Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 14Er/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712202977
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Furman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8712202977.2

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka
Poprad,ul.1mája4053/24,05801Poprad,IČO:30807484protipovinnémuG.O.,P..:XX.XX.XXXX,X..
Y. E. XX/X, XXX XX Š., M.: XXXXXXXX, o vymoženie 5232,73 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad so sídlom Kúpeľná 3, 080 01 Prešov, pod sp. zn. EX
564/2012, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdny exekútor m á n á r o k na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady
trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.02.2012 sa doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie sumy 5232,73 eur a to na základe exekučného
titulu - Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010593408-GC04/08 zo dňa 30.10.2008, Rozhodnutia
Sociálnej poisťovne č. 700-3010246709-GC04/09 zo dňa 28.04.2009, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne
č. 700-3011210409-GC04/09 zo dňa 21.10.2009, Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3010888210-
GC04/10 zo dňa 09.09.2010 a Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 700-3011805911-GC04/11 zo dňa

28.12.2011. Súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora dňa 05.03.2012.

2. Dňa 23.03.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že v priebehu exekučného konania súdny exekútor
zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie.
Súd šetrením z exekútorského spisu zistil, že v rámci exekučného konania boli opakovane preverované

majetkové pomery povinného prostredníctvom súčinnosti tretích osôb. V žiadnom peňažnom ústave
neboli zistené aktívne účty povinného. Súdny exekútor šetrením zistil, že povinný je v Sociálnej poisťovni
neevidovaný ako zamestnanec od roku 1995. Odvodové povinnosti si neplní. Voči povinnému je
vedených 27 exekúcii vo výške 33951,73 eur s príslušenstvom. Vzhľadom k uvedenému povinný podľa
názoru súdneho exekútora nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie a nie je
predpoklad, aby takýto majetok v budúcnosti nadobudol, čo je základnou podmienkou na zastavenie

exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

3. Výzvou zo dňa 08.07.2019 tunajší súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k podnetu súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 25.07.2019 oprávnený uviedol, že vo veci návrhu
na zastavenie exekúcie ponecháva ďalšie kroky v exekučnom konaní v kompetencií súdu.

4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie.

6. Existencia nedostatku majetku pri rozhodovaní súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Exekučný súd je oprávnený

požadovať od súdneho exekútora, aby preukázal, aké šetrenie vykonal. V podnete súdneho exekútora
na zastavenie exekúcie zo dňa 08.03.2017 ako aj z listinných materiálov, ktoré obsahuje exekučný
spis, mal súd dostatočne preukázané majetkové pomery povinného. Exekútor v priebehu exekúcie zistil,
že povinný nemá žiadny majetok (nevlastní nehnuteľnosti a ani hnuteľný majetok, nemá príjmy, ktoré
podliehajú exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky), ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov
exekúcie.

7. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu
zastavuje, nakoľko mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Účelom
exekúcie je nielen uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Súd má za to, že v
rámci exekučného konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými

bolo dostatočným spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy
exekúcie, pretože povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok. Vzhľadom na tieto
skutočnosti má súd za to, že ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože
by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka oprávneného a
trovy exekúcie budú čo i len čiastočne uspokojené. Tým by sa len opäť zaťažoval oprávnený ďalšími

trovami, ktoré by v prípade neskoršieho predpokladaného zastavenia exekúcie opäť musel znášať.

8. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností
písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti
od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora, pričom súd nemá

dôvod pochybovať o súdnym exekútorom tvrdených zisteniach ohľadne nemajetnosti povinného. Taktiež
skutočnosť, že možno predpokladať, že povinný nadobudne v budúcnosti nejaký majetok, je právne
významná len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie, ak
sa ukáže, že povinný nadobudol majetok, z ktorého je možné jeho pohľadávku uspokojiť, nakoľko
rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nedostatok takého majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň

na úhradu trov exekúcie tomu nebráni. Exekučný poriadok nedáva poklad pre právny záver o povinnosti
súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových
pomerov povinného.

9. Súd preto majúc podľa výsledkov šetrenia súdneho exekútora za to, že u povinného je taký stav

nemajetnosti, ktorý nepostačuje ani na úhradu trov exekútora, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/
zastavil.

10. Podľa § 9a ods. 1,2,3 a 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného

sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako
návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad
exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa

tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 262 ods. 2 cit. Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.13. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v zmysle § 203 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený,ztohodôvodusúdvyslovil,

že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Na účelne vynaložené trovy
má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinného, a to i napriek
tomu, že samotná exekúcia nebola ani čiastočne úspešná. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov
mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 2 Ex. poriadku. O výške nároku
rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.