Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 7C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613219417
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613219417.8

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu Vladimír Špano,
narodený 04.03.1976, trvale bytom Sliač, Rybárska 41, zastúpený JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom
so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP č. 70/36 proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova 2 v konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy 15 000,- Eur a náhrady škody 909,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 572,31 Eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od
16.03.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 20,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 877,92 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu a to všetko v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti náhrady škody a v časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 15

000,-Eur s príslušenstvom z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody pozostávajúcej z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15
000,- Eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 15.03.2013 do zaplatenia a zaplatiť sumu
vo výške 909,95 Eur z dôvodu vynaložených nákladov na obhajou v trestnom konaní spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 909,95 Eur od 15.03.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi

trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa ÚJaKP OR PZ Lučenec zo dňa 30.11.2006 sp.
zn. ČVS: ORP-688/OVK-LC-2006 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie vo veci voči
žalobcovi za spolupáchateľstvo pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1,
2, 3 zákona č. 140/1964 Zb. Trestný zákon a za trestný čin ublíženia na zdraví podľa §221 ods.1
zákona č. 140/1964 Zb. Trestný zákon. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca ako obvinený v

zákonnej lehote odôvodnenú sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene zamietka
uznesením sp. zn. 1Pv/994/05-30 zo dňa 03.01.2007 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Po ukončení vyšetrovania prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala obžalobu na žalobcu dňa
08.04.2009 pod č. 1Pv 994/05-101 na Okresný súd Zvolen pre vyššie uvedené trestné činy. Okresný súd
Zvolen vydal dňa 28.09.2011 na základe obžaloby rozsudok č. k. 3T/60/2009-679, ktorým bol žalobca
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený

úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia a zároveň súd zrušil rozsudok Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 3T/201/2007 z 05.05.2008,
ktorým bol žalobcovi uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie,
na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 2To/22/2012 zo dňa 08.03.2012
zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o vine žalobcu a žalobcu oslobodil v plnom rozsahu podľa §
285 písm. b) Tr. poriadku. V dôsledku obvinenia bol žalobca zasiahnutý vo všetkých sférach života,

ktoré vplývalo na jeho zdravotný stav, psychiku a rodinné vzťahy, z okruhu jeho priateľov a známych
musel čeliť nevhodným reakciám a prejavom, pričom mnohí sa mu začali vyhýbať a ignorovať ho. Nazáklade uvedeného žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy. Zároveň z dôvodu vynaložených
nákladov na právne zastupovanie v trestnom konaní žalobca zaplatil 909,50 Eur na základe dohody o
poskytovaní právnych služieb, ktoré by nemusel zaplatiť nebyť trestného stíhania. Žalobca si uplatnil

náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniknutú nezákonným rozhodnutím o vznesení
obvinia u žalovanej žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 31.10.2012
podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Žalovaná vo svojich vyjadreniach žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že vznik škody nebol preukázaný,
nakoľko kópie príjmových dokladov sú právne vadné a nespôsobilé slúžiť ako dôkaz, vznik nároku na

náhradu škody nie je preukázaný, nebol prerokovaný s Generálnou prokuratúrou SR a žalovanú má
zastupovať v konaní Ministerstvo vnútra SR podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Škoda vznikla
uznesením vyšetrovateľa a prokurátor nemá vplyv na toto konanie. Žalovaná namietala účelnosť úkonov
právneho zastúpenia, poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS/163/2013, podľa ktorého
nemožno považovať automaticky akékoľvek uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné. Zároveň za
najdôležitejší dôvod pre zamietnutie žaloby považovala skutočnosť vyplývajúcu z rozhodnutia Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 2To/22/2012, ktorý uviedol, že konanie žalobcu skôr vykazuje znaky
spáchaného priestupku, nakoľko však od skutku uplynulo viac ako 6 rokov, nebolo možné predmetnú
vec postúpiť inému orgánu. Preto podľa žalovanej žalobca, keďže konal protispoločensky, protizákonne
a dopustil sa priestupku, bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať žalobcovi náhradu škody.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa a prečítaním uznesenia na č.l. 9, uznesenia na č.l. 10,

obžaloby na č.l. 11 a nasl, rozsudku Okresného súdu Zvolen na č.l. 15 a nasl., rozsudku Krajského
súdu Banská Bystrica na č.l. 22 a nasl., vyúčtovania trov na č.l. 26, príjmovými pokladničnými dokladmi
na č.l. 27-30, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na č.l. 31-35, obsahom
pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/60/2009 a zistil nasledovné skutkové
zistenia.

Voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie dňa 30.11.2006 za spolupáchateľstvo pri trestnom čine
porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2 k § 238 ods. 1, 2, 3 zákona č. 140/1961 Zb. a
trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. na základe uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci (zistené z č. l. 9). Uznesením Okresnej prokuratúry Zvolen z
03.01.2007 zn. 1Pv 994/05-30 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti vyššie uvedenému uzneseniu

o začatí trestného stíhania ako nedôvodná podľa § 193 ods. 1 písm.c) Trestného poriadku (zistené
z č. l. 10). Dňa 22.03.2007 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci, úradu justičnej a
kriminálnej polície PZ podal na Okresnú prokuratúru návrh na podanie obžaloby voči žalobcovi pod
ČVS: ORP-698/OVK-Lc-2006 (zistené z trestného spisu 3T/60/2009 Okresného súdu Zvolen na č. l.
221). Dňa 08.04.2009 Okresná prokuratúra Zvolen podala na Okresný súd Zvolen obžalobu pod zn.

1Pv/994/05-101 voči žalobcovi pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2, 3
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s
trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 (zistené z č.
l. 11). Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 3T/60/2009-679 zo dňa 07.11.2011 bol žalobca uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný a súhrnný

trest odňatia slobody 8 mesiacov nepodmienečne (zistené z č. l. 15). Rozsudkom Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 2To/22/12 z 08.03.2012 bol zrušený vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu
Zvolen, žalobca bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku pre skutok ublíženia
na zdraví podľa § 221 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v súbehu s trestným činom porušovania domovej
slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa §

9 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. pretože skutok nie je trestným činom (zistené z č. l. 22). V rozsudku
krajský súd uviedol, že „..po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že konanie obžalovaného skôr
vykazuje znaky spáchania priestupku. Od skutku však uplynulo viac ako 6 rokov, preto nebolo možné
predmetnú vec postúpiť inému orgánu, aby ju posúdil v rámci priestupkového konania.“ (zistené z č. l.
24 - 25). Z vyúčtovania trov súd zistil, že žalobcovi boli vyúčtované právne služby advokátskej kancelárii

Brázdil & Brázdilová celkovo v sume 909,95 Eur (zistené z č.l. 26). Na základe príjmových dokladov
žalobca uhradil uvedenej advokátskej kancelárii sumy vo výške 150,- Eur, 194,95 Eur, 150,- Eur, 415,-
Eur (zistené z č. l. 27 - 30). Žalobca žiadosťou podľa § 15 ods. 1 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.10.2012 uplatnil na Ministerstve vnútra SR
náhradu škody titulom vynaložených nákladov na právne zastupovanie v trestnom konaní 909,95 Eur a

náhrady nemajetkovej ujmy 15.000,- Eur (zistené z č. l. 31).
Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 15.03.2013 vo svojej odpovedi uviedlo, že neboli naplnené
základné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto nie
je možné vyhovieť žiadosti o náhradu škody. Žalobca sa obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanienároku na náhradu škody aj na Generálnu prokuratúru SR dňa 11.12.2013 (zistené z č. l. 85). Generálna
prokuratúra SR dňa 17.12.2013 túto žiadosť postúpila na Ministerstvo vnútra SR (zistené z č. l. 91),
nakoľko mala zato, že príslušným orgánom na prejednanie je podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona

č. 514/2003 Z. z. je ministerstvo. Ministerstvo vnútra SR dňa 10.01.2014 postúpilo žiadosť naspäť
Generálnej prokuratúre SR, čo odôvodnilo § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z (zistené z č. l. 92).
Generálna prokuratúra SR dňa 20.01.2014 listom vrátila žiadosť Ministerstvu vnútra SR, nakoľko mala
zato, že žiadosť bola už prejednaná Ministerstvom vnútra SR (zistené z č. l. 94). Ministerstvo vnútra
zaslala odpoveď zo dňa 10.02.2014 žalobcovi kde konštatovala, že žiadosť žalobcu už bola prerokovaná

ministerstvom a preto na ňu podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. neprihliada.
Podľa § 21 ods. 4 O. s. p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Na
konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na zastupovanie pred súdom sa vzťahujú
ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov 2 a 3.
Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne,
ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť
žiadosť (§ 15 ) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku
zostávajú zachované.
Súd sa v prvom rade vysporiadal s pasívnou legitimáciou subjektu, ktorý zastupuje Slovenskú republiku.
Vzhľadom na uvedené po preskúmaní súdneho spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/60/2009 mal
za to, že bola splnená podmienka podľa § 4 ods. 1 písm. b/, nakoľko prokurátor zamietol sťažnosť a

zároveň podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Preto súd, keďže neboli splnené podmienky
podľa § 4 ods. 1 písm. b/ mal za to, že podľa § 4 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona je príslušnou pre
zastupovanie Slovenskej republiky Generálna prokuratúra SR, nakoľko škoda bola spôsobná v trestnom
konaní štátnym orgánom. Súd mal za to, že nemožno aplikovať § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona bod 1,
nakoľko síce rozhodnutie súdu bolo zrušené a zmenené, avšak samotné trestné stíhanie bolo začaté

vyšetrovateľom policajného zboru SR, avšak prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
policajného zboru SR a zároveň podal obžalobu súdu. Z uvedeného teda pre súd vyplynulo, že prvotné
nezákonné rozhodnutie, ktoré spôsobilo škodu žalobcovi, bolo uznesenie vyšetrovateľa policajného
zboru, avšak podľa § 4 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona nezastupuje Slovenskú republiku MV SR,
nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky, ale podľa § 4 ods. 1 písm. f/ citovaného zákona GP SR. Na

tomto závere nič nemení ani okolnosť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
bola podaná na Ministerstve vnútra SR, pretože ministerstvo bolo povinné bezodkladne postúpiť žiadosť
žalobcu príslušnému orgánu, t. j. Generálnej prokuratúre SR podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 4, zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa
aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným
postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené

hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 9) Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) uhrádza sa skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom v súlade s § 10c citovaného nariadenia do 31.01.2013) výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok o skončení vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na
iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí

obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na
vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné
dôkazy a ich zoznam, ak to ich povaha umožňuje.
Súd z vykonaného dokazovania a z právneho posúdenia mal preukázané, že žalobca uplatnil voči
rozhodnutiu, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie sťažnosť ako riadny opravný prostriedok,

čím bola splnená podmienka podľa § ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Proti rozhodnutiu, ktoré súd
vyhodnotil ako nezákonné t. j. návrh na podanie obžaloby vyšetrovateľom nebolo možné uplatniť riadny
opravný prostriedok, preto súd toto nepovažoval za nesplnenie podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na orgáne podľa § 15 ods. 1 zák. č.514/2003 Z. z. žiadosťou zo dňa 26.10.2012 adresovanej Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR
vo svojej odpovedi z 15.03.2013 žalobcovi uviedlo, že by sa mal domáhať náhrady škody na Generálnej
prokuratúre SR v súvislosti s novelou zákona č. 514/2003 Z. z. č. 412/2012 Z. z., avšak samotnú žiadosť

nepostúpilo podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona na iný štátny orgán. Ministerstvo vnútra SR ako dôvod
uviedlo, že neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, preto nie je možné žiadosti vyhovieť, pričom malo zato, že vyšetrovateľ v rámci
prípravného konania postupoval a vyhodnocoval dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, pričom
taktiež rešpektoval všetky pokyny dozorujúceho prokurátora. Prokurátor vykonával dozor nad trestným

konaním v súlade s § 230 ods. 1 Tr. poriadku, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol
ako nedôvodnú, čím vyjadril svoj súhlas s postupom vyšetrovateľa a rovnako návrh na podanie obžaloby
akceptoval.Žalobcasizrejmezdôvoduprávnejistotyuplatnilnároknanáhraduškodyajnaorgánepodľa
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., t.j. Generálnej prokuratúre SR, druhou žiadosťou zo dňa 11.12.2013,
tak ako to uvádzalo Ministerstvo vnútra SR. Generálna prokuratúra SR postúpila túto druhú žalobcovu
žiadosť dňa 17.12.2013 Ministerstvu vnútra SR nakoľko mala zato, že podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona

č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2008 je orgánom príslušným konať za Slovenskú republiku
uvedené ministerstvo. Ministerstvo vnútra SR vo svojej odpovedi zo dňa 10.01.2014 žalobcovi uviedlo,
žepodľa§4ods.1písm.b),f) zákonač.514/2003Z.z.bysamaldomáhaťnáhradyškodynaGenerálnej
prokuratúre v súvislosti s novelou zákona č. 514/2003 Z. z. č. 412/2012 Z. z., preto odstúpilo túto žiadosť
Generálnej prokuratúre. Generálna prokuratúra SR dňa 20.01.2014 vrátila žiadosť Ministerstvu vnútra

SR, pričom konštatovala, že žiadosť bola prerokovaná ministerstvom a nanovo o nej nie je potrebné
konať a rozhodnúť. Ministerstvo vnútra SR svojou odpoveďou žalobcovi zo dňa 10.02.2014 oznámilo,
že podľa § 16 ods. 3 neprihliada na žiadosť z dôvodu, že bola podaná opätovne a vyriadilo ju svojou
odpoveďou z 15.03.2013.
Pri posudzovaní nároku súd prihliadol na skutočnosť, že v prípade zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, sú
predpokladom vzniku tejto zodpovednosti: 1) rozhodnutie o začatí trestného stíhania, ktoré bolo
ukončené zastavením trestného stíhania, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným
trestným stíhaním a vznikom škody a jedná sa o objektívnu zodpovednosť (viď Jakubáč R.: Judikatúra
vo veciach zodpovednosti štátu, IURA EDITION 2013, s. 59 a nasl.). Súd sa stotožňuje s názorom, že

obdobne aj ten voči komu bolo vznesené obvinenie má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia, ibaže by si vznesenie obvinenia zavinil sám. Pritom príčinnú súvislosť medzi
začatím či vedením trestného stíhania a zavinením obvineného treba hľadať nie v jeho konaní, ktorým
mal podľa orgánov činných v trestnom konaní naplniť skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý
bol stíhaný, ale v inom jeho chovaní pred začatím trestného stíhania, poprípade v jeho priebehu,

predovšetkým v jeho postoji voči orgánom činným v trestnom konaní, teda v tom, či svojím konaním či
úkonmi procesného charakteru zapríčinil, že trestné stíhanie muselo byť začaté (alebo v ňom naďalej
pokračované) (bližšie viď Jakubáč R.: Judikatúra vo veciach zodpovednosti štátu, IURA EDITION 2013,
s. 61 - 62, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2009, sp. zn. 1 Cdo 64/2008, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR z 12. júna 2003, sp. zn. 25Cdo 1567/2002).

Súd sa na základe vyššie uvedených kritérií posudzoval predmetný prípad tak, že mal za preukázané,
že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/22/2012 z 08.03.2012 bol žalobca
oslobodený spod samotnej obžaloby pretože skutok nie je trestným činom. Zároveň ale krajský súd
uviedol, že konanie žalobcu vykazuje znaky spáchania priestupku. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na
argumentáciu žalovanej, ktorá poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013, ktorý

uviedol: „...vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné,
resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o
spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ Súd pre
vyššie uvedené mal zato, že samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je konečným rozhodnutím
o vine obvineného a preto ho vo vzťahu k vzniku nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi mohla vzniknúť,

nemožno kvalifikovať ako nezákonné rozhodnutie a taktiež nie je možné postup vyšetrovateľa označiť
za nesprávny úradný postup, keď bol vykonávaný v súlade s platnými predpismi, keďže skutok za
ktorý začalo voči nemu trestné stíhanie bol krajským súdom považovaný na priestupok. Priestupkom
podľa § 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje
záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o

iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. V danom
prípade teda konanie žalobcu bolo protispoločenské, avšak nedosahovalo úroveň trestného činu podľa
záverov krajského súdu. Preto mal súd zato, že vzhľadom na konanie žalobcu, bolo trestné stíhanie do
štádiapodaniaobžalobylegitímnympostupomvzhľadomnaverejnýzáujemnaochranespoločnostipredpáchateľmi trestnej činnosti, ktorá mala byť vyhodnotená po prešetrení okolností ako priestupok. Takto
v prípade, že nedôjde k excesu (vybočeniu z medzí zákona) bez ohľadu na výsledok trestného konania,
zásahy súvisiace s trestným konaním vykonané v súlade so zákonom nie je možné považovať za

neoprávnené (nález Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 428/05). Preto súd v danom prípade mal zato, že by
bolovrozpores§3ods.1zákonaOZ,kebyzaprotispoločenskékonaniežalobcu,malmaťžalobcanárok
na odškodnenie nemajetkovej ujmy. Súd v súlade s tým uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 15 000,- Eur zamietol, nakoľko rozhodnutie o vznesení obvinenia nepovažoval za nezákonné
podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. S poukazom na uvedené súd nevyhodnocoval ostatné dôkazy

a neaplikoval z nich závery, nakoľko by nič nezmenili na rozhodnutí súdu.
Judikatúra za škodu považuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V súlade s § 442 ods.
1 OZ sa rozlišujú dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré

bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. V danom prípade súd považoval
za skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 OZ, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uplatnené
náklady žalobcu na právne zastupovanie, ktoré si uplatnil žalobca v celkovej hodnote 909,95 Eur, ktoré
žalobca vynaložil (ktoré si uplatnil v tomto konaní) v súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení
obvinenia, nakoľko na základe ich vynaloženiu došlo k zmenšeniu majetkového stavu žalobcu.

Súd vyhodnotil, že žalobca sa domáhal náhrady škody za uplatnené trovy konania za nezákonné
rozhodnutie vyšetrovateľa. V danom prípade je podľa súdu takýmto rozhodnutím Návrh na podanie
obžaloby z 19.03.2007 zn. ČVS:ORP-698/OVK-Lc-2006 (zistené zo spisu Okresného súdu Lučenec,
č.l. 221) a to s poukazom na § 209 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže podľa § 209 ods. 1 Tr. poriadku
vyšetrovateľ po skončení vyšetrovania predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby

alebo iné rozhodnutie, súd gramatickým výkladom ustálil, že aj v prípade podania návrhu na podanie
obžaloby ide o rozhodnutie vyšetrovateľa. V danom prípade mal preto súd zato, tak ako vyplynulo
zo záverov krajského súdu, že samotné rozhodnutie žalovanej podať návrh na podanie obžaloby voči
žalobcovi, t. j. že skutok mal byť prejednávaný ako priestupok, pričom bol prejednávaný ako trestný
čin v konaní pred súdom, spôsobilo škodu v majetkovej sfére žalobcu vyplývajúcu zo skutočnosti, že

voči žalovanému sa viedlo trestné konanie na súde, ktoré bolo iniciované obžalobou prokuratúry. Takto
uvedené rozhodnutie súd vyhodnotil ako nezákonné podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z, pretože
toto rozhodnutie bolo v konečnom dôsledku právoplatne zrušené rozhodnutím Krajského súdu Banská
Bystrica. V dôsledku tejto skutočnosti žalobca využijúc svoje právo na obhajobu a obhajcu, musel
vynaložiť finančné prostriedky v konaní, ktoré by mu nevznikli, keby prokuratúra ako príslušný štátny

orgán posudzovala konania žalobcu správne ako priestupok a rozhodla o postúpení na príslušný orgán.
Preto súd v časti náhrady škody vyhovel žalobcovi, pričom priznal len účelné a preukázané náklady na
náhradu trov právnej pomoci v trestnom konaní prebiehajúcom na súde. Tu súd vychádzal z vyúčtovania
trov konania advokátskej kancelárie Brázdil & Brázdilová (na č. l. 26), pričom z predložených trov mal
zato, že nie je možné priznať náhradu za právny úkon preštudovanie spisu vo výške 61,75 Eur, nakoľko

v danom prípade bol úkon uskutočnený po prevzatí veci zo dňa 10.02.2011. Súd mal zato, že takýto úkon
ako je oboznámenie sa so spisom je úkonom, ktorý je súčasťou úkonu prevzatie a príprava obhajoby.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 2/2012, podľa
ktorého štádium spisu je neoddeliteľnou súčasťou prípravy obhajoby a je zahrnutý v odmene za úkon
prevzatieaprípravaobhajoby.Ďalejneboložalobcomzožiadnehodôkazupreukázané,žeúkonjednanie

s klientom vo väznici dňa 09.09.2011 bolo vykonané a účelné. Preto súd priznal náhradu len za zvyšné
úkony označené podľa poradia v citovanom vyúčtovaní: 1/ prevzatie a príprava obhajoby - 61,75 Eur,
3/ obhajoba pri hlav. pojednávaní trvanie od 08.00 do 16.00, 5/ obhajoba pri hl. pojednávaní nemerit.
- 15,44 Eur, 6/ 07.09.2011 obhajoba pri hl. pojednávaní - 61,75 Eur, 8/ obhajoba pri hl. pojednávaní
61,75 Eur, 9/ 21.11.2011 vypracované odvolanie proti rozsudku 61,75 Eur, 10/ 08.03.2012 obhajoba pri

VZ o odvolaní 63,58 Eur, t. j. dokopy 6 úkonov právnej pomoci v celkovej výške 511,27 Eur. K tomu
prislúchajúci režijný paušál vo výške 59,50 Eur (7,63 + 7,41 x 7). Súd nepriznal náhradu cestovných
dokladov a DPH, nakoľko tieto neboli žalobcom dôkazmi preukázané.
Podľa § 142 ods. 3 O. s. p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 149 O. s. p. ods. 1 ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa § 7 ods. 2 zákona o cestovných náhradách sumu základnej náhrady sumu základnej náhrady
pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
Podľa § 7 ods. 4 zákona o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii

cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").
Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec
dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad
o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej
látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu

pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu
na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 suma
základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre a) jednostopové vozidlá a trojkolky je 0,050 eura, b) osobné
cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len
"výpočtový základ").
Podľa § 9 ods. 1 citovanej vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty

veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura +
9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 13a ods. 1 citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný
orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a
na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich

úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako
štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f)
rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu
dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na
obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, h) vypracovanie

listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
Podľa § 15 citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.
Podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú

osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.Podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa
odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa
osobitného predpisu.

Žalobcamalúspechvovecilenčiastočný,avšakvdanomprípadejehonároksúdvyhodnotilajzhľadiska
s § 142 ods. 3 O. s. p. a rozhodol o tom, že priznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože išlo o
výšku plnenia, ktorá závisela od úvahy súdu, preto súd priznal plnú náhradu trov konania a základnú
sadzbu tarifnej odmeny advokáta, ktorú vypočítaval z výšky súdom priznaného plnenia vo výške 572,3
Eur. Vzhľadom na § 16 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z. z. hodnota jedného úkonu činila 38,18 Eur, súd priznal v

súlade s § 13a ods. 1 písm. a), c) d) vyhl. 655/2004 Z. z. odmenu za 9 úkonov právnej pomoci vo výške
343,62 Eur (1 x prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2 x písomné podanie na súd, 3 x účasť na
pojednávaniach - 02.04.2014, 18.06.2014, 13.02.2015, 1 x pojednávanie nemeritórne 05.09.2014, 2 x
porada s klientom 17.06.2014, 11.02.2015) + náhradu tzv. režijný paušál v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky
1x7,63 Eur, 1 x 7,81 Eur, 5 x 8,04 Eur, 2 x 8,39 Eur, t. j. 72,42 Eur, podľa § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z., § 7 zákona č. 238/2002 Z. z., § 1 opatrenia MS SR č 632/2008 Z. z. cestovné náklady za

4 cesty (02.04.2014, 18.06.2014, 05.09.2014 a 13.02.2015 - zo Zvolena do Lučenca a späť jedna cesta
118 km pri priemernej spotreby nafty 6 l na 100km, t. j 4 x 118 x 0,27 = 127,44 Eur + 20%DPH 25,49
= 152,93 Eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (12 x polhodina, x
13,40 Eur, 4 x polhodina 13,98 Eur. t. j. 216,72 Eur. Dokopy teda náhrada za trovy právneho zastúpenia
činila 731,57 Eur k tomu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 146,35 Eur, čo predstavuje 20%

DPH , t. j dokopy 877,92 Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi náhradu v plnej výške za zaplatený súdny
poplatok vo výške 20,- Eur v súlade s § 142 ods. 3 O. s. p.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniev lehote15dní ododňajeho doručeniacestou Okresného
súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.