Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276258
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:6118276258.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: F. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa
N., Ulica Z. X. XXXX/X, zastúpeného spoločnosťou: AGM partners s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Bratislava - Staré Mesto, Hlavné námestie 3, IČO: 47 258 586, proti žalovanému: F. W., nar.
X.X.XXXX, adresa N., Ulica Z. XXXX/X, zastúpenému advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom
Trnava, Hlavná 44, o zaplatenie 3.200,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č. k. 20C/113/2018-81 zo dňa 10.9.2019 - vo vyhovujúcej časti (výrok I.) a v
časti o náhrade trov konania (výrok III.), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. m e n í tak, že
žalobu o zaplatenie sumy 3.200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.200,- Eur
od 17.5.2019 až do zaplatenia z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
3.200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 3.200,- Eur od 17.5.2019
až do zaplatenia, to všetko v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, výrokom II.

vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v rozsahu 90,44 % trov, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím
vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, § 124, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1,
2, § 139 ods. 2, 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP , čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy SR, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

3. Súd prvej inštancie argumentoval tým, že mal nesporne preukázané spoluvlastníctvo žalobcu a
žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam. Rovnako bola nesporná aj hodnota prípadného obohatenia,
ktorú mal súd preukázanú z vyjadrenia realitnej kancelárie na 600,- Eur mesačne, a ktorú žalovaný
nerozporoval, a teda na spoluvlastnícky podiel žalovaného by predstavovala hodnota 180,- Eur
mesačne a obohatenie hodnotu 420,- Eur. Z nesporných tvrdení plynie, že žalobca sa domáha
náhrady za nadužívanie majetku za obdobie máj 2017 až december 2017, t.j. 8 mesiacov x 400,- Eur

(uplatnená suma), t.j. 3.200,- Eur. Súd posúdil sumu požadovanú ako nadužívanie za nespornú, nakoľko
žalovaný nerozporoval jej výšku počas konania, ako ani neuvádzal, iné hodnoty, ktoré by odôvodňovali
skúmať uvedenú sumu, pričom svoju obranu postavil na tom, že nehnuteľnosť užíva len v rozsahu
zodpovedajúcom jeho podielu. Rovnako nespornou skutočnosťou v konaní je, že žalobca nemá odnehnuteľnosti kľúče, ako aj skutočnosť, že dlhodobo prebiehajú spory medzi stranami, a to jednak o
vyporiadanie nehnuteľností v spoluvlastníctve, ako aj náhrady za nadužívanie nehnuteľností v inom
konaní. Žalobca právne odôvodnil svoj nárok bezdôvodným obohatením zo strany žalovaného, ktorý

ako menšinový spoluvlastník užíva celý majetok. Súd konštatoval, že nie je viazaný právnym posúdením
uvedeným v žalobe a otázka právneho posúdenia skutkovo zdôvodneného nároku je na strane súdu.
Žalobca riadne skutkovo zdôvodnil žalobu, kde uviedol, že je spoluvlastník nehnuteľnosti, pričom je mu
bránené v užívaní nehnuteľnosti žalovaným ako menšinovým spoluvlastníkom. Súd vec posúdil podľa
§ 136 ako aj § 137 Občianskeho zákonníka, ktoré vymedzujú rozsah oprávnení k nehnuteľnosti. Súd

tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa
27.10.2010, ktoré aj v odôvodnení cituje.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z vykonaného dokazovania (nesporných skutkových tvrdení)
mal preukázané, že žalovaný je jedinou osobou, ktorá má od nehnuteľnosti kľúče, pričom súčasne
žalovaný zamedzil vstupu osôb, ktoré poveril údržbou (odstraňovaním konárov, resp. náletových drevín

a rastlín), a to tak že na nich zavolal políciu. Rovnako zamedzil vstupu osôb poverených žalobcom vo
vzťahu k úpravám nehnuteľnosti, ktoré by mali slúžiť na ich stavebnú úpravu na sklad listín, čo sám
žalovaný potvrdil mimo iné aj v záverečnej reči. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný reálne neumožňuje užívať nehnuteľnosti v rozsahu primeranom
podielu žalobcovi, pričom následne je už právne nevýznamné, v akom rozsahu užíva nehnuteľnosť

sám žalovaný. Súd má za to, že v súlade s článkom 20 ods. 3 Ústavy SR, každý má právo užívať
nehnuteľnosť, ktorej je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom a vtedy v primeranom rozsahu, pričom ak mu
druhý spoluvlastník v tom bráni, tak tento postupuje v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako aj Čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy SR, a teda takéto konanie nepožíva právnu ochranu nakoľko je v
rozpore s dobrými mravmi, ako aj ústavnými právami. Žalovaný nemusí užívať väčšiu časť domu, resp.

pozemku, ako jej jeho spoluvlastnícky podiel, ak však reálne bráni v užívaní nehnuteľnosti druhému
spoluvlastníkovitaknapĺňadôvodnosťtejtožaloby,leboreálneznemožnilužívanienehnuteľnosti,apreto
je povinný za to platiť náhradu. Keďže bolo preukázané, že žalovaný reálne bránil užívaniu nehnuteľnosti
žalobcovi v primeranom rozsahu, či už neposkytnutím kľúčov, znemožneniu prístupu prostredníctvom
polície, uzamknutím budovy, tak súd nemal inú možnosť, ako žalobe vyhovieť v požadovanej čiastke

3.200,- Eur, prestavujúcej náhradu 8x 400,- Eur za obdobie od mája 2017 do decembra 2017, kedy
hodnota prípadného prenájmu obdobnej nehnuteľnosti by predstavovala sumu 600,- Eur (nesporná a
súčasne preukázaná). Súd k argumentácii žalovaného, že žalobca kľúče nežiadal konštatuje, že táto po
nevpustení oprávneného spoluvlastníka po viacerých rokoch súdnych sporov, kedy už jedno konanie o
vyplatenie takéhoto nároku prebieha je nedôvodná a v presnom opaku k skutkovému stavu. Rovnako

ako argumentácia o platení výdavkov na nehnuteľnosť, kde žalobcu nevpustí nemá na uvedené vplyv,
keďže nehnuteľnosť je vo faktickej moci žalovaného, bez ohľadu na to, koľko z nej reálne užíva. Súd
ďalšie navrhované dôkazy nevykonal, nakoľko ich považoval za nepodstatné pre vec samu vzhľadom
na zistený stav a ich vykonávanie by bolo nehospodárne (ohliadka, pripojenie iných súdnych spisov),
pričom sporové strany pred ukončením dokazovania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.

5. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania prvoinštančný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania v požadovanej výške, avšak od momentu doručenia žaloby (platobného rozkazu) + 2 dva dní,
nakoľko žalovaný mohol nasledujúci deň po doručení platobného rozkazu plniť dobrovoľne (doručený
15.5.2019, dobrovoľné plnenie mohlo byť 16.5.2019 až následne by bol žalovaný v omeškaní), a teda

až následne sa dostal žalovaný do omeškania, t.j. dňa , ktorý nastal dňa 17.5.2019, nakoľko súd nemá
preukázané, že žalobca by bol vyzýval žalovaného na zaplatenie pred podaním žalobného návrhu,
a teda úroky z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a vo zvyšku žalobu
zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania strán súd prvej inštancie rozhodol tak, že nárok na ich náhradu
má žalobca ako úspešnejšia strana v konaní a to pomerom úspechu a neúspechu tak, že mu priznal
náhradu v rozsahu 90,44%.

7. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný a to vo výrokoch

I. a III. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100%.
Svojeodvolanieodôvodnilodvolacímidôvodmipodľa§365ods.1písm.b),d),f)ah)CSP.Predovšetkým
poukázal na to, že je absolútne nelogické, aby súd vychádzal z úvah, že žalobca nemá od nehnuteľnostikľúče. Poukázal, že žalobca je osoba skúsená a zdatná v oblasti nehnuteľností, k čomu predložil výpis z
obchodného registra SR. Má za to, že dispozícia s kľúčom od nehnuteľnosti, ktorej je v danom prípade
žalobca vlastníkom, nezávisí od nikoho a už vôbec nie od neho. Ide o samostatné a neodňateľné právo

tejto osoby ako vlastníka a to na vstup a kľúč, ktoré si môže zabezpečiť aj bez súdneho konania.
Žalobcovi v užívaní nehnuteľnosti bránené nie je a ani nebolo, okrem prípadu, keď mali vstupovať na
pozemok tretie osoby a vykonávať búracie práce a vypilovať stromy, vtedy privolal políciu. Žalobca
fakticky nepodnikol žiadne konkrétne kroky, ktoré by ho mali ako vlastníka chrániť, resp. chrániť jeho
vlastnícke právo. Žiaden konkrétny krok v konaní ani označený a ani preukázaný nebol a teda táto

skutočnosť je prinajmenšom spornou. Nemôže byť tiež argumentované v jeho neprospech, že nemal
vpustiť tretie osoby upravovať nehnuteľnosti na sklad listín. Tu sa nejedená o bránenie žalobcovi v
užívaní nehnuteľnosti, resp. vo vstupe do nehnuteľností, ale špekuláciám žalobcu ako cez tretie osoby
rodinný dom a priľahlé nehnuteľnosti meniť, upravovať v neodsúhlasenom rozsahu, navyše žalobca
nepreukázal, že by tretie osoby k tomuto poveril.

8. Žalovaný v odvolaní poukázal i na to, že pokiaľ bezdôvodne žalobca sám nehnuteľnosť neužíva,
nemôže byť toto na jeho úkor a už vôbec nie v tom smere, že by mal žalobcovi vznikať nárok z údajného
nadužívania nehnuteľnosti. Popiera, že by mu bola doručená výzva žalobcu zo dňa 20.9.2018, ktorú
žalobca doložil až spolu s podaním zo dňa 11.4.2019. Žalobca zároveň nepreukázal, že by mu túto
doručoval, resp. doručil, nepredložil ani podací lístok a ani doručenku. Keďže táto výzva bola predložená

dodatočne bez stopy po doručovaní , vyvstáva podozrenie, že mohla byť iba dodatočne vystavená. Súd
sa zároveň vôbec nevyporiadal s rozhodnutiami NS SR, na ktoré poukázal, konkrétne s uznesením
NS SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 a sp. zn. 6Cdo/184/2010, rozsudkom sp. zn. 2Cz 54/79. Nebolo
žiadnym dokazovaním nepochybne preukázané, že by nehnuteľnosť užíval v rozsahu prevyšujúcom
jeho spoluvlastnícky podiel a taktiež ani to, že by výslovne žalobcovi „nedovoľoval“, resp. neumožňoval

nehnuteľnosť v žalobcovi prislúchajúcom podiele užívať. Súd síce poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 6Cdo/184/2010, ale závery tohto rozhodnutia hodnotí v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd
pritom sám v bode 10 odôvodnenia konštatuje, že spornou bola otázka rozsahu užívania nehnuteľnosti
žalovaným a vylúčenie žalobcu z užívania. Zároveň poukazuje na to, že v bode 10 odôvodnenia
rozsudku súd nedokončil vetu a nie je zrejmé, na čo sa teda pri dokazovaní zameral. Uvedené spôsobuje

nepreskúmateľnosťrozsudku.Dodal,žeopakovanežalobcuvyzvalkdohodeohľadomužívaniaaúpravy
majetkovo - právnych pomerov, avšak bez reakcie žalobcu a ochoty vec riešiť.

9. V ďalšom ešte žalovaný poukázal na to, že sám zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.9.2019
spochybnil výšku žalovanej istiny, keď uviedol, že je otáznym, akým spôsobom sa bude dokazovať

výška. Sám zároveň so žalobou ako takou opakovane a to nielen písomne, ale aj na pojednávaní,
nesúhlasil. Opakovane uviedol, že úhrada žalovanej istiny by bola pre neho likvidačná, čiže sporoval
aj túto. Má za to, že pri sporovaní celej žaloby ako takej, bola a je spornou aj istina čo do výšky a
vyčíslenia a teda súd túto nesprávne prevzal zo žaloby. Za pochybné považuje aj Stanovenie trhovej
hodnoty prenájmu nehnuteľnosti zo dňa 10.4.2018, ktoré mal vystaviť a spísať p. Jaromír Skukálek, ktorý

je spriaznenou osobou žalobcu, nakoľko sú spoločne spoločníkmi (žalobca a Mgr. Jaromír Skukálek)
obchodnej spoločnosti MEDIA MARKET TRNAVA, s.r.o. ako aj konateľmi tejto spoločnosti, t.j. spoločne
podnikajú. Takéto potvrdenie následne teda nie je objektívne a nie je ani relevantným podkladom
pre určenie výšky náhrady pri údajnom (a to nepreukázanom) nadužívaní. Zároveň poukazuje, že
predložené potvrdenia (č. l. 7, č. l. 72 a č. l 71), ktoré mala vystaviť totožná osoba, obsahujú evidentne

úplne odlišné podpisy, čo znovu vzbudzuje podozrenie a pochybnosti.

10. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom
právneho zástupcu písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Poukázal na to, že žalovaný počas celého konania tvrdil, že nehnuteľnosť užíva v rozsahu jeho

spoluvlastníckeho podielu. Toto tvrdenie sa ale nezakladá na pravde, pre súd bola v konaní kľúčovou
otázka, či mu žalovaný ako spoluvlastníkovi umožňuje užívať nehnuteľnosť alebo mu to je konaním
žalovaného znemožnené. Ako potvrdil sám žalovaný na pojednávaní konanom dňa 10.9.2019, sám
nemá kľúče od predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že si tieto môže
zabezpečiť je absurdné, nakoľko mu ich žalovaný neodovzdal za účelom vyhotovenia duplikátu, ani ho

nevpustil do domu za účelom prípadnej výmeny zámky na dverách. Nevie preto, akým iným spôsobom
by si tieto kľúče mohol zabezpečiť. Tiež mu nie je zrejmé, ako s týmto súvisí vyjadrenie žalovaného,
že on je osobou skúsenou a zdatnou v oblasti nehnuteľnosti, čo okrem iného žalovaný doložil výpisom
z obchodného registra. So žalovaným vedie spor ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctvak nehnuteľnostiam od roku 2012. Pokiaľ by bol žalovaný ochotný riešiť otázku užívania nehnuteľností
iným spôsobom, ako tým, ktoré je doposiaľ, teda že sám bezodplatne užíva celý dom a jeho do neho
nevpustí, nevynakladal by finančné prostriedky spojené so súdnym konaním a právnym zastúpením už

7 rokov. Zo strany žalovaného ide o zneužitie práva, pričom do patovej situácie je vstavaný on, nakoľko
je zo strany žalovaného dlhodobo a účelovo ukracovaný na svojich majetkových právach. Má za to,
že v konaní bolo nesporné, že mu nie je umožnený vstup do nehnuteľnosti, a táto je tak v plnej miere
využívaná výlučne žalovaným. Bolo a je v jeho záujme uviesť nehnuteľnosť do obývania schopného
stavu. Keď dal nehnuteľnosť vyčistiť, žalovaný zavolal na neho policajtov. Na znečistenie pozemku sa

pritom sťažujú aj susedia žalovaného. Z daného dôvodu prišla jemu a žalovanému výzva z mestského
úradu dostaviť sa na pozemok a tento vyčistiť. Žalovaný výzvu ignoroval. Žalovaný taktiež zamedzil na
pozemok vstup osôb, ktoré poveril k úpravám nehnuteľnosti, čo potvrdil aj sám žalovaný. V tomto smere
nešlo o žiadne špekulácie , ako cez tretie osoby meniť rodinný dom, ale o snahu udržať aspoň ako tak
nehnuteľnosť v schopnom stave, keďže žalovaný sa o uvedené nijak nepričiňuje. Tvrdenia žalovaného,
že sa riadne stará o nehnuteľnosť nie sú preto v žiadnom smere pravdivé. Pravdivým nie je ani tvrdenie

žalovaného, že mu nedoručil výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti. Poslednú výzvu mu adresoval dňa
20.9.2018, pričom túto žalovaný prevzal dňa 25.9.2018. Doručenku o prevzatí výzvy dokladá.

11. V závere vyjadrenia žalobca uviedol, že čo sa týka spochybnenia žalovaného o stanovení trhovej
hodnoty prenájmu nehnuteľnosti a následným doložením výpisu z obchodného registra uvádza, že

hodnota obohatenia, teda výška trhovej hodnoty bola v konaní nesporná a žalovaný túto nerozporoval.
Žalovaný v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali inú sumu, ani v tomto smere nenavrhol
žiadne dokazovanie. Pokiaľ teraz v podanom odvolaní spochybňuje určenie výšky náhrady pri užívaní
nehnuteľnosti a dokladá akékoľvek ďalšie dôkazy, nakoľko neboli tieto prostriedky procesnej obrany
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné ich v odvolaní použiť ani na ne prihliadať.

12. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zaslal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu písomné
stanovisko, v ktorom uviedol, že trvá na tom, že kľúče nemenil a teda žalobca mal k dispozícii kľúče,
ktorými by do domu vstúpiť mohol. Inak samozrejme mal možnosť si vstup a to hoci aj prostredníctvom
kľúčovej služby zabezpečiť, kedy by kľúčovej službe iba preukázal svoje podielové spoluvlastníctvo

listomvlastníctva,resp.tiežsamoholdomáhaťvstupuakospoluvlastníkazaasistenciepolície.Poukázal
na to, že t. č. je už právoplatne podielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadané a to rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 12.6.2019 č. k. 16C/69/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave zo dňa 8.1.2020 č. k. 24Co/156/20192, kedy práve do jeho výlučného vlastníctva bol prikázaný aj
predmetný rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúci v k. ú. N. sa na parc. č. 1761/1 zapísaný na LV č. XX

Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor a teda žalobca už nie je oprávnený na vstup do uvedenej
nehnuteľnosti a ani na jej užívanie. Naďalej sporuje doručenie výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti,
doručenka bola predložená z neznámych dôvodov až v odvolacom konaní, čo vyvoláva pochybnosti o
jej autenticite, ako aj spochybňuje pravosť podpisu uvedeného na doručenke.

13. V ďalšom žalovaný už len opakovane uvádza argumenty, na ktoré poukázal v odvolaní.

14. Žalobca k doručenému stanovisku žalovaného predložil prostredníctvom právneho zástupcu
písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spor, na ktorý poukazuje žalovaný, a v ktorom sa rozhodlo
rozsudkom sp. zn. 16C/69/2012, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/156/2019,

nemôže mať žiaden prínos pre rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného. Skutočnosť, že
žalovaný právoplatne nadobudol rodinný dom, ktorý pred tým preukázane užíval nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu a najmä preukázane mu bránil v jeho užívaní, nemá vplyv na posúdenie
dôvodnosti nároku uplatneného voči žalovanému v tomto konaní. Rozporovanie doručenia výzvy z
20.9.2018 na sprístupnenie nehnuteľnosti, ako aj jej doručenia, je žalovaným činené až ex post po

koncentrácii konania a navyše usvedčuje žalovaného z uvádzania nepravdivých tvrdení súdu. Ako
vyplýva z bodu 9 napadnutého rozsudku, predmetnú výzvu predložil súdu nielen on sám, ale aj žalovaný
na pojednávaní dňa 10.9.2019 ako dôkaz. Pritom okrem vlastného predloženia výzvy žalovaným, túto
čo do obsahu, ani čo do doručenia, žalovaný nenamietal. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa
10.9.2019 vyplýva to, čo súd zhrnul v bode 9 napadnutého rozsudku a ďalej z nej vyplýva (str. 2), „Súd

dopytuje žalovaného na doplnenie skut. tvrdení, ako reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 20.09.2018
žalovaný uvádza, že som nič neurobil.“. Teda je nesporné, že žalovaný obdržal výzvu na sprístupnenie
nehnuteľnosti a nehnuteľnosti ani napriek tomu nesprístupnil. Doručenku k výzve tak v konaní nebolopotrebné predkladať, nakoľko existencia výzvy, jej obsah, ani doručenie žalovanému, neboli nikdy
sporné.

15. K doručenému vyjadreniu sa žalovaný už ďalej nevyjadril.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel
k záveru, že rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné zmeniť a žalobu zamietnuť i v tejto
časti (§ 388 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobe žalobcu, ako väčšinového spoluvlastníka nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve
sporových strán v rozhodnom období, na zaplatenie náhrady za užívanie spoločnej veci výlučne
žalovaným nad rámec svojho podielu v prevažnej miere (okrem časti príslušenstva - uplatneného úroku

z omeškania) vyhovel.

18. Základnou otázkou v danej veci bolo zodpovedať, či žalovaný ako spoluvlastník v období od mája
2017 do decembra 2017 užíval dotknuté nehnuteľnosti v spoluvlastníctve sporových strán nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu, ako dôsledok neužívania týchto nehnuteľností žalobcom ako druhým

spoluvlastníkom.

19. Odvolací súd správne posudzoval uplatnený nárok podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Zároveň správne interpretoval toto ustanovenie

vychádzajúc z názoru, že ak spoluvlastník neužíva (nemôže užívať, lebo v tom spoluvlastník bráni)
spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, u druhého spoluvlastníka
dochádza k nadužívaniu spoločnej veci, t.j. k užívaniu väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než
ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.

20. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie
veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým
spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník

užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej
hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav
vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem situácie, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom
užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o
faktický stav. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v

rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 184/2010, súdom prvej inštancie
nesprávne vyloženého na danú právnu vec).

21. Dôkazné bremeno preukázania reálneho nadužívania dotknutých nehnuteľností žalovaným,
domáhania sa ich užívania žalobcom a bránenia žalovaným ich užívania žalobcom zaťažuje toho, kto
tvrdí, že došlo k vzniku nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu, t.j. žalobcu.22. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom pre sporového konanie je formulácia petitu
žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv. Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného

uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí
sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť
s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP <., pretože
daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu
podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch žaloby a
pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto

nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý
proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné, navyše obe procesné
strany sú od začiatku konania právne zastúpené.

26. Odvolací súd sa preto s odkazom na uvedené v ods. 21 a nasledujúcim vysvetlením bremena

tvrdenia a dôkazného bremena (v ods. 22 až 25) nemohol stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že:
„...žaloba je dôvodná, nakoľko žalovaný reálne neumožňuje užívať nehnuteľnosti v rozsahu primeranom
podielu žalobcovi, pričom následne je už právne nevýznamné, v ako rozsahu užíva nehnuteľnosť
sám žalovaný. Žalovaný nemusí užívať väčšiu časť domu, resp. pozemku, ako je jeho spoluvlastnícky
podiel, ak však reálne bráni v užívaní nehnuteľnosti druhému spoluvlastníkovi tak napĺňa dôvodnosť

tejto žaloby, lebo reálne znemožnil užívanie nehnuteľnosti, a preto je povinný za to platiť náhradu.
Keďže ako je uvedené vyššie bolo preukázané, že žalovaný reálne bránil užívaniu nehnuteľnosti
žalobcovi v primeranom rozsahu, či už neposkytnutím kľúčov, znemožneniu prístupu prostredníctvom
polície, uzamknutím budovy, tak súd nemal inú možnosť, ako žalobe vyhovieť...... Súd k argumentáciižalovaného, že žalobca kľúče nežiadal konštatuje, že táto po nevpustení oprávneného spoluvlastníka
po viacerých rokoch súdnych sporov, kedy už jedno konanie o vyplatenie takéhoto nároku prebieha je
nedôvodná a v presnom opaku k skutkovému stavu. Rovnako ako argumentácia o platení výdavkov

na nehnuteľnosť, kde žalobcu nevpustí, nemá na uvedené vplyv, keďže nehnuteľnosť je vo faktickej
moci žalovaného, bez ohľadu na to, koľko z nej reálne užíva. Súd ďalšie navrhované dôkazy nevykonal,
nakoľko ich považoval za nepodstatné pre vec samu vzhľadom na zistený stav a ich vykonávanie by
bolo nehospodárne (ohliadka, pripojenie iných súdnych spisov), pričom sporové strany pred ukončením
dokazovania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.“.

27. V prejednávanom spore bolo predovšetkým na žalobcovi, aby dôkaznými prostriedkami podľa
Civilného sporového poriadku (výsluchom strany, výsluchom svedka, listinami) preukázal reálne
nadužívanie dotknutých nehnuteľností žalovaným v období od mája do decembra 2017, domáhanie sa
ich užívania žalobcom v danom období a bránenie užívať nehnuteľnosti žalovanému žalobcom v danom
konkrétnom období, za ktoré obdobie si žalobca v spore uplatňuje nárok spoluvlastníka na náhradu za

neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.

28. Žalobca v žalobe a v predložených písomných podaniach uvedené rozhodné skutočnosti síce
tvrdí, žalovaný ich ale popiera, čím sa stali predmetom dokazovania. Žalobca, na ktorom leží bremeno
tvrdeniaabremenodôkazné,napreukázanietýchtorozhodujúcichskutočnostípredložilakodôkazvýzvu

adresovanú žalovanému na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 20.9.2018, navrhol vykonať ohliadku
nehnuteľnostínamiestesamom,tedaprezretiejejvonkajšiehoavnútornéhostavu,rozsahuzariadených
a užívaných izieb, z čoho bude zrejmé, že nehnuteľnosť nie je opravovaná, udržiavaná, chátra a súčasne
je celá obývaná žalovaným a dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/69/2012
ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva, z ktorého zápisníc, vyjadrení, podaní a výpovedí

sporových strán je zrejmé, že celá nehnuteľnosť je v užívaní výlučne žalovaného, teda nie len jej časť.
Iné dôkazy a návrhy na vykonanie dokazovania ohľadne rozhodných skutočností podľa predchádzajúce
odseku žalobca v spore nepredložil.

29. Pokiaľ ide o dôkaz ohliadkou, pre danú prejednávanú vec bez ďalších podporných dôkazov (napr.

výsluch svedkov, ale aj výsluch samotného žalobcu) by jej vykonanie bolo neúčelné, nakoľko ohliadkou
sa nezistí stav nehnuteľnosti a rozsah jej užívania žalovaným v rozhodnom období pre daný spor, t.j. v
období skoro spred dvoch rokov. Predložená výzva dátumovaná dňom 20.9.2018 nepreukazuje žiadosť
o sprístupnenie nehnuteľností v období máj až december 2017. Dokazovanie súdnym spisom z inej
právnej veci, len so všeobecným odkazom, že z jeho obsahu (zo zápisníc, vyjadrení, podaní a výpovedí

sporových strán, t.j. z nekonkretizovaných listín tohto súdneho spisu) je zrejmé, že celá nehnuteľnosť je
v užívaní výlučne žalovaného, je zase nekonkrétne a neurčité.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie je úlohou civilného súdu snažiť sa z vlastnej
iniciatívy hľadať v dôkazoch ako i v podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe a vykonávať

dokazovanie bez iniciatívy strany sporu, ktorej svedčí bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Treba
totiž zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca strane tvrdiacej istú skutočnosť, túto aj
preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní.

31. Pokiaľ aj žalovaný potvrdil súdu vedomosť o tom, že žalobca nemá kľúče od domovej nehnuteľnosti

(od pozemkov podľa žalovaného žalobca kľúče má mať), neznamená to bez ďalšieho tvrdeného
a preukázaného, že žalovaný žalobcovi bránil vstúpiť a užívať nehnuteľnosť v období od mája do
decembra 2017.

32. Na uvedenom nemohlo nič zmeniť ani žalovaným potvrdené nevpustenie osôb poverených

žalobcom, či už za účelom údržby pozemkov alebo vykonania stavebných úprav na domovej
nehnuteľnosti(inakprirelevantnomnamietanížalovaným,ženemalosvedčené,žedanéosobyskutočne
k vstupu žalobca poveril), keďže s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stalo v súvislosti s predloženou
výzvou žalobcu na sprístupnenie nehnuteľností z 20.9.2018, čo je mimo rozhodného obdobia pre danú
právnu vec. Ak sa tak malo stať skôr, z písomného podania žalobcu zo dňa 8.4.2019, ani z prednesu

jeho právneho zástupcu z pojednávania konaného dňa 10.9.2019 to nevyplýva.

33. Žalobca v spore netvrdil, že by žalovaný vymieňal zámky na nehnuteľnostiach, netvrdil ani to, že
kľúče od žalovaného žiadal, kedy, akým spôsobom a s akým výsledkom. Ak má byť žalobca vylúčenýz užívania spoločnej veci tým, že mu žalovaný nevydal kľúče, môže sa ako väčšinový spoluvlastník
samostatne domáhať vstupu do nehnuteľnosti. Predovšetkým ale musí preukázať reálne nadužívanie
dotknutých nehnuteľností žalovaným.

34.Nesplneniepovinnostitvrdiť,resp.nesplneniepovinnostirelevantnetvrdiť,akoajpovinnostidôkaznej
má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu, teda sa prejaví
v meritórnom rozhodnutí veci.

35. Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd použil iný
právny predpis ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval.

36. V danom spore potom niet pochýb o tom, že súd prvej inštancie požitím § 139 Občianskeho
zákonníka na zistený skutkový stav aplikoval na vec správnu právnu normu, ale nesprávne ho
interpretoval z hľadiska bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcu v spore, čím vec nesprávne
právne posúdil, čo bolo napravené odvolacím súdom predmetným rozhodnutím.

37. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, odvolací súd v súlade s § 388 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti o zaplatenie sumy 3.200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 3.200,- Eur od 17.5.2019 až do zaplatenia zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobný
nárok i v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,

ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

41. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenia, o nároku na náhradu trov konania odvolací súd
rozhodoltak,ževcelomrozsahuúspešnémužalovanémupriznalnároknanáhradatrovkonanianasúde

prvej inštancie aj na odvolacom súde vrátane trov konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

42. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).