Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, June 28, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117247425
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6117247425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka v právnej veci žalobcu Q.. Y. D., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XX, Q., právne zastúpeného Bardač s. r. o., so sídlom Lovinského 22,
Bratislava, IČO: 47 243 252 proti žalovanej G. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Q. XXXX/XX, O.
O., právne zastúpenej JUDr. Filipom Vargom, advokátom so sídlom Stráž 223, Zvolen, o zaplatenie 500,-
Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu O. O. č. k. 20C/22/2018-111 z 05. novembra
2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 05. 11. 2018 žalobcu zamietol (prvý výrok). O
trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnej
výške voči žalobcovi, ktoré je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa rozhodnutia o výške trov
samostatným uznesením (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 500,-Eur v zmysle článku IV. bod 4.3 zmluvy - Dohody o rezervácii
nehnuteľnosti č. 3 a úprave práv a povinností spojených s budúcim prevodom vlastníctva.

3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 37 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)
adospelkzáveruonedôvodnostižalobymajúczato,žepredmetnáDohodaorezerváciinehnuteľnostič.

3 (ďalej aj „Dohoda“) uzavretá medzi žalovanou a sprostredkovateľom je sprostredkovateľskou zmluvou
podľa § 774 OZ, od ktorej Dohody žalovaná platne odstúpila vo vzťahu k sprostredkovateľovi, preto
nebola predmetnou zmluvou o sprostredkovaní viazaná. Predmetná Dohoda v sebe subsumovala
dve odlišné zmluvy, v časti aj zmluvu o budúcej zmluve uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou.
Dohoda medzi žalovanou a žalobcom neupravovala miesto plnenia, kde sa predmetná kúpna zmluva
uzatvorí (ďalej aj ,,Zmluva“), ani ktorá zo strán vyhotoví Zmluvu, návrh na vklad a ďalšie podstatné
náležitosti potrebné pre jej riadne uzatvorenie, preto ju posúdil ako neplatný právny úkon. Žalobca

nepreukázal, že by žalovanú vyzval na poskytnutie súčinnosti na vyhotovenie Zmluvy, ktorú skutočnosť
ani netvrdil. Konštatoval neplatnosť predmetnej Dohody podľa § 37 ods. 1 OZ pre neurčitosť miesta
plnenia,ktorýmmohlibyťdverôznemiesta,atobydliskoktorejkoľvekzostránDohody.Žalobcažalovanú
nikdy nevyzval na dostavenie sa do miesta jeho bydliska za účelom uzavretia Zmluvy a do 31. 03.2017 nebol pripravený sám plniť predmet zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, neuhradil prvú časť kúpnej
ceny, neposlal jej návrh Zmluvy, ani žiadnym iným spôsobom so žalovanou nekomunikoval. Pokiaľ
žalovaná uzatvorila Zmluvu dňa 04. 07. 2017, bolo to vzhľadom na odstúpenie od rezervačnej zmluvy,

ktorou už nebola viazaná. K odstúpeniu došlo z dôvodov spôsobených sprostredkovateľom, ktorý mal
vedomosťotom,žepredmetomprevodumajúbyťnehnuteľnosti,naktorésavzťahujezákonč.140/2014
Z. z., pretože v minulosti so žalobcom uzatvoril podobné zmluvy. Žalobca aj sprostredkovateľ mali
vedomosť o tom, že žalobca nie je oprávnenou osobou nadobúdať vlastníctvo poľnohospodárskeho
pozemku, keďže nevykonáva poľnohospodársku činnosť, tiež vedeli o záujme pozemkov. Napriek tomu

žalobca so žalovanou uzavrel predmetnú Dohodu, ktorou nerešpektoval ustanovenia zák. č. 140/2014
Z. z.. Zároveň poukázal na povinnosť zverejňovania v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva
poľnohospodárskeho pozemku. Konštatoval neplatnosť Dohody aj podľa § 39 OZ, pretože obsahom a
účelom obchádza zák. č. 140/2014 Z. z.. Vzhľadom na neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 OZ,
ktorého predmetom bolo plnenie nemožné a neplatnosť i podľa § 39 OZ, žalobu zamietol. Z Dohody
vyplýval nárok na paušálnu náhradu výdavkov vo výške 1.000,- Eur, z ktorých na 500,- Eur mal nárok

sprostredkovateľ a 500,- Eur budúci kupujúci, pričom v § 776 OZ uvádza, že sprostredkovateľovi patrí
okrem odmeny náhrada nákladov a nie paušálna náhrada výdavkov. Pokiaľ strany sporu uzatvorili s
poukazom na § 50a OZ Dohodu, v ktorej sa zaviazali uzavrieť Zmluvu v lehote do 31. 03. 2017, k čomu
však nedošlo, bolo ich povinnosťou dohodnúť v nej podstatné náležitosti, ktoré absentovali.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a podľa zásady úspechu plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu
trov konania.

6. Namietal nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom a nesprávne skutkové zistenia na
základe vykonaných dôkazov. Poukázal na záujem žalovanej predať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v

kat. území P. P. J., okres B. S., zapísané na LV č. XXX a jeho záujem nehnuteľnosti kúpiť, z ktorého
dôvodu uzatvorili so spoločnosťou S&K Agro -Real s.r.o., so sídlom B. S., (ďalej len „sprostredkovateľ“)
dňa 20. 02. 2017 Dohodu, ktorá v sebe zahŕňala zmluvu o sprostredkovaní a zmluvu o budúcej zmluve.
Poukázal na čl. I. 1.2 Dohody, podľa ktorého sa najneskôr do 31. 03. 2017 zaviazali uzavrieť kúpnu
zmluvu na nehnuteľnosti a tiež sa podľa čl. I. bod 1. 3 dohodli na úhrade kúpnej ceny. V čl. IV.

bod 4.5 sa dohodli pre prípad, ak budúci predávajúci poruší povinnosť v dojednanej lehote uzavrieť
Zmluvu z akéhokoľvek dôvodu na jeho strane alebo ak prevedie vlastnícke právo na iné osoby ako
budujúceho kupujúceho alebo ak neposkytne potrebnú súčinnosť, na povinnosti žalovanej zaplatiť
budúcemu kupujúcemu a sprostredkovateľovi paušálnu náhradu výdavkov, ktorá sa podľa čl. IV. bod
4.3 Dohody rovnala výške prvej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosti. Pretože žalovaná neuzatvorila v

stanovenej lehote Zmluvu, vznikol mu nárok na zaplatenie polovice paušálnej náhrady výdavkov, t. j.
sumy 500,- Eur. Namietal nesprávne skutkové zistenia okresného súdu o neuhradení prvej časti kúpnej
ceny, keď v bode 30. odôvodnenia rozsudku konštatuje vrátenie prvej časti kúpnej ceny žalovanou
ešte pred uplynutím lehoty na uzatvorenie Zmluvy. Za nesprávne považoval tiež skutkové zistenie, že
vzhľadom na odstúpenie nedošlo k sprostredkovaniu Zmluvy, pretože k jej sprostredkovaniu došlo tým,

že uzatvorili predmetnú Dohodu. Vyčítal prvoinštančnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v
prijatí záveru o neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve a tiež, že Dohoda neupravovala miesto plnenia,
kde sa zmluva uzatvorí a ďalšie podstatné skutočnosti pre riadne uzavretie kúpnej zmluvy, ani to, ktorá
zo strán vyhotoví Zmluvu a návrh na vklad. Nepochopiteľne okresný súd dospel k záveru, že Zmluva
podľa § 50a OZ musí upravovať nielen podstatné náležitosti, ale všetky ostatné náležitosti. Zmluvu o

budúcej uzavreli platne a dohodli sa na podstatných náležitostiach. Dohoda obsahovala dojednanie
o mieste uzavretia Zmluvy v čl. IV. bod 4.1 pre prípad, že vzniknú akékoľvek pochybnosti o určení
termínu a miesta uzavretia Zmluvy. Medzi stranami sporu nebola sporná absencia miesta podpisu
budúcej kúpnej zmluvy. Z pokynu žalovanej na vrátenie zloženej prvej časti kúpnej ceny bolo zrejmé,
že k uzatvoreniu Zmluvy nedôjde. V takej situácii nemal dôvod žalovanú znovu vyzývať k dostaveniu

sa na miesto podpisu dňa 31. 03. 2017 na K. A. H. B. 1, vo B. S.i. Žalovaná sa tam nedostavila,
pretože o splnenie svojho záväzku nemala záujem a nehnuteľnosti predala tretej osobe. Rovnako
neobstojí záver okresného súdu, že nebol činný v situácii, kedy už bolo zrejmé, že žalovaná svoj záväzok
uzavrieť Zmluvu nedodrží. Prvoinštančný súd prihliadal len na to, že si svoje povinnosti údajne nesplnil,namiesto toho, aby prihliadol na konanie žalovanej, ktoré bolo nečestné a nesplnila si žiadnu povinnosť
z Dohody. Záver okresného súdu o neurčitosti zmluvy o budúcej zmluve a jej neplatnosti podľa § 37
ods. 1 OZ považoval za zástupný argument, nemajúci oporu v právnej úprave a vykonanom dokazovaní.

Okresný súd nepochopiteľne dospel k záveru, že nebol pripravený sám plniť záväzok, a že neuhradil
prvú časť kúpnej ceny budúcej predávajúcej. Žalovaná vo vzťahu k nemu od zmluvy o budúcej zmluve
neodstúpila, preto ňou bola viazaná. Považoval za irelevantné, aký počet zmlúv v minulosti uzavrel so
sprostredkovateľom, pretože platnosť každého úkonu sa posudzuje samostatne. Protiústavná bola aj
argumentácia prvoinštančného súdu vzhľadom na ust. § 4 a § 6 zák. č. 140/2014 Z. z., s poukazom

na nález Ústavného súdu SR zo dňa 14. 11. 2018, sp. zn. PL. ÚS 20/2014. Preto nebol žiaden dôvod
na to, aby spĺňal akékoľvek podmienky podľa citovaného zákona. Zavedenie Registra zverejňovania
ponúk, na ktorý odkázal prvoinštančný súd je protiústavné, a preto nesprávne dospel k záveru, že
existuje povinnosť zverejňovania ponúk v danom registri, a že on bez právnického vzdelania, ako aj
sprostredkovateľ mali alebo nemali vedomosť o existencii registra. Okresný súd sa pri aplikácii práva
dopustil porušenia Ústavy SR napriek skutočnosti, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku mu

nebol známy nález Ústavného súdu SR. Vyčítal prvoinštančnému súdu nezrozumiteľnosť toho, čo je
počiatočne nemožné na plnení, ktoré spočíva v záväzku uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, keď posúdil
jej neplatnosť aj podľa § 37 ods. 2 OZ. Odstúpenie žalovanou od zmluvy o sprostredkovaní nemalo
vplyv na platnosť zmluvy o budúcej zmluve, od ktorej neodstúpila a bola ňou viazaná. Záver okresného
súdu, že odstúpením žalovanej od zmluvy o sprostredkovaní zanikla aj zmluva o budúcej zmluve spolu

s dojednaním o paušálnej náhrade nákladov, nekorešponduje s platnou právnou úpravou a so zásadou
oddeliteľnosti časti právneho úkonu podľa § 41 OZ. Preto záväzok žalovanej zaplatiť mu sumu 500,-
Eur ako polovicu výšky paušálnej náhrady nezanikla, túto časť možno oddeliť od záväzkov zo zmluvy
o sprostredkovaní. Poukázal tiež na prevod nehnuteľností žalovanou za vyššiu kúpnu cenu. Namietal
nepriznanie náhrady trov konania, pretože jeho úspech by mal byť v rozsahu 100 %.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Poukázala § 4 ods. 5 zák.
č. 140/2014 Z. z., účinný v čase uzavretia Dohody, podľa ktorého mala prednostné právo na kúpu
pozemkov obchodná spoločnosť I. P., a. s., ktorá prejavila záujem o kúpu pozemkov. Preto nemohla

podľa v tom čase platného zákona na žalobcu previesť nehnuteľnosti a nemôže byť v jej neprospech
označenie predmetného ustanovenia zákona Ústavným súdom SR za protiústavné pre nesúlad s
Ústavou SR. Zároveň uviedla, že ustanovenia zákona, ktoré sú v rozpore s Ústavou SR, nestrácajú
svoju účinnosť ex tunc, t. j. nehľadí sa na ne, ako keby nikdy neboli účinné. Uviedla, že právny zástupca
žalobcu sa na pojednávaní o uplatňovanom nároku vyjadril ako o nároku na zmluvnú pokutu označenú

ako paušálna náhrada. Za predpokladu stotožnenia sa so všetkými tvrdeniami žalobcu, poukázala na
možnosť moderácie zmluvnej pokuty podľa § 545a OZ na nulu, pretože akákoľvek zmluvná pokuta
je v rozpore s dobrými mravmi. Potvrdila, že dňa 16. 03. 2017 odstúpila od Dohody, teda minimálne
odstúpila v časti zmluvy o sprostredkovaní, pričom sprostredkovateľovi v odstúpení nedávala pokyn na
vrátenie prvej časti kúpnej ceny. Potvrdila však, že peniaze jej boli bez jej vôle poukázané. Podľa znenia

Dohody sa miestom plnenia, resp. jedinou osobou na prevzatie prvej časti kúpnej zmluvy mala rozumieť
osoba sprostredkovateľa a číslo účtu bolo len technickou záležitosťou. Pokiaľ sprostredkovateľ uviedol
žalobcu do omylu, má možnosť uplatňovať si náhradu škody voči nemu. Považovala za nepravdivé
tvrdenie žalobcu, že do dňa 31. 03. 2017 (do dňa, kedy mala byť uzatvorená Zmluva) obdržal jej prejav
predstavujúci nevôľu uzatvoriť Zmluvu. Žalobca účelovo tvrdil adresu uzatvárania Zmluvy dojednanú

podľa neho na adrese Nám. A. H. B. 1, B. S., pretože si ho dojednali v prevádzke realitnej kancelárii S&K
Agro-Real, s. r.o. a nie na akékoľvek inom mieste nachádzajúcom sa v budove s orientačným číslom 1 na
danejulici.Žalobcanetvrdil,žeboldňa31.03.2017prítomnýnamiesteplneniasnávrhomZmluvy,ajeho
neskoršie skutkové tvrdenia už nie je možné pripustiť. Z jeho odvolania možno vyvodiť, že nebol súčinný,
pretože bolo zrejmé, že ona svoj záväzok uzatvoriť Zmluvu nedodrží. Z obsahu odstúpenia od Dohody

nebolo možné vyvodiť, že by nebola ochotná plniť záväzok voči nemu. Dohodu považovala za neplatnú
pre neúplnosť. Ak by ju žalobca do termínu plnenia oboznámil so svojím právnym názorom o jej platnosti
a predložil jej návrh Zmluvy, v ktorej by sa odstránili vytýkané nejasnosti, nevylúčila jej uzatvorenie.
Vrátenie prvej časti kúpnej ceny sprostredkovateľom žalobcovi bez jej pokynu nepredstavovalo jej
neochotu plniť záväzok voči žalobcovi. Žalobca už vopred vedel, že nebude súčinná, napriek tomu, že

s ňou nikdy nekomunikoval. Za predpokladu, že žalobca považoval Dohodu aj po odstúpení od jej časti,
za platnú, nebolo zrejmé, prečo si nesplnil úmyselne svoje povinnosti uhradiť prvú časť kúpnej ceny a
dostaviť sa na údajné miesto plnenia z dôvodu, že bezdôvodne prezumoval jej konanie. Ak sa chcel
žalobca domáhať svojich práv vyplývajúcich z Dohody v neodstúpenej časti, mal si do dňa 31. 03. 2017splniť všetky svoje záväzky. Paušálnu náhradu výdavkov voči budúcemu predávajúcemu upravoval bod
4.3 a 4.5 Dohody s rozväzovacou podmienkou, že od Dohody nebolo platne odstúpené. Pre naplnenie
rozväzovacej podmienky, nebol daný nárok na paušálnu náhradu výdavkov. Od Dohody platne odstúpila

minimálne voči sprostredkovateľovi. Bod 4.3 Dohody na naplnenie rozväzovacej podmienky odstúpenie
od nej voči všetkým stranám nevyžadoval, postačovalo odstúpenie adresované čo i len jednej zo strán
Dohody.

8. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na Dohodu,

ktorá presne a určitým spôsobom definovala záväzky zmluvných strán, nebol dôvod na posúdenie jej
neplatnosti ani pre nemožnosť plnenia, ani pre rozpor s ust. § 4 až § 6 zák. č. 140/2014 Z. z., ktoré
vyhlásil Ústavný súd SR za protiústavné.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je síce vecne správne, aj keď prvoinštančný súd
predmetnú vec skutkovo aj právne nesprávne posúdil.

12. Podstatou odvolacej námietky žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie

(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010).

14.Nesprávnymprávnymposúdenímsarozumiesubsumovanieskutkovéhostavupodnormuhmotného
práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného
skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu
právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon

právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

15. V prejednávanej veci bolo stranám sporu oznámené, že do úvahy prichádza iné právne posúdenie
veci v zmysle ustanovenia § 544 OZ, ktoré prvoinštančný súd neaplikoval a tiež boli vyzvaní k možnému

použitiu tohto ustanovenia.

16. Žalobca vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu podľa § 382 CSP nemal výhrady k posúdeniu nároku
titulom zmluvnej pokuty. Poukázal na charakter zmluvných strán Dohody, ktorá nemá spotrebiteľskú
povahu, pretože jej stranami sú fyzické osoby. Porušenie povinnosti žalovanej videl v neuzavretí

Zmluvy v dojednanej lehote. Tým, že mu bola vrátená prvá časť kúpnej ceny bolo preukázané, že
žalovaná nemala záujem o uzavretie Zmluvy. Jemu odstúpenie od Dohody, ani jej časti nedoručila.
Záväzok porušila tým, že sa dňa 31. 03. 2017 nedostavila na dohodnuté miesto uzatvorenia Zmluvy
a napokon predala nehnuteľnosti inému záujemcovi za vyššiu sumu, preto porušenie svojej povinnosti
zavinila. Nevidel dôvody pre moderáciu nároku podľa § 545a OZ s prihliadnutím na hodnotu a význam

zabezpečovanej povinnosti. Nárok bol dojednaný ako sankcia za porušenie záväzku uzavrieť Zmluvu s
hodnotou nehnuteľnosti vo výške 12.375,- Eur, čo dosahuje len cca 4 % objemu samotného obchodu.
Preto jej výška bola primeraná aj vzhľadom na vyhlásenie zmluvných strán podľa čl. IV bod 4.3 Dohody
a tiež preto, že žalovaná po porušení záväzku predala nehnuteľnosti inému záujemcovi za výhodnejšiu
ponuku. Navrhol rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu.

17. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.18. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa § 545 ods. 3 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

20. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo

veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď
porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

21. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od
zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď
záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť

tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená
akákoľvekzmluvnápovinnosť.Okremtoho,žedohodaozmluvnejpokutemusímaťvždypísomnúformu,
inak by bola neplatná (§ 40 ods. 1 OZ), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí,
aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti a musí v nej byť uvedená povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje. Uvedené podmienky musia byť v dohode vymedzené určito (rozsudok NS SR sp. zn. M

Obdo 4/2003, judikát č. 92/2004). V občianskoprávnych vzťahoch platí, že (ak z dohody nevyplýva niečo
iné) dlžník nie je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu ak porušenie povinnosti nezavinil (§ 545 ods. 3 OZ).

22. Žalobca uviedol vo vyjadrení k výzve na iné možné právne posúdenie veci odvolacím súdom, že
jeho nárok titulom zmluvnej pokuty je daný, pretože žalovaná porušila povinnosť podľa článok I., bod 1.2

Dohody. Ešte pred uzavretím Zmluvy mu bola vrátená prvá časť kúpnej ceny, čím mu mala dať najavo,
že o jej uzatvorenie nemá záujem. Poukázal na to, že sa nedostavila na dohodnuté miesto uzatvorenia
Zmluvy.

23. Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok ako paušálnu náhradu výdavkov podľa čl. IV., bod 4.3, 4.5 Dohody,

odvolací súd dospel k záveru, že ide de facto o zmluvnú pokutu, čo potvrdzuje aj znenie poslednej vety
čl. IV., bodu 4.3 Dohody.

24.Pretoženárokžalobcuodvolacísúdposúdilakozmluvnúpokutu,zaoberalsajeho opodstatnenosťou
podľa § 544 OZ.

25. Odvolací súd uvádza, že tvrdenia žalobcu o porušení povinnosti žalovanou nepovažuje za
opodstatnené, pretože na dohodnuté miesto plnenia podľa I., bod 1.2 Dohody sa nedostavila ani jedna
zo strán Zmluvy, teda žalobca, ani žalovaná. Povinnosti ohľadom prípravy návrhu Zmluvy boli jasne
dohode definované v čl. III. a v čl. IV. Dohody. V čl. IV., bod 4.1 Dohody sa strany dohodli na termíne

a mieste uzavretia Zmluvy dňa 31. 03. 2017 v realitnej kancelárií. Za predpokladu, že sa budúci
kupujúci alebo budúci predávajúci nedostaví na uvedené miesto na podpis Zmluvy sa predpokladalo,
že prítomná strana odmietla podpísať Zmluvu. Sprostredkovateľ bol zároveň povinný obom stranám
Zmluvy minimálne 5 dní pred jej podpísaním oznámiť pripravenosť Zmluvy na podpis. Podľa čl. III.,
písm. c), d) Dohody bolo teda povinnosťou sprostredkovateľa zabezpečiť návrh finálnej Zmluvy, dostaviť

sa v dohodnutom čase na miesto, kde malo dôjsť k jej podpisu. K splneniu dojednaných povinností
však nedošlo a ako bolo uvedené ani jedna zo strán sporu sa nedostavila na miesto plnenia, nebol
im predložený návrh kúpnej zmluvy, čo bolo povinnosťou sprostredkovateľa. Uvedené však nemožno
pripísať na ťarchu žalovanej a považovať to za porušenie jej povinností, tak ako to sa snažil prezentovať
žalobca.

26. Ani žalobca nepreukázal, že bol pripravený uzavrieť Zmluvu, keďže sa nedostavil na miesto plnenia
v dohodnutom termíne dňa 31. 03. 2017. Podľa obsahu Dohody nebolo povinnosťou žalovanej, aby
pripravila návrh Zmluvy, a aby iniciatíva k jej uzavretiu vychádzala z jej strany. Preto žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti vyplývajúce z predmetnej Dohody, ktorej

obsahom bola zmluva o budúcej kúpnej zmluve. Navyše žalobca neuvádzal, že by bol žalovanú vyzýval
k uzavretiu Zmluvy, a že bol ochotný a pripravený ju uzavrieť.

27. Preto nárok titulom zmluvnej pokuty pre nepreukázané porušenie povinností žalovanou nebol daný.28. S odvolacími námietkami žalobcu možno súhlasiť iba do tej miery, že vzhľadom na nález Ústavného
súdu SR, nemožno konštatovať neplatnosť zmluvy o budúcej kúpnej zmluve podľa § zák. č. 140/2014 Z.

z.. Preto záver prvoinštančného súdu o neplatnosti právneho úkon podľa § 37 ods. 2 OZ pre nemožnosť
plnenia nebol správny. Je pravdou, že v danom prípade išlo o uzavretie dvoch odlišných zmlúv a
to zmluvy o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcom a žalovanou, a tiež zmluvy o sprostredkovaní
medzi žalovanou a sprostredkovateľom. Žalovaná odstúpila iba od zmluvy o sprostredkovaní (Dohoda
o rezervácií nehnuteľnosti), čo však bolo bez významu voči žalobcovi.

29. Pokiaľ ide o podstatné náležitosti Zmluvy, tieto boli v nej obsiahnuté, preto záver prvoinštančného
súdu o neplatnosti právneho úkonu - Dohody z uvedeného dôvodu nebol správny.

30. Napriek tomu boli odvolacie námietky žalobcu irelevantné a nespôsobilé zmeniť názor odvolacieho
súdu o vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

31. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1
CSP, aj keď z iných dôvodov, vrátane závislého výroku o trovách konania (druhý výrok).

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).