Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204875
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818204875.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľky (manželky): X.. Z. Z.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Q., C. XX, právne zastúpená Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom, so sídlom
v Prievidzi, Nám. slobody 10, proti manželovi: E.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M., M. XX, právne
zastúpený JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Ruttkaya Nedeckého 12,

o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletým deťom: V., nar. XX.X.XXXX a X., nar.
X.X.XXXX na čas po rozvode, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. septembra
2019, č. k. 14P/47/2018-80 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku II., III., IV., V., VI. a súvisiacom výroku VII. o
trovách konania, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo manželky X.. Z. Z., rodenej
D., narodenej XX.X.XXXX a manžela E.. X. Z., narodeného XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v
Prievidzi, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Prievidza, vo zväzku 24, ročník 2008, na
strane 173, pod poradovým číslom 10, rozviedol. Výrokom II . maloletú V. Z., narodenú XX.X.XXXX a
maloletého X. Z., narodeného X.X.XXXX zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Výrokom III. určil, že striedavá osobná starostlivosť bude prebiehať v týždňových
intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých od nedele od 18,00
hod. párneho týždňa do pondelka do 08,00 hod. párneho týždňa, kedy ich odovzdá v príslušnom
školskom zariadení v čase do 08,00 hod. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých
v párnom týždni tak, že si maloletých vyzdvihne v školskom zariadení vždy v pondelok o 14,00 hod.
párneho týždňa a odovzdá ich matke v nedeľu párneho týždňa o 18,00 hod. Výrokom IV. výživné na

maloleté deti sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil. Výrokom V. upravil styk počas
letných prázdnin tak, že matka je oprávnená stretávať sa s deťmi počas letných prázdnin od 1.7. od
09,00 hod. do 15.7. do 19,00 hod., od 1.8. od 9,00 hod. do 15.8. do 19,00 hod. a otec je oprávnený
stretávať s maloletými deťmi od 16.7. od 9,00 hod. do 31.7. do 19,00 hod. a od 15.8. od 19,00 hod.
do 31.8. do 19,00 hod. a počas Vianočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletými
deťmi každý nepárny rok v čase od 23.12. od 09,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod. a od 31.12. od 18,00

hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 19,00 hod. a v párnom roku od 25.12. od 18,00 hod. do 31.12.
do 09,00 hod. Počas Vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý
párny rok v čase od 23.12. od 09,00 hod. do 25.12. do 18,00 hod. a od 31.12. od 18,00 hod. do 5.1.
nasledujúceho roka do 19,00 hod. a v nepárnom roku od 25.12. od 18,00 hod. do 31.12. do 09,00 hod.
Počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok budú maloleté deti u matky od Veľkonočného piatku od
09,00 hod. do Veľkonočného pondelku do 18,00 hod. a každý nepárny rok budú v rovnakom čase u

otca. Počas jarných prázdnin každý párny rok budú deti u otca od pondelka od 9,00 hod. do soboty
do 18,00 hod. a v nepárnom roku budú v rovnakom čase u matky. Rodič ktorý má mať maloleté detipodľa uvedenej úpravy styku u seba si deti vyzdvihne v stanovené dni a hodiny pred bytom druhého
rodiča a v stanovené dni a hodiny ich druhému rodičovi vráti. Každý z rodičov je povinný maloleté
deti na styk s druhým rodičom riadne a včas pripraviť a styk s maloletými umožniť. Výrokom VI. určil,

že trvalé bydlisko maloletých detí je rovnaké ako trvalé bydlisko matky. Matka je oprávnená poberať
prídavok na obe deti a uplatňovať si daňový bonus. Výrokom VII. rozhodol o trovách konania tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa ust. § 18, §
23 ods. 3, § 24 ods. 1 , 2, 4, § 24 ods. 2 druhá veta , § 25 ods. 2 , § 62 ods. 1,2, 6 Zákona o
rodine. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd rozviedol jej

manželstvo a upravil práva a povinnosti manželov ako rodičov k ich maloletým deťom. Z vykonaného
dokazovaniamalsúdzapreukázané,žemanželiauzatvorilimanželstvodňa19.1.2008vPrievidzi.Obaja
sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, u oboch ide o prvé manželstvo. Ich posledným spoločným
bydliskom je Mesto Prievidza. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: V., narodená XX.X.XXXX a
X., narodený X.X.XXXX. Manželia uzatvorili manželstvo z lásky po osemročnej známosti. Manželstvo
bolo spočiatku harmonické. Kríza v manželstve začala na konci roka 2016 a naplno prepukla v roku

2017. Navrhovateľka mala vtedy zdravotné problémy, bola operovaná a po prepustení z nemocnice
jej manžel oznámil, že už nechce v manželstve zotrvať. Manželka vidí príčinu rozvratu manželstva v
manželovom mimomanželskom vzťahu. Manžel naopak pripisuje rozvrat manželstva rozdielnosti pováh
oboch manželov a tvrdí, že jeho mimomanželský vzťah začal až v mesiaci júl 2017, t.j. až potom, čo
sa navrhovateľka aj s maloletými deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Súd dospel k záveru,

že príčin, ktoré spolupôsobili pri vzniku rozvratu manželstva účastníkov bolo viac. Prvotnou príčinou
bolo postupné ochladnutie vzťahov medzi manželmi. Nezhody, ktoré postupne vznikali sa nevyriešili,
naopak neskôr sa k nim pridružili ďalšie konflikty. Vyvrcholilo to napokon situáciou, keď mala manželka
zdravotné problémy v roku 2017 a manžel ju v tom čase nepodporil ale naopak, oznámil jej, že k nej
už nič necíti. Nebolo preukázané, či manželov mimomanželský vzťah začal už v tom čase, alebo až po

odsťahovaní navrhovateľky zo spoločnej domácnosti (t.j. po faktickom rozchode manželov), v každom
prípade prispel ku kríze manželstva a k jeho aktuálnemu stavu rozvratu. V súčasnosti už manželia
nežijú spolu a ani spolu nehospodária. Každý má zriadenú vlastnú domácnosť, pričom manžel býva so
svojou priateľkou. Manželia spolu riadne nekomunikujú a ani jeden z nich už nemá záujem za žiadnych
okolností obnoviť manželské spolužitie. Súd teda na základe vykonaného odkazovania dospel k záveru,

že vzťahy medzi účastníkmi konania ako manželmi sú trvalo narušené a rozvrátené. Manželstvo už
nemôže plniť svoj základný účel, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Rozvod manželstva je podľa názoru súdu aj v záujme maloletých
detí účastníkov, keďže harmonické manželské spolužitie rodičov už nie je možné obnoviť. Práva a
povinnosti rodičov k maloletým deťom boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/7/2017-193

zo dňa 20.9.2018, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej boli obe maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej V. sumou 170,-EUR
mesačne a na výživu maloletého X. sumou 130,-EUR mesačne. Rodičia si zároveň dohodou upravili
aj styk otca s maloletými deťmi. V návrhu na rozvod manželstva žiadala navrhovateľka ako matka
maloletých uvedenú úpravu zachovať aj naďalej. Vychádzala pritom z tvrdenia, že pomery maloletých

sa odvtedy nezmenili. Otec maloletých naopak navrhol zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.

2. Súd prvej inštancie vykonal výsluch maloletej V., v jej známom prostredí, v základnej škole, ktorú
navštevuje. Maloletá uviedla, že spolu s bratom sú u otca tak ako sa rodičia dohodnú. S otcom sú

napríklad jeden týždeň v stredu a vo štvrtok a ďalší týždeň sú s ním od štvrtka do nedele. Zvyšný čas
trávia u matky. Maloletá by chcela, aby boli aj s otcom dlhšie, aby sa nemuseli stretávať prerušovane
a mohli by byť potom spolu aj dlhší čas. Rovnako aj s matkou a môžu si tak potom aj naplánovať
rôzne veci. Maloletá by chcela, aby sa na tom dohodli rodičia, je to na nich, ale mohlo by to byť napr.
tak, že by v jednom týždni boli deti s otcom šesť dní a potom zase s matkou týždeň a potom zase

s otcom šesť dní. Pretože sa maloletá potrebuje potom nachystať v nedeľu do školy. V nedeľu by
teda bola ešte navečer s otcom potom by ju otec zaviezol k matke. S otcovou priateľkou vychádza
maloletá dobre, ale neberie ju tak ako svoju mamu ale len ako kamarátku. Obaja rodičia sa o maloleté
deti riadne starajú a v čase, keď ich majú vo svojej domácnosti, im dokážu v plnej miere zabezpečiť
uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb. Matka s návrhom otca na zverenie detí do striedavej

osobnej starostlivosti nesúhlasila a tvrdila, že otec sa snaží deťmi manipulovať a jeho hlavným motívom
je vyhnúť sa plateniu výživného. Z vyššie citovaných podmienok podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine
vyplýva, že na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nie je potrebný súhlas oboch rodičov.
Stačí aspoň záujem jedného z nich o takúto formu osobnej starostlivosti. Súd konštatuje, že v prípadeotca bol takýto záujem preukázaný. Súd konštatuje, že maloleté deti majú aj u otca vytvorené vhodné
materiálne podmienky a priaznivé prostredie. Medzi deťmi a otcom sú rovnako dobré vzťahy ako medzi
deťmi a matkou. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že rodičia si svoj čas strávený s

deťmi delili na polovicu ešte v čase podania návrhu v predchádzajúcom súdnom konaní, v roku 2017 a
striedavá starostlivosť tak už vtedy fakticky fungovala. Mnohé praktické aspekty striedavej starostlivosti
tak už majú rodičia aj maloleté deti vyriešené. Deti sa opakovane vyjadrili, že by chceli stráviť s oboma
rodičmi dlhší časový úsek , aby si tak mohli naplánovať a realizovať spoločné aktivity s konkrétnym
rodičom. Podľa názoru súdu, pokiaľ sa majú deti medzi domácnosťami rodičov presúvať, je praktickejšie

aby takéto presuny neboli vždy len na krátky čas. Súd dospel k záveru, že pokiaľ je záujem oboch rodičov
o osobnú starostlivosť o maloleté deti rovnaký a dokážu im poskytnúť zhruba rovnocenné podmienky
na napĺňanie ich potrieb a pokiaľ striedavej starostlivosti zároveň nebránia ani objektívne prekážky, je
striedavá starostlivosť v záujme maloletých detí. Názory detí boli v priebehu konania zisťované viackrát.
Počas šetrenia pomerov maloletých, ktoré bolo vykonané kolíznou opatrovníčkou dňa 27.2.2019, sa
obe maloleté deti vyjadrili, že sa u rodičov striedajú ale niekedy by boli radšej dlhšie s otcom, inokedy

s matkou. Maloletá V. sa počas výsluchu, ktorý vykonal sudca dňa 13.6.2019 vyjadrila, že by mohli
byť s otcom dlhšie, aby sa nemuseli stretávať prerušovane (v kratších časových intervaloch). Zároveň
navrhla, že u otca by mohli byť napr. šesť dní, tak aby sa v nedeľu večer ešte mohla vrátiť k matke,
aby sa stihla nachystať do školy. Z výsluchu maloletej vyplynulo, že má dobrý vzťah k obom rodičom,
u oboch rodičov dokáže tráviť svoj voľný čas zmysluplne a oboch rodičov má vytvorené podmienky na

prípravu na vyučovanie. Súd konštatuje, že maloletá počas výsluchu odpovedala uvoľnene a spontánne
a zrozumiteľne formulovala svoje názory. V úradnom zázname zo dňa 28.2.2019 je uvedené, že sa na
úrad dostavil otec s maloletou V. a maloletá uviedla, že sa pri matke niekedy cíti na druhom mieste, a že
matka má radšej brata X. a ju si menej všíma. Uviedla tiež, že by chcela, aby k otcovi chodili tak, že by
boli u neho šesť dní v kuse a potom by boli u matky aby sa nemuseli presúvať. V úradnom zázname zo

dňa 30.7.2019 je uvedené, že dňa 1.7.2019 sa na úrad dostavila matka spolu s maloletou V. a maloletá
uviedla, že by sa ešte raz chcela vyjadriť k stretávaniu sa s otcom, a že ak predtým uviedla pri výsluchu
pred sudcom, že by si priala, aby styk s otcom trval šesť dní a následne by u matky strávili s bratom
osem dní, že to povedala preto, že jej túto myšlienku podsúva otec. Jej vyhovuje systém, akým sa s
otcom stretávajú teraz, tak ako je to určené v rozsudku. Súd síce nezistil vedomé ovplyvňovanie detí

rodičmi proti druhému rodičovi a takéto zistenia nevyplývajú ani z výsledkov znaleckého dokazovania
vo veci 8P/7/2017. Na druhej strane niet pochýb, že rodičia očakávajú, že deti budú preberať ich postoje
voči druhému rodičovi. Dostávajú tak deti do situácií, keď musia „chytiť stranu“ niektorému z rodičov v
konflikte s druhým rodičom. Najlepšie to ilustrujú vyjadrenia maloletej V. na úrade, ktorá vždy v sprievode
konkrétneho rodiča uviedla to, čo práve tomuto rodičovi vyhovovalo. Negatívnou stránkou uvedenej

situácie je to, že deti psychicky vyčerpáva a sú takto vystavení konfliktu lojality. Pre deti je ťažké, keď
musia pred jedným z rodičov obhajovať svoju lásku k druhému rodičovi a zároveň je im nepríjemné, keď
jeden rodič v ich prítomnosti znevažuje druhého alebo keď sú priamymi svedkami konfliktu rodičov. Obe
deti si situáciu, ktorá nastala po rozpade vzťahu rodičov uvedomujú a v rámci možností sa ju snažia
akceptovať. Túžia byť v blízkosti oboch rodičov. Nechcú však, aby spory rodičov zasahovali do ich sféry

a aby boli konfliktom rodičov traumatizovaní. Rodičia by sa mali predovšetkým snažiť aby bol negatívny
dopad rozpadu ich partnerského vzťahu na maloleté deti čo najmenší. Bohužiaľ svojou neschopnosťou
navzájom komunikovať svoje deti neprimerane zaťažujú. Svedčí o tom aj epizóda s prijímacími skúškami
na osemročné gymnázium, ktorých sa maloletá V. zúčastnila. Súd sa nevyjadruje k tomu, či je pre
budúcnosť dieťaťa lepšie, aby navštevovalo osemročné gymnázium alebo nie. V tomto konaní to súdu

napokon ani neprináleží. Správne riešenie je práve také, na akom sa rodiča navzájom dohodnú a
následne ho s dieťaťom zrozumiteľne odkomunikujú a to tak, aby sa s týmto postojom dieťa mohlo
stotožniť. Podľa názoru súdu je pritom dôležitý aj názor dieťaťa. V tomto prípade sa to bohužiaľ nestalo,
rodičia uprednostnili svoju rivalitu a pravdepodobne si ani nedokážu uvedomiť, akému psychickému
nátlakumuselabyťvystavenámaloletáV.,keďokremstresuzosamotnýchskúšokmuselačeliťajnátlaku

rodičov, ktorí ju prinútili hrať „dvojitú hru“, keď musela podávať iné informácie matke a iné otcovi a
následne to obom rodičom vysvetliť. Maloletá aj napriek tomu tieto skúšky úspešne absolvovala. Mobilná
komunikácia predložená súdu na poslednom pojednávaní ukazuje, že tieto tlaky rodičov nepominuli a
maloletá V. sa stále bojí, že postojom k jednému rodičovi alebo vyjadrením svojho názoru sa dotkne
druhého rodiča, a že sa na ňu druhý rodič preto nahnevá. Neustále tak rieši dilemy, čo kedy a ktorému

rodičovi povedať a ako nikomu z nich neublížiť, čo ju emocionálne veľmi zraňuje. Otec maloletých sa
domáhal striedavej osobnej starostlivosti už v predchádzajúcom konaní sp.zn. 8P/7/2017. Napokon sa
však rodičia dohodli na zverení maloletých do osobnej starostlivosti matke. V predchádzajúcom súdnom
konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológiadetí. Súd sa preto musel zaoberať aj týmto znaleckým posudkom. Súd poukazuje na to, že už v
znaleckom posudku sa spomína, že vývin maloletej V. je narušený konfliktným vzťahom medzi rodičmi.
Rovnako znalkyňa rodičom opakovane vytýka, že: „Obidvaja rodičia majú tendenciu preťažovať obidve

deti nárokmi na ich rozhodovanie a zodpovednosť, čím môžu ďalej destabilizovať ich psychický stav.“.
Znalkyňa konštatuje, že zámerné ovplyvňovanie maloletých detí proti niektorému z rodičov nebolo
zistené. Znalkyňa v posudku striedavú osobnú starostlivosť neodporúčala. Podľa názoru súdu striedavá
osobná starostlivosť bude v záujme oboch maloletých detí a ich potreby budú takto lepšie naplnené.
Predovšetkým sa bude realizovať ich právo na rovnocenný osobný styk s oboma rodičmi. Z uvedených

dôvodov súd návrhu otca vyhovel a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti. Pri určení
intervalu, v akom bude striedavá starostlivosť prebiehať, t.j. aký čas strávia deti u ktorého z rodičov súd
vychádzal aj z názoru, ktorý vyjadrila maloletá V. a zohľadnil potrebu aby sa deti mohli nachystať do
školy ešte v nedeľu večer. Deti strávia s matkou vždy celý nepárny týždeň avšak otec odovzdá deti
matke vždy už v nedeľu v párnom týždni o 18,00 hod. Otec bude tráviť s deťmi párny týždeň, vždy od
pondelkaod14,00hod.,keďsiichvyzdvihnevškolskomzariadeníaždonedeledo o18,00hod.kedyich

odovzdá matke. Súd zároveň upravil aj to ako bude prebiehať styk rodičov s maloletými počas letných
prázdnin, jarných prázdnin, vianočných a veľkonočných sviatkov. Vychádzal pritom z návrhu otca. V
danom prípade je interval osobnej starostlivosti pre oboch rodičov v podstate rovnaký, čo neodôvodňuje
určenie výživného. Súd zároveň nezistil ani iný dôvod na určenie výživného niektorému z rodičov. V
majetkových pomeroch rodičov nie je výrazná nerovnosť. Priemerný čistý mesačný príjem matky za rok

2018 bol podľa potvrdenia jej zamestnávateľa 706,72 EUR. Podľa daňového priznania otca za rok 2018
bol jeho čistý príjem 6.384,66 EUR, čo vychádza na 532,06 EUR mesačne. Bolo preukázané, že obaja
rodičia dokážu zo svojich príjmov riadne uhrádzať výdavky vznikajúce na napĺňanie potrieb maloletých
detí. Súd preto výživné neurčil. Súd v rozsudku zároveň v súlade s návrhom otca určil, že trvalé bydlisko
maloletých detí je rovnaké ako trvalé bydlisko matky a matke priznal právo poberať prídavok na obe deti

a uplatňovať si na deti daňový bonus. Ide o úpravu, ktorá súvisí so zverením maloletých do striedavej
osobnej starostlivosti a jej cieľom je aby sa do budúcnosti predišlo nedorozumeniam medzi rodičmi v
týchto základných otázkach. V trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku, výroku II., na základe ktorého boli maloleté deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, výroku III. o priebehu striedavej osobnej starostlivosti a výroku IV.
o určení výživného, podala matka v zákonnej lehote odvolanie. Namietala odvolacie dôvody v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP , keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ CSP, keď rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že prihliadal na výsluch maloletej V. v jej
známom prostredí, v základnej škole , ktorú navštevuje, ako aj z úradného záznamu. Súd však v
rozhodnutí opomenul prihliadať na názor maloletého X. keď vychádzal len z vyjadrenia maloletej V..
X. V. nehovorila o striedavej starostlivosti , bola manipulovaná otcom, aby hovorila, že sa chce s

otcom stretávať 6 dní vkuse . Súd neprihliadal na skutočnosť, keď sa matka dňa 1.7.2019 dostavila
na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe žiadosti maloletej V.. Maloletá V. uviedla, že dňa
28.2.2019 vypovedala preto tak, lebo jej myšlienku podsúval otec a vyslovene uviedla, že styk jej
vyhovuje tak, ako to bolo rozhodnuté v predchádzajúcom rozsudku. V konaní vedenom na Okresnom
súde Prievidza pod sp. zn. 8P/7/2017 bola uzatvorená rodičovská dohoda. Súčasne bol vypracovaný

znalecký posudok dňa 30.5.2018 PhDr. Martou Halašovou, znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí. Znalkyňa aktuálne považovala za vhodnejšie zveriť maloleté deti do osobnej
starostlivosti matke. Vzájomná komunikácia rodičov je nedostatočná , poruchová a vzájomné vzťahy
sú vyslovene antagonistické. Otec by sa mal svojim deťom venovať väčšinou bez prítomnosti svojej
priateľky anievnucovaťimamanipulovať deti,kdemajútráviťsvojčassotcom.Súdsinesprávneosvojil

závery znaleckého posudku a bez vypočutia znalkyne nemal vyhodnotiť predmetný znalecký posudok.
Znalecký posudok zachytáva stav ku dňu 30.5.2018, pričom súd mal vyzvať znalkyňu na doplnenie
znaleckého posudku alebo ustanoviť nového znalca. Tvrdenia, že maloleté deti medzičasom pokročili v
akceptácii skutočností, že otec má mimo manželský vzťah, nie je otázkou, ktorú mal súd riešiť, či je v
záujme maloletých detí striedavá starostlivosť. Poukázala na postoj otca, ktorý nesúhlasil, aby maloletá

navštevovala 8. ročné Gymnázium v Prievidzi. Maloletá V. úspešne absolvovala prijímacie pohovory,
pričom manipuláciou zo strany otca s tvrdením, že príde o detstvo a bude sa musieť veľa učiť , na
gymnázium nenastúpila. Zo strany otca dochádza k častým manipuláciám, maloletú V. využíva na boj
s matkou a dostal maloletú do konfliktu lojality. Otcovi nešlo o gymnázium, ale o to, aby si presadil svojnázor, ktorý musí byť opačný ako má matka a to i na úkor maloletej V.. Okrem toho sa týmto postojom
chce otec zbaviť povinnosti platiť výživné. Súd neskúmal vhodnosť nariadenia striedavej starostlivosti,
keď konflikt medzi rodičmi je závažný, rodičia sa nevedia dohodnúť na základných veciach. Maloleté

deti sa nevyjadrili v tom smere, že súhlasia so striedavou osobnou starostlivosťou. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie bolo v tomto smere predčasné, nakoľko nevykonal riadne dokazovanie a to doplnením
znaleckého posudku, resp. nariadením nového znaleckého dokazovania, ako i nepreskúmateľné, keď
nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel k záveru, že je v záujme maloletých detí striedavá
osobná starostlivosť. Neskúmal, v akom prostredí žije matka a v akom otec. Kolízny opatrovník

nevykonal šetrenie na strane oboch rodičov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil na nové prejednanie a prikázal súdu, aby nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológie, odvetvie klinická psychológia detí.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že maloleté deti sú dlhodobo vystavované stresovým
situáciám v dôsledku konaní, ktoré iniciujú rodičia. Vzťahy medzi rodičmi sú napäté, ich rodičovský vzťah

je poznačený vzájomnými konfliktami lojality voči svojim rodičom a aktuálne sa javí, aby bolo konanie
právoplatne skončené. Vyjadrenia maloletej v priebehu konania neboli jednoznačné a menili sa. Kolízny
opatrovník sa na pojednávaní vyjadril súhlasne k zachovaniu modelu starostlivosti maloletých detí tak,
ako sa rodičia dohodli v rámci konania č.k.8P/7/2017, kedy boli upravené práva a povinnosti rodičov
k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Obidvaja rodičia by si mali uvedomiť rodičovskú

zodpovednosť ako i úlohu prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravý
psychický a fyzický vývoj detí, s eliminovaním rozporov medzi nimi. Aktuálne sa prioritne javí v záujme
maloletých detí právoplatne skončiť konanie, nepredlžovať ho a pomôcť rodine sprostredkovať odbornú
pomoc v centre pre detí a rodiny a dobrovoľne so zameraním sa na prispôsobenie sa novej situácii.

5. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie je účelové, tendenčné
a nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, zrozumiteľné a preskúmateľné,
keď súd vykonal dokazovanie v súlade s CSP a zistený skutkový stav riadne a správne vyhodnotil.
Matka poukázala na nezákonne vykonaný výsluch maloletej pred Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny /bez vyhotovenia obrazovo - zvukového záznamu/, pričom zákonný výsluch maloletej bol

vykonaný zákonným sudcom v skoršom termíne. Nie je teda zrejmé, z akého dôvodu mala byť maloletá
zmanipulovaná osobou otca pred sudcom a nemala byť zmanipulovaná v nadväznosti na výsledky
zisťovania pred súdu pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyjadrenie maloletej pred sudcom
nie je ojedinelé, kedy už v minulosti a to i počas znaleckého skúmania, syn i dcéra zvýrazňovali svoj
záujem o úpravu styku zodpovedajúcu striedavej starostlivosti. Dcéra po prezentácii svojich názorov

pred zákonným sudcom, vo vzťahu ku ktorého nezaujatosti, či odbornosti neboli vznesené zo strany
matky žiadne námietky, mení svoj názor a to pri úkone, pri ktorom otec nebol prítomný, ale matka.
Pokiaľ matka poukazovala na závery znaleckého posudku v konaní vedenom pod sp. zn. 8P/7/2017, od
týchto záverov uplynulo časové obdobie, kedy deti mali možnosť vyskúšať si úpravu styku a posúdiť,
či im taká úprava vyhovuje. Subjektívne názory matky, že nerozumie odôvodneniu rozhodnutia, teda z

akého dôvodu súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, nie sú dôvodom pre zmenu
rozhodnutia. S návrhom matky na nariadenie znaleckého dokazovania nesúhlasí, nakoľko nie je vhodné
zaťažovať deti ďalším znaleckým dokazovaním. Je potrebné prihliadať na to, že matka v konaní takéto
dôkazy neprodukovala. Poukázal na ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, keď matka počas samotného
konania tento dôkaz nenavrhla, až v odvolacom konaní. Na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za

účelom nariadenia doplnenia znaleckého dokazovania nie sú dané žiadne zákonné podmienky. Navrhol,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a

dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku II., III., IV., V.,
VI. a súvisiacom výroku VII. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 391 ods. CSP).

7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd manželstvo strán sporu rozviedol, odvolaním
napadnutý nebol, preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním

odvolacieho súdu nedotknuté.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.9. Podľa § 63 CMP, odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

10. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

11. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Matka v podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/
CSP, keď konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

13. V danej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že obaja
rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť maloletých detí. Matka poukázal na manipuláciu detí
otcom ako i skutočnosť, že otec sa chce vyhnúť plateniu výživného. So zverením maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Na strane otca sú vytvorené vhodné materiálne podmienky
ako i priaznivé prostredie. Obaja rodičia si svoj čas strávený s deťmi delili na polovicu ešte v čase

podania návrhu v predchádzajúcom súdnom konaní v roku 2017 a striedavá starostlivosť tak už
fakticky fungovala. Deti sa vyjadrili, že chcú s oboma rodičmi stráviť dlhší časový úsek, aby si tak mohli
naplánovať a realizovať spoločné aktivity s konkrétnym rodičom. Podľa názoru súdu je praktickejšie,
aby presuny detí neboli vždy len na krátky čas a preto je v záujme maloletých detí nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti. V priebehu konania boli opakovane zisťované názoru detí a to cestou kolízneho

opatrovníka ako i vykonaním výsluchu maloletej súdom. Maloletá V. uviedla, že by mohli byť s otcom
dlhšie, aby sa nemuseli stretávať prerušovane . Navrhla stretávanie napr. šesť dní tak, aby sa v
nedeľu večer mohla vrátiť k matke, aby sa nachystala do školy. Následne maloletá vypovedala pred
kolíznym opatrovníkom, kde sa chcela ešte raz vyjadriť k stretávaniu sa s otcom. Uviedla, že interval
šesť dní jej podsunul otec, nakoľko jej vyhovuje stretávanie tak, ako je to určené v rozsudku. Súd

nezistil vedomé ovplyvňovanie detí rodičmi proti druhému rodičovi a takéto zistenia nevyplývajú ani z
výsledkov znaleckého dokazovania vo veci 8P/7/2017. Rozdielne vyjadrenia uvádza najmä maloletá
V., ktorá vždy v sprievode konkrétneho rodiča uvádza to, čo práve tomuto rodičovi vyhovuje. Súd
poukázal i na prijímacie pohovory maloletej V. na osemročné gymnázium, keď rodičia uprednostnili
svoju rivalitu a vystavili maloletú psychickému nátlaku a prinútili ju hrať dvojitú hru . Maloletá prijímacie

skúšky úspešne absolvovala, na školu však nenastúpila . Neustále tak rieši dilemu, čo a kedy a
ktorému rodičovi má povedať a ako nikomu z nich neublížiť. V konaní vedenom pod sp. zn. 8P/7/2017
bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalkyňa obom rodičom vytýka preťažovanie detí nárokmi
na ich rozhodovanie a zodpovednosť, čím môžu ďalej destabilizovať ich psychický stav. Znalkyňa v
posudku striedavú osobnú starostlivosť neodporúčala. Súd následne polemizuje so závermi znaleckého

dokazovania.Potaktovykonanomdokazovanínariadilsúdprvejinštanciestriedavúosobnústarostlivosť
s určením pravidelných intervalov. Výživné neurčil, určil však trvalé bydlisko detí ako i oprávnenie matky
poberať prídavok na dieťa.

14. Ťažisko odvolacích námietok matky smeruje proti nariadeniu striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov.

15. Odvolací súd po oboznámení sa predovšetkým s dôvodmi odvolania matky konštatuje, že nemá
doposiaľ z obsahu spisu dostatočne preukázaný skutočný stav (§ 35 a § 36 CMP) predovšetkým
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje skutkové zistenia v prospech takéhoto záveru

indikujúce, čím vyvodené skutkové a právne závery nemôžu byť dostatočnými a presvedčivými, ale
vychádzajúc z obsahu spisového materiálu pre nedostatočne zistený skutkový stav tento záver nemá
oporu ani v doposiaľ vykonanom dokazovaní.

16. Podľa § 24 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí

dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže
zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú
takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z
rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd prirozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa čl.6 CMP, súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci.
Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli.

18. Predmetnému článku základných princípov a zásad zodpovedá zákonné ustanovenie § 35 a § 36
CMP, podľa ktorých v mimosporovom konaní súd je povinný zistiť skutočný stav veci. Súd je povinný

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

19. Odvolací súd pripomína, že kritériom pre zverenie dieťaťa do striedavej výchovy nie je želanie
konkrétneho rodičia, ale predovšetkým záujem dieťaťa (porov. čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), ktorý
musí byť pri rozhodovaní súdu prioritným hľadiskom, pričom súd sa súčasne musí snažiť nájsť riešenie,

ktoré nebude obmedzovať ani právo rodiča zaručené v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

20. Konštatuje, že striedavá výchova nie je normou, každý prípad treba posudzovať individuálne, s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a špecifiká každého prípadu a s týmto pravidlom korešponduje
i súdna judikatúra. I keď z niektorých rozhodnutí súdov vyššieho stupňa síce vyplýva, že striedavá

starostlivosť by mala byť prioritnou, to však len za predpokladu, že sú splnené všetky zákonné
podmienky. Tieto zákonné podmienky však nutne nemusia nastať v každom posudzovanom prípade,
a ak má byť rozhodnuté o striedavej starostlivosti, musí byť ich existencie v konaní jednoznačne
preukázaná.

21. Napokon ani z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine nevyplýva žiadna priorita prístupu pri rozhodovaní
o tom, komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Je preto predovšetkým na súdoch, aby v súlade
s princípom nezávislosti rozhodovania súdnej moci, vzhľadom na zistený skutkový stav a vzhľadom
na nezastupiteľné osobné skúsenosti, vyplývajúce z bezprostredného kontaktu s účastníkmi konania a
znalosti vývoja rodinnej situácie, rozhodli o zverení maloletého do starostlivosti jedného alebo oboch

rodičov. Základným kritériom pritom musí vždy byť predovšetkým záujem dieťaťa.

22. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, keď
striedavá starostlivosť nemôže byť súdmi paušálne využívaná ako forma "spravodlivého" rozdelenia
starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov. Rovnako tak pochopiteľne sa nedá možnosť striedavej

výchovy automaticky a bez dôkladného posúdenia prípadu odmietať. Záujem a potreby konkrétneho
dieťaťa je preto potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne a so snahou o
minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. To potvrdzuje aj stanovisko Výboru pre práva dieťaťa
Rady vlády pre ľudské práva zo 14.10.2014 (stanovisko ku striedavej starostlivosti o deti), podľa
ktorého: "Najlepší záujem dieťaťa je potrebné hľadať v každom jednotlivom prípade osobitne, nie podľa

akejkoľvek vopred danej schémy, a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. Tak
sa potom môže stať, že u niektorého dieťaťa sa najvhodnejším riešením môže ukázať starostlivosť
striedavá, v iných prípadoch však to môže byť zverenie do starostlivosti jedného z rodičov a dohoda
alebo rozhodnutie o optimálnej a zároveň reálnej forme o rozsahu styku druhého z rodičov s dieťaťom.
Výbor nepovažuje paušálne rozhodovanie preferujúce jedno z riešení za výraz rešpektu k jedinečnosti

dieťaťa a jeho potrieb. "Za situácie, kedy obaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje
dieťa riadne starať (daný prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa
vysporiadať s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolenie striedavej starostlivosti,
ktorá prináša aj stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. Je potrebné
brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť

zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a
záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy - a to najmä u malých detí - ktorý z rodičov
sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre
dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. U starších detí, ktoré sú už schopné formulovať svojepriania a predstavy o ďalšom spolužití s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k ich prianiam, najmä
ak korešpondujú so záverom zisteným dokazovaním. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci súd
prvého stupňa tieto kritériá nesplnil z nasledujúcich dôvodov:

23. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na vyjadrení maloletej, ktorá uviedla, že chce byť
s otcom dlhšie, šesť dní. Podporne poukázal na správy kolízneho opatrovníka a znalecký posudok
vypracovaný v predchádzajúcom konaní 8P/7/2017 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné, keď sa súd dôsledne

nevysporiadal a to komplexne, aj vo vzťahu k maloletému X., či je striedavá osobná starostlivosť
oboch rodičov v záujme maloletých detí. Predovšetkým je potrebné ustáliť, prečo maloletá V. mení
postoje k rodičov a vyjadruje sa s poukazom na momentálnu situáciu. Súd prvej inštancie správne
uviedol, že maloletá mení názory a preto je vhodné tento rozpor odstrániť a ustáliť. Bez náležitého
znaleckého dokazovania /prípadným doplnením, resp. nariadením nového znaleckého dokazovania/
si súd sám nemôže osvojiť, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletých detí. Z

dokazovania nevyplýva, či bola obom maloletým deťom náležite vysvetlená táto forma starostlivosti .
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na vyjadrenia maloletej, ktoré sa menili a
nebolijednoznačné.MaloletýX.savyjadril,žemuvyhovujestretávaniesotcomtak,akotobolodoposiaľ,
možno niekedy by bol radšej dlhšie s mamou, inokedy s otcom. Súhlasne sa vyjadril k zachovaniu
modelu starostlivosti o maloleté deti tak, ako sa rodičia dohodli v rámci konania 8P/7/2017. Odvolaciemu

súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa dostavil otec na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dňa
28.2.2019 aj s maloletou V. a žiadal o výsluch maloletej. Následne sa na úrad dostavila matka a to dňa
4.3.2019. Súd prvej inštancie vykonal výsluch maloletej v škole a to dňa 13.6.2019 / pozn. odvolacieho
súdu a to v deň 11. narodenín maloletej/, pričom matka sa dostavila na úrad dňa 01.07.2019, kde bol
opätovne vykonaný výsluch maloletej V.. Z postoja oboch rodičov je tak zrejmé, že sa snažia zabezpečiť

výsluch maloletej, zrejme po konfrontácii s jej predchádzajúcou výpoveďou. Maloletá V. prezentuje
rozdielne názory s tým, že chce byť s otcom dlhšie a na strane druhej jej vyhovuje systém ako doposiaľ.
Priania maloletej však nekorešpondujú so závermi zistenými dokazovaním pred súdom prvej inštancie.

24. Predovšetkým je dôležité poukázať na kumuláciu viacerých faktorov a to veľmi zlú komunikácia

medzi rodičmi, narušenie stabilného výchovného prostredia, manipuláciu detí rodičmi, vzájomné
obviňovanie, vyhotovovanie fotografií za účelom diskreditácie druhého rodiča, ovplyvňovanie detí v
rozhodovaní v snahe zmeniť ich názory v neprospech druhého rodiča, vykonanie výsluchu maloletej V.
nad rámec súdom určeného dôkazu. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, aké dôsledky môže mať ich
konanie pre deti a súd nemôže prevziať ich zodpovednosť za vlastné konanie. V konaní vedenom

pod sp. zn. 8P/7/2017 bola uzatvorená rodičovská dohoda, na základe ktorej otec súhlasil so zverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné ustáliť, či došlo k zmene
pomerov od poslednej úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Vzájomné nezhody medzi
rodičmi vyplývajú i z postoja maloletej V. na prijímacích pohovoroch na osemročné gymnázium. Je
neštandardné, aby sa maloletá Sofia viac sústredila na to, ako odfotiť otcovi čistý papier a tak preukázať,

že nevyplnila zadané otázky za situácie, keď dosahuje výborné vyučovacie výsledky a jej predpoklady
na štúdium na tomto type školy sú viac ako priaznivé. Za rozhodnutím maloletej nenastúpiť na školu
sa tak môže skrývať tlak , či už vyslovený alebo nevyslovený, pretože dieťa v takomto veku je ľahko
ovplyvniteľné. Podľa názoru odvolacieho súdu rozdielne výchovné prostriedky rodičov nie sú vhodné
pre celkový zdravý vývin oboch maloletých detí.

25. Rodičia by totiž podľa odvolacieho súdu nemali riešiť svoje nezhody bojom o deti či ich
prostredníctvom, ale naopak hľadieť predovšetkým na ich záujem byť v starostlivosti oboch rodičov a
hľadať najvhodnejší spôsob, ako deťom vytvoriť harmonické a láskyplné prostredie, umožňujúce im bez
negatívnych vplyvov ich záujem realizovať. Vyhodnotenie toho, či sa o takúto situáciu v tom ktorom

prípade skutočne jedná, ako aj jej intenzitu, prislúcha súdu, čo sú prvého stupňa aj v prejednávanej
veci neurobil.

26. Konštatovanie súdu prvej inštancie , že obaja rodičia si svoj čas strávený s deťmi delili na polovicu
ešte v čase podania návrhu v predchádzajúcom súdnom konaní v roku 2017 a striedavá starostlivosť

tak už fakticky fungovala, z vykonaného dokazovania nevyplýva.

27. Je predovšetkým vecou rodičov, aby po vzájomnej dohode umožnili dieťaťu čo najširší kontakt s
oboma rodičmi, pretože žiadny súd nemôže svojím všeobecným výrokom zabezpečiť bezproblémovéfungovanie vzájomných rodinných vzťahov. Vývoju maloletých detí predovšetkým nijako neprospieva
dlhý spor rodičov, navyše sprevádzaný nevyhnutnosťou opakovaných výsluchov a to i nad rámec súdom
určeného takto vykonaného dôkazu, do ktorého sú maloletí nesporne zatiahnutí, a ktorý fakticky nemôže

byť uspokojivo vyriešený orgánmi štátu tak, ako je to v danom prípade. Bez vyriešenia základnej otázky
pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti tak, ako to vyššie naznačil
odvolací súd , bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátil na
nové konanie a rozhodnutie.

28. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti platí vyšetrovací princíp /čl. 6 CMP/, teda súd
prvej inštancie i bez návrhu zisťuje všetky rozhodné skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie. I keď
účastníci konania neunesú procesné bremeno vyplývajúce im z konania, v zmysle vyššie uvedeného
princípu preberá za nich procesnú aktivitu súd a je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.
Teda určuje, ako má súd postupovať pri zistení podkladu rozhodnutia a ako sa má priblížiť k skutočným a
reálne existujúcim právam a právom chráneným hodnotám v rozsahu čo najbližšie ich hmotnoprávnemu

vyjadreniu.

29. Odvolacia námietka otca , že súd s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, nemá prihliadať na
dôkaz, ktorý matka počas konania nenavrhla a to nariadenie znaleckého dokazovania, nie je dôvodná.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 63 CMP, keď v odvolacom konaní možno uvádzať nové

skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. V mimosporovom konaní je zavedený systém
úplnej apelácie, teda ešte aj v odvolacom konaní je možné prednášať nové skutočnosti a predkladať
nové dôkazné návrhy, t.j. v zásade sú prípustné tzv. novoty v odvolacom konaní.

30. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie výsluchom účastníkov konania za účelom

zistenia, či došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí v realizácii styku otca s deťmi, súčasne
si vyžiada aktuálnu správu o prešetrení pomerov a nariadi znalecké dokazovanie, príp. doplní znalecké
dokazovanie v prípade, že sa rodičia nedohodnú. V tomto smere súd prvej inštancie nezistil názor
maloletého X. na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Vysporiada sa so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tak, ako to naznačil odvolací súd pod bodom 23 a 24 predmetného rozhodnutia a po

vykonanom dokazovaní ustáli, či nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je v záujme maloletých detí.
Posúdi vzájomné citové väzby detí k rodičom, ich vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia s prihliadnutím na názor maloletých detí ako i zistenie manipulácie či ovplyvňovania pri
zásadných otázkach tým - ktorým rodičom. Súčasne sa vysporiada s ďalšími odvolacími námietkami
matky.

31. Odvolací súd poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutých častiach, výroku II., III., IV., V., VI. a súvisiacom výroku VII. o trovách konania, podľa §
389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

32. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391
ods. 2 CSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).