Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/645/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711213996
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Petruška
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8711213996.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Poprad, Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad proti povinnému: Zdeno Koky - VANSTAV, s miestom
podnikania Filická 77/21, 058 01 Poprad - Gánovce, IČO: 40 326 802, vedenou súdnym exekútorom
Mgr. Martinom Petruškom, Exekútorský úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné pod EX
3710/2011, o vymoženie 236,09 s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.06.2020 zrušuje.

II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Na návrh oprávneného sa dňa 17.10.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie
sumy 236,09 eur, a to za základne právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia

Sociálnejpoisťovneč.700-3010124306-GC04/06zodňa23.06.2006.Súdvydalpoverenienavykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora dňa 09.11.2011, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.01.2012.

2. Dňa 30.09.2016 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku oprávneného.

3. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných
konaní (ďalej len ZoUNEK). Keďže súd o podnete súdneho exekútora zo dňa 21.09.2016 pred
nadobudnutím účinnosti ZoUNEK-u nerozhodol, súdny exekútor pristúpil k posúdeniu podmienok na
zastavenie exekúcie zo zákona v rámci jemu zverených právomocí.

4. Dňa 28.06.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa zákona č.
233/2019Z.z.oukončeníniektorýchexekučnýchkonaníaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalej
len „ZoUNEK“), účinného od dňa 01.01.2020, pretože podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK od doručenia
poverenia na vykonanie exekúcie uplynula rozhodná doba piatich rokov, k predĺženiu rozhodnej doby
nedošlo a nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.

5. Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal oprávnený námietky, ktoré odôvodnil tým,
že vyhlásením konkurzu na majetok povinného bola exekúcia zastavená pred účinnosťou zákona č.
233/2019 Z. z. Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol, aby súd upovedomenie o zastavení starej
exekúcie zrušil.

6. Súdny exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej

exekúcie uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie vydal z dôvodu opatrnosti a zachovania
lehoty na vydanie upovedomenia, aby v dôsledku rozdielnych postupov na jednotlivých súdoch nestratilnárok na náhradu trov exekúcie. Podľa názoru exekútora je povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade
trov exekúcie, pretože exekúcia bola zastavená ex lege dňom vyhlásenia konkurzu. Exekútor zároveň
poukázal na ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

na majetok bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného
odkladu rozhodne o ich výške.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá z. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 1 ZoUNEK, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred
1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak

a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po
oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal
len majetok nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo

d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;
na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

10. Podľa § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v
rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky.

Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

11. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží
exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie
námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

12. Podľa § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie
o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne.
Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému
a exekútorovi.

13. Pre prípad vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom (napr. v
prípade vydania upovedomenia predčasne alebo bez splnenia podmienok zákonných predpokladov
pre zastavenie starej exekúcie) zákon poskytol oprávnenému opravný prostriedok vo forme námietok.
Súčasne sa upravil aktívnu procesnú legitimáciu na podanie námietok v prospech oprávneného, lehotu a

miesto na ich podanie, ako aj spôsob, akým sa súd (súd, ktorý vedie exekučné konanie podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017) vysporiada s podanými námietkami proti upovedomeniu o zastavení starej
exekúcie.

14. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo súdnym exekútorom vydané dňa 28.06.2020,

oprávnenému bolo doručené toho istého dňa, t. j. 28.06.2020. Námietky oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie boli doručené súdneho exekútorovi dňa 10.07.2020, súd
teda konštatuje, že oprávnený podal námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie včas, t.
j. v zákonnej lehote.

15. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 ZoUNEK je nesporné, že námietky
oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie sú prípustné, pokiaľ smerujú voči
upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydanému v rozpore so zákonom, pričom rozpor
upovedomenia by mal spočívať v tom, že k zastaveniu exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o
starú exekúciu v zmysle § 2 ods. 1 ZoUNEK, alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej

exekúcie vydaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie16. Súd mal z príslušných registrov za preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.
1K/12/2017 zo dňa 10.04.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - povinného. Uvedené
uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 73/2018 dňa 16.04.2018.

17. Podľa § 48 prvá veta z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú.

18. Vzhľadom na uvedené mal súd teda za preukázané, že na majetok povinného bol po začatí
exekúcie vyhlásený konkurz. Z vyššie citovaného ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii vyplýva, že začatie konkurzu vyhláseného podľa tohto zákona spôsobuje zastavenie
exekučného konania na všetok majetok podliehajúci exekúcii. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením
konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekúcie ex lege, t. j. zastavenie exekučného konania nastáva

vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie.
Keďže nemožno platne a účinne zastaviť už raz zastavené konanie, súdny exekútor nemohol a nemal
vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie, a to ani „z dôvodu opatrnosti“, nakoľko táto bola
zastavená priamo zo zákona.

19. Keďže mal súd preukázané, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore
zo zákonom č. 233/2019 Z. z., považoval námietky oprávneného za dôvodné, a preto rozhodol tak, že
upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil.

20. Nakoľko mal súd preukázané ex offo zastavenie exekučného konania vyhlásením konkurzu v zmysle

§ 48 cit. zákona a upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo zrušené, pristúpil k rozhodovaniu o
náhrade trov exekúcie, pretože o trovách exekúcie doposiaľ rozhodnuté nebolo.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, náklady podľa § 196
uhrádza povinný.

23. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

24. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak sa exekúcia zastaví z

dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak
ide o vykonanie exekúcie na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil

25. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného

bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

26. Exekučné konanie sa začalo dňa 17.10.2011, t. j. dňom doručenia návrhu oprávneného na vykonania
exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie
znáša oprávnený, však bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým
sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,aktorýupravil
rozhodovanie súdu o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného. Vzhľadom na skutočnosť,

že tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke, súd pri rozhodovaní o náhrade trov
exekúcie musel ustáliť, ktorú právnu úpravu použiť. I keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku
formou intertemporálneho ustanovenia, exekučný súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že exekučné
konanie začalo dňa 17.10.2011, teda pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do31.12.2011,nakoľkoprirozhodovaníonáhradetrovexekúcieideorozhodovaniesíceprocesnéhopráva,
ktoré však má materiálnu povahu. K tejto otázke už zaujal stanovisko Ústavný súd SR.

27. Charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej
intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré
boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať
pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj
v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu

v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie
subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do
konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných
mu už pri začatí konania, bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie), a že tieto nebudú
menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená
a teda nová právna úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu.

28. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania ako účastník) a
preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov
musí zostať nezmenená.

29. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
568/2016 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorého: „Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o
rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva
pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej
zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím

novelizovaných znení procesných predpisov.“

30. Nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a
reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého súd rozhodoval
(t. j. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania), na základe analógie

procesného práva postupoval podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia
exekúcie) a rozhodoval o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie.

31. Súd nepopiera, že súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli
s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal. Nič na tom nemení ani zastavenie

exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Pri náhrade trov exekúcie
v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka.

32. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní
uspokojiť podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter

pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Pokiaľ teda v danom exekučnom
konaní exekútorovi vznikla proti povinnému, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, pohľadávka
titulom trov exekúcie, súdny exekútor si ju mal prihlásiť ako pohľadávku proti podstate v konkurznom
konaní (per analogiam § 48 druhá veta z. č. 7/2005 Z. z.) a nie požadovať náhradu vyčíslených trov
exekúcie od oprávneného.

33. Súd skúmal, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné
zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie.

34. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného na náhradu trov

exekúcie v prípade jeho zavinenia. Oprávnený však nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas
exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

35. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekučné konanie bolo zastavené ex lege, z
dôvodu vyhlásenia konkurzu. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ide o iný dôvod zastavenia exekúcie,
ako pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, čo nakoniec vyplývaaj z novelizácie ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kde pri každom type zastavenia exekúcie je
náhrada trov exekúcie upravená inak.

36. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi ani náhradu trov exekúcie
oprávneným.

37. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate

monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou
charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na
vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie
aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného,
resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie
súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V

tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele
proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj I. ÚS 191/06, I. ÚS
199/07, III. ÚS 351/07, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike
č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 423/2008, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na

seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností
súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol
na vykonávanie exekúcií).“

38. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a

náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde
v 3 vyhotoveniach. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho
sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom

na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.