Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/39/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010236

Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3817010236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. augusta 2020
prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného H. F. v trestnej veci

obžalovaných

1/ H. F.,

nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom H. J., t. č. bytom X. - L. č. XXX/XX, na verejnom zasadnutí
prítomného, a

2/ G. Y.,

nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom H. J., t. č. bytom F., X. č. XX, R. republika, na verejnom zasadnutí
neprítomnej,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/46/2017 zo dňa 28.10.2019 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o uloženom
treste vo vzťahu k obžalovanej G. Y..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná G. Y. odsudzuje podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 36
písm. l) a 38 ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa jej určuje skúšobná doba v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Výroky o vine a o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa týkajúce sa obžalovanej G. Y. zostávajú
týmto zrušením nedotknuté.

II.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného H. F. zamieta, pretože bolo podané oneskorene. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní H. F. a G. Y. uznaní vinnými z prečinu neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa

§ 219 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. (v bode 1/) a obžalovaný H. F. bol
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zák. (v
bode 2/), pretože
1/ Y. Y., narodený XX.X.XXXX, našiel začiatkom februára XXXX bankomatovú kartu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX k účtu vedenom v V. L., a.s. číslo IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
ktorý je vedený na maloletú S.L.L., nar. X.X.XXXX, pričom disponentom je poškodený H. Z., predmetnú

kartu dňa 7.2.2017 v Prievidzi odovzdal obom obžalovaným, ktorí dňa 7.2.2017 v presne nezistených
časoch vykonali s predmetnou kartou na čerpacej stanici Shell, Bojnická cesta 36, 971 01 Prievidza dve
bezhotovostné platby, každú vo výške 10,- Eur, dňa 7.2.2017 v presne nezistených časoch v HM Tesco,
X. ul. XXXX/X, 971 01 Prievidza dve bezhotovostné platby vo výške 7,71 Eur a 16,- Eur, následne dňa
08.02.2017 v presne nezistených časoch vykonali bezhotovostné platby Supermarkete Jednota na ul.

Ľ. Ondrejova v Prievidzi vo výškach 1,36 Eur a 1,47 Eur a dňa 08.02.2017 v presne nezistenom čase
bezhotovostnú platbu v Tesco, Námestie Slobody 1, 971 01 Prievidza vo výške 2,01 Eur, čím spôsobili
poškodenému H. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., D. XX, škodu v celkovej výške 48,55 Eur,
2/ hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť stará sa o výživu svojej dcéry H. R., nar. XX.X.XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/26/2014 zo dňa 17.12.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 22.12.2014 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80,- € mesačne k rukám
matky E. R., vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné
poskytuje, tejto povinnosti sa v Prievidzi v období od 14.1.2016 doposiaľ úmyselne vyhýba tým, že
z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, pracovné pomery u dvoch
zamestnávateľov boli s ním ukončené pre absenciu v práci, následne sa nebol zaregistrovať na úrade

práce a od 14.3.2017 do súčasnej doby je práceneschopný v dôsledku choroby hepatitídy, ktorú si
však privodil sám v súvislosti so zneužívaním drogy pervitín, výživné platil len v roku 2017 od mesiaca
marec do decembra 2017, avšak nie v určenej výške, celkom zaplatil 1.605,- €, čím na výživnom zostal
dlhovať oprávnenej sumu 1.995,- €, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn.
3T/156/2015 zo dňa 7.10.2015, právoplatným dňa 22.1.2016 odsúdený za prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody 9 mesiacov, výkon ktorého bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu 22 mesiacov.

Obžalovaný H. F. bol za to odsúdený podľa §§ 219 ods. 1, 41 ods. 1, 38 ods. 2, 36 písm. l) a 37 písm. h)
Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2

písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Obžalovaná G. Y. bola za to odsúdená podľa §§ 219 ods. 1, 38 ods. 3 a 36 písm. l) Tr. zák. k trestu
odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorej jej súd prvého stupňa podľa §§ 48 ods. 1 písm.

a) a 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obom obžalovaným uložená povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenému H. Z. škodu vo výške 48,55 Eur. Napokon podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený H.
Z. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor. Jeho odvolanie smerovalo proti
výroku o treste v neprospech obžalovanej G. Y.. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že v prípade obžalovanej bol trest uložený podľa nesprávnych ustanovení Trestného zákona. Súdom
prvého stupňa použité ustanovenie § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. neexistuje a ustanovenie § 48 ods. 1 Tr.

zák. upravuje len vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody. Ustanovenie § 49 ods. 1 Tr. zák.
naopak obsahuje alternatívne možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, a to v
písmenách a) a b), pričom na ani jednu z nich súd prvého stupňa vo výroku nepoukázal. Pri vyhlasovaní
rozsudku došlo zo strany súdu prvého stupňa k zjavnej nesprávnosti a zámene príslušných ustanovení
Trestného zákona. Je zrejmé, že k rozhodnutiu o podmienečnom odložení trestu odňatia slobody malo

dôjsť za použitia §§ 49 ods. 1 písm. a) a 50 ods. 1 Tr. zák. Navrhol preto napadnutý rozsudok podľa §321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušiť vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanej G. Y. s tým, aby odvolací
súd sám rozhodol rozsudkom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a uložil jej totožný trest, aký uložil súd prvého
stupňa, ale s použitím správnych ustanovení §§ 49 ods. 1 písm. a) a 50 ods. 1 Tr. zák.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný H. F.. Napádal výrok o vine v prípade skutku 1/
s tým, že navrhol zvážiť to, či nejde len o priestupok. Požiadal tiež o uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody, v ktorého skúšobnej dobe by vyplatil dlžné výživné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných
návrhoch. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovanej G. Y., avšak za splnenia
všetkých zákonných podmienok určených pre takýto postup. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol na
verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaného H. F. ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

I.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods.
1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a dospel k takému záveru, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine v prípade skutku 1/ urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por.
prijal vyhlásenie obžalovanej G. Y., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora vo vzťahu k použitiu
nesprávnych zákonných ustanovení Trestného zákona v prípade ukladaného trestu pre obžalovanú, v

ktoromzneníbolnapadnutývýroksamosudcomsúduprvéhostupňavyhlásenýnahlavnompojednávaní,
ako to ostatne vyplýva zo zvukovej nahrávky z priebehu hlavného pojednávania. Súd prvého stupňa
pochybil, ak obžalovanej uložený trest odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s
použitím ustanovení §§ 48 ods. 1 písm. a) a 49 ods. 1 Tr. zák. Správne mal totiž rozhodnúť o uložení
takéhoto druhu trestu s použitím iných zákonných ustanovení, a to konkrétne §§ 49 ods. 1 písm. a) a

50 ods. 1 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa v celom výroku o uloženom treste vo vzťahu k obžalovanej G. Y.. Následne sám rozhodol
podľa § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o uložení totožného podmienečného trestu odňatia slobody

obžalovanej, ako jej bol uložený už súdom prvého stupňa, avšak už s použitím správnych ustanovení
Trestného zákona a so zohľadnením toho, že tento považoval v zhode s názorom prokurátora, čo do jeho
výmery za primeraný a spravodlivý. Výroky o vine a o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa
týkajúce sa obžalovanej G. Y. zostali týmto zrušením nedotknuté (výrok I.).

II.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného H. F., tak Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd bol povinný
predovšetkým skúmať, či nie sú dané zákonné dôvody na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Tr. por.,
ktorých existencia by bránila k pristúpeniu skúmania opodstatnenosti jeho odvolania postupom podľa

§ 317 Tr. por. a nasl.

Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku.

Podľa § 63 ods. 3 Tr. por. do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty.Podľa § 63 ods. 5 Tr. por. ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna,
pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.

Odvolací súd zistil z obsahu spisového materiálu, že obžalovaný H. F. nebol prítomný pri vyhlásení
napadnutého rozsudku, ktorý mu bol oznámený jeho doručením do vlastných rúk až dňa 21.11.2019.
Písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku obsahovalo aj zákonné poučenie v súlade s ustanovením
§ 309 ods. 1 Tr. por. Preto podľa § 63 ods. 3, ods. 5 Tr. por. obžalovanému začala plynúť 15-dňová lehota

na podanie odvolania dňa 22.11.2019 a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 06.12.2019 (piatok).
Odvolanie obžalovaného bolo osobne doručené do podateľne súdu prvého stupňa až dňa 09.12.2019
(pondelok). Preto musí odvolací súd konštatovať, že s poukazom na ustanovenie § 309 ods. 1 Tr. por.
bolo odvolanie obžalovaného podané oneskorene. Napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť v prípade obžalovaného H. F. dňa 07.12.2019.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného H. F. podľa § 3X6 ods. 1 Tr. por. zamietol
ako podané oneskorene (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.