške všeobecného nájmu určeného znaleckým posudkom za

732 dní (2 roky pred podaním žaloby) po 8,11 Eur denne spolu s úrokom z omeškania. V predmetnom
konaní sa žalobkyňa domáha jednorazovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalovaným.
Správne teda okresný súd poukázal na to, že uvedené konanie nie je konaním totožným. Potom nie
je dôvodná námietka žalovaného, že pokiaľ im súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom.

16. Pokiaľ žalovaný namietal, že vecné bremeno má charakter dočasný, pričom poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co/117/2017, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu
Zvolen č.k. 8C/194/2013-216 zo dňa 29.11.2018, uvedené konanie, ako je už vyššie uvedené nie je
totožné s predmetným konaním, pretože žalobkyňa v predmetnom konaní žiada priznať náhradu za

obmedzenie vlastníckeho práva vo forme „jednorazovej náhrady“, čo zákon nevylučuje, tak ako na to
poukázal aj okresný súd a odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje (rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/49/2014). Preto nebola ani dôvodná námietka žalovaného, že súd mohol
žalobkyni priznať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva len od účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z., t.j.
od 01.07.2009 do 29.06.2012. Žiadny zákon neupravuje mechanizmus opakujúceho sa plnenia z práva

na primeranú náhradu zo zákonného vecného bremena.

17. Pokiaľ sa týka odvolania žalobkyne do trov konania, uvedené odvolanie je v plnom rozsahu dôvodné.

18. Dôvodná je námietka žalobkyne vo vzťahu k III. výroku, keď okresný súd nesprávne aplikoval pri

rozhodovaní o trovách konania ust. § 255 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že žalobkyňa mala v konaní
úspechlenčiastočný.Pokiaľideouplatnenienáhradyzaobmedzenievlastníckehopráva,zpovahytohto
nároku vyplýva, že presné stanovenie výšky plnenia je závislé vždy od úvahy súdu, prípadne záverov
znaleckého dokazovania. Je preto spravodlivé, aby až súdom priznaná výška plnenia (nie žalobkyňou v
žalobe uplatnená) bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania. Zásadu úspechu vo veci

(§ 255) treba uplatniť aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov
konania v takýchto prípadoch je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné

sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná
a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná znalcom môže presahovať možnosti strany
sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu je primárny fakt, že škoda bola spôsobená;
jej výška nasleduje. Žalobkyňu pri uplatnení nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
je preto nevyhnutné považovať za plne procesne úspešnú. Preto odvolací súd priznal žalobkyni

trovy prvoinštančného konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozhodnutie
okresného súdu zmenil (§ 388 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu z výšky prisúdeného plnenia. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).20. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).