Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716205140
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6716205140.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu T. P., narodeného XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom F. K. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom,
so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody,

o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/100/2016-333 z 10. marca 2020,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/100/2016-309
zo dňa 20. 02. 2020 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým

uznesením zamietol návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorým jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
a sumu 2.607,92 Eur s príslušenstvom titulom nákladov na obhajobu v trestnom konaní a ktorým bol
žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2.Vodôvodnenírozhodnutiavpodstateuviedol,ženávrhžalovanejnazrušenierozsudkuprezmeškanie

neboldôvodným,pretoževzmysleust.§277ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)musí
žalovaná strana preukázať zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu a v tomto prípade
nebol takým žalovanou uvedený dôvod spočívajúci v tom, že v dôsledku administratívneho pochybenia
spočívajúceho vo včasnom nepredložení príslušného spisu sa poverená prokurátorka pojednávania
nezúčastnila. V ďalšom okresný súd veľmi precízne a podrobne vysvetlil, prečo vzhľadom na účel
kontumačného rozsudku nemohol akceptovať žalovanou uvádzané skutočnosti ako postačujúce pre

jeho zrušenie poskytnúc súčasne žalovanej i návod, ako sa v budúcnosti takýmto problematickým
situáciám vyhnúť.

3. V zákonnej lehote podala proti uzneseniu odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby uznesenie zmenil
a sám rozsudok pre zmeškanie zrušil.

4. Žalovaná v odvolaní opätovne popísala podstatu administratívneho zlyhania, ktoré zapríčinilo jej
neúčasť (konkrétne poverenej prokurátorky) na súdnom pojednávaní dňa 20. 02. 2020 a hoci okresný
súd poukázal na kogentnosť ust. § 274 CSP, nezobral do úvahy ust. § 277 ods. 2 CSP umožňujúce
zrušenie rozsudku pre zmeškanie kvôli ospravedlniteľným dôvodom. Žalovaná popísala v tejto súvislosti
všetky svoje aktivity v spore ilustrujúc tým, že nebola v konaní pasívnou a zdôrazňujúc, že zmeškané

pojednávanie nebolo prvým vo veci. Ak dôvodová správa označuje rozsudok pre zmeškanie za procesnú
sankciu za pasivitu strany sporu, o takýto prístup k sporu sa na jej strane nejednalo. Poukázala naviaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR i rozhodnutia odvolacích súdov smerujúc k námietke,
že okresný súd nemal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ale mal rozhodnúť „štandardným“
rozsudkom založeným na už vykonanom dokazovaní s tým, že aj samotný postup okresného súdu na

pojednávaní predchádzajúci vyhláseniu kontumačného rozsudku nebol úplne štandardný. Naostatok sa
vyjadrila k podstate veci spochybňujúc nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy a tiež nárok na
úroky z omeškania z nej.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu

náhradu trov konania. Podľa neho boli naplnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie v spore
rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, ktorá len opakuje dôvody obsiahnuté už v žiadosti o jeho
zrušenie. Žalovaný štát síce prenáša dôvody neúčasti na pojednávaní na (nedoložené) administratívne
pochybenie pracovníka, avšak prokuratúra aj na okresnej úrovni disponuje dostatočným zázemím
umožňujúcim elimináciu situácie, aká nastala v tomto prípade.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

7. Podľa ust. § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

8. Citované ustanovenie upravuje podmienky, ktorých kumulatívne naplnenie znamená rozhodnutie
sporu súdom prvej inštancie formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ak je teda predmetom
sporu splnenie určitej povinnosti a žalobca (jeho zástupca) navrhne vzhľadom na absenciu žalovaného

(alebo jeho zástupcu) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd musí vyhodnotiť, či žalovaný bol na
pojednávanie riadne a včas predvolaný, či bol patrične poučený o následku nedostavenia sa a či svoju
neprítomnosť adekvátne ospravedlnil, t. j. včas a vážnymi okolnosťami. Zrušenie vyhláseného rozsudku
pre zmeškanie žalovaného je potom možné prvoinštančným súdom za splnenia podmienok určených
v ust. § 277 ods. 2 CSP.

9. Podľa ust. § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

10. V nadväznosti na citované ustanovenia odvolací súd konštatuje, že sa možno stotožniť so
všeobecnými právnymi východiskami ohľadne povahy kontumačného rozsudku, ktoré okresný súd
podrobne rozobral v napadnutom uznesení a preto len v stručnosti stačí poznamenať (aj v zhode so
žalovanou), že tento spôsob skončenia sporu má byť sankciou za procesnú apatiu sporovej strany.
Hoci potom aj odvolací súd reflektuje prebiehajúcu odbornú diskusiu o tom, či rozsudok pre zmeškanie

žalovaného v zmysle ust. § 274 CSP má byť obligatórne vyhlásený v každom prípade jeho nedostavenia
sa na pojednávanie bez ohľadu na konkrétne okolnosti sporu (čo je dané použitím slova súd „rozhodne“)
a hoci je prevažujúcou prax prikláňajúca sa k tomuto chápaniu kontumačného rozsudku, pod vplyvom
potreby ústavne súladného výkladu tohto inštitútu (viď. výstraha pred striktnou interpretáciou právnej
úpravy rozsudku pre zmeškanie obsiahnutá v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019)

treba potom o to citlivejšie posudzovať rozhodovanie o okolnostiach, ktoré by mali (podľa žalovanej
strany) zakladať zrušenie kontumácie sporu v zmysle § 277 ods. 2 CSP.

10. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd mal splnené formálne zákonné
podmienky vyžadované ust. § 274 CSP na to, aby spor ukončil rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,

lebo aj keď sa možno pozastaviť nad tým, aký procesný postup na pojednávaní dňa 20. 02. 2020
predchádzal návrhu žalobcu na rozhodnutie sporu kontumáciou, faktom je, že takýto návrh zo strany
žalobcu vyjadrujúci jeho vlastnú vôľu podaný bol. Okresný súd teda mohol rozhodnúť rozsudkom pre
zmeškanie žalovanej, čo odvolací súd konštatuje vedomý si toho, že nie je v tomto štádiu predmetomposúdenia splnenie zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale len toho, či
žalovanou stranou uvedené okolnosti (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod jej neprítomnosti
na pojednávaní.

11.Nadruhejstranesamalvšakokresnýsúdvzhľadomnadoterajšípriebehkonaniaaevidentneaktívny
prístup žalovanej k sporu hlbšie zamyslieť nad tým, či dôvody ňou uvádzané sú dostatočné na to, aby
celá jej doterajšia procesná aktivita v spore bola ukončená neúspechom, a to len z dôvodu, že na jej
strane došlo k ojedinelému zlyhaniu.

12. Z ust. § 277 ods. 2 CSP pritom vyplýva, že podmienkou zrušenia rozsudku pre zmeškanie je
ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Právna norma samozrejme ospravedlniteľnosť
dôvodu zmeškania (neúčasti na pojednávaní) nijak bližšie nešpecifikuje (a ani príkladmo neuvádza),
lebo to vzhľadom na rozličnosť života prakticky ani nie je možné. Ide preto o právnu normu s
pomerne široko formulovanou hypotézou, ktorú tak treba vykladať vzhľadom k okolnostiam konkrétnej

situácie a len komplexné posúdenie okolností neúčasti potom môže dať odpoveď na otázku, či je
z objektívneho hľadiska spravodlivým v danej situácii „prepáčiť“ žalovanej strane fakt, že sa na
pojednávanie nedostavila.

13. Vzhľadom na uvedené možno slovami Najvyššieho súdu SR uviesť, že „Vychádzajúc z účelu a

povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 227 ods. 2
CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol
na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie
možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.“ (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 5
Obdo/26/2019).

14. Z tohto hľadiska je odvolací súd rozdielneho názoru než okresný súd. Odvolací súd nemôže
ignorovať skutočnosť, že každá ľudská činnosť je spojená s chybovosťou a preto by nemal byť
netolerovateľným z toho prameniaci ojedinelý omyl. Už dávne latinské príslovie hovorí „errare humanum
est“ - mýliť sa je ľudské, teda každý kto robí, robí aj chyby a tak z jedného pochybenia vyvodzovať

povahe veci príliš závažné následky sa nezdá odvolaciemu súdu ani správne ani spravodlivé. V
intenciách uvedeného odvolací súd vzhľadom na trvanie sporu, vzhľadom na vykonané dokazovanie a
tiež vzhľadom na to, že žalovaná sa doteraz riadne konania zúčastňovala, bola aktívna, po zmeškanom
pojednávaní sa vzápätí ešte ten istý deň ospravedlnila za neúčasť, dospel k záveru o potrebe zmeny
napadnutého uznesenia, lebo okolnosti prípadu odôvodňujú označenie príčiny zmeškania pojednávania

za ospravedlniteľné v zmysle ust. § 277 ods. 2 CSP a tie zakladajú dôvod na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. Preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu a rozsudok pre zmeškanie
zrušil.

15. O náhrade trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie, pretože dôsledkom zmeny napadnutého

uznesenia je vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).