Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/29/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228955
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5115228955.11
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: 1/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov - matky: Mgr. E. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, O., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o.,
so sídlom Framborská 253/21, Žilina, IČO: 50 626 329 a otca: Ing. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/X, O., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č.k. 9P/111/2015-3219 zo dňa 04. mája 2020, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletej D. a maloletej Q. Z. na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa upravil jeho styk s maloletými bez prítomnosti matky,
a to každý párny týždeň v mesiaci v stredu od 16.00 hod do 18.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 18.00
hod. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P/111/2018-2433 zo dňa 08.10.2018 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10CoP/43/2019 zo dňa 05.12.2019 bolo manželstvo
rodičov maloletých rozvedené, maloleté boli zverené do osobnej starostlivosti matky a bol upravený styk
otca s maloletými za stavených podmienok. Otec maloletých nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť,
ktorá by osvedčovala potrebu nariadenia nového neodkladného opatrenia. Keďže odo dňa 12.03.2020
bol na území Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav, v rámci ktorého bolo zakázané vstupovať
rodičom s deťmi do priestorov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako prevencia pred šírením nákazy
COVID-19, nebolo možné realizovať styk otca s maloletými deťmi v rozsahu a spôsobom určenými
rozhodnutiami súdov. Aj vzhľadom na tieto opatrenia boli realizované konferenčné telefonické rozhovory
s deťmi. Po uplynutí troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia vyššie citovaného o úprave styku
otca s maloletými sa má tento uskutočniť každý párny týždeň od piatka poobede do soboty 18.00 hod.
V súčasnej situácii je na dohode rodičov, či si otec maloleté deti vyzdvihne v poobedných hodinách
pred školským resp. predškolským zariadením alebo v mieste bydliska matky. Na základe uvedeného
neexistuje dôvod, ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu nariadením neodkladného
opatrenia ani naliehavá potreba upraviť styk, ktorý už bol judikovaný súdom.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote otec. Bolo porušené
jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie považuje za nedostatočné
len s formálnym zistením už zisteného/tvrdeného skutkového stavu. Úprava styku s deťmi je podľa
rozhodnutia krajského súdu reálne nevykonateľná. Stretnutia, síce v obmedzenom režime v rámci
preventívnych opatrení na zabránenie šírenia COVID-19, sa začali realizovať oneskorene až na jeho
podnet, nie sú v stanovenom časovom rozsahu 2 hodín, ale niekoľkých minút, na ktorých nie je možnériadne budovať vzťah dieťa-rodič. Súd tieto skutočnosti opomína. Matka opakovane preukázala, že
nie je ochotná a schopná podporovať v akomkoľvek smere jeho postavenie otca v živote maloletých.
Najlepší záujem dieťaťa sa v konaní vytratil. Poukázal na komunikáciu s matkou maloletých detí a na
skutočnosti, že mu upierala právo stretávať sa s nimi v rozhodnutí určenom intervale, dokonca mu
ani nebolo umožnené skontaktovať sa s nimi videohovorom alebo telefonicky. V danej situácii nemá
ako reálne budovať vzťah s deťmi a udržovať ho. Je nevyhnutné, aby mal zabezpečený normálny a
nerušený kontakt s deťmi. S matkou nie je možné dospieť k dohode na stretnutie s deťmi, a aj tak
by bola nenaplniteľná. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť v zmysle návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
3. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia
pojednávania.
4. Matka maloletých k podanému odvolaniu otca uviedla, že napadnuté uznesenie považuje za správne.
Stotožňuje sa s názorom súdu, pretože absentuje bezodkladnosť a naliehavosť úpravy styku. Plne
akceptuje posledné rozhodnutie súdu o úprave styku detí s otcom a realizované stretnutia sú až nad
rámecsúdomstanovenýchstretnutí.Maloletédetiprotiotcovinemanipuluje.Vzhľadomnastavmožného
šírenia nákazy COVID-19 a skutočnosti, že kvôli tomu maloleté nenavštevujú školské zariadenia,
odovzdáva deti pred školským zariadením, ktoré navštevujú, a ktoré je neďaleko ich bydliska. Maloleté
sú šikovné a otvorenie školských zariadení od 01.06.2020 bolo určené pre prioritné skupiny, do ktorých
ony nepatria, preto ostala na pandemickej OČR. Deti nechcú odísť s otcom, strávia s ním chvíľu, a potom
sa vrátia domov. Podľa jej názoru otec vedie svojim správaním maloleté k odporu voči nemu, a preto
s ním odmietajú ísť, tak sa mu snaží vysvetliť, aby deťom nechal priestor na vyjadrenie ich názoru. Na
podporu svojich tvrdení predložila emailovú komunikáciu s otcom, obsahom ktorej bolo dohadovanie
stretnutí otca s deťmi a svoje maily s psychologičkou. Podľa obsahu mailov k stretnutiam, aj keď krátkym
alebo obmedzeným kvôli COVID-19, predsa došlo. Žiadala uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. V ďalšom vyjadrení otec uviedol, že matka opätovne hrubo porušila rozhodnutie súdu a maloleté
nepripravila na stretnutie, ktoré svojim konaním úplne zmarila. K predstieranému odovzdaniu detí malo
dôjsť 26.06.2020 o 16.00 hod, kedy sa síce s deťmi videl a rozprával, ale tie po chvíli odišli domov. Žiadal
matku o nahradenie zmareného termínu stretnutia, ale matka klamlivo tvrdí, že deti mu odovzdala, a
že keď s ním nejdú, je to jeho problém a môže si za to sám svojim správaním. Ako druhého rodiča ho
matka vôbec nerešpektuje. Keď sa mu podarí s matkou spojiť telefonicky a oná telefón odovzdá deťom,
maloleté telefonát po chvíli ukončia pod psychickým tlakom matky.
6. Otec maloletých v podaní doručenom súdu dňa 13.07.2020 uviedol, že opäť došlo k porušeniu
právoplatného rozsudku. Na stretnutí dňa 10.07.2020 navrhoval deťom, aby pri príležitosti ukončenia
školského roka išli na výlet alebo na kúpalisko, keďže bolo teplo a slnečno. Matka mala ironickým tónom
reagovať na vymyslený program, deti však odmietli ísť na kúpalisko bez maminky a hovorili naučené
výhovorky. Matka si mala deti držať pri sebe a spolu predstierali naučenú hru, že sú pripravené na
stretnutie. Potom matka odišla s neúprimným prianím, aby sa mali super. Snažil sa rozprávať s maloletou
D. aj Q., ale tie mu naučenými frázami stroho odpovedali, že sa ich stále niečo pýta. Zrazu deti začali
utekať späť domov. Deti boli opäť matkou negatívne pripravené na stretnutie. Žiadal o náhradný termín,
ale neúspešne.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) po zistení,
žeodvolaniepodalvčasúčastníkkonania,beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP),
preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67 CMP a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri
sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd.
9. Podľa § 367 ods. 2 CMP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do siedmich dní od doručenia návrhu.
10. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a
zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to i napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkovýstav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň
osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu, a že toto právo je ohrozené
alebo narušené a na jeho ochranu je potrebné neodkladné opatrenie. Jedným z predpokladov na
nariadenie neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení.
11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď z rozsudku
č.k. 9P/111/2018-2433 zo dňa 08.10.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn.
10CoP/43/2019 zo dňa 05.12.2019 vyplýva, že bolo upravené stretávanie sa otca s maloletými dcérami,
ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Z Priebežnej správy zo spolupráce s klientom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 08.04.2020 (vypracovaná Mgr. O. Q. - psychológom) bolo
preukázané, že zahájili spoluprácu s rodinou na základe vyššie uvedeného rozsudku, uskutočnili sa
úvodné stretnutia, pričom otec opakovane vyjadril nesúhlas s navrhovaným postupom spolupráce a trval
na postupe v zmysle rozsudku, čo nebolo v kompetenciách psychológa RPPS (bez predchádzajúcej
úvodnej diagnosticko-adaptačnej fázy). Pristúpili k stanoveniu termínu stretnutia otca s deťmi, avšak
tieto museli byť zrušené na základe opatrení v súvislosti so šírením koronavírusu. Napokon pristúpili k
realizácii konferenčných telefonických hovorov otca s deťmi a psychológom RPPS, ktoré sa uskutočnili
v dňoch 25.03. a 01.04.2020 v trvaní cca 15-20 minút. Z vyjadrení otca v rámci odvolacieho konania
vyplýva, že po uplynutí troch mesiacov si mal otec preberať maloleté deti pred školským zariadením,
kde matka v stanovenú hodinu deti priviedla (26.06.2020, 10.07.2020), avšak deti po krátkej dobe odišli
domov (čo je v blízkosti školského zariadenia) a podľa jeho názoru matka deti dostatočne nepripravila
na stretnutie s ním. Matka na druhej strane tvrdí, že deti riadne pripravila, priviedla na dohodnuté miesto
aj s nachystanými vecami pre pobyt u otca a je na otcovi, aby si našiel cestu k dcéram.
12. Na základe uvedeného súd prvej inštancie správne konštatoval, že neexistuje dôvod, ani žiadna
naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu na nariadenie neodkladného opatrenia. Už existuje
rozhodnutie, na základe ktorého má právo otec sa s maloletými dcérami stretávať a ak otec je toho
názoru, že matka predmetné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie nerešpektuje, prichádza tu do
úvahy postup v zmysle ustanovení § 370 a nasl. CMP.
13. Otec v odvolaní namietal aj nedostatočne odôvodnenie napadnutého uznesenia. Ústavný súd SR
vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má
uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež
na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na
spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07).
14. Odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie uznesenia zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a
dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré návrhu otca nevyhovel.
15. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi
je nevykonateľne. K tejto námietke je nutné konštatovať iba, že uvedené by bolo možné napraviť iba
v rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Súd nemôže nariadením neodkladného
opatrenia (ďalším rozhodnutím) napraviť otcom tvrdenú chybu iného právoplatného (záväzného)
rozhodnutia.16. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O trovách konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ustanovenia upravujúce konanie súdu starostlivosti o maloleté deti, ako aj nariadenia neodkladného
opatrenia ohľadne trov konania, neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 CMP
(určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by
sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili
nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.
18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.