Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205192
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8217205192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská
cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542, zastúpený GARAJ & Partners s.r.o., Jozefská 3, 811
06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1. B. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XX, 2. M.
K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XX, 3. M. K., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX K. XX, o zaplatenie sumy
19.043,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.
4Csp/49/2017-321 zo dňa 09.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaplatiť žalobcovi
19.043,01 eur, zmluvný úrok v sume 7.839,16 eur, zmluvný úrok vo výške 8,60 % ročne zo sumy
19.043,01 eur od 06.06.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 312,08 eur a úrok z omeškania
vo výške 8 % ročne zo sumy 19.043,01 eur za obdobie od 06.06.2017 do zaplatenia, to všetko do
60 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 71,16 %. Rozsudok odôvodnil tým,

že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 19.043,01 eur s príslušenstvom titulom
zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné a súd
o tom nemal pochybnosti, že žalobca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky ako
podporu vo forme úveru. Súd sa pri vyhodnocovaní judikatúry priklonil k tomu, že úver poskytnutý
Štátnym fondom rozvoja bývania nie je spotrebiteľských úverom a medzi stranami sporu nejde o
spotrebiteľský právny vzťah. Štátny fond nemá postavenie dodávateľa tak, ako je tento definovaný
v ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca v právnom vzťahu so žalovanými nevystupuje

ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a nie je
podnikateľom, nakoľko nevykonáva sústavnú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku. Súd teda vychádzal z toho, že uzavretá zmluva je obchodnoprávnym
vzťahom. Odstúpenie žalobcu od uzavretej zmluvy má zásadný význam pre rozhodnutie o žalobnom
návrhu.Tentoprávnyúkonžalobcumalprežalovanýchzanásledokstratuvýhodysplátokaichpovinnosť
vrátiť poskytnutú podporu vo forme úveru. Odstúpenie od zmluvy v obchodných záväzkových vzťahoch
má účinky ex nunc, t.j. do budúcnosti, preto je nedôvodná námietka premlčania žalovaného vo vzťahu

k nezaplateným splátkam úveru za obdobie pred 18.07.2013. Žalovaným v 1. a 2. rade vznikol po
vyčerpaní poskytnutej podpory dlh ako na istinu, tak aj na úrokoch z úveru a žalobca mal právo
dohodnutú úrokovú sadzbu postupne zvyšovať, pretože žalovaní nesplnili dohodnuté podmienky. Súd
mal pochybnosti o správnosti žalobcom uplatňovanej úrokovej sadzby počas trvania úverového vzťahua vykonal vlastný prepočet výšky istiny a úrokov. Súd uzavrel, že po tomto prepočte prišiel k záveru, že
uplatnený nárok na zaplatenie istiny 19.043,01 eur a zmluvného úroku 7.839,16 eur je plne oprávnený.
Uviedol, že žalobca si uplatnil nárok po odstúpení od zmluvy, pričom aj po odstúpení od zmluvy mali

žalovaní povinnosť vrátiť poskytnutú sumu spolu s úrokmi. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 31Cdo/2851/99 z 15.03.2000, aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR 33Cdo/113/2008 z 09.02.2010, z ktorými sa stotožnil. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
daný aj vo vzťahu k žalovanému v 3. rade, ktorý záväzok žalovaným v 1. a 2. rade zabezpečoval. Vo
vzťahu k vyčíslenému uplatnenému úroku z omeškania súd uviedol, že úrok z omeškania vyčíslený k

03.04.2017 vo výške 1.631,02 eur začal žalobca vyčíslovať počnúc 31.01.2014 a z omeškaných splátok
v sume po 170 eur. Po započítaní všetkých úhrad vykonaných žalovanými boli žalovaní v omeškaní
čiastočne so splátkou splatnou k 15.08.2014 a ďalšími 31 nasledujúcimi splátkami. Úrok z omeškania
žalobcovi patrí, avšak len z postupne rastúceho dlhu v splátkach. Po vyčíslení súd dospel k záveru,
že žalobca má právo na úrok z omeškania vo výške 312,08 eur a po odstúpení od zmluvy z istiny
19.043,01 eur. Nad oprávnené nároky súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania zamietol.

V časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd uviedol, že zmluvnú pokutu možno dojednať len
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. V danom prípade zmluvná pokuta je viazaná na naplnenie
článku VIII. bodu 8.4 Zmluvy a čo podľa názoru súdu znamená, že je viazaný na využitie oprávnenia
žalobcu odstúpiť od zmluvy. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad realizácie práva robí dojednanie
zmluvnej pokuty neplatným. Na základe neplatne dojednanie zmluvnej pokuty nemôže súd žalobcovi

priznať uplatnený nárok, a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Nárok v časti nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 574,30 eur súd zamietol z dôvodu, že žalobca je právnickou osobou,
má právny odbor vrátane oddelenia na sledovanie a vymáhanie pohľadávok, a preto niet pochybností o
tom, že disponuje dostatočným aparátom pri vymáhaní pohľadávky bez potreby zabezpečovania úkonu
externou advokátskou kanceláriou. Úkon odstúpenia od zmluvy má formulárovú podobu a žalobca k

nemu zjavne pristupoval v opakovaných prípadoch. Dôvodom na zamietnutie nároku v tejto časti je aj
skutočnosť, že vynaloženie nákladov na tento úkon právnej služby nebol žalobcom v konaní preukázaný
a nebol z jeho strany predložený žiadny doklad preukazujúci vynaloženie týchto výdavkov žalobcom
právnemu zástupcovi žalobcu. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP, vychádzal z
úspechu žalobcu 85,58 % a z jeho neúspechu 14,42 %.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to s výnimkou I.
vyhovujúceho výroku. Poukázal všeobecne na povinnosť súdu odôvodniť riadne rozsudok, nesúhlasil
o zamietnutím žaloby v časti o úroku z omeškania, poukázal na to, že predložil dôkazy, na základe
ktorých bolo možné úrok vyčísliť a určiť. Nesúhlasil s nepriznaním nároku nákladov spojených s

uplatnením pohľadávok a uviedol, že súd neuviedol dôvod zamietnutia predmetného nároku. Nesúhlasil
so zamietnutím žaloby v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, poukázal na to, že všetky podmienky na
priznanie zmluvnej pokuty boli splnené. Strany špecifikovali zmluvnú povinnosť, pre porušenie ktorej
vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to omeškanie dlžníka so splátkami úveru po dobu dlhšiu
ako 6 mesiacov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu alebo

aby ho zrušil.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania je zamietnutie žaloby
v prevyšujúcej časti, teda v časti úroku z omeškania, v časti zmluvnej pokuty a v časti príslušenstva
pohľadávky - nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca je
dodávateľom a právny vzťah, ktorý je predmetom prejednávaného sporu je vzťahom spotrebiteľským.
Žalobca nemal žiadne iné právo ako na vrátenie poskytnutej istiny úveru, pretože odstúpením od zmluvy

sa zmluva od počiatku zrušila. Pokiaľ súd už žalobcovi túto sumu priznal, nemá žalobca nárok na
žiadne iné plnenia, a preto je správne zamietnutie návrhu v prevyšujúcej časti. Odvolací súd je tiež toho
názoru, že súd prvej inštancie riadne odôvodnil s prihliadnutím na svoj právny názor zamietnutie nároku
v prevyšujúcej časti. Odôvodnil prečo nepriznal žalobcovi nárok na príslušenstvo pohľadávky - úkon
právnej služby odstúpenie od zmluvy, keď uviedol, že má za to, že tento úkon nie je dôvodný a jeho

vynaloženie nebolo preukázané. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch
potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešným žalovaným trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd

rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.