Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/213/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217214843
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2217214843.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: P.. P. D.,
A.. XX.XX.XXXX, W. E. X. XXXX/X, XXX XX T. X., o zaplatenie 141,65 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 141,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 26,49 € od 10.3.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 26,49 € od 10.4.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
31,48 € od 12.5.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,40 € od

10.06.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 30,70 € od 10.07.2015
až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v

samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2017, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny
141,65 EUR s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu, odvolávajúc sa na
zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa ust.§ 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorým sprístupnil žalovanému
verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak
Telekom, a.s.za podmienok stanovených v zmluve a v obchodných podmienkach, ktoré sa žalovaný
zaviazal uhradiť v dohodnutej cene.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný, tvrdiac, že
zmluva bola v dôsledku jeho odstúpenia od nej zrušená od počiatku , ktoré odstúpenie bolo do 14 dní od
uzavretia zmluvy , vrátil bez porušenia SIM kartu, ktorú spoločnosť X. S. Y..X.. neakceptovalo, po čom
nasledovala jeho písomná sťažnosť dňa 14.05.2015. K prenosu telefónneho čísla nedošlo, naďalej bol
v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou E. X.. Následne namietol platnosť zmluvy, ktorú mal prevziať jeho
otec a aj podpísať doklady. Na preukazovaní týchto skutočností následne netrval a ďalšie dokazovanie

v tomto smere nežiadal.3. Žalobca neakceptoval námietky vznesené žalovaným, keď postupca vykonal všetky potrebné úkony
na aktiváciu služby, prenos čísla, ktoré sa realizovalo neskôr, z dôvodu, ktorého dostal žalovaný dočasné
číslo. Odstúpenie tvrdené žalovaným neuznal, keď takýto doklad v jeho evidencii sa nenachádzal.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím žalovaného, oboznámením sa listinami predloženými
žalobcom, a to najmä faktúrami, Zmluvou o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve a oznámením
o postúpení pohľadávky, písomnej sťažnosti žalovaného dňa 14.05.2015, odpovede postupcu dňa
14.05.2015 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.06.2016 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzavrela s postupcom dňa 19.01.2015 Zmluvu o
pripojení (ďalej len „Zmluva“) a toho istého dňa aj Dodatok k Zmluve o pripojení. Predmetom Zmluvy
bolo poskytnutie služieb v zmysle Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky

a Cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby špecifikované v Zmluve za
podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za
poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.

6. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil vyúčtovacie

faktúry:
- XXXXXXXXXXX A. X. XX,XX€ X. T. X. XX.XX.XXXX
- XXXXXXXXXX N. A. X. XX,XX €. X. X. XX.XX.XXXX,
- XXXXXXXXXX N. A. X. XX,XX €. X. X. XX.XX.XXXX,
- XXXXXXXXXX N. A. X. XX,XX €. X. X. XX.XX.XXXX,

- XXXXXXXXXX N. A. X. XX,XX €. X. X. XX.XX.XXXX,

7. Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb sa žalobca žalobou domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 141,65 EUR.

8. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.06.2018 uviedol zhodne s odôvodnením podaného odporu proti
platobnému rozkazu, s tým, že podklady na uzavretie zmluvy mal podpísať miesto neho jeho otec,
ktorý je nositeľom zhodného mena aj priezviska. Tým poprel každý jeden doklad predložený žalobcom.
Nepoprel prevzatie faktúr vystavené postupcom, kde namietal absenciu údajov o SIM karte. Rovnako
ako aj pozastavenie poskytovania služieb, informovaný na pobočke postupcu, že je to bežný postup, pri

nevyužití služieb a vypovedania zmluvy. Doklad o doručení písomného odstúpenia od zmluvy nevedel
predložiť, keď ten doručoval postupcovi obyčajnou zásielkou. Po obdržaní uznesenia o nariadení
znaleckého dokazovania z odboru písmoznalectva, za účelom zistenia pravosti podpisu na dokladoch
predložených žalobcom, na preukázanie aktívnej legitimácie žalovaného, vo vyjadrení dňa 17.09.2019,
nepovažoval za dôvodné nariadenie nákladného znaleckého úkonu v prípade pohľadávky v nepomere

k nákladom takéhoto úkonu.

9. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

10. Podľa ust. § 43 ods. 12/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa ust. § 52 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.13. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

16. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 151 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa § 215 ods.1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

20. Postupca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú
v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,
ktorý je verejne dostupný.

21. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekoná pre účely

zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

22. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo Zmluvy a jej Dodatku, je zrejmé aj s
poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej
zmluvy. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany, a stieranie hraníc medzi právom súkromným a verejným.
Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete

plneniaštandardneopakovaneuzatvárajúdodávateliasveľkýmpočtomzákazníkov(spotrebitelia)stým,
že dodávateľ, ako navrhovateľ vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
realizácie.Návrhzmluvybývačastopripravenýchapredtlačenýchtlačivách aspotrebiteľnemámožnosť
žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jednou jeho alternatívou je prijatie, resp.
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho

prvku vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

24. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto

faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.

25. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli platnú písomnú Zmluvu o
pripojení spolu s Dodatkami k tejto Zmluve. Podľa nej mal žalovaný platiť za poskytnuté služby cenustanovenú v Zmluve a v cenníku. Žalovaný tieto služby neuhrádzal. Okrem toho sa s ich plnením
dostal aj od omeškania. Súd žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu za poskytnuté
služby bol dôvodný, Na základe takto zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov hodnotených

vo vzájomnej súvislosti podľa §191 C.s.p. vyplýva, že žalovaný, hoci na to bol povinný podľa § 151
ods.2 C.s.p., nepredložil súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynulo, kedy právnemu predchodcovi
žalobcu, spoločnosti S. X. Y..X.. doručil písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy ním napísané dňa
23.01.2015, adresované postupcovi, v lehote nie dlhšej ako 14 dní, keď bolo možné zmluvu zrušiť
bez následkov. Súd mal za to, že v tom to smere svoje tvrdenia žalovaný nepreukázal. Nesplnením

tejto povinnosti, zmluva ostala v platnosti, keď postupca úmysel žalovaného reflektoval až po podaní
sťažnosti dňa 14.05.2015, doručované doporučene, na ktoré aj reagoval. V prípade zistenia pravosti
podpisu na dokladoch predkladaných žalobcom, žalovaný túto obranu použil až na prvom pojednávaní,
pričom v samotnom odpore proti platobnému rozkazu, takéto skutočnosti neuvádzal a nežiadal zistenie
pravosti podpisov na týchto dokladoch. Je mať pochybnosť o hodnovernosti tvrdení žalovaného v tomto
smere, keď následne nežiadal vykonanie znaleckého úkonu na zistenie pravosti podpisov, s tvrdením,

že náklady na takýto úkon sú v nepomere k uplatnenej pohľadávke. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenia o platnom a účinnom odstúpení od zmluvy, nedošlo k zrušeniu zmluvy
do 14 dní. Postupca riadne plnil až kým neobdržal sťažnosť žalovaného. Do ukončenia zmluvného
vzťahu preukázateľne neskôr, než ako bolo tvrdené žalovaným, vzniklo postupcovi právo na plnenie
uzavretím zmluvy, kde sa žalovaný zaviazal zaplatiť za poskytované služby, spôsobom a v rozsahu až

do prenesenia čísla, ktoré predstavovali mesačné poplatky za služby.

26. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník
nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania

je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka),
na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je
úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka.
Vzhľadom na to, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške v akej ho žalobca vyčíslil v žalobnom
návrhu.

27. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal zo skutočnosti, že
žalobcamalvoveci100%-nýúspech.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcoviprináležínáhradatrovkonania
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

28. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)