Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218201280
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3218201280.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Francúzska republika, Paríž 750 09, Boulevard Haussmann 1,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného:

Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234
547,protižalovanému:P.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.,T.XXXX/XX,vkonanízastúpenéhoprocesným
opatrovníkom: T. G., bytom K., L. XXX/XX, o zaplatenie 1.063,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 2Csp/100/2018 - 124 zo dňa 31.
júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, v časti výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, p o t
v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie sumy
413,64 eur, v časti o zaplatenie úrokov vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do
zaplatenia a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej sumu

649,98 eur od 17.10.2015 do zaplatenia zastavil. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III.
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal
zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.063,62 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej
istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.063,62 eur od 17.10.2015 do zaplatenia. Zároveň si voči žalovanému
uplatnil nárok na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že právny predchodca
žalobcuuzavrel,dňa23.03.2014,sožalovanýmZmluvuorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaní

kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Dodal, že žalovaný po dobu trvania
úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
1.744,76 eur tak, že sumu 1.604,40 eur žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a platbami
na vybraných obchodných miestach a sumu 140,36 eur predstavujú poplatky, ktoré právny predchodca
žalobcuúčtovalžalovanémuvsúladesúverovouzmluvouakosúčasťúverovejistiny.Následnežalovaný
svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam

poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 954,42 eur,
čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o prijatých splátkach. Na predžalobné
výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného právnypredchodca žalobcu vyhlásil dňa 16.10.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného
splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal žalovaný voči žalobcovi ku
dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.063,62 eur (925,41 eur

z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 124,71 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 13,50 eur z titulu dlžného
poistného z úveru). Okrem toho žalobca žiadal žalovaného zaviazať k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky
z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.063,62 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia. Súd
prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle § 497, § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, §

53 ods. 1, 2, 3 a 9, § 54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 563, § 565
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, § 2 písm. a), b), d),
§ 9 ods. 1, ods. 2 písm. f), g), k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. K výroku I. uviedol, že
vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 12.02.2019, doručenom súdu prvej inštancie dňa 13.02.2019, teda
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie v danej veci, zobral
žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 413,64 eur, v časti úrokov z dlžnej úverovej

istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 925,41 eur od 17.10.2015 až do zaplatenia a v časti úrokov
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy prevyšujúcej 649,98 eur od 17.10.2015 do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. Následne, na
základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že v zostávajúcej
časti je podaná žaloba nedôvodná. Predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym nástupcom žalobcu a

žalovaným posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a súd prvej inštancie na ňu tiež aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Zo zisteného
skutkového stavu súd prvej inštancie nezistil dôvody absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy, keď
z vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by žalovaný už v čase uzatvorenia predmetného právneho

úkonu trpel duševnou poruchou, ktorá by ho činila neschopným na urobenie tohto právneho úkonu. Je
nepochybné,žežalovanýpredmetnúzmluvupodpísal,čerpalodprávnehopredchodcužalobcufinančné
prostriedky a tieto následne čiastočne aj splácal. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie
podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva,
pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č.

129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Mal za to, že z predmetnej
zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovaným poskytnutý úver, keď
v predmetnej zmluve je v časti 2 bod 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,00 eur a ďalej,
že aktuálna výška úverového rámca je 600,00 eur. Túto nezrovnalosť, podľa súdu prvej inštancie, nie
je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli.

Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v
zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške
úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo nepochybne platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon
žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve
jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd prvej inštancie mal za to, že použité vyjadrenie

celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v predmetnej zmluve absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená
výška splátky. V zmluve je uvedené, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných
splátkach vo výške min. 5,00 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,00

eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala
obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje

žiadne výnimky a odchýlky. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku
splátky jasne a zrozumiteľne. Súd prvej inštancie zastával názor, že čo sa týka určenia výšky každej
mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5,00 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej
na najbližší vyšší násobok sumy 300,00 eur, takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa
nezrozumiteľné, nejasné a neurčité. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej

sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal, keď navyše sú v
predmetnejzmluveuvedenévpodstatedvaúdajeovýškeúveru,resp.úverovéhorámca,potomjetakéto
určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa neurčité a zložité. Spotrebiteľ
je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Bolopreto podľa názoru súdu prvej inštancie nepostačujúce, ak v predmetnej zmluve z 23.03.2014 bola
dojednaná "výška mesačnej splátky: mesačná splátka činí min. 5,00 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok sumy 300,00 eur", čo nezodpovedá podmienkam § 9 ods. 2 písm. k) zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podmienky určitosti tejto časti právneho úkonu mali byť
splnené už pri jeho uzatváraní. Pri použití uvedeného spojenia v predmetnej zmluve nebolo možné
nepochybne ustáliť výšku mesačných úverových splátok, čo je pre dlžníka podstatný údaj v procese
jeho rozhodovania o uzavretí úverovej zmluvy. Ďalej zistil, že v predmetnej zmluve nie je uvedený
konkrétny termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako to predpokladá a vyžaduje ust. §

9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Konkrétnu výšku splátky a konkrétny počet splátok veriteľ uviedol len pre účely
výpočtu indikatívneho výpočtu RPMN, pričom vychádzal z výšky úverového rámca 600,00 eur, čo však
vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej zmluve je uvedená aj výška úverového rámca 5.000,00 eur
možno považovať za zavádzajúce a zmätočné. Zo sumy, ktorú žalovaný v danom prípade nepochybne
čerpal (1.604,40 eur) je pritom zrejmé, že úverový rámec nebol vo výške 600,00 eur. Vzhľadom k

uvedenému uzavrel, že pre absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. g), k) a f) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné poskytnutý revolvingový úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v príslušnom znení. S poukazom na uvedené žalobca nemá právo na zaplatenie úroku z
úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia, resp.

úhrad zo strany žalovaného. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, ktorú
vzniesol v spore žalovaný. V danom prípade vzhľadom na absenciu konkrétne, zrozumiteľne a určito
dohodnutej výšky splátky, konečnej splatnosti úveru a konkrétneho počtu splátok, súd prvej inštancie
posúdil dohodu zmluvných strán o postupnom splácaní úveru v splátkach v predmetnej zmluve za
neurčitú a nezrozumiteľnú, a preto neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dal do

pozornosti, že zákon (§ 504 Obchodného zákonníka, prípadne § 563 Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie) ustanovuje lehotu splatnosti úveru podporne pre prípad, keď strany
v zmluve o úvere nedohodnú lehotu splatnosti, resp. ak je takáto dohoda neplatná. V tejto súvislosti
poukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo174/2016zodňa10.11.2016,
na ktorého záveroch sa ustálila aj neskoršia súdna prax. Uzavrel, že trojročná premlčacia doba v zmysle

§ 101 Občianskeho zákonníka začala v danom prípade plynúť nasledujúcim dňom po vzniku dlhu, teda u
každého čerpania finančných prostriedkov samostatne dňom nasledujúcim po uskutočnení konkrétneho
čerpania finančných prostriedkov žalovaným. Doručenie výzvy veriteľa žalovanému na plnenie dňa
29.10.2015nemalovplyvnaposudzovanieplynutiapremlčacejdoby.Žalovanývposudzovanomprípade
od právneho predchodcu čerpal finančné prostriedky v období od 25.04.2014 do 14.03.2015. Pokiaľ ide

o posledné čerpanie, trojročná premlčacia doba uplynula teda dňa 15.03.2018. Žalobca podal žalobu
v predmetnej veci až dňa 09.10.2018. Na základe uvedeného súd prvej inštancie posúdil vznesenú
námietku premlčania za dôvodnú, keďže právo žalobcu na vrátenie nesplatenej časti istiny úveru je
v danom prípade v celom rozsahu premlčané. Vzhľadom na uvedené už nepovažoval za potrebné
zaoberať osobnými a majetkovými pomermi žalovaného. Na základe všetkých uvedených skutočností,

výrokom II., žalobu vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V posudzovanom spore bolo
konaniečiastočnezastavenénazákladečiastočnéhospäťvzatiažalobyžalobcombezuvedeniadôvodu,
teda z procesného hľadiska zavinením žalobcu a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, teda žalobca
bol vo zvyšnej časti v spore neúspešný. Na základe uvedeného konštatoval, že nárok na náhradu

trov konania by mal v celom rozsahu žalovaný voči žalobcovi, ale pretože žalovanému žiadne účelné
trovy preukázateľne z obsahu spisu nevyplývajú a ani si žiadne neuplatnil, rozhodol na základe vyššie
citovaných zákonných ustanovení tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie žalobca, s
poukazom § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Poukázal na to, že predmetom zmluvy o revolvingovom

spotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkartyjeposkytnutierevolvingovéhoúveru,tzn.žalobcaposkytol
žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať peňažné prostriedky, pričom je na
vôli žalovaného koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Dodal, že
žalobca nevedel vôľu žalovaného ani predpokladať, ani ovplyvniť, a preto nemohol v zmluve uviesť
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobiť v predmetnej

zmluve. Rovnako poukázal na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa
úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažných prostriedkov. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov je v zmluve uvedená v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z.. S poukazom na§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.. dodal, že v prípade ak by úverová zmluva neobsahovala
všetky podstatné náležitosti spôsobovalo by to jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a nie neplatnosť. Ďalej
sa žalobca nestotožnil ani s posúdením premlčania dlhu. Mal za tok, že dodržal postup v zmysle § 53

ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňa 16.10.2015,
čím sa stal dlh žalovaného splatným v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t.j. 17.10.2015 mohol žalobca
svoje právo vykonať prvý raz. Vzhľadom k tomu, že žalobu podal na súd dňa 09.10.2010 mal za to,
že si svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. V súvislosti so všetkými uvedenými
skutočnosťami žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej časti, zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril, pričom sa stotožnil s odvolaním napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie a tento žiadal ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že pri stanovení
výšky mesačnej splátky má dodávateľ v úverovej zmluve zákonnú povinnosť stanoviť mesačnú výšku
splátky istiny, úrokov a poplatkov, pričom za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenej
mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Dodal, že zákon jednoznačne

požaduje vyjadrenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom k danej problematike existuje
aj konštantná judikatúra slovenských súdov, potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, krajských
a okresných súdov. K žalobcovmu tvrdeniu o neplatnosti úverovej zmluvy uviedol, že súd prvej
inštancie netvrdil, že by takúto neplatnosť vyhlásil. Uzavrel, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti tak, ako to uvádza zákon, resp. tieto sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne. K plynutiu

premlčacej doby uviedol, že v prípade jednotlivých splátok plynie premlčacia doba každej splátky
samostatne, a teda nie je viazaná na vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti úveru. Názor žalobcu, že svoje
právo mohol využiť až po trojmesačnej lehote, kedy sa dostal žalovaný do omeškania neobstojí, nakoľko
v tomto prípade sa jedná iba o zákonnú možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý nemá
vplyv na premlčanie jednotlivých splátok.

4. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa opätovne vyjadril žalobca a nesúhlasil s vyjadrením
žalovaného, že dodávateľ má v úverovej zmluve povinnosť presne stanoviť mesačnú výšku splátky
istiny, úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo
dňa 09.11.2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/107/2017 zo dňa 27.03.2018 a rozsudok Súdneho dvora vo veci

C-331/18 zo dňa 05.09.2019. K premlčaniu nároku žalobcu uviedol, že ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka stanovuje právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie
celého zvyšku dlhu, naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t.j.
premlčacia doba by plynula každej splátke samostatne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.
6. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že

súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentami účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec

právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných
ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods.
2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné

právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak,
ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
7. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:
8. Zo súdneho spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným, dňa 23.03.2014,

Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o
poskytovaní platobných služieb. Uvedená zmluva je spotrebiteľským úverom, na základe ktorého
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému revolvingový úver s nasledovnými podmienkami:
výška úverového rámca - 5.000,00 eur, aktuálna výška úverového rámca - 600,00 eur, výška mesačnejsplátky - minimálne 5,00 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur, výška
úrokovej sadzby - 28,68 % ročne fixná, RPMN - 46,36 %, splatnosť mesačnej splátky - 10. deň v
mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo

uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, poplatok sa správu revolvingového úveru - podľa
sadzobníka poplatkov, zvolený súbor poistenia - Základný súbor poistenia, poplatok za poistenie - 3,22
%. V tejto časti zmluvy sú uvedené aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania
revolvingového úveru 600,00 eur, výška mesačnej splátky 58,10 eur s poplatkom za správu úveru
2,99 eura, splatenie revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Celková čiastka k

zaplateniu bola uvedená vo výške 733,08 eur a priemerná hodnota RPMN 25,37 %. Keďže žalovaný
nesplácal poskytnutý úver podľa dohodnutých podmienok, právny predchodca žalobcu, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.10.2015, vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v
zmysle uzatvorenej zmluvy, ku dňu 16.10.2015. Žalovaného ním vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
1.063,62 eur zloženej z úverovej listiny vo výške 925,41 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo
výške 138,21 eur.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
11. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
13. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v zmluve
o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je to postačujúce, aby
bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie,

okrem nedostatku termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov úveru, konštatoval aj absenciu ďalších
obligatórnych náležitostí, a to konečnej splatnosti úveru (doby trvania úveru) a celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o
tom, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5,00% z dlžnej
sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300 eur, nemôže nahradiť náležitosť vymedzenú

v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia námietka
žalobcu, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalovanému
vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. V zmysle
vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. je zrejmé, že výška mesačnej splátky úveru musí
byťjednoznačneurčená,resp.určiteľnáaspotrebiteľoviznámaužpriuzatváraníspotrebiteľskéhoúveru.

Skutočnosť, že v danej veci bol poskytnutý spotrebiteľský úver revolvingového typu na tejto požiadavke
nič nemení, nakoľko ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. sa týkajú všetkých spotrebiteľských úverov,
tzn. zákon nestanovuje žiadnu výnimku pre posudzovanie splnenia obligatórnych náležitostí úverovej
zmluvy v prípade poskytnutia úveru revolvingového typu.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja

o výške mesačnej splátky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, aj bez skúmania absencie
ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., za následok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
15. Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením námietky premlčania nesplatenej časti istiny

poskytnutého úveru.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
17.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
18. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Z uvedených ustanovení vyplýva, že premlčacia doba v prípade spotrebiteľského úveru, ak bolo
dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu
práva, podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a teda k zosplatneniu celej pohľadávky za predpokladu, že
to bolo medzi stranami spotrebiteľského úveru dohodnuté, pričom však musí byť zachované, že veriteľ

môže uplatniť toto právo najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď
súčasneupozornilspotrebiteľavlehotekratšejako15dnínauplatnenietohtopráva.Preprípady,kedysa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným, celý dlh stanovuje Občiansky zákonník (§
103, druhá veta), osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý

dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, podľa § 103 Občianskeho zákonníka, je tak
rozhodné zistenie splatnosti tej splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého
úveru. V prípade, ak nie je možné určiť pre splatnosť, ktorej splátky veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého
úveru, ako tomu bolo v prejednávanom prípade, je nevyhnutné posudzovať začiatok plynutia premlčacej

doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, tzn. u každého čerpania finančných prostriedkov
samostatne dňom nasledujúcim po uskutočnení konkrétneho čerpania finančných prostriedkov.
22. Súd prvej inštancie tak v prejednávanom prípade dospel k správnemu záveru, že v dôsledku
absencie konkrétne, zrozumiteľne a určito dohodnutej výšky splátky, konečnej splatnosti úveru a
konkrétneho počtu splátok je nutné dohodu o postupnom splácaní úveru v splátkach vyhodnotiť ako

neplatnú(§37ods.1Občianskehozákonníka).Vzhľadomnatietoskutočnostiniejemožnéjednoznačne
určiť pre nezaplatenie ktorej splátky právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru,
a preto je nevyhnutné vychádzať z toho, že pre účely začatia plynutia premlčacej doby dlhu žalovaného
je rozhodujúci deň nasledujúci po dni, v ktorom dlh vznikol.
23. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov predloženom právnym predchodcom žalobcu

je zrejmé, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v období od 25.04.2014 do 14.03.2015. V súvislosti s
poslednýmčerpanímfinančnýchprostriedkovžalovaným,trojročnápremlčaciadobazačalaplynúťdňom
15.03.2015auplynuladňa15.03.2018.Pokiaľžalobcapodalpredmetnúžalobudňa09.10.2018odvolací
súd konštatuje, že táto bola podaná po uplynutí premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka), a teda
právo žalobcu na vrátenie nesplatenej časti istiny úveru je v danom prípade premlčané.

24. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj v prípade, ak by začiatok plynutia premlčacej doby
posudzoval v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, dospel by k záveru o premlčaní práva žalobcu
na vrátenie nesplatenej istiny úveru. V zmysle oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatností úveru zo
dňa 27.10.2015, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2015. Z
uvedeného vyplýva, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu, za súčasného dodržania

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, mohol urobiť pre splátku
nezaplatenú najneskôr v mesiaci júl 2015 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátkyzasúčasnéhoupozorneniaspotrebiteľavlehoteniekratšejako15dnínauplatnenietohtopráva).
Vzhľadom k začiatku plynutia premlčacej lehoty v mesiaci júl 2015, by sa právo žalobcu premlčalo
v mesiaci júl 2018, tzn. pokiaľ svoj nárok uplatnil žalobou až dňa 09.10.2018, bolo toto jeho právo

premlčané.
25. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je,
v napadnutej časti výroku II., vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo

na náhradu trov konania.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).