Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110247066
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110247066.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: 3čko, s. r. o., 908 88 Bílkove Humence 90, IČO:
43 824 226, právne zast.: Mgr. Silviou Moravčíkovou, advokátkou, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava,
proti žalovanému: LUXOR TOUR, s. r. o., Novozámocká 136, 949 05 Nitra, IČO: 36 540 986, právne
zast.: JUDr. Helenou Dobosovou, advokátkou, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o zdržanie sa
nekalosúťažného konania, zaplatenie primeraného zadosťučinenia a náhradu škody, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 09. 2013 č. k. 32Cb/249/2010-280 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. 09. 2013 č. k.
32Cb/249/2010-280 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal
zdržania sa nekalosúťažného konania, spočívajúceho v napodobovaní humorného dizajnu tričiek

žalobcu, zaplatenia sumy 12.000,- Eur titulom zadosťučinenia za nekalosúťažné konanie, ako aj za
porušenieautorskýchprávazaplatenianáhradyškodyvovýške6.000,-Eur,akoajnáhradytrovkonania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa od roku 1999 špecializuje
na dizajn, potlač a predaj tričiek. Príznačné a charakteristické sa pre žalobcu stali tzv. "Super3čká",
predstavujúce tričká s humornými nápismi, vyznačujúce sa extra kvalitou materiálu, šitia a prvotriednou
potlačou, pri ktorej sú používané najmodernejšie technológie a značkové ekologické farby. Žalovaný

je obchodná spoločnosť zaoberajúca sa okrem iného aj predajom darčekových predmetov. Od svojho
vzniku v roku 2001 bol žalovaný jedným z predajcov žalobcu. Na základe objednávok žalovaného
dodával žalobca žalovanému ako aj jeho maloobchodným predajniam v Nitre, Martine a Košiciach svoje
výrobky.Vjúniroku2009žalovanýodbertričiekprerušilasvojedovtedajšiepodnikateľskéaktivityrozšíril
o predaj vlastných humorných tričiek, z ktorých väčšina je len napodobeninou Super3čiek žalobcu.
Napodobeniny žalovaný uvádza na svojej internetovej stránke www.luxortour.sk v sekcii humorné

oblečenie a prádlo a distribuuje do svojich maloobchodných predajní ako aj do veľkoobchodných
distribučných firiem. Žalobca tvrdil, že výrobky žalovaného sú otrockou napodobneninou výrobkov
žalobcu,prevzalodžalovanéhoprivýrobesvojichtričiekcelýradestetickýchprvkovtvoriacichžalobcovo
dielo - humorný dizajn, ktorý je výsledkom jeho tvorivej duševnej činnosti a predmetom autorského práva
v snahe priživiť sa na dobrom mene a povesti žalobcu. Žalovaný vyvoláva s ohľadom na dizajn tričiek,
ako aj napodobneniny propagačných materiálov žalobcu nebezpečenstvo zámeny. Podľa žalobcu sa

žalovaný dopúšťa jednočinného súbehu nekalosúťažného konania s porušením autorských práv, pričom
za primerané zadosťučinenie považoval žalobca náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- Eur a
súčasne ako náhradu škody si žalobca uplatnil voči žalovanému náhradu zisku dosahovaného spravidla
v poctivom obchodnom styku za obdobných podmienok, a to vo výške 6.000,- Eur. Žalovaný žiadal nárok
žalobcu zamietnuť, namietajúc tvrdenia žalobcu po skutkovej aj právnej stránke. Žalovaný kupoval až
do marca roku 2008, kedy ukončil akékoľvek obchodné vzťahy so žalobcom, tričká žalobcu s rôznymi

nápismi. V tejto súvislosti namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Od roku 2009 začal
žalovaný odoberať tričká od iného výrobcu z Českej republiky, s ktorým začal spolupracovať v roku2007. Dôvod, pred ktorý prestal žalovaný spolupracovať so žalobcom, sú priaznivejšie cenové relácie
českého dodávateľa. Žalovaný odoberá 90 % predávaného tovaru od českého dodávateľa a 10 %
tvorí na základe vlastného grafického návrhu, ktorý má vlastný dizajn tvorený rozdielnymi fontami a

tvarovými a farebnými odlišnosťami motívov, ktoré sú pre produkt žalovaného typické a signifikantné.
Výrobky žalovaného majú dostatočnú rozlišovaciu schopnosť. Nakoniec žalovaný namietol nedostatok
registrácie ochrannej známky pre žalobcu a neunesenie dôkazného bremena žalobcom pokiaľ ide o jeho
nárokynanáhraduškodyaušléhozisku.Súdprvéhostupňazvykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,
že ku skutočnej zámene v tomto prípade neprišlo, pretože žalovaný začal vyrábať tričká s vlastnou

potlačou až v októbri roku 2012; do toho času odoberal tovar od českého dodávateľa a ochranná známka
žalobcu vzťahujúca sa výlučne na logo žalobcu - reprodukciu známky 3čko bola platná do 19. 09. 2012.
Súd prvého stupňa zistil, že žalovaný nikdy nepoužil registrovanú ochrannú známku žalobcu a žalobca si
ani pre seba neregistroval ochrannú známku na humorné texty uvedené na tričkách. Ďalej prvostupňový
súd konštatoval, že priemerný spotrebiteľ je spôsobilý rozlíšiť tovary žalobcu od tovarov žalovaného,
ku skutočnej zámene výrobkov - tričiek s humornou potlačou neprišlo a ku nezameniteľnosti tovarov

napomáha použitie rôznych fontov. Zápisom do registra ochranných známok sa žalobca stal majiteľom
ochrannej známky 3čko, a to od 03. 02. 2004 s predpokladaným dátumom platnosti ochrannej známky
do 19. 09. 2012. Ochranná kombinovaná známka sa však vzťahuje výlučne a len na toto jeho logo a na
tričká, ktoré žalobcu individualizujú na trhu, nemá žalobca autorské právo, pretože ochranná známka
chráni označenie výrobku. Podľa súdu prvého stupňa žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom

nekalosúťažného konania žalovaného spočívajúceho v parazitovaní na dobrej povesti žalobcu podľa
§ 48 Obchodného zákonníka a to napriek tomu, že povesť nemusí byť všeobecne známou povesťou
a postačuje aj využitie lokálnej povesti. Naopak prvostupňový súd bol toho názoru, že žalovaný si
získal v oblasti predaja výrobkov - tričiek medzi spotrebiteľmi dobré meno a goodwill a odber tovaru
žalovaným od dodávateľa s ponukou nižších cien nemožno žalovanému vytýkať a považovať takýto jeho

postup za nekalosúťažné konanie. Pretože súd prvého stupňa nedospel k záveru o nekalosúťažnom
konaní žalovaného, náhradu nemajetkovej ujmy žalobcovi nepriznal a z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena nepriznal súd prvého stupňa žalobcovi ani nárok na náhradu škody. Svoje rozhodnutie právne
zdôvodnil prvostupňový súd poukazom na § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 44 ods. 1 a 2, § 47 písm. c), §
48, § 53 a § 381 Obchodného zákonníka ako aj § 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2 a § 56 z.

č. 618/2003 Z. z. (autorského zákona). O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1.445,58 Eur voči žalobcovi, ktorý v konaní úspech nemal.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca odôvodnil
odvolanie tým, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca zopakoval svoje skutkové tvrdenia uvádzané v návrhu na začatie konania a ďalej uviedol,
že na predchádzajúcu spoluprácu so žalovaným nepoukazoval preto, aby z jej ukončenia žalovaným,

vyvodzoval dôsledky a domáhal sa vysporiadania dotknutých práv a ani nikdy v konaní pred súdom
prvého stupňa netvrdil uzatvorenie zmluvy o výhradnom zastúpení so žalovaným, ani exkluzivitu
žalovaného ako predajcu humorných tričiek žalobcom. Za nekalosúťažné konanie nepovažoval žalobca
ukončenie obchodnej spolupráce žalovaného, ani samotnú výrobu tričiek s humornou potlačou, ale
napodobovanie a kopírovanie tovaru, využívajúc jeho obľúbenosť u spotrebiteľov, ku ktorému podľa

názoru žalobcu prišlo zo strany žalovaného. Na spoluprácu so žalovaným poukázal žalobca len za
účelom preukázania vedomého a úmyselného dopustenia sa nekalosúťažného konania voči žalobcovi,
keď počas niekoľkoročnej spolupráce mal žalovaný ako odberateľ žalobcu reálnu možnosť zistiť,
ktoré humorné tričká sú u spotrebiteľov v obľube a sú najvyhľadávanejšie. Žalobca považoval z
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaný nebol výrobcom humorných tričiek, ale ich len

odoberal od dodávateľa z Českej republiky, kde si ich nechával vyrobiť. Podľa názoru žalobcu, súd
prvého stupňa neprihliadol vôbec k výpovedi svedka N. D., ktorý výslovne uviedol, že v období rokov
2007 až 2009 dodával žalovanému tričká na fľaše s jeho vlastnými motívmi a od roku 2009 a 2010
začal pre žalovaného vyrábať humorné tričká na základe predlohy, ktorú mu žalovaný dodal a išlo
výlučne o zákazkovú tlač, pričom všetky tričká, ktoré sú predmetom konania, identifikoval svedok ako

tričká vyrobené pre žalovaného na zákazku. Žalovaný nebol teda odberateľom ale objednávateľom
diela a tričká si nechával vyrobiť u českého dodávateľa podľa zaslanej špecifikácie odkopírovanej z
tričiek žalobcu. Žalobca namietal v tomto smere skutkové závery súdu prvého stupňa, podľa ktorého
žalovaný nemal vedomosť o zámene, keď tričká nevyrábal, len odoberal. Žalobca poukázal, že sanikdy v konaní nedomáhal ochrany práva k ochrannej známke ale ochrany svojich autorských práv,
keď je presvedčený, že humorný dizajn jeho tričiek je výsledkom tvorivého spracovania zahrňujúceho
dôvtipnosť a vynachádzavosť a vykazuje charakteristické prvky autorskoprávnej individuality a humorný

dizajn tričiek možno jednoznačne klasifikovať ako dielo umelecké, dielo úžitkového umenia. Autorom
humorného dizajnu tričiek je štatutárny zástupca žalobcu, ktorý v zmysle § 18 ods. 1, 2 autorského
zákona udelil žalobcovi exkluzívne oprávnenie na výkon jeho výhradných majetkových autorských
práv. Nakoniec žalobca uviedol, že je toho názoru, že dôkazné bremeno ohľadom nekalosúťažného
konania a naplnenia skutkovej podstaty vyvolania zámeny a parazitovania na dobrej povesti sa žalovaný

dopustil, keď použil humorný dizajn ako autorské dielo, čím porušil majetkové autorské práva, ktorých
vykonávateľom je žalobca.

Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k obsahu odvolania žalobcu a žiadal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pričom si uplatnil a
vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny názor, podľa ktorého
podnikateľské aktivity žalovaného boli ovplyvnené jedine trhovým mechanizmom a v rámci svojich
obchodných rozhodnutí prestal spolupracovať so žalobcom len z ekonomických dôvodov. Poukázal
na skutočnosť, že so žalobcom nemal podpísanú žiadnu zmluvu a už vôbec nie zmluvu s právom
exkluzivity a v prospech žalobcu je zaregistrovaná ochranná známka, ktorá sa vzťahuje výlučne len

na logo žalobcu - reprodukciu známky 3čko a nie na jednotlivé humorné nápisy. Žalovaný sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno využitia registrovanej
ochrannej známky žalovaným. Podľa názoru žalovaného sa žalobca nemôže s úspechom domáhať
nárokov špecifikovaných v žalobnom návrhu, pretože si nedal registrovať ochrannú známku na humorné
texty uvedené v žalobe a naviac žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukázania výšky uplatnenej

náhradyprimeranéhozadosťučineniazanekalosúťažnékonanie,anináhradyušléhozisku.Rozhodnutie
súdu prvého stupňa považoval žalovaný za skutkovo a právne opodstatnené.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov odvolania,
vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal ochrany z titulu
nekalosúťažného konania žalovaného, spočívajúceho v distribúcii tričiek s humornou potlačou typických
pre žalobcu a súčasne zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy z tohto titulu, ako aj náhrady škody, ktorá

vznikla porušením autorských práv, ktoré žalobca vykonáva na základe zmluvy uzatvorenej s autorom.
Žalobca tvrdil, že po svoju desaťročnú históriu sa špecializoval a stal sa pre neho charakteristický
tovar - tričká s humorným nápisom a motívmi tzv. „Super3čká“, ktorým tvoril dizajn, potlač a tieto
distribuoval. Žalovaný bol najskôr pravidelným predajcom uvedeného tovaru žalobcu, ktorý od žalobcu
odoberal a predával vo svojich maloobchodných predajniach a od roku 2009 distribuoval žalovaný

vlastné humorné tričká, uvádzané pod svojim vlastným menom a to aj na internetovej stránke. Žalobca
tvrdil, že tričká žalovaného sú napodobeninou jeho Super 3čiek, ktoré žalovaný obohatil len o iný
font písma a drobné detaily, nemajúce rozlišovaciu schopnosť a napodobnil aj propagačný materiál
a ponukový katalóg žalobcu. Žalobca ako dôkaz predložil súdu prvého stupňa katalóg Super 3čiek
žalobcu na roky 2008-2009 a 2009-2010, katalóg tričiek žalovaného a ukážky z internetovej stránky

žalovaného. Žalovaný namietal, že odoberá výrobky - tričká od českého dodávateľa za výhodnejších
finančných podmienok ako mu ponúkal žalobca, čo predstavuje asi 90 % ním predávaného tovaru s
tričkami a zvyšných 10 % predávaného tovaru síce tvorí žalovaný na základe vlastného grafického
návrhu, v dôsledku vlastného dizajnu, rozdielnych fontov, tvarových a farebných odlišností motívov
signifikantných a typických pre žalovaného, majú však výrobky žalovaného dostatočnú rozlišovaciu

schopnosť. Ďalej žalovaný uviedol, že samotný žalobca používa motívy tričiek, ktoré sú len prekladom
alebo napodobeninou motívom v Českej republike alebo iných európskych alebo amerických výrobcov
tričiek.

Prvostupňový súd v podstate konštatoval, že k vyvolaniu nebezpečenstva zámeny neprišlo, pretože

žalovaný, potom čo legitímne ukončil obchodné vzťahy so žalobcom, pre výhodnejšie finančné
podmienky poskytnuté mu českým dodávateľom, odoberal tovar od českého dodávateľa a nemal teda
vedomosť o možnej hrozbe zámeny tovarov účastníkov a naviac tovary pochádzajúce od účastníkovpovažoval súd prvého stupňa za dostatočne rozlíšiteľné. Vo zvyšku sa venoval súd prvého stupňa
konaniu žalovaného vo vzťahu ku kombinovanej ochrannej známke, ktorej majiteľom bol žalobca.

Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa § 47 ods. 1 Obchodného zákonníka vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný
súťažiteľ,
b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov
aleboobchodnýchmateriálovpodniku,ktorévzákazníckychkruhochplatiapreurčitýpodnikalebozávod
za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),
c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch,

ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil
všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň
podstatne obmedzil,
pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom,
osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

Podľa § 48 Obchodného zákonníka parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb
iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol.

Podmienkou pre vyhovenie návrhu žalobcu, pokiaľ ide o tvrdené nekalosúťažné konanie žalovaného
spočívajúce vo vyvolaní nebezpečenstva zámeny a parazitovaní na povesti, je kumulatívne naplnenie
kritérií generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Teda v prípade
nekalosúťažného konania musí ísť o konanie v rámci hospodárskej súťaže, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi súťaže a súčasne musí byť toto konanie spôsobilé objektívne privodiť ujmu súťažiteľom

alebo spotrebiteľom. Jednotlivými skutkovými podstatami nekalosúťažného konania je aj vyvolanie
nebezpečenstva zámeny a parazitovanie na povesti iného súťažiteľa. Pokiaľ nie sú naplnené kritéria
generálnej klauzuly, nie je potrebné skúmať ďalej znaky špeciálnych skutkových podstát podľa §
47 ods. 1 a § 48 Obchodného zákonníka. Prvá podmienka generálnej klauzuly nekalej súťaže, t.
j. konanie účastníkov v hospodárskej súťaži bola naplnená, pretože žalobca a žalovaný vystupujú

v tomto vzťahu ako súťažitelia - priami konkurenti s ohľadom na sortiment tovaru, ktorý distribuujú,
ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi ani spornou. Vo vzťahu k posúdeniu naplnenia ďalších
dvoch podmienok nekalosúťažného konania nemal, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa
dostatok skutkových zistení a niektoré skutkové zistenia, ku ktorým prvostupňový súd dospel, sú priamo
v rozpore s vykonaným dokazovaním uskutočneným výsluchom svedka N. D., keď prvostupňový súd

konštatoval, že až v čase po podaní návrhu začal žalovaný vyrábať a distribuovať tričká s humornou
potlačou. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní je totiž možné posúdiť až na základe
skutkových zistení týkajúcich sa zadania zákazky na výrobu tovarov - tričiek s konkrétnou potlačou
špecifikovanou dizajnom, farbami prípadne inými znakmi a skutkových zistení týkajúcich sa následnej
distribúcie týchto tovarov. Záver o zadaní zákazky na výrobu tričiek a ich následnej distribúcii žalovaným,

by totiž založil pasívnu vecnú legitimáciu práve žalovaného a nie subjektu, ktorý tovar zhotovoval na
zákazku, ale následne nedistribuoval. V tomto prípade je pre posúdenie či ide o prípadné nekalosúťažné
konanie žalovaného rozhodná práve distribúcia predmetných tovarov a nie ich zhotovenie subjektom na
základe objednávky distribútora.

Prvostupňový súd sa obmedzil len na skúmanie skutočnosti, či žalovaný použil pri výrobe a distribúcii
tričiek kombinovanú ochrannú známku - logo „3čko“, ktorá je registrovaná pre žalobcu. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že ochrana pred nekalosúťažným konaním nemusí byť nevyhnutne odvodená len
zo špeciálnych právnych predpisov, ktorým je napríklad zákon o ochranných známkach. Právna úprava
§ 47 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka znamená doplnenie a rozšírenie úpravy špeciálnych práv

k nehmotným statkom a ochranu pred nekalosúťažným konaním, ktorá je neformálna a bráni zneužitiu
napodobnením cudzích výrobkov alebo výkonov práve v tých prípadoch, keď nie je daná ochrana
produktu ochrannou známkou alebo iným priemyslovým právom. Výrobky musia byť označené tak, aby
spotrebiteľ mohol odlíšiť výrobky rôznych súťažiteľov, ktorí uvádzajú na trh obdobné výrobky a umožnilitak spotrebiteľovi vedomú voľbu produktu. Ak tomu tak nie je, a niektorí zo súťažiteľov vyvolá dojem,
že jeho výrobok je výrobkom iného súťažiteľa, popiera tak možnosť slobodnej voľby z ponuky výrobkov
rôznych predávajúcich. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej zameniteľnosti výrobkov sa však súd prvého

stupňa vo svojom rozhodnutí nevyjadril a v tejto časti je jeho rozhodnutie, ktorým zamietol návrh žalobcu
nepreskúmateľným, keďže prvostupňový súd v tomto smere nedospel k žiadnym skutkovým zisteniam
ani právnemu záveru ohľadom naplnenia, resp. nenaplnenia kritérií generálnej klauzuly nekalej súťaže
ako aj jej jednotlivých skutkových podstát, na ktoré poukazoval žalobca. Vizuálna podoba produktu,
ktorý účastníci distribuujú a jeho charakteristické črty, majú vplyv na spotrebiteľa a v konečnom dôsledku

aj na postavenie na trhu. Je zrejmé, že ak žalovaný vyrába a distribuuje určité výrobky, robí tak so
súťažným zámerom, rovnako ako žalobca a teda konanie žalovaného, pretože sú so žalobcom priami
konkurenti,jespôsobiléprivodiťžalobcoviujmu.Prezáverotom,čižalovanýsadopustilalebonedopustil
nekalosúťažného konania, je potrebné zhodnotiť konanie žalovaného z hľadiska súladu s dobrými
mravmi súťaže. Uvedené v odôvodnení súdu prvého stupňa úplne absentuje. Platí všeobecný záver,
že v prípade dobrých mravov súťaže, ide o zvláštnu kategóriu odlišnú od dobrých mravov ako takých a

spätú s princípmi poctivého hospodárskeho a obchodného styku. V tejto súvislosti sa neakceptuje, ani
pri určitej miere agresivity v správaní súťažiteľov, ktorá je prípustná, podvodné, parazitujúce, klamlivé
konanie alebo konanie vyvolávajúce nebezpečenstvo zámeny. Tovary oboch účastníkov bezpochyby
vykazujú zhodné a podobné prvky. Bude teda úlohou súdu prvého stupňa tieto zistiť a vyhodnotiť ako sú
tovary účastníkov a ich zhodné prípadne podobné prvky vnímané z pohľadu priemerného spotrebiteľa

a či sú pre neho rozlíšiteľné a či nevedú k zámene výrobkov a parazitovaniu na povesti súťažiteľa.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne
podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.