Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205878
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2509205878.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcov: 1/ F. Z., nar. X. L. XXXX,
bytom W. XXX/XX, X., 2/ F. X., nar. XX. S. XXXX, bytom Q. XXXX/XX, A., 3/ F. G., nar. XX. U. XXXX,
bytom S. A. XXXX/X, N., 4/ F. Z., nar. XX. V. XXXX, bytom A. XXX/X, D., všetci zastúpení: Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovaným: 1/ O. P., nar. X. L. XXXX,
bytom W. XXX/XX, X., 2/ Z. A., nar. XX. F. XXXX, bytom V Z. XXXX/X, C., Q. 3, Česká republika, obe
zastúpené advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Paulínska 20, Trnava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 18. októbra

2018 č. k. 5C/171/2009-410, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalované 1/, 2/ majú voči žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. žalovanej 1/ priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %, III. žalovanej 2/
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 133, § 134 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom do 31.3.1983 (ďalej aj „Občiansky zákonník“, alebo len „O. z.“), § 132a ods. 1,
§ 135a ods. 1, 4, § 507a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.4.1983
(ďalej aj „Občiansky zákonník“, alebo len „O. z.“), § 13 ods. 3 až 5 nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č. 104/1945 Zb.“), § 1 ods. 1 a 2 nariadenia
č. 104/1946 Zb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945

Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR (ďalej len „nariadenie č. 104/1946 Zb.“), § 80 písm.
c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“), § 137
písm. c/, § 186 ods. 1 veta prvá, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením zo dňa 13.6.2018 sp. zn. 5C/171/2009 súd pripustil
zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že časti nehnuteľnosti, pozemku evidovaného ako
parcela registra E č. 1774/11 o výmere 18.988 m2, druh pozemku: orná pôda, v obci X., katastrálne

územie X. zobrazené na katastrálnej mape v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela registra C č.
1774/181 o výmere 427 m2, druh pozemku: záhrady, ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. a
v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela registra C č. 1774/59 o výmere 663 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. patria do dedičstvapo F. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel X.XX.XXXX, naposledy bytom W. XXX/XX, X.. Súd určuje, že
časti nehnuteľnosti, pozemku evidovaného ako parcela registra E č. 1774/11 o výmere 18.988 m2, druh
pozemku: orná pôda, v obci X., katastrálne územie X. zobrazené na katastrálnej mape v hraniciach

pozemku evidovaného ako parcela registra C č. 1774/181 o výmere 427 m2, druh pozemku: záhrady,
ktorý je situovaný v obci X., katastrálne územie X. a v hraniciach pozemku evidovaného ako parcela
registra C č. 1774/59 o výmere 663 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorý je situovaný v
obciX.,katastrálneúzemieX.patriadodedičstvapoU.Z.,r.Z.,nar.X.X.XXXX,ktorázomrelaX.X.XXXX,
naposledy bytom W. XXX/XX, X..“.

Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti vznikli ako parciálna časť rozdelením
pôvodného pozemku parcely č. 1774. Majetok zapísaný ako parc. č. 1774 (z ktorej bola neskôr vytvorená
parc. č. 1774/59) bol podľa záznamu v pozemkovej knihe na vl. č. 139 (v časti majetková podstata)
konfiškovaný Dr. W. O. podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. Miestna roľnícka komisia vypracovala prídelový
plán na stavebné pozemky zo skonfiškovaného majetku Dr. W. O. v k. ú. X.. Prídelovým plánom bola
parc. č. 1774/59 pridelená prídelcom N. Z. a jeho manželke. Prídelcovia vstúpili na základe prídelu

podľa vyjadrenia žalobcov do oprávnenej držby pridelenej nehnuteľnosti, začali s jej obhospodarovaním,
kultivovaním a prípravou na výstavbu rodinného domu. Dňa 9.10.1967 odpredali prídelcovia písomnou
kúpnou zmluvou nehnuteľnosť U. Z. a F. Z. (na pozemku sa nachádzali vysadené porasty a vybudované
základy pre stavbu rodinného domu, pozemok bol oplotený). U. Z. a jej manžel F. Z. užívali nehnuteľnosť
od roku 1967. Na pozemku postavili rodinný dom súp. č. XXX. Na výstavbu rodinného domu bolo vydané

stavebné povolenie Okresným národným výborom v Trnave dňa 25.8.1962 pod č. 1484/1961 a dňa
26.4.1968 vydal Miestny národný výbor v X. (ďalej aj „MNV“) pod č. 748/1968 rozhodnutie, ktorým udelil
povolenieužívaťrodinnýdomU.Z.ajejmanželovi.Vsúčasnostijestavbaevidovanánaparc.č.1774/59,
v súvislosti s výstavbou rodinného domu bola z tejto parcely vyčlenená parc. č. 1774/181. Ak by vznikli
rozpory ohľadom prevodu, či prechodu vlastníckeho práva na žalobcov, nemalo by to vplyv na súčasný

stav, lebo je možné založiť vznik ich vlastníckeho práva k pozemku titulom vydržania.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem.
Žalobcoviapodanouurčovacoužalobousledovalizáujemdosiahnuťzhodumedziskutočným(faktickým)
stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností vo vzťahu k pozemku (nie k parcele). Aj za
situácie, že sporný pozemok je zapísaný ako parcela registra „E“ na žalované 1/, 2/, pričom žalobcovia

sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemku registra „C“, bol súd toho názoru, že v prípade
vyhoveniažalobebynedošlokduplicitnémuzápisuvlastníckehopráva(čímsabrániližalované).Pretože
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by bolo v danom prípade podkladom na
vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 katastrálneho zákona), bola žaloba o určenie
vlastníckeho práva v podobe, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva, spôsobilým právnym

prostriedkom na odstránenie právnej neistoty o skutočných právnych vzťahoch k sporným pozemkom
medzi stranami sporu.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že nadobudnutie vlastníckeho
práva právnymi predchodcami žalobcov 1/ až 4/ kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.1967 žalobcovia
nepreukázali (neuniesli dôkazné bremeno), keď predmetnú kúpnu zmluvu nepredložili. Ako vyplýva z §

133 a § 134 ods. 2 O. z. v znení účinnom do 31.3.1983, vlastníctvo k veci bolo možné nadobudnúť kúpou,
avšak k zmluve o prevode nehnuteľnosti bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo
prechádzalo až registráciou zmluvy.
K vydržaniu súd prvej inštancie uviedol, že ak právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
právnych predchodcov žalobcov (U. Z. a F. Z.) malo byť vydržanie, bolo potrebné v konaní zo strany

žalobcov preukázať splnenie všetkých podmienok vydržania. Ako vyplýva z ust. § 132a ods. 1 v spojení
s § 135a ods. 1 O. z. v znení účinnom od 1.4.1983, jednou z podmienok bola i dobromyseľnosť držiteľa
v tom, že mu vec alebo právo patrí. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi,
ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť)
je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti".

Žalobcovia tvrdili, že do držby vstúpil ešte N. Z. s jeho manželkou a domnelým titulom bol prídelový
plán (č. l. 25, priložený k žalobe). Vo vzťahu k uvedenému súd prvej inštancie poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.4.2017 sp. zn. 3 Cdo 17/2016, v zmysle ktorého domnelým
(putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky riadneho
nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej ale niektorá

stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo. Takýmto
domnelým titulom môže byť v praxi napríklad a/ dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci, ktorá však v
čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, b/ neprávoplatné rozhodnutie súdu určujúce
vlastníctvo veci, c/ kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná. Z uvedenéhopredanúvecvyplynulo,žedomnelýmtitulomvdanomčasenemoholbyťlenprídelovýplán(vypracovaný
miestnou roľníckou komisiou). Samotný prídelový plán bez ďalšieho vlastníctvo predchodcov žalobcov,
resp.N.Z.smanželkouzaložiťnemohol.Totomohlozaložiťažnáslednérozhodnutiaoprídele.Prídelový

plán bol iba technickým podkladom k prídelom a nemohol v danom čase nahrádzať doklad (domnelý) o
vlastníctve (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 24.9.2008 sp. zn. 24Co/342/2007). Pokiaľ právne
predpisy v danom čase upravovali nadobudnutie vlastníckeho práva rozhodnutím o prídele (výmer o
vlastníctve pôdy ako verejná listina), nemožno prípadný omyl držiteľov považovať za ospravedlniteľný,
a teda nemohli byť ani dobromyseľnými držiteľmi, ak nadobudnutie vlastníckeho práva odvodzujú od

prídelového plánu.
Dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov spochybňovalo i predložené rozhodnutie o povolení
užívať stavbu rodinného domu zo dňa 13.12.1968, ktorému predchádzalo povolenie pre N. Z. na
novostavbu rodinného domu zo dňa 25.8.1962, keď v oboch rozhodnutiach bol uvádzaný pozemok
parc. č. 1774/58 a nie (žalovaný) pozemok parc. č. 1774/59. Uvedené rozdielne označenia pozemku,
ktorý právni predchodcovia užívali, museli vzbudzovať objektívne pochybnosť o nejakej nezrovnalosti

vo vzťahu k pozemku, na ktorom začali stavať rodinný dom. Subjektívne presvedčenie právnych
predchodcov bolo pre účely nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním právne irelevantné. Z
dokazovania vyplynulo, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia dlhodobo užívali sporný pozemok,
vedome tolerovali právne nezrovnalosti vo vzťahu k tomuto pozemku. Ani argumentácia žalobcov
o nečinnosti skutočného vlastníka vo vzťahu k spornému pozemku nemohla právne obstáť pri

určovaní vlastníckeho práva vydržaním. Vydržaním nemohli nadobudnúť vlastnícke právo ani vo
vzťahu k nadobúdaciemu (domnelému) titulu - kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.1967, nakoľko jej existencia
nebola v konaní preukázaná. Len samotné faktické uchopenie sa držby pozemku bez existencie
nadobúdacieho (domnelého) titulu nemohlo byť spôsobilým k nadobudnutiu vlastníckeho práva, nakoľko
dobromyseľnosť držiteľa bola v takomto prípade vylúčená. Keďže nebola splnená jedna zo základných

podmienok vydržania a to dobrá viera držiteľov (právnych predchodcov žalobcov), že vec im patrí, súd
prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP,
vecne úspechom žalovaných v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podali žalobcovia 1/ až 4/ odvolanie s návrhom na
zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili §
365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení otázky
naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie pri žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva.
Súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalované nie sú zapísané v katastri ako vlastníčky sporných

nehnuteľností, čo malo za následok nepreukázanie naliehavého právneho záujmu (pre neevidovanie
právneho vzťahu na liste vlastníctva nebol preukázaný naliehavý právny záujem). Nestotožnili sa s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že by mohlo dôjsť k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k
pozemkom parcely registra C a k pozemku parcela registra E, resp. jeho časti. Súd prvej inštancie
ďalej nevyhodnotil dobromyseľnosť držby s ohľadom na všetky okolnosti a nesprávne hodnotil bežnú

opatrnosť za daných okolností a teda aj ospravedlniteľnosť omylu. Žalobcovia preto opätovne poukazujú
na nasledujúce skutočnosti: prídelový plán bol tzv. domnelým titulom nadobudnutia vlastníckeho práva;
omyl bol spôsobený činnosťou štátnych orgánov; hromadnosť prideľovania a skoršie skúsenosti iných
prídelcov; potvrdzovanie práva k pozemku zo strany štátnych orgánov - stavebné a kolaudačné
rozhodnutia; nespoľahlivosť zápisov v pozemkovej knihe. Poukázali i na uznesenie Krajského súdu v

Trnave z 30.1.2014 sp. zn. 9Co/78/2013. Dodali, že v pochybnostiach sa pri držbe vždy prezumuje
jej dobromyseľnosť. Ako bolo súdu známe, prideľovanie pozemkov na W. ulici vykonávalo MNV
podľa prídelového plánu. MNV jednotlivým prídelcom pridelilo konkrétny pozemok, ktorý im na mieste
samom vyznačil zememerač, resp. tieto pozemky boli vymerané už skôr a boli označené číslom,
ktoré MNV prídelcovi odovzdalo. Dokument MNV, ktorý obsahoval označenie pozemku, bol podľa

výpovede pána W. vo veci 9C/169/2009 opatrený pečiatkou. MNV predstavoval štátny orgán, ktorý
v danom období reprezentoval absolútnu štátnu moc. Nebolo namieste spochybňovať postupy tohto
štátneho orgánu, ktorý z podstaty svojho postavenia dokonale poznal svoje kompetencie a právomoci.
V danej situácii právni predchodcovia žalobcov boli presvedčení, že existuje legitímny právny titul,
ktorým došlo k prevodu vlastníctva k pozemku. Žalobcovia za tento titul považovali prídelový plán.

Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na W. ulici v X. nešlo len o jeden
prípad pridelenia pozemku. Rovnakým spôsobom bola na výstavbu rodinných domov pridelená celá
jedna strana W. ulice. Opakovanou činnosťou MNV pri prideľovaní pozemkov jednotlivým prídelcom sa
zvyšovala istota právnych predchodcov žalobcov, že postup tohto štátneho orgánu je úplne korektný.Uvedená hromadnosť prideľovania pozemkov teda mala vplyv aj na obvyklú opatrnosť, ktorú bolo
potrebné vynaložiť na overenie korektnosti nadobúdacieho titulu. Keďže išlo o zaužívanú prax MNV,
nebolo pochybností o správnosti postupu štátneho orgánu. U žalobcov musí ísť o dobromyseľnú držbu,

pretože každý, kto sa nachádzal v obdobnej situácii, rovnako ako právni predchodcovia žalobcov, nemali
pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Správnosť a právna korektnosť daného stavu bola potvrdená,
keď právnym predchodcom žalobcov bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu a
neskôr aj rozhodnutie o povolení užívať rodinný dom, a to rovnako zo strany štátneho orgánu (absolútnej
autority). Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku, ani k domu nebolo potrebné vykonať

žiadny zápis v evidencii. Vzhľadom na charakter zápisov v pozemkovej knihe je nutné konštatovať, že
neexistovala možnosť overenia si skutočností rozhodujúcich pre vznik práva. Zápisom v pozemkovej
knihe sa nedalo dôverovať. Ak bol niekto v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník, neznamenalo to,
že skutočne vlastníkom bol a ak niekto ako vlastník zapísaný nebol, neznamenalo to, že sa vlastníkom
nehnuteľnosti nestal.

3. Žalované 1/, 2/ navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedli, že
odvolanie je zmätočné. Súd prvej inštancie totiž konštatoval danosť naliehavého právneho záujmu.
Žalované majú za to, že tento tu však nie je. Dodali, že prídelový plán nikdy nebol nadobúdacím
titulom a bol len technickým podkladom pre prídel, ktorý bol odplatný. Žalobcovia, hoci tvrdili odkúpenie
pozemkov, kúpnu zmluvu nepredložili. Ich omyl nemožno považovať za ospravedlniteľný. Poukázali i

na rozdielnosť číslovania parciel, keď prídelový plán sa týka parc. č. 1774/59 a stavebné povolenie
a následne rozhodnutie MNV sa týka parc. č. 1774/58. So zreteľom ku všetkým okolnostiam danej
veci, nemožno konštatovať dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov. Poukázali a vybrané
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalobcov 1/
až 4/) považovať za vo výroku vecne správny.

5.Vpreskúmavanejvecizaložilsúdprvejinštanciesvojerozhodnutienanázoreonepreukázanísplnenia

podmienok pre vydržanie žalobcov, resp. ich právnych predchodcov.

6. Odvolací súd k námietke žalobcov ohľadom naliehavého právneho záujmu uvádza, že táto bola
nedôvodná. Odvolanie v predmetnej časti nekorešponduje s obsahom odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, keď súd prvej inštancie sa s touto otázkou vysporiadal tak, že naliehavý právny záujem

žalobcov na požadovanom určení považoval za daný a svoje rozhodnutie v tomto smere i vyčerpávajúco
odôvodnil.

7. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, je potrebné uviesť, že odvolací súd sa ním zaoberal v iných
skutkovo a právne obdobných veciach a konštatoval, že keď predmet konania vyjadrený v žalobnom

petite nemá evidovaný právny vzťah na liste vlastníctva, nie je preukázaný naliehavý právny záujem
na navrhovanom určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch. Ak by sa pripustila
procesná prípustnosť žaloby žalobcov, nedošlo by k zmene zápisu vlastníckeho práva, nevyriešila by sa
spornosť vzťahu strán sporu, ale mohlo by dôjsť k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva k pozemkom(porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 25.1.2017 sp. zn. 10Co/725/2015, z 10.12.2018 sp. zn.
23Co/420/2017).

8. Napriek uvedenému po preskúmaní veci odvolací súd skonštatoval, že záver súdu prvej inštancie o
nepreukázaní splnenia podmienok pre vydržanie žalobcov, resp. ich právnych predchodcov bol správny.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním
zvoleného spôsobu rozhodnutia.

9. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného (originálneho) nadobudnutia vlastníckeho práva. V
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa
k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu; rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu
má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje existujúci právny
stav. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona, treba
pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnych úprav, ktoré účinky

vydržania upravovali odlišne. Ak teda boli splnené všetky podmienky k nadobudnutiu vlastníckeho práva
podľa platného Občianskeho zákonníka v danom období, nie je namieste posudzovať ich splnenie podľa
neskoršie platných právnych predpisov, aj keby to bolo pre domnelého nadobúdateľa priaznivejšie.
Treba vychádzať z toho, že pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (porov. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.3.1999 sp. zn. 2 Cdo 135/1998).

10. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v
dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná
„so zreteľom na všetky okolnosti". Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.
Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym (porov. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.3.2011 sp. zn. 5 Cdo 87/2010).

11. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je
teda dobromyseľnosť. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom
možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho

dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

12. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keby

to v skutočnosti tak tomu nebolo. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle. Základom
oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu,
že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho
prípadu požadovať a nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec, alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,

ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí.

13. Podľa tvrdení žalobcov do držby vstúpil ešte N. Z. s jeho manželkou a domnelým titulom bol prídelový
plán.

14. Prídelový plán bol len technickým podkladom pre následné prídely pôdy. Až následne rozhodnutie
o prídele po zaplatení prídelovej ceny mohlo založiť vlastnícke právo právnych predchodcov žalobcov
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 24.9.2008 sp. zn. 24Co/342/2007). Výmery a prídelové
listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že

samotný prídelový plán bez ďalšieho vlastníctvo predchodcov žalobcov, resp. N. Z. s manželkou založiť
nemohol.15. Právni predchodcovia žalobcov bez listiny, ktorá v zmysle vtedy účinnej právnej úpravy preukazovala
vlastnícke právo, užívali a obhospodarovali pozemok, na ktorom postavili rodinný dom. Ani samotné
stavebné povolenie, či kolaudačné rozhodnutie (s označením inej parcely), príp. žalobcami namietaná

hromadnosť prideľovania pozemkov, nemohli presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva vyvolať.
Ak aj právni predchodcovia žalobcov žili v tomto presvedčení (zo subjektívneho hľadiska), ich omyl
v žiadnom prípade nemožno považovať za ospravedlniteľný. Tu sa nejednalo o bežnú (normálnu)
opatrnosť, ktorú možno s vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať.

16. Pokiaľ odvolatelia poukázali na to, že omyl bol vyvolaný štátnym orgánom a v tejto súvislosti
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.5.2011 sp. zn. 6 Cdo 66/2010,
tu treba uviesť, že dané rozhodnutie nie je na tento prípad použiteľné, pretože sa jednalo o situáciu,
keď titulom vstupu do držby mala byť písomná kúpna zmluva, pričom sa riešil prípadný omyl v osobe
konajúceho subjektu (žalobca sa v čase uzavretia právneho úkonu domnieval, že Rímskokatolícky
biskupský úrad v Košiciach, za ktorý konal kapitulný vikár Š. O. a ten zmluvu aj podpísal ako úrad

vykonávajúci správu, bol oprávnený za vlastníka uzavrieť právny úkon o prevode nehnuteľností).

17. Pokiaľ odvolatelia argumentovali uznesením Krajského súdu v Trnave z 30.1.2014 sp. zn.
9Co/78/2013 (rozsudok Okresného súdu Piešťany z 12.1.2012 č. k. 3C/167/2009-233, ktorým bolo
žalobe vyhovené, bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie) s tým, že tu súd konštatoval,

že nadobúdatelia týchto pozemkov mohli na základe vonkajších objektívnych okolností nadobudnúť
dôvodné presvedčenie o tom, že im nehnuteľnosti boli pridelené rozhodnutím príslušných orgánov,
rozhodovacej právomoci ktorým zrejme dôverovali, že im tieto nehnuteľnosti patria, že neboli tu žiadne
dôvodné pochybnosti, ktoré by im v nadobudnutí a v dobrej viere pri ich užívaní ako vlastných mali brániť,
je potrebné dodať nasledovné. Odvolatelia opomenuli uviesť i následnú argumentáciu odvolacieho súdu,

keď odvolací súd zdôraznil, že ale nemožno opomenúť ani námietku žalovaných o existencii povinnosti
každého nadobúdateľa zabezpečiť si zaevidovanie vlastníctva v príslušnej evidencii, resp. ozrejmiť,
prečosiprávnipredchodcoviažalobcovvlastníctvoneusporiadali.Následnevšakžalobcoviavzaližalobu
späť (bez uvedenia dôvodu) a uznesením Okresného súdu Piešťany z 26.3.2019 sp. zn. 3C/167/2009
bolo konanie zastavené. Odvolávanie sa preto na výsledky tohto konania nebolo namieste.

18. Vydržaním nemohli nadobudnúť vlastnícke právo právni predchodcovia žalobcov ani vo vzťahu k
nadobúdaciemu (domnelému) titulu - kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.1967, nakoľko jeho existencia nebola
v konaní preukázaná (ako správne poznamenal súd prvej inštancie). Navyše o ospravedlniteľný omyl
nepôjde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce

pre uskutočnenie právneho úkonu. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl),
ospravedlniteľný nie je (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 49/2010).

19. Odvolací súd vzhľadom na uvedené preto rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba

zamietnutá, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním
nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal právo na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalované 1/, 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala (žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/).
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.