Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200622
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: F. I., bytom G. nad Q. XX, L., zastúpený advokátskou

kanceláriou Prosman a Pavlovič s.r.o. so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.
XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 12. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 12. 2017 a vec vracia
správnemu orgánu na nové konanie.

Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 12. 2017 podľa § 218 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.
07. 2017 o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov žalobcovi priznal od 15. 05. 2017 invalidný dôchodok v sume
175,40 eur, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky zo
dňa 08. 06. 2017 žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonáva

zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti
bola posudkovým lekárom stanovená na 45 % od 15. 05. 2017.

2. I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2017 tak rozhodol, pretože podľa posudku
posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Nové Zámky dňa 08. 06. 2017 je žalobca od 15. 05.
2017, je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou.

II.

3. Žalobca voči rozhodnutiu včas podal voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pretože nebolo vykonané dostatočné dokazovanie. Pretože

z lekárskej správy MUDr. Ivana Štefanova zo dňa 07. 08. 2017 vyplýva, že účastník konania dňa 03. 09.
2017 postúpi na traumatologickej klinike ďalšiu operáciu a podľa tejto správny nie je schopný vykonávať
žiadnu fyzickú prácu.4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver posudkového
lekára ústredia so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobcu dňa 18. 07. 2017 so záverom,
že u žalobcu sa jedná o zlomeninu driekovej chrbtice. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil

posudkový lekár choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek po úraze chrbtice, často
recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným
obmedzením celkovej výkonnosti organizmu podľa kapt. XV., odd. E, položka 4 písm. b/.

5. Keďže žalobca namietal iba nesprávne posúdenie zdravotného stavu, žalovaný správny orgán sa
zaoberal iba preskúmavaním zdravotného stavu žalobcu. Posudkový lekár ústredia pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu 08. 06. 2017 zistil, že žalobca utrpel dňa 16. 05. 2016 pracovný úraz po páde
do štvormetrovej šachty, pričom utrpel trieštivú zlomeninu tiel dvoch driekových stavcov a priečneho
výbežku ďalšieho stavca. Následne bola potrebná stabilizácia od prvého driekového až po prvý sakrálny
stavec tyčami, ktoré vykázali v marci 2017 ohnutie dopredu, bez významného kalusu ventrálne,

preto bola doporučená extrakcia osteosyntetického materiálu. V klinickom obraze sú prítomné ťažké
poruchy statodynamiky driekového úseku chrbtice s pretrvávajúcimi algiami so známkami radikulárneho
dráždenia ľavej dolnej končatiny s hypotrofiou stehenného a lýtkového svalstva. Aktuálne bol žalobca
krátko po extrakcii osteosyntetického materiálu s potrebou nosenia korzetu celej chrbtice. Posudkový
lekár pre stav po úraze zlomenine tiel dvoch stavcov a priečneho výbežku tretieho stavca určil mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia.
Dátum vzniku stanovil dňa 15. 05. 2017, t.j. po skončení podporného obdobia. Žalobca môže vykonávať
práce v prostredí bez chladu a vlhka, fyzicky menej náročné práce, so striedaním polohy v sede a v
stoji. Žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou. Invalidita vznikla v dôsledku pracovného úrazu a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %.

III.

6. Žalobca podal voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného, prostredníctvom svojho právneho
žalobcu, žalobu, v ktorej namietal nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Mal za to, že vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný
vykonávať žiadnu prácu, o čom predložil lekársku správu z 01. 08. 2018 ako aj lekársku správu zo 07.
08. 2017.

IV.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 04. 2018 poukázal na to, že podkladom

rozhodnutia žalovanej bol aj posudok posudkového lekára pobočky v Nových Zámkoch zo dňa 08. 06.
2017, kedy bol žalobca uznaný za invalidného od 15. 05. 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 %. V dôsledku podania odvolania žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu
správneho orgánu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky ako aj
ústredia, a to 11. 10. 2017 a 18. 07. 2017 so zhodným posudkovým záverom.

Posudkoví lekári uviedli, že z predloženej lekárskej dokumentácie ako aj samotného vyšetrenia
zdravotného stavu odborným lekárom - neurológom a po zohľadnení predložených lekárskych nálezov
bolo zistené, že žalobca bol opakovane operovaný na bedrovú chrbticu pre zlomeninu L3. Posledná
operácia bola vykonaná dňa 04. 09. 2017, jednalo sa o stabilizáciu L3-4. Vzhľadom na krátky čas od

operácie pretrvávala ešte porucha statodynamiky, avšak neboli prítomné známky radikulopathie ani iné
motorické postihnutie periférnych nervov. Tomuto zdravotnému stavu prislúcha podľa kapt. XV., odd. E,
položka4,písm.b/prílohyč.4kzákonuč.461/2003Z.z.mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť 45 %.

Zisteniaposudkovýchlekárovsociálnehopoistenianebolispochybnenéanivodvolacomkonaní,pretože
ani nové doložené lekárske nálezy nepotvrdili zhoršenie zdravotného stavu žalobcu a nepodmienili
zmenu posudkového záveru.Pochybnosti žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho
subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov
prijatých v konaní.

Námietka žalobcu, že nebolo vykonané dostatočné dokazovanie a riadne posúdený zdravotný stav, nie
je dôvodná, pretože posudkoví lekári sa vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca
predložil v odvolacom konaní, ich posudky sú zhodné bez diskrepancií, a preto nie je dôvod na ďalšie
dokazovanie.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.

8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov

uvedenýchvžalobežalobcomprejednalbezpojednávaniaapodľa§190SSPdospelkzáveru,žežaloba
nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobcu zamietol.
9. Voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č. 23Sa/10/2018-39 zo dňa 11. 06. 2018 podal žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že krajský súd pri
rozhodovaní nesprávnym procesným postupom znemožnil mu uskutočniť jeho procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s konštatovaním krajského súdu, že právomoc vykonávať lekársku
posudkovú činnosť a určovať určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zveril v
zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. výlučne do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, pretože podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť

k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä znalecké posudky, a tiež podľa § 196 ods. 3
tohtozákona,organizačnázložkasociálnejpoisťovnemôžeustanoviťznalcapodľaosobitnéhopredpisu,
ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Ďalej
vytýkal tú skutočnosť, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav veci a ani v rámci odvolacieho
konania neprihliadla na rozpor medzi závermi odborného posudku posudkového lekára a lekárskych

správ žalobcu. Iba predpokladala, že zdravotný stav žalobcu sa zlepší, pretože tento by mal podstúpiť
v septembri 2017 ďalší operačný zákrok a následne kúpeľnú liečbu, avšak k zlepšeniu zdravotného
stavu žalobcu nedošlo, žalobca nie je schopný vykonávať žiadne práce. Taktiež nebol odstránený ani
žalovaným ani súdom rozpor záverov posudkového lekára a ošetrujúceho lekára. Žiadal, aby kasačný
súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie.

10. Kasačný súd rozsudkom č. 7Sk/35/2018-85 zo dňa 29. 10. 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre č. 23Sas/10/2018-39 a vec mu vrátil na nové konanie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku
krajského súdu dospel k záveru, že správny súd odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na dôvodoch,
ktorériadnezvlášťprežalobcu,dostatočnýmspôsobombližšienezdôvodnil.Správnysúdplneopomenul
vysporiadať sa s návrhom žalobcu, aby súd vykonal dokazovanie, z ktorého by bolo možné ustáliť

zdravotný stav žalobcu pre účely posúdenia mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. I keď tento návrh správny súd vyhodnotil ako nedôvodný, bolo jeho povinnosťou sa touto jeho
nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia. Ďalej vytkol správnemu
súdu, že si nepripojil príslušný posudkový spis, ktorý je zásadným podkladom v konaní o invalidný
dôchodok, pretože obsahuje všetky relevantné listiny, zaznamenávajúce postup posudkových lekárov

sociálneho poistenia. Sú v ňom založené všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania na
účely zhodnotenia zdravotného stavu, ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a posúdenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorých posudkový lekár vychádza. Keďže
správny súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví
lekári postupoval v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov, prihliadli na všetky lekárske

nálezy, doložené účastníkom konania. Správnemu súdu v takom prípade chýbali základné informácie o
rozhodujúcich skutočnostiach, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o veci a nemohol vysloviť zver, ktorý je
uvedený v rozsudku v bode 13. a 14., keď nemal sám k dispozícii posudkový záver.
11. Po zrušení veci Najvyšším súdom SR si správny súd pripojil posudkový spis žalobcu. Z pripojeného
posudkového spisu súd zistil, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný prvostupňovým posudkovým

lekárom dňa 11. 10. 2017, ktorého podkladom pre posúdenie jeho zdravotného stavu na účely určenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bola prepúšťacia správa z hospitalizácie Kliniky
úrazovej chirurgie a ortopédie Fakultnej nemocnici Nitra (od 17. 05.- 23. 05. 2016, 22. 05. - 31. 05.
2017), neurologické vyšetrenie zo dňa 16. 03. 2017 a 26. 04. 2017, traumatologické vyšetrenie zodňa 07. 03. 2017. Posudkový lekár pobočky poukázal na to, že žalobcov zdravotný stav bol posúdený
dňa 08. 06. 2017, kedy bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti 45 %, v dôsledku
pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 16. 05. 2016 po páde do štvormetrovej šachty. Utrpel trieštivú

zlomeninu tiel dvoch driekových stavcov a priečneho výbežku ďalšieho stavca, s nutnosťou stabilizácie
od prvého driekového po prvý sakrálny stavec tyčami, ktoré vykázali v marci 2017 ohnutie dopredu
bez významného kalusu ventrálne, preto bola doporučená extrakcia osteosyntetického materiálu.
Prvýkrát bol posúdený posudkovým lekárom krátko po extrakcii osteosyntetického materiálu v klinickom
obraze s poruchami statodynamiky driekového úseku chrbtice s pretrvávajúcimi algiami so známkami

radikulárneho dráždenia ľavej dolnej končatiny s naznačenou hypotrofiou stehenného a lýtkového
svalstva, chôdza samostatná, antalgická. Posudkový lekár pre stav po úraze chrbtice zlomenine tiel
dvoch stavcov a priečneho výbežku tretieho stavca určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia s dátumom vzniku invalidity od 15. 05. 2017,
t.j. po skončení podporného obdobia.
Po podaní odvolania, ku ktorému predložil žalobca operačnú správu po operačnom zákroku v r. 2017

posúdil jeho zdravotný stav druhostupňový posudkový lekár ústredia v Nitre dňa 15. 11. 2017, za
prítomnosti odborného lekára neurológa, ktorý sa oboznámil s kontrolným traumatologickým vyšetrením
zo dňa 07. 11. 2017 a 15. 11. 2017, ktorý i napriek predloženým lekárskym nálezom poukázal na to, že
posledná operácia bola vykonaná dňa 04. 09. 2017, jednalo sa o stabilizáciu L3-4. Vzhľadom na krátkosť
času od operácie pretrvávala ešte porucha statodynamiky, neboli však prítomné známky radikulopathie

ani iné motorické postihnutie periférnych nervov. Posudkový lekár konštatoval, že po kúpeľoch sa stav
ešte zlepší.
Kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená žalobcovi na október 2019. Prvostupňová posudková
lekárka posúdila jeho zdravotný stav na základe KPL dňa 11. 11. 2019, i keď konštatovala vo svojom
posudkovom závere, že v klinickom obraze sú prítomné poruchy statodynamiky, rotačné a inklinačné

pohyby sú obmedzené pre bolestivosť, ponechala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, čo nezdôvodnila, prečo i napriek tejto
lekárskej správe, kde sa preukázalo zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ponechala mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, i keď z neurologickej správy zo dňa 19. 09. 2019
vyplýva, že pacient po operácii po kompresívnej fracture vert. L3, L4 so stabilizáciou L3-4 laminectomiou

L3. V klinickom neurologickom náleze pretrváva ťažká porucha statodynamiky L chrbtice : predklon
ventrálne možný len do 10st., rotačné a inklinačné pohyby obmedzené bolestivosťou. V MR Th chrbtice
popri monosegmentálnej stabilizácii L3/4 a protrúzie i.v. diskov Th11/12, L2/3, L4-S1 je prítomná aj
radikulárna kompresia L3, L4 I. sin. Pohyblivosť chrbtice do horizontálneho smeru je ťažko obmedzený,
predklon prakticky nie je možný, pri vertikalizácii je pacient tiež algický. Stav pacienta je trvalý, od

posledného vyšetrenia došlo k progresii MR nálezu. Uplatnenie na pracovnom trhu je silne obmedzený,
keďže prácu v stoji či v sede pacient nezvládne, taktiež nekoordinované pohyby, vibrácie môžu algický
syndróm ešte zhoršiť. Krátkodobá aj dlhodobá prognóza je nepriaznivá. Zlepšenie sa neočakáva.
12. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojených spisov žalovaného súd konštatoval, že zistil dôvod, že žalovaný

sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré nevytvárajú
dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
13. Žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 08. 06. 2017 o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať
od 08. 06. 2017. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav prvostupňovým posudkovým

lekárom v Nových Zámkoch dňa 08. 06. 2017, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil stav
po operácii bedrovej chrbtice po úraze s ťažkou poruchou statokynetiky bez radikulopathie podľa kapt.
XV., odd. E, položka 4 písm. b/, kde určil percentuálnu mieru 45 %. Posudkový lekár poukázal na
to, že žalobca utrpel dňa 16. 05. 2016 pracovný úraz po páde do štvormetrovej šachty - trieštivú
zlomeninu tiel dvoch driekových stavcov a priečneho výbežku ďalšieho stavca. Následne bola potrebná

stabilizácia od prvého driekového až po prvý sakrálny stavec tyčami, ktoré vykázali v marci 2017
ohnutie dopredu, bez významného kalusu ventrálne, preto bola doporučená extrakcia osteosyntetického
materiálu. V klinickom obraze sú prítomné ťažké poruchy statodynamiky driekového úseku chrbtice
s pretrvávajúcimi algiami so známkami radikulárneho dráždenia ľavej dolnej končatiny s hypotrofiou
stehenného a lýtkového svalstva, chôdza samostatná antalgická. Ani lekárske nálezy, ktoré doložil

posudkovému lekárovi, a to operačnú správu zo septembra 2017, kedy mu bola prevedená stabilizácia
dvoch driekových stavcov s vyhovujúcim postavením inštrumentária a kontrolné vyšetrenie je bez
radikulárneho dráždenia ľavej dolnej končatiny. V klinickom obraze sú prítomné poruchy statodynamiky
driekového úseku chrbtice, chôdza je samostatná antalgická, močenie a stolica bez ťažkostí. Po podaníodvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bol opätovne preskúmavaný zdravotný
stav posudkovým lekárom ústredia dňa 08. 06. 2017, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi
posudku posudkového lekára pobočky a kontrolnú lekársku prehliadku stanovil o rok na jún 2018, kedy

bude opätovne preskúmavaný zdravotný stav žalobcu. Dátum vzniku invalidity stanovil na 15. 05. 2017,
t.j. po skončení podporného obdobia. Teda aj podľa záveru posudkového lekára ústredia žalobca je
invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu je 45 %.

14. Kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená žalobcovi na október 2019. Prvostupňová posudková
lekárka posúdila jeho zdravotný stav na základe KPL dňa 11. 11. 2019, i keď konštatovala vo svojom
posudkovom závere, že v klinickom obraze sú prítomné poruchy statodynamiky, rotačné a inklinačné
pohyby sú obmedzené pre bolestivosť, ponechala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 45 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia, čo nezdôvodnila, prečo i napriek tejto
lekárskej správe, kde sa preukázalo zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, ponechala mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %, i keď z neurologickej správy zo dňa 19. 09. 2019
vyplýva, že pacient po operácii po kompresívnej fracture vert. L3, L4 so stabilizáciou L3-4 laminectomiou
L3. V klinickom neurologickom náleze pretrváva ťažká porucha statodynamiky L chrbtice : predklon
ventrálne možný len do 10st., rotačné a inklinačné pohyby obmedzené bolestivosťou. V MR Th chrbtice
popri monosegmentálnej stabilizácii L3/4 a protrúzie i.v. diskov Th11/12, L2/3, L4-S1 je prítomná aj

radikulárna kompresia L3, L4 I. sin. Pohyblivosť chrbtice do horizontálneho smeru je ťažko obmedzený,
predklon prakticky nie je možný, pri vertikalizácii je pacient tiež algický. Stav pacienta je trvalý, od
posledného vyšetrenia došlo k progresii MR nálezu. Uplatnenie na pracovnom trhu je silne obmedzený,
keďže prácu v stoji či v sede pacient nezvládne, taktiež nekoordinované pohyby, vibrácie môžu algický
syndróm ešte zhoršiť. Krátkodobá aj dlhodobá prognóza je nepriaznivá. Zlepšenie sa neočakáva.

15. Posudkoví lekári sa vo svojich záveroch nezaoberali dostatočne posúdením zdravotného stavu
žalobcu, keď vo svojom závere síce konštatovali, že pre krátkosť času od operácie pretrváva ešte
porucha statodynamiky, nie sú však prítomné známky radikulopathie ani iné motorické postihnutia
periférnych nervov a po kúpeľnej liečbe sa stav ešte zlepší, čo však nebolo pravdivé, pretože
svedčí o tom neurologické vyšetrenie a traumatologické vyšetrenie, z ktorých vyplýva ťažká porucha

statodynamiky ThL a L chrbtice s obmedzením hybnosti v celom rozsahu. Vzhľadom na tieto rozpory
medzi závermi ošetrujúcich lekárov a závermi posudkových lekárov je potrebné tieto rozpory odstrániť,
či už podrobným vyjadrením posudkových lekárov alebo vykonaním znaleckého dokazovania v zmysle
§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , čo môže prispieť k riadnemu dostatočnému zisteniu a objasneniu
skutočného stavu veci, najmä teda zdravotného stavu žalobcu a neoprieť svoj posudok posudkového

lekára len o to, liečbou by sa mal stav zlepšiť, čo z nálezov, ktoré predložil žalobca v žalobe nevyplýva.
16. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako

1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné

postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a

b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
17. Nové skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe boli pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu

žalobcu boli známe ale neboli zhodnotené posudkovými lekármi a náležite v posudku zdôvodnené.
18. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetreniavyhodnotili,žezdravotnýstavžalobcu jezhoršenýnaúroveňinvalidity,lebomámierupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 15. 05. 2017, t.j. od skončenia podporného obdobia.

19. Právomoc vykonávať lekársku posudkovú činnosť a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zákon zveril v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. výlučne do právomoci posudkovým
lekárom sociálneho poistenia. Svoju činnosť vykonávajúc na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni,
ktoré nadobudli získaním špecializácie v odbore posudkové lekárstvo. Plne rešpektujú závery
odbornýchvyšetrení,ktoréuvádzajúšpecialistivpríslušnomlekárstvomodboreanazákladeichzáverov

vyhodnocujú zdravotný stav poistenca a určujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho zaradenie
do príslušnej kapitoly podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a stanovujú percentuálnu mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. V prílohe č. 4, podľa ktorej hodnotí zdravotný stav posudkový lekár sú jasne a zreteľne
stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v
prípadezhoršeniaakéhokoľvekochoreniavbudúcnostisimôžežalobcapožiadaťozvýšenieinvalidného
dôchodku, resp. o prehodnotenie zdravotného stavu.
20. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v rozpore so zákonom o

sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu a na základe zisteného skutkového stavu posudkovým
lekárom a neodstránenie rozporov medzi lekárskymi nálezmi ošetrujúceho lekára a posudkovými
závermi posudkového lekára.
21. Správny súd z týchto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zrušil a vec
vrátil správnemu orgánu na nové konanie.

22. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje

inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1

mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej

sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutéhorozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).