Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202054
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2114202054.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: P.. B. L., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, A. C. proti žalovanému: A. C., trvale bytom D. XXX/XX, A. C.,
o náhradu škody vo výške 4.900 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2014, opravenou podaním doručeným súdu dňa
30.10.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť odstrániť plechové
oplotenie medzi záhradami žalobcu a žalovaného a to medzi parcelou č. XXX/X záhrada o výmere XXX

m2 evidovanou na LV č. XXX pre k.ú. C. a parcelou č. XX/X - dom, dvor a záhrada a nahradiť mu škodu
spôsobenú zatienením časti záhrady vo výške 4.900 eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre k.ú. C. ako parc. č. XXX/X záhrada o výmere
XXX m2, žalovaný je jeho susedom a je vlastníkom parcely č. XX/X - dom, dvor a záhrada. Žalovaný s
manželkou kúpili rodinný dom spolu s dvorom a záhradou v roku 2006. Záhradná časť bola kompletne
oplotená záhradným kovovým pletivom, čiže medzi parcelami XXX/X a XX/X je aj dodnes plne funkčné
oplotenie pletivom. Pre susedské spory medzi nimi si žalovaný zdvojil hraničné oplotenie a to tak, že z

jeho strany si zdupľoval pôvodné pletivové oplotenie pozinkovaným plechom po výške o rozmeroch X x
X m po celej dĺžke ich záhrady - XX m plus jeden plech naprieč od vrchného suseda. Tým zatienil časť
záhrady pred východným a južným slnkom, ako aj priedušnosť povrchu pôdy (bezvetrie, dôsledkom je
trvale zamokrená pôda). Všetko vykonal bez súhlasu žalobcu. Za celé obdobie sa pokúšali o pestovanie
rôznych plodín, no bezvýsledne, žiadna úroda, škoda práce a materiálu. Listom zo dňa 29.9.2013 vyzval
žalovaného, aby v termíne do 31.12.2013 odstránil plechové oplotenie medzi ich záhradami. V rozpore
s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný spôsobil neodôvodnené zatienenie časti žalobcovej

záhrady, čím mu spôsobil devastáciu ornej pôdy o rozlohy XX m2. Za roky 2010 až 2013 mu spôsobil
škodu na neúrode vo výške 3.920 eur, za rok 2014 je škoda 980 eur, spolu 4.900 eur. Návrh škody
bol vypracovaný na základe údajov VÚRV Piešťany a inej dostupnej literatúry z odboru záhradníctva.
Žalobca ako dôkazy označil a predložil výzvu žalobcu žalovanému z 29.9.2013, výpočet škody č.l. 15,
fotografie č.l. 6-7, geometrický plán z 3.8.1987.

2. Žalovaný k žalobe uviedol, že s tvrdením žalobcu, že zhotovením plechového oplotenia došlo k

zamedzeniu, resp. obmedzenie prieniku svetla na jeho záhradu, sa v celom rozsahu nestotožňuje.
Žalovaný v roku 2009 zhotovil na svojom pozemku plechové oplotenie, ktorým nahradil pôvodné
oplotenie. Toto je vo výške XXX cm od terénu. Zo strany žalovaného ide o bežné správanie
spojené s obvyklým užívaním nehnuteľností, čím nedochádza k žiadnemu neoprávnenému zásahu,ktorý by nad mieru primeranú pomerom obťažoval alebo vážne ohrozoval výkon práv žalobcu. K
zriadeniu plechového oplotenia došlo práve z dôvodu zásahov žalobcu do súkromia žalovaného
spočívajúceho v neprístojnom správaní žalobcu voči žalovanému a jeho manželke prejavujúce sa

útočným vyhrážkami, nadávaním, neadekvátnym, neslušným a amorálnym správaním, na preukázanie
čoho žalovaný predložil vyrozumenie Obvodného úradu Trnava č. OVVS3-11/13029 z 8.12.2011 a Obu-
TT-OVVS3-2012/04570 z 15.6.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1992 Zb. kedy mu bola uložená
pokuta za neprístojné správanie spojené s vulgárnym atakovaním manželky žalovaného a za opľutie

vozidla Z. N.. Žalobca sa dňa 22.5.2014 dokonca dopustil fyzického násilia voči manželke žalovaného,
v dôsledku čoho mu bola Okresným úradom Trnava uložená pokuta. Zo strany žalovaného nedošlo
k žiadnemu protiprávnemu konaniu, ktoré by zakladalo nárok na náhradu škody na vypestovaných,
resp.nedopestovanýchplodináchvzáhrade.Vybudovanéoplotenieniejespôsobiléžalobcomuvádzanú
škodu spôsobiť. Vybudované oplotenie netieni na pozemok žalobcu po celý deň, vznik tieňa závisí od
polohy slnka na oblohe a časť dňa vrhá tieň na pozemok žalovaného. Návrh žalobcu na odstránenie

plechového oplotenia nemožno považovať ani podľa § 417 Občianskeho zákonníka za daný, nakoľko
plechovým oplotením nedochádza k vážnemu ohrozeniu, ktoré by zakladalo právo domáhať sa na
súde vykonania vhodných a primeraných opatrní na odvrátenie hroziacej škody. Žalovaný ako dôkazy
označil a predložil výpis z LV č. XXXX pre k.ú. C., informatívnu kópiu z mapy, odpoveď Obvodného
úradu R. z 8.12.2011, vyrozumenie Obvodného úradu R. z 15.6.2012, predvolanie Obvodného úradu R.

na prejednanie priestupku z 16.4.2012, potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Jaslovské
Bohunice, lekársku správu z 26.5.2014, predvolanie Okresného úradu Trnava z 29.07.2014, rozhodnutie
Obvodného úradu Trnava z 4.9.2013, fotografie č.l. 45, 46.

3. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 17C/21/2014-57 zo dňa 04.05.2016 podanie žalobcu zo dňa

27.01.2014, v znení doplnenia zo dňa 30.10.2014 a 16.03.2015 v časti tretej vety navrhovaného petitu,
ktorá znie: "Súd zakazuje odporcovi ďalšie neoprávnené zásahy do jeho záhrady, zdržať sa akýchkoľvek
činností, ktorými môže navrhovateľovi spôsobiť škodu to chemickými zásahmi, nedovoleným zásahom
do ovocných stromov a krov, prehadzovaním rozličných predmetov cez plot do záhrady, prehadzovaním
jedov do dvornej časti domu a pod." odmieta. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie. Krajský

súd v Trnave uznesením č.k. 9Co/173/2016-71 zo dňa 13.06.2017 napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v časti označenia odmietnutého podania žalobcu zmenil tak, že odmietnuté podanie označuje
ako "podanie žalobcu zo dňa 27.1.2014, v znení doplnení doručeným dňa 30.10.2014 a 16.3.2015 a vo
zvyšnej časti napadnuté uznesenie potvrdil.

4. Žalobca v replike uviedol, že vybudovanie vizuálnej a akustickej bariéry malo čiastočne chrániť pri
vykonávaní trestnej činnosti vo dvore žalovaného. Týmto činom došlo k narušeniu pokojného stavu, čo
pretrváva dlhé roky. Oplotenie časti úžitkovej záhrady nemá nič spoločné s občianskym spolunažívaním,
oni na záhrade nič nepestujú okrem ovocných stromov a buriny. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku a bola mu uložená pokuta žalobca uviedol, že k vulgárnemu

atakovaniu došlo zo strany manželky a nevesty žalovaného, keď ho prepadli na ulici, polícia žiadne
opľutie auta nezistila. Bola to špinavá spolupráca nevesty s výmyslami nepríčetnej A. C., ktorá trpí
ťažkým stavom paranoidy - kverulantstvom. Uvedená udalosť nesúvisí s predmetom oplotenia. K
tvrdeniužalovaného,žežalobcasadopustilfyzickéhonásiliavočimanželkežalovanéhožalobcauviedol,
že to on bol fyzicky napadnutý, trhala mu barlu z ruky, žiadne zranenia nespôsobil a nesúvisí to s

predmetom oplotenia. Žalobca trvá na neodkladnej likvidácii plechového oplotenia (zdvojené oplotenie),
zostane oplotenie pletivové ako dlhé desaťročia predtým za účelom efektívneho využitia ornej pôdy a
úžitku z nej. Žalovaný vykonal meranie šírky tieňa spôsobeného plechovým oplotením (zatienením),
merania boli vykonané na tom istom mieste presne o 12.00 hod.: 9.3.2015 - XXX cm, 21.3.2015 - XXX
cm, 21.4.2015 - XXX cm, 31.5.2015 - XXX cm, 26.6.2015 - XX cm. Žalobca teda žiada náhradu škody

za nemožnosť využitia XX m2 pôdy.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že pletivový plot medzi jeho pozemkom a pozemkom žalobcu bol vo
vlastníctve žalovaného. Plechové oplotenie je vysoké X,XX m a v žiadnom prípade nedochádza k
situácii, aby bol susedný pozemok negatívne ovplyvnený. Žalovaný nevie, z akej kriminálnej činnosti

ho žalobca obviňuje. Žalobca v čase od mája do októbra 2017 oplotenie zhodil a chlapom, ktorý ho
opravovali povedal, aby to nerobili, že aj tak ho zhodí znovu. Žalobca má pritom taký istý plechový plot
od ďalších susedov, ktorý postavil on sám. Svojou činnosťou počas odstraňovania plechového oplotenia
spôsobil žalobca žalovanému škodu aj na výsadbe v záhrade, zlikvidoval 50 kríkov malín, černice,záhon kvetov. Žalobca im spôsobil aj ďalšie škody na dome. Žalovaný ako dôkaz predložil potvrdenie
Obvodného oddelenia Policajného zboru z 22.5.2014.

6. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 09.04.2019 žiadal pripustiť zmenu žaloby, nakoľko po
dôslednom sledovaní vyťažiteľnosti úrody na jeho záhrade za posledné tri roky je nútený upraviť výšku
vyčíslenej škody oproti výške uvedenej v žalobe (v reálnych podmienkach sa nedajú dosiahnuť výnosy
podľa úradov VÚRP) tak, že priemerný výnos zemiakov na 1 m2 je cca 5 kg, cena 0,8 eur/kg, úroda z
rozlohy 40 m2 predstavuje čiastku 40x5x0,80 = 160 eur. Priemerný výnos hrachu na 1 m2 je cca 0,4

kg, cena 3,2 eur/kg, úroda z rozlohy 40 m2 predstavuje čiastku 40x0,4x3,20 = 51,20 eur. Z uvedeného
vyplýva, že z rozlohy 40 m2 možno získať úrodu vo výške 211 eur ročne. Spôsobená škoda zatienením
rozlohy 40 m2 za obdobie rokov 2010 až 2017 vrátane je 8 x 211 = 1.688 eur. V dňoch medzi 16. až
18.11.2011 mu žalovaný otrávil psa, ktorý musel byť utratený na veterinárnej klinike dňa 19.11.2011,
ktorý úkon stál 27,59 eur, k tomu žalobca pripočítal cestovné do Trnavy a späť v sume 20 eur, kúpa
psa bola 100 eur, spoločenská hodnota psa bola 2.000 eur, spolu to činí 2.147 eur. Polícia to riešila

tak, že prípad odložila napriek svedeckým materiálom - manipulácia so škridlami na C. streche. V júli
2015 žalovaný rozstrihal úpony bohato zarodenej marhule na 4 kusy (biely koaxiálny kábel) a následne
aplikovalchemickýpostrek,čímdošlokvyhynutiumarhule.Privolanápolíciatoodfotilazviacerýchstrán,
C. to popreli aj napriek tomu, že ich plechové oplotenie bolo v mieste zásahu vyduté smerom k marhuli.
Hodnota uhynutého stromu je 80 eur, strata na následných úrodách je 160 eur, odhadom približne 240

eur. V júni 2018 žalovaný postriekal kukuricu a jahody v blízkosti spoločného plotu, čím spôsobil škodu
približne 60 eur. Žalobca tak žiada, aby mu žalovaný nahradil škodu vo výške 4.529 eur. Žalobca ako
dôkazy predložil fotografie č.l. 102 - 107.

7. Žalovaný k návrhu na zmenu žaloby uviedol, že žalobca ich obviňuje, že mu otrávili psa, jeho pes bol

vždy umiestnený vo voliére 2 x 2 metre, nikdy nebehal voľne po dvore. Ďalší žalobcov výmysel je, že
mu žalovaný postriekal marhuľu. Žalovaný nesúhlasí s náhradou škody na úrode, nič mu nepoškodil,
nepostriekal.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.1.2020 uviedol, že postavením oplotenia medzi pozemkami žalobcu

a žalovaného (záhradami nachádzajúcimi sa za ich rodinnými domami) neporušil žiadnu právnu
povinnosť. Plot z plechových dielcov postavil žalobca na svojom pozemku pozdĺž spoločnej hranice s
pozemkom žalobcu, dosahoval výšku 180 cm (nie 210 cm ako tvrdí žalobca) a bol postavený priamo na
zemskom povrchu bez pevného spojenia so zemou. Realizáciu tohto oplotenia nie je možné považovať
za konanie v rozpore s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ochranu zákon poskytuje vlastníkovi

len vtedy, ak ide o zásah nad mieru primeranú pomerom. Na dedine je obvyklé, že pozemky tvoriace
dvory alebo záhrady pri rodinných domoch sa medzi sebou oddeľujú, resp. chránia oplotením a takéto
oplotenia súd bežné aj v A. C.. Žalobca sám má postavený kovový plot na opačnej strane svojho
pozemku susediaceho s pozemkom, na ktorom sa taktiež nachádza rodinný dom so záhradou, teda
by sa dalo povedať, že sám sa dopúšťa rovnakého konania, aké v žalobe označuje za protiprávne.

Pritom jeho plot má výšku 200 cm, teda je ešte vyšší ako ten žalovaného. Žalovaný nevie o tom,
že by nejakí obyvatelia obce mali v súvislosti s oplotením ich pozemkov také problémy, aké má
žalovaný so žalobcom. Žalovaný považuje tvrdenia a nároky žalovaného za účelové a absurdné. V
marci 2017 žalovaný zistil, že časť oplotenia leží spadnutá na jeho pozemku. Mal podozrenie, že
spojovací materiál niekto uvoľnil, preto privolal políciu. Spadnutú časť plota znovu nechal postaviť, avšak

o niekoľko dní ho opäť našiel na zemi. Do jesene 2017 sa postupne celé oplotenie dostalo na zem.
Písomné podanie žalobcu nazvané ako "Náhrada škody - Výpočet škody spôsobenej neoprávneným
oplotením - zatienením záhrady", ktoré tvorí prílohu č. 2 žaloby, je len laickým výpočtom žalobcu bez
odbornej argumentácie vychádzajúcej z odborných vedomostí a skúseností v danej oblasti (žalobca
je vzdelaním elektrotechnický inžinier). Nie je možné tvrdiť, že údajná slabšia úroda, resp. neúroda

bola následkom tienenia zo strany oplotenia žalovaného, keďže na úrodu plodín vplýva množstvo
objektívnych i subjektívnych faktorov - poveternostné podmienky, dostatok alebo nedostatok vlahy či
už v dôsledku slabých zrážok alebo nedostatočného zavlažovania pestovateľom, nedostatočné alebo
naopak nadmerné prihnojovanie, výskyt rôznych škodcov poškodzujúcich rastliny nadzemnej časti alebo
ich korene, výskyt chorôb rastlín a mnohé ďalšie. Okrem toho uvedené tvrdenia o výške škody v

žalobcovom výpočte škody sú len v hypotetickej rovine, žalobca neuviedol ani nepreukázal skutočné,
primeraným spôsobom zmerané výnosy z pestovaných plodín za obdobia predchádzajúce postaveniu
oplotenia, prípadne aj za obdobie od r. 2017, od ktorého už plot nestál, ale ležal na pozemku a netienil
jeho pozemok. Rovnako žalobca nepreukázal, že pri pestovaní plodín postupoval s prihliadnutím navšeobecne uznávané odborné poznatky a skúsenosti tak, ako to tá-ktorá plodina vyžaduje pre svoj
úspešný rast a vytváranie plodov. Z predmetného výpočtu škody nie je ani zrejmé, akým spôsobom
žalobca ustálil výšku údajnej škody, teda či uvedené sumy predstavujú ušlý zisk pre nemožnosť predaja

dopestovaných plodín, alebo predstavujú škodu spočívajúcu v tom, že musel tieto plodiny kupovať.
Pozemok žalobcu leží v zmysle platného Územného plánu obce A. C. v obytnej zóne, určenej na
výstavbu rodinných domov a nie na poľnohospodársku výrobu. Znehodnotenie záhrady oplotením
v súčasnej platnej legislatíve nerieši žiadny právny predpis, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu
oplotenia na záhradné plochy. Keďže teda nie sú stanovené príslušné kritériá, podľa ktorých by bolo

možné zhodnotiť zatienenie pôdy vplyvom realizácie oplotenia, nie je možné ani vyhodnotenie miery
zatienenia a prípadného spôsobenia škody na plodinách. Z uvedeného je nesporné, že na relevantné
určenie prípadnej existencie škody na pestovaných plodinách ako aj jej rozsahu v dôsledku údajného
nadmerného tienenia by bolo potrebné odborné posúdenie znalcom v príslušnom odbore, ktoré však
žalobca nepredložil. Žalobcom predložený hypotetický výpočet výšky škody a predložené fotografie
nepreukazujú odborne a objektívne ani vznik ani výšku údajnej škody a teda sú v predmetnom konaní

právne irelevantné. Aj keď žalobca nárok na náhradu škody v tejto časti nepreukázal, vznáša žalovaný
námietku premlčania uplatneného nároku za obdobie rokov 2010 - 2011. K nároku na náhradu škody
vo výške 2.147 eur za údajné nútené utratenie psa, ktorého žalovaný podľa tvrdenia žalobcu otrávil,
žalovaný uviedol, že toto je absolútne nepravdivé, ani žalovaný ani jeho manželka psa žalobcu neotrávili.
Nebolo by ani v ich fyzických možnostiach vhodiť jed (ani čokoľvek iné) do dvora žalobcu cez otvor

v streche, keďže obaja sú už starší ľudia s množstvom zdravotných problémov a jednoducho by
objektívne neboli schopní takých fyzických výkonov, aké uvádza žalobca. Príslušníkom PZ SR podali
vysvetlenie, žiadny príslušný orgán ich v tejto veci nekontaktoval. Pes bol utratený dňa 19.11. 2011 a
tento nárok na náhradu škody si uplatnil žalobca až podaním doručeným súdu dňa 9.4.2019 preto (aj
keď tvrdenia žalobcu odmieta ako nepravdivé a nárok na náhradu škody za nepreukázaný), vznáša

žalovaný námietku premlčania tohto nároku v zmysle § 106 ods. l Občianskeho zákonníka. Žalobca
taktiež uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 240 eur, ktorá mu údajne vznikla tým, že manželka
žalovaného rozstrihala biely koaxiálny kábel, ktorý použil na zviazanie konárov marhule a zároveň túto
marhuľu postriekali neurčenou chemickou látkou, v dôsledku čoho marhuľa uhynula. Uvedené tvrdenia
taktiež žalovaný odmieta ako nepravdivé. Manželka sa uvedeného konania nedopustila, nemala na to

žiadny dôvod a ani by nebola schopná fyzicky vykonať takýto skutok. V tom čase ešte ich záhrady
oddeľoval plechový plot vysoký XXX cm, po celej jeho dĺžke na jeho strane rástli pomerne veľké kríky
malín, manželka mala už v tom čase vážne zdravotné problémy, okrem toho meria iba XXX cm a
marhuľa stála vo vzdialenosti približne 2 m od plota na pozemku žalobcu. Uvedené údajné konanie
manželky žalobcu bolo predmetom správneho konania podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov, v ktorom Obvodný úrad R., odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa
4.9.2013 rozhodnutie č. ObU- TT-OVVS3-2013/11588, Pr.Č.: 1002/2013 Va, ktorým konanie zastavil z
dôvodu, že spáchanie skutku nebolo manželke preukázané. Žalobca si v tomto správnom konaní žiadny
nárok na náhradu škody neuplatnil, resp. uvádzal iba škodu na koaxiálnom kábli vo výške 2,50 eur,
ani tú však nepreukázal. Nárok na náhradu škody vo výške 60 eur, ktorá bola žalobcovi spôsobená

postrekom kukurice a jahôd žalovaný rovnako odmieta, opäť ide o nepravdivé tvrdenie, nikdy mu jeho
plodiny žiadnou chemickou látkou nepostriekal a nemá vedomosť o tom, že by toto údajné konanie a ním
spôsobená údajná škoda bola predmetom vyšetrovania ani prejednania príslušnými orgánmi v zmysle
všeobecne záväzných právnych predpisov SR. Žalobca svoje tvrdenia a nároky uvedené v žalobe a
ďalších podaniach právne relevantným spôsobom nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno o

vzniku zodpovednosti za škodu a teda jeho nároky na náhradu škody sú neopodstatnené a rovnako
považujezaneopodstatnenéanepreukázanéajostatnénárokyžalobcuapretonavrhuje,abysúdžalobu
zamietol v celom rozsahu. Žalovaný ako dôkazy predložil fotografie č.l. 127-136.

9. Podľa § 139 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobca môže

počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

10. Podľa § 140 ods.1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

11. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.12. Podľa § 143 ods. 1 CSP súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

13. Podľa § 143 ods. 3 CSP ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

14. Súd na pojednávaní dňa 03.03.2020 uznesením vyhláseným do zápisnice rozhodol o návrhu žalobcu
na zmenu žaloby tak, že súd pripustil zmenu žaloby urobenú podaním žalobcu zo dňa 8.4.2019,
doručeným súdu dňa 9.4.2019 v bode 1., spočívajúcu v rozšírení uplatneného práva a v zmene

skutkových tvrdení, že škoda spôsobená žalobcovi na úrode hrachu a zemiakov za obdobie od roku
2010 do roku 2017 je vo výške 1.688 eur, keď výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom
na konanie o zmenenej žalobe. Súd zároveň nepripustil zmenu žaloby urobenú podaním žalobcu zo
dňa 8.4.2019, doručeným súdu dňa 9.4.2019 v bode 2., spočívajúcu v uplatnení iných práv na náhradu
škody a to za otrávenie psa žalobcu vo výške 2.147 eur, za rozstrihanie úponov marhule žalobcu a
postriekanie chemikáliou vo výške 240 eur, za postriekanie kukurice a jahôd žalobcu vo výške 60 eur,

nakoľko výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keďže
žalobca si uplatnil nové nároky na náhradu škody.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom založených listinných dôkazov, a to výzvou
žalobcu žalovanému z 29.9.2013, výpočtom škody č.l. 15, fotografiami č.l. 6-7, geometrickým plánom

z 3.8.1987, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. C., informatívnou kópiou z mapy, odpoveďou Obvodného
úraduR.z8.12.2011,vyrozumenímObvodnéhoúraduR.z15.6.2012,predvolanímObvodnéhoúraduR.
na prejednanie priestupku z 16.4.2012, potvrdením Obvodného oddelenia Policajného zboru Jaslovské
Bohunice, lekárskou správou z 26.5.2014, predvolaním Okresného úradu R. z 29.07.2014, rozhodnutím
Obvodného úradu R. z 4.9.2013, fotografiami č.l. 45, 46, potvrdením Obvodného oddelenia Policajného

zboru z 22.5.2014, fotografiami č.l. 102 - 107, č.l. 127-136, keď pojednával v neprítomnosti žalovaného
v zmysle § 180 CSP, ktorý doručil súdu potvrdenie o hospitalizácii, avšak o odročenie pojednávania
nepožiadal a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

16. Žalobca na pojednávaní uviedol, že posledné vyjadrenie žalovaného je pamfletom, preto sa k nemu

nevyjadroval. Obsahom listu mu tvorca ubližuje a ponižuje ho, nazval ho elektrotechnickým inžinierom.
Nie je pravdou, že je oplotenie od roku 2017 zbúrané, 15 metrov je dolu, ale 5 metrov ešte stojí. Je
pravdou, že z druhej strany od druhých susedov je kovové oplotenie. So susedom sa žalobca dohodol v
čase búraco-stavebných prác, že vytyčovací náčrt z 19.9.1979, na ktorom je vyznačené cudzie oplotenie
žalobcovho pozemku, zbúrajú. Jedná sa o hospodársky dvor, ktorý oplocuje hliníkové oplotenie, toto

oplotenie neoplocuje záhradu. Ich záhrada začína až za hospodárskym dvorom. Hospodársky dvor bol
teda znovu oplotený. Na LV je vyznačené, že sa jedná o záhradu. Pôvodnú výšku škody žalobca stanovil
podľa Cenníka ÚPRV, podľa štatistických údajov Výskumného ústavu rastlinnej výroby v S.. Výpočet
náhrady škody opravil na základe reálnych výnosov, ktoré dokáže na záhrade vypestovať.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

20. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

22. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca s manželkou sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom R., katastrálnym

odbornom, pre k.ú. C., obec A. C., okres R. ako parc. č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2. Žalovaný s
manželkou sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom R., katastrálnym odbornom, pre k.ú. C., obec A. C., okres R. ako parc. č. XX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2. Medzi týmito pozemkami sa nachádza pletivový plot v dĺžke XXm, ktorý je
vo vlastníctve žalovaného. V roku 2009 žalovaný zhotovil k nemu ešte plechové oplotenie z plechových

dielcov bez pevného spojenia so zemou, ktoré je na pozemku žalovaného. Plechové oplotenie tieni na
časť záhrady žalobcu, pričom od roku 2017 je z troch štvrtín zbúrané. Medzi rodinou žalobcu a rodinou
žalovaného sú dlhodobo susedské spory. Uvedené skutkové tvrdenia boli v konaní nesporné. Žalobca
v konaní tvrdil, že plechový plot žalovaného má výšku XXX cm, žalovaný uvedené tvrdenie poprel a
uviedol, že jeho plot má výšku XXX cm. Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadny

dôkaz, tvrdenia strán sporu boli zhodné len čo do výšky XXX cm, preto súd považoval za preukázané,
že plechový plot žalovaného je vysoký XXX cm.

26. Žalobca tvrdil, že plechový plot žalovaného neoprávnene tieni na časť záhrady žalobcu vo výmere
XX m2. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobca predložil jednu fotografiu - prílohu č 3 (č.l. 6), na ktorej

je zobrazená spodná časť plota, rastliny (kukurica a reďkovka) a rukou dopísaný dátum vyhotovenia.
Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu poprel a uviedol, že jeho plechový plot netieni žalobcovi
nad mieru primeranú pomerom, oplotenie netieni na pozemok žalobcu po celý deň, ale vznik tieňa závisí
od polohy slnka na oblohe a časť dňa vrhá tieň na pozemok žalovaného, pričom postavením oplotenia
neporušil žiadnu právnu povinnosť, z jeho strany ide len o bežné správanie spojené s obvyklým užívaním

nehnuteľností. Žalovaný teda tvrdenia žalobcu účinne poprel, avšak žalobca na preukázanie svojho
tvrdenia nepredložil ani neoznačil žiadny iný dôkaz okrem uvedenej fotografie, preto súd nepovažoval
za preukázané, že plechový plot žalovaného tieni na časť záhrady žalobcu vo výmere XX m2 nad mieru
primeranú pomerom, ani že žalovaný pri vybudovaní plechového oplotenia porušil právnu povinnosť.

27. Žalovaný tvrdil, že v obci A. C. je bežné, že dvory a záhrady pri rodinných domoch sa medzi sebou
oddeľujú a preukázal to fotografiou plotu z betónových tvárnic (č.l. 127). Zároveň žalovaný tvrdil, že
obdobný hliníkový plot postavil aj sám žalobca na druhej strane svojho pozemku a to dokonca vo vyššej
výške ako plot žalovaného, cca XXX cm a preukázal to fotografiami č.l. 128-129. Uvedené potvrdil aj
žalobca vo svojom vyjadrení na pojednávaní a dodal, že jeho plot ale neoplocuje záhradu suseda, ale

hospodársky dvor. Z uvedeného vyplýva, že v obci A. C. majú obyvatelia postavené plné oplotenia medzi
pozemkami do výšky cca XXX cm.

28. Súd ďalej nemal za preukázané ani to, že žalobcovi sa v dôsledku tienenia oplotením žalovaného
urodilomenejzemiakovamenejhrachuvobdobírokov2010až2017aanito,ževýškatýmtospôsobenej

škody je 1.688 eur. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu poprel a uviedol, že jeho plot tieni
žalobcovi len časť dňa a na úrodu vplývajú aj iné faktory, nielen slnečný svit a že na výpočet ušlého zisku
sú potrebné odborné znalosti, ktoré žalobca nemá a jeho vlastný výpočet toto nepreukazuje. Súd sa s
týmtotvrdenímžalovanéhostotožnil,nakoľkonaposúdenieskutočnosti,čiaakoovplyvňujeobmedzenie
slnečného žiarenia, ktoré spôsobuje oplotenie žalovaného, úrodu zemiakov a hrachu na danom mieste

a v danom čase, ako aj na posúdenie výšky ušlého zisku na tejto úrode, sú naozaj potrebné odborné
znalosti, ktoré nemá ani súd, avšak žalobca na preukázanie týchto sporných skutočnosti nepredložil
žiadny dôkaz ani žiadny dôkaz nenavrhol vykonať, keď subjektívny výpočet žalobcu takýmto dôkazom
nie je.29. Nárok žalobcu súd posudzoval ako nárok na ochranu vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka a ako nárok na zaplatenie ušlého zisku podľa § 442 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

30. Všeobecnými východiskami pre posudzovanie susedských práv by malo byť rovnaké postavenie
každého vlastníka a racionálny výkon vlastníckych oprávnení spojený so vzájomnou toleranciou a
reciprocitou. Je logické, že výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemožno izolovať od výkonu

vlastníckeho práva k susediacim nehnuteľnostiam a to v podstate bez ohľadu na ich stavebnotechnické
oddelenie. Obsahom susedských práv je ochrana pred takým neoprávneným výkonom vlastníckeho
práva, ktorý presahuje hranice vlastníkovej nehnuteľnosti alebo pôsobí mimo nej, teda ochrana proti
tzv. imisiám. Imisie sú neoprávnené až keď dosahujú zákonom stanovený kvalifikačný moment. Inak
povedané, zásah do vlastníctva iného, ktorého realizácia síce už nie je súladná s optimálnym stavom,
avšakešteneprekročilamedzedovolenéhosprávania,nemápovahuneoprávnenejimisie....Neprípustný

výkon vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený v § 127 ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a nemožno ňou vzniknuté tienenie
považovať za obťažovanie v zmysle § 127 <. v ktorom súd uviedol,
že zistenie výšky ušlého zisku nie je otázkou právnou ale otázkou skutkovou, ktorá musí mať svoj
základ v zistenom skutkovom stave. Preto aj záver súdov priznávajúcich náhradu ušlého zisku musí byť
založený na konkrétnych skutkových okolnostiach, z ktorých bude bezpečne preukázané, že poškodenýby žalovaný ušlý zisk za pravidelného chodu veci skutočne dosiahol nebyť škodovej udalosti. Ušlý zisk je
stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu,
žepravdepodobnosťdosiahnutiaziskuupoškodenéhojesohľadomnaexistujúceokolnostitohoktorého

prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. Bremeno tvrdenia a preukázania týchto okolností
leží výlučne na poškodenom.

39. Ani podľa novšieho uznesenia ústavného súdu SR z roku 2017, sp. zn. I. ÚS 478/2017-11
nepostačuje pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti.

40. Žalovaný v konaní popieral, že by porušil nejakú právnu povinnosť. Tak ako súd už skôr uviedol,
v žiadnom právnom predpise nie sú stanovené maximálne rozmery pre výšku oplotenia medzi
pozemkami, tieto môže, ale nemusí stanovovať územný plán obce. Žalobca však netvrdil a ani
nepreukázal, že by žalovaný postavil oplotenie v rozpore s právnymi predpismi ani že by územný plán
obce A. C. stanovil rozmery oplotení v obci ani že by porušil nejakú inú právnu povinnosť, preto nebol

splnený prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody a to porušenie právnej povinnosti.

41. Súd nemal preukázané ani ďalšie dve podmienky vzniku nároku na náhradu škody a to vznik škody
a príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, keď žalobca nepreukázal,
že žalobcovi sa v dôsledku tienenia oplotením žalovaného urodilo menej zemiakov a menej hrachu

v období rokov 2010 až 2017 a ani to, že výška týmto spôsobenej škody je 1.688 eur. Žalovaný
uvedené skutkové tvrdenia žalobcu poprel a uviedol, že jeho plot tieni žalobcovi len časť dňa a na úrodu
vplývajú aj iné faktory, nielen slnečný svit a že na výpočet ušlého zisku sú potrebné odborné znalosti,
ktoré žalobca nemá a jeho vlastný výpočet toto nepreukazuje. Súd sa s týmto tvrdením žalovaného
stotožnil, nakoľko na posúdenie skutočnosti, či a ako ovplyvňuje obmedzenie slnečného žiarenia, ktoré

spôsobuje oplotenie žalovaného, úrodu zemiakov a hrachu na danom mieste a v danom čase, ako aj na
posúdenie výšky ušlého zisku na tejto úrode, sú naozaj potrebné odborné znalosti, ktoré nemá ani súd,
avšak žalobca na preukázanie týchto sporných skutočnosti nepredložil žiadny dôkaz ani žiadny dôkaz
nenavrhol vykonať, keď subjektívny výpočet žalobcu takýmto dôkazom nie je.

42. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

43. Žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), ani vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou, preto súd žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

44. Po vyhlásení uznesenia na pojednávaní, ktorým súd rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby,

žalobca na otázku súdu, či chce žalobca urobiť nejaký procesný úkon, keďže pôvodne sa domáhal
zaplatenia sumy 4.900 eur a po pripustení a zároveň nepripustení zmeny žaloby žiada zaplatiť sumu
1.688 eur uviedol, že nakoľko mu nebude vrátený súdny poplatok, tak žiadny procesný úkon vo vzťahu
predmetu žaloby nerobí. Preto súd žalobu aj vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 3.212 eur zamietol
ako nedôvodnú.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.