Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Csp/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619201475
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3619201475.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom T. - S.Č., P. F. XXXX/XXA, o zaplatenie 380,- € so zmluvnou pokutou a s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 380,- € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
380,- € od 16.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 15.10.2015
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 €.“ je neprijateľná.

IV.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkavzmluveospotrebiteľskomúvereuzavretejdňa15.10.2015medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom v znení: „Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi
za každú zaslanú upomienku čiastku 30 €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ je
neprijateľná.

V. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia istiny 380 €, odplaty 168 €,
zmluvnej pokuty 33 €, poplatkov za upomienku 240 €, zmluvného úroku 68% ročne zo sumy 600 € od

15.10.2015 do 17.01.2016, zo sumy 490 € od 18.01.2016 do 18.02.2016 a zo sumy 380 € od 19.02.2016
do zaplatenia a úroku z omeškania 5% p.a. zo sumy 548 € od 16.10.2016 do zaplatenia.
(2) Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 702703167 zo
dňa 15.10.2015, a to ako veriteľ, pričom žalovanému ako dlžníkovi poskytol úver vo výške 600 €, ktorý sa
zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu 168 € a úrok 68% ročne. Termín konečnej splatnosti bol 15.10.2016. Vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, sa dohodli,
že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, žalovaný sa zaväzuje

zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33 €. Žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok, stratil
výhodu splátok, žalobca ho vyzval na úhradu záväzku. Okrem toho sa dohodli na poplatku za každú
zaslanúupomienkuvovýške30€,pretoježalovanýpovinnýzaplatiť240€.Žalovanýuhradilsumu220€.(3) V žalobe označil ako dôkazy plnomocenstvo pre JUDr. Katarínu Hegedüšovú, výpis z obchodného
registra žalobcu, zmluvu o úvere č. 401301774 a Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského
úveru.

(4) Súd žalobu s poučením o procesných právach a povinnostiach a s výzvou na vyjadrenie k žalobe
doručoval do vlastných rúk žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov, ako i na adresu
uvedenú v žalobe. Zásielku sa žalovanému nepodarilo doručiť. Miesto jeho skutočného pobytu sa súdu
dostupnými prostriedkami zistiť nepodarilo. Preto súd v súlade s § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) zverejnil na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa považuje za doručenú žalovanému
po uplynutí pätnástich dní od zverejnenia oznámenia, hoci sa o tom žalovaný nedozvedel (§ 116 ods.
2 CSP).
(5) Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
(6) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 20.07.2020. Predvolal naň právnu zástupkyňu
žalobcu a žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie doručené fikciou doručenia. Právna zástupkyňa

žalobcu ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, pričom požiadala o uskutočnenie konania v ich
neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť neospravedlnil, pričom nežiadal
z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Preto súd spor prejednal na pojednávaní v súlade s §
180 CSP v neprítomnosti strán, respektíve ich zástupcov.
(7) Súd na pojednávaní po určení sporných a nesporných skutkových tvrdení, po určení, ktoré dôkazy

vykoná a ktoré nevykoná a po predbežnom právnom posúdení sporu vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.10.2015 na čísle listu spisu 10 a Všeobecnými
podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru na čísle listu 11. V súlade s § 204 CSP súd listinné
dôkazy nečítal ani neoboznamoval ich obsah, pretože boli doručené protistrane, ktorá listiny alebo ich
obsah nespochybnila.

(8) Súd nevykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi - plnomocenstvom pre JUDr. Katarínu
Hegedüšovú a výpisom z obchodného registra žalobcu, pretože plnomocenstvo nepreukazuje žiadne
skutkové okolnosti týkajúce sa predmetu sporu a informácie vyplývajúce z obchodného registra,
ktoré by boli podstatné pre posúdenie predmetu sporu, je možné získať aj z vykonaného dôkazu -
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (relevantný je len charakter žalobcu - podnikateľ s predmetom činnosti

poskytovanie úverov, čo je však nepochybne zrejmé aj zo samotnej zmluvy, ktorá ako dôkaz vykonaná
bola, pričom vykonanie ďalších dôkazov pre preukázanie tejto skutočnosti, ktorá ani nie je v konaní
sporná, potrebné nie je).
(9) Z vykonaných dôkazov súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil, že žalobca ako veriteľ konajúci v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej

alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 15.10.2015 zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru
žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi. Výška úveru bola podľa zmluvy 600 € a žalovaný
sa zaviazal vrátiť tieto prostriedky a zaplatiť odplatu a úrok v súhrnnej výške 576 €. Zaviazal sa teda
vrátiť sumu 1176 €. Podľa bodu 2 zmluvy bola odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške
168 €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov 28%. Úrok bol podľa bodu 3 zmluvy vo výške

68% ročne a bol vyčíslený na 408 €. Úver bol splatný do 15.10.2016, pričom zo zmluvy nevyplýva,
že by bolo dohodnuté jeho plnenie v splátkach. V zmluve sa nachádzajú aj dojednania, podľa ktorých
„Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
33 €. Spotrebiteľ sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30 €, a to do 5 dní

od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“
(10) Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 15.10.2015
(ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami, ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

(11) Podľa § 504 ObZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak
do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
(12) Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 15.10.2015
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.(13) Podľa § 2 písm. a), b), d), g), i), j) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a)
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom

úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba

vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru.
(14) Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
(15) Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.
(16) Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c)

zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
(17) Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.
(18) Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za

kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
(19) Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu 15.10.2015 (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

(20) Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(21) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(22) Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(23) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
(24) Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

(25) Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(26) Súd na podklade vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že
žaloba bola podaná len sčasti dôvodne.

(27) Súd vychádzal z toho, že žalobca ako veriteľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a žalovaný ako dlžník nekonajúci v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli
dňa 15.10.2015 zmluvu, ktorá je podľa svojho obsahu zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom
k charakteru zmluvných strán ide zároveň o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol spotrebiteľský úver vo výške 600 € splatný do

15.10.2016. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že úver riadne a včas nesplácal a že zaplatil
220 €. Keďže v súlade s § 504 ObZ bol povinný poskytnuté prostriedky v lehote splatnosti vrátiť, súd
ho zaviazal na zaplatenie sumy 380,- € (poskytnutej nezaplatenej istiny, teda 600 € - 220 €). Keďže je
žalovaný so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, súd priznal žalobcovi popri istine aj úrok z omeškania
podľa § 517 ods. 2 OZ. Jeho výška je určená v súlade s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a je 5% ročne. Súd

ho žalobcovi priznal od 16.10.2016, čo je prvý deň omeškania (deň nasledujúci po dni splatnosti dlhu).
(28) Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
(29) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Súd zistil, že nie je dôvodné

určiť dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie (žiadna zo strán určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie
nežiadala).
(30) Vo zvyšku súd žalobu zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že žalobca sa domáhal popri istine aj
zaplatenia odplaty, zmluvných úrokov a zmluvných pokút (za neplnenie dlhu a za upomienku). Na
priznanie týchto uplatnených plnení (ani príslušenstva z nich) súd dôvod nezistil.

(31) Vo vzťahu k uplatnenej odplate a zmluvným úrokom súd vychádzal z toho, že z vykonaného
dokazovania vyplýva, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd aplikoval pri
tomto posúdení ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. Súd dospel k záveru, že v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je nesprávne uvedená ročná
percentuálna miera nákladov. Do základu pre výpočet RPMN vstupujú podľa § 19 ods. 2 cit. zák. celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky
nákladyvrátaneúrokovapoplatkovakéhokoľvekdruhu(§2písm.g)cit.zák.).Vposudzovanomsporesú
celkovénákladyspotrebiteľavovýške576€.Privýškeúveru600€aročnejsplatnostiúveru(bezsplátok)
nemôže byť ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28%, ako bolo uvedené v zmluve. Náklady
spotrebiteľa predstavujú 96%. Ročná percentuálna miera nákladov je teda uvedená nesprávne, v

neprospech spotrebiteľa. Následkom takej nesprávnosti je vznik právnej domnienky, že úver sa považuje
zabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.1cit.zák.).Okremtohozvykonanýchdôkazovanizoskutkových
tvrdení strán nevyplýva, že by žalobca pred uzavretím zmluvy akýmkoľvek spôsobom posudzoval
schopnosť spotrebiteľa splatiť úver. Takýto postup (respektíve absolútna absencia posudzovania) máza následok, že úver sa takisto považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 veta druhá zákona
č. 129/2010 Z.z.).
(32) Preto súd žalobcovi odplatu vo výške 168 € a uplatnené zmluvné úroky nepriznal.

(33) Ďalej súd skúmal uplatnený nárok na zmluvné pokuty. Tie si žalobca uplatnil vo výške 33 € a vo
výške 240 € (označil ich ako poplatky za upomienky, avšak podľa charakteru platieb ide o sankcie za
nesplnenie záväzku, čiže de facto o zmluvné pokuty). Súd posúdil dojednania o zmluvných pokutách ako
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vychádzal pritom z toho, že v zmluve boli dohodnuté
jednak zmluvná pokuta pre prípad neuhradenia celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote splatnosti

(33 €) a pre prípad zaslania upomienky (30 € za každú upomienku). Súd obe dojednania považuje
za spôsobilé vyvolať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Prvá zmluvná pokuta (33 €) je dohodnutá v pevnej sume, ktorá nereflektuje ani na výšku
omeškania, ani na jeho dĺžku. Veriteľovi podľa tohto dojednania patrí paušálna zmluvná pokuta, hoci
by dlh spotrebiteľa bol vo výške čo i len jediného centu a hoci by omeškanie trvalo čo i len jeden deň.
Zabezpečenie plnenia záväzkov spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách je možné aj prostredníctvom

inštitútu zmluvnej pokuty, avšak v takom prípade musí byť zmluvná pokuta dojednaná takým spôsobom,
aby v každom prípade, ktorý môže nastať, bola primeraná výške záväzku aj dĺžke trvania omeškania. V
posudzovanej veci môže nastať situácia, že zmluvná pokuta môže niekoľkonásobne prevýšiť výšku dlhu
spotrebiteľa. Pri posúdení prijateľnosti zmluvnej podmienky pritom nie je podstatné, či sa tak aj skutočne
stalo. Súd posudzuje nie to, či zmluvná podmienka vyvolala stav vzájomnej nerovnováhy zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, ale či ho objektívne bola schopná vyvolať. Pri tomto skúmaní dospel
k pozitívnemu záveru. V súlade s § 53 ods. 5 OZ, s odkazom na § 53 ods. 4 písm. k) OZ je táto
zmluvná podmienka absolútne neplatná. Súd vo vzťahu k zmluvnej pokute nemohol použiť moderačné
oprávnenie a zmluvnú pokutu v zmysle § 545a OZ znížiť, pretože znížiť je možné len platne dojednanú
zmluvnú pokutu. Ak je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné, jej zníženie prostredníctvom

oprávneniasúduudelenéhomuvustanovení§545aOZneprichádzadoúvahy.Súdpodpornepoukazuje
aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA, kde Súdny dvor
konštatoval, že článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu súdu v prípade,
že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči spotrebiteľovi

jednoducho neuplatnil.
(34) Obdobne súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj dojednanie
o poplatku za každú zaslanú upomienku vo výške 30 €. Takto dohodnutú sankciu súd považuje za
zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 1 OZ, viaže sa totiž na porušenie povinnosti účastníka zmluvného
vzťahu. Takto dojednaná zmluvná pokuta umožňuje veriteľovi - dodávateľovi sankcionovať spotrebiteľa

bezohľadunaskutočnénáklady,ktorémuvzniknúvsúvislostisozaslanímupomienky,paušálnousumou
vo výške 30 €, ktorú si dokonca môže uplatniť aj opakovane. Zmluvná pokuta nijako neodzrkadľuje
skutočné náklady, ktoré veriteľovi v súvislosti s upomínaním spotrebiteľa môžu vzniknúť. Hoci by teda
upomenulspotrebiteľaelektronicky,sčímbynemalžiadne,prípadnelenúplneminimálnenáklady,mohol
by si uplatniť sankciu vo výške 30 €. Ani prípadná upomienka v písomnej forme nemôže znamenať pre

veriteľaodôvodnenénákladyvovýške30€(pribežnompoštovnomabežnýchnákladochnakancelársky
materiál). Navyše možnosť opakovaného uplatnenia tejto sankcie veriteľovi umožňuje z vlastnej vôle
v podstate v akomkoľvek rozsahu zvyšovať dlh spotrebiteľa tým, že ho bude opakovane upomínať o
nezaplatení toho istého dlhu, pričom posudzované zmluvné dojednanie mu umožňuje zakaždým zvýšiť
dlh žalovaného o sumu 30 €. Zo žaloby je evidentné, že v posudzovanom spore sa tak malo stať 8-

krát (žalobca si uplatnil pokutu v súhrnnej výške 240 €). To nie je možné hodnotiť inak ako zneužitie
postavenia dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 OZ s poukazom na § 53
ods. 1 OZ sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, ktorým k takému zneužitiu došlo.
Ani túto zmluvnú pokutu nie je možné moderovať (znížiť), a to z rovnakých dôvodov ako boli uvedené v
predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré súd už nebude opakovať.

(35) Podľa § 298 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plneniedodávateľovizdôvodutakejzmluvnejpodmienkyalebomunazákladetakejzmluvnejpodmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primeranéfinančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

(36) Keďže súd zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
týkajúce sa zmluvných pokút posúdil ako neprijateľné, v súlade s citovaným zákonným ustanovením
tieto zmluvné podmienky aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku rozsudku, a to v takom znení, ako
bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve.
(37) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(38) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(39) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Žalobca aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Súd teda mohol o trovách
konania rozhodnúť buď tak, že by ich pomerne rozdelil, alebo že by vyslovil že žiadna zo strán nemá na
ich náhradu právo. Súd sa priklonil k druhejz možností. Rozhodol tak z toho dôvodu, že procesný úspech
žalovaného bol vyšší ako procesný úspech žalobcu. Súd však vzal do úvahy, že z procesného spisu

nevyplýva, že by žalovanému v konaní akékoľvek trovy vznikli a ani žalovaný neuviedol, že by si trovy v
konaní uplatňoval. Preto by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, keby súd trovy konania
pomerne delil a následne by bolo potrebné rozhodnúť ďalším uznesením o ich výške (a na ten účel
za súčinnosti so žalovaným zisťovať ich výšku, hoci je evidentné, že žiadne nevznikli). Súd vychádzal
z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a

rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Z uvedených dôvodov teda súd o trovách konania rozhodol tak,
že žiadna zo strán nemá na ich náhradu právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde

Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv

na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.