Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/113/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118276258
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Pravda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6118276258.9

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: F.Y. Q., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Y. Z. X. XXXX/X, N., právne
zastúpený: AGM partners s.r.o., IČO: 47 258 586, advokátska kancelária so sídlom Hlavné námestie
3, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: F. W., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Y. Z. XXXX/X, N., právne
zastúpený: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka so sídlom Hlavná 44, Trnava, o zaplatenie 3.200 Eur s
príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v nasledovnom znení:

Zriaďuje sa záložné právo k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom N., katastrálny odbor,
nachádzajúcim sa v okrese N., obec N., katastrálne územie N. zapísaným na LV č. XX, a to:

- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele č. XXXX/X
- pozemok - parcela registra „G.“, č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXm2
- pozemok - parcela registra „G.“, č. XXXX/X, záhrada vo výmere XXm2.

III. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vo zvyšku zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde je na základe žaloby žalobcu doručenej súdu dňa 10.05.2018 vedené konanie o
zaplatenie 3.200 Eur s príslušenstvom, pričom žalobca sa zaplatenia uvedenej sumy domáha z dôvodu,
že bol so žalovaným podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré užíval výlučne žalovaný. Z
uvedeného dôvodu dochádzalo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

Tunajší súd rozsudkom č.k. 20C/113/2018-81 zo dňa 10.09.2019 žalobe v celom rozsahu vyhovel, proti
predmetnému rozsudku podal dňa 12.11.2019 žalovaný odvolanie.

Dňa 17.02.2020 doručil žalobca súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal aby súd neodkladným opatrením uložil
žalovanému povinnosť nenakladať (najmä formou scudzenia alebo zriadenia akéhokoľvek práva v

prospech tretej osoby, či už užívacieho, záložného, vecného bremena alebo inej ťarchy) s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území N., obec N., a to: stavba - rodinný dom so
súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy
a nádvoria, pozemok - novovytvorená parcela registra “G.” s parcelným číslom XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere XXX m2, pozemok - novovytvorená parcela registra „G.”, s parcelným
číslom XXXX/X, záhrady, vo výmere XXm2 (ďalej len “nehnuteľnosti”) a zdržať sa akéhokoľvek konania

a úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie uvedenými nehnuteľnosťami akýmkoľvek spôsobom.
Zabezpečovacím opatrením žiadal žalobca zriadiť v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnostiachžalovaného nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec N.: stavba - rodinný dom so súpisným
číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria,
pozemok - novovytvorená parcela registra “G.” s parcelným číslom XXXX/X, zastavané plochy a

nádvoria, vo výmere XXXm2, pozemok, novovytvorená parcela registra “G.”, s parcelným číslom
XXXX/X, záhrady, vo výmere XXm2 a to za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu vyplývajúcich
z rozsudku okresného súdu Trnava č.k. 16C/69/2012-426 a akýchkoľvek pohľadávok žalobcu z titulu
náhrady za (ne)užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., obec N.
zapísaných na LV č. XX, vedených Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, v čase pred ich

rozdelením: stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parcele číslo XXXX/X,
parcela registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXm2, parcela č. XXXX/X, parcela
registra „G.”, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXXm2, parcela č. XXXX/X, parcela registra „G.”,
zastavané plochy a nádvoria, vo výmere XXm2, parcela č. XXXX/X, parcela registra „G.”, zastavané
plochy a nádvoria, vo výmere XXm2, parcela č. XXXX, parcela registra „G.”, záhrady, vo výmere
XXXm2, za obdobie od mája 2017 do februára 2020.

Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým,
že je so žalovaným v spore o vlastnícke a majetkové práva, pričom na okresnom súde
Trnava pod č.k. 16C/69/2012 je vedené konanie, predmetom ktorého je vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. V uvedenej veci bolo rozsudkom Okresného súdu

Trnava č.k. 16C/69/2012-426 zo dňa 12.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č.k. 24Co/156/2019-469 zo dňa 08.01.2020 podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam
zrušené, do výlučného vlastníctva žalobcu boli prikázané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom
území N., obec N., zapísané na liste vlastníctva č.XX vedeným Okresným úradom Trnava, katastrálny
odbor, a to: parcela registra „G.” č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXm2, parcela

registra „G.” č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXm2, novovytvorená parcela registra
„G.” č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXXm2 a novovytvorená parcela registra
„C” č. XXXX/X, záhrady vo výmere XXXm2. Do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec N., zapísané na liste vlastníctva č. XX
vedeným okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to: rodinný dom so súpisným číslom XXXX,

nachádzajúci sa na parcele registra „G.” č. XXXX/X, novovytvorená parcela registra „G.” č. XXXX/
X, zastavaná plocha a nádvoria vo výmere XXXm2 a novovytvorená parcela registra „G.” č. XXXX/X,
záhrady vo výmere XXm2. Súčasne bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 20.026,68 Eur.

Žalobcapovažujevyššieuvedenérozhodnutiazanespravodlivé,pretojehoprávnyzástupcaspisujeproti
rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave dovolanie, pričom predpokladá, že dovolaniu bude vyhovené a
predmetné nehnuteľnosti budú prikázané ako celok do jeho vlastníctva. Vzhľadom na príjem žalovaného
vo výške 600 Eur z brigády, na skutočnosť, že žalovaný nechal nehnuteľnosti chátrať, ako aj vzhľadom
na dlhy žalovaného voči žalobcovi vo výške 20.026,68 Eur, existuje viac než dôvodná obava, že

prípadná exekúcia nárokov žalobcu bude ohrozená, resp. zmarená, pretože žalovaný nebude vlastniť
žiaden postihnuteľný majetok.

Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu,
nakoľko v opačnom prípade môže dôjsť a s vysokou pravdepodobnosťou aj dôjde k prevodu rodinného

domu a pozemkov a k následnej nemožnosti zvrátenia nezákonného stavu. Navrhované opatrenia
Sú jediným možným prostriedkom ochrany práva žalobcu a vzhľadom na obsah sporov strán sporu
(vlastníctvo nehnuteľnosti a pohľadávky žalobcu vo výške cca 40.000 Eur), nie sú neprimerané a
nepredstavujú reálny zásah do práv žalovaného - sám žalovaný tvrdil, že mieni v rodinnom dome bývať,
teda ho neprevedie, čo tvorilo podstatný podklad pre nezákonné rozhodnutia súdov.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa ust. § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa ust. § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

Podľa ust. § 328 ods. 3 CSP, uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

Podľa ust. § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením

môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa ust. § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ust. § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka

návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.

Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej
úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musíexistovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho

nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu
alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i

naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav
v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,akoanizostatnéhoobsahuspisu,nevyplývajúžiadneskutočnostiosvedčujúce

naliehavosť a nutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobca
ničím neosvedčil, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery, čo je podľa ust. § 325 ods. 1 CSP
podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zo skutočností tvrdených žalobcom nevyplývajú
žiadne dôvody domnievať sa, že žalovaný má v úmysle s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať, že
by robil akékoľvek úkony smerujúce k nakladaniu s touto nehnuteľnosťou, t.j. že mieni nehnuteľnosti

predať, darovať, založiť, zaťažiť, a pod.. Žalobca ani tvrdením, a už vôbec nie akýmkoľvek listinným
dôkazom neosvedčil, že by žalovaný robil vyššie uvedené kroky. Na nariadenie neodkladného opatrenia
nestačí len tvrdenie žalobcu, že „môže dôjsť a s vysokou pravdepodobnosťou aj dôjde k prevodu
rodinného domu a pozemkov a k následnej nemožnosti zvrátenia nezákonného stavu prikázaním
nehnuteľnostídovlastníctvažalobcu“.Zvyššieuvedenýchdôvodovdospelsúdkzáveru,žepredpoklady

pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, nakoľko nebola preukázaná
potrebabezodkladneupraviťpomerystránsporu,apretosúdnávrhžalobcunanariadenieneodkladného
opatrenia zamietol.

Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných

majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosťˇ pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba

za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuťˇ zabezpečovacím opatrením.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť
reálnu vykonateľnosťˇ súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho
opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej

vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v
dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, čo aj obvykle v súčinnosti s inými osobami
stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti
osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo
prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za

predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť
splniť dobrovoľne).

Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória

práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí
prihliadaťˇ na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti

sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ust. § 149 a nasl. CSP), pričom súd
je povinný s nimi postupovaťˇ v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany právprostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov
a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedči alebo

preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoňˇ osvedčené (teda nemusia bytˇ nepochybne preukázané)
základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúťˇ
jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre
rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie.

Súd mal jednoznačne osvedčené, že nehnuteľnosti, na ktorých má byť zriadené záložné právo
zabezpečovacím opatrením sú jediným nehnuteľným majetkom žalovaného, teda ich prevodom by
bola ohrozená exekúcia nárokov žalobcu. Ďalej mal súd osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu
vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/69/2012-426 zo dňa 12.06.2019 vo výške 20

026,68 Eur, ako aj existenciu ešte neprávoplatne priznanej pohľadávky žalobcu na zaplatenie sumy vo
výške 3.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.200 Eur od 10.05.2018
do zaplatenia titulom náhrady za užívanie nehnuteľností. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/69/2012-426 zo dňa 12.06.2019,

kde bola žalobcovi priznaná náhrada za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vo výške 20.026,68
Eur. Súčasne žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok z
titulu náhrady za (ne)užívanie predmetných nehnuteľností. Špecifikácia pohľadávky v druhom prípade
(pohľadávky z titulu náhrady za (ne)užívanie predmetných nehnuteľností) je podľa názoru súdu neurčitá,
preto nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na takto formulovanú pohľadávku nie je možná. Z

uvedeného dôvodu bolo možné zabezpečovaciemu opatreniu vyhovieť len v rozsahu zabezpečenia
pohľadávok s určitou výškou, teda na zabezpečenie pohľadávky vo výške 20.026,68 Eur priznanej
rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C/69/2012-426 zo dňa 12.06.2019 a pohľadávky vo výške
3.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.200 Eur od 10.05.2018 do
zaplatenia, ktorá je predmetom tohto konania vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom tohto konania

je pohľadávka žalobcu na náhradu za užívanie nehnuteľnosti. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tohto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava (§ 357 písm. d) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.