Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200114
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3019200114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu Tradičná pekáreň
s.r.o. so sídlom Horná Súča 232, IČO 43 871 763, právne zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom,
advokátom so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
SlovenskejrepublikysosídlomBanskáBystrica,Lazovná63,IČO42499500,opreskúmaniezákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100011657/2019 zo dňa 2. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101145689/2018 zo dňa 12.06.2018, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 8 940 eur na DPH za zdaňovacie obdobie
december 2015.

2. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, žalobcovi nebol uznaný nárok
na odpočet DPH za tovar a služby od dodávateľa Eco Services Company, s.r.o. so sídlom Centrum II

94/56, Dubnica nad Váhom, IČO 46 240 1010 na základe týchto faktúr:

- faktúra č. 1015000127 zo dňa 16.12.2015, základ dane 2 460 eur, 20 % DPH 492 eur, predmet
fakturácie „čistenie a údržba kanalizácie“,
- faktúra č. 1015000145 zo dňa 03.12.2015, základ dane 4 156 eur, 20 % DPH 831,20 eur, predmet
fakturácie „práce v pekárni“,
- faktúra č. 1015000146 zo dňa 07.12.2015, základ dane 4 130 eur, 20 % DPH 826 eur, predmet

fakturácie „čistenie a údržba kanalizácie“,
- faktúra č. 1015000158 zo dňa 21.12.2015, základ dane 4 152 eur, 20 % DPH 830,40 eur, predmet
fakturácie „materiál s dopravou a obstaraním“,
- faktúra č. 1015000155 zo dňa 17.12.2015, základ dane 15 000 eur, 20 % DPH 3 000 eur, predmet
fakturácie „materiál a práce podľa dodacích listov“,
- faktúra č. 1015000160 zo dňa 22.12.2015, základ dane 4 129 eur, 20 % DPH 825,80 eur, predmet
fakturácie „materiál podľa dodacích listov“,

- faktúra č. 1015000162 zo dňa 28.12.2015, základ dane 4 138 eur, 20 % DPH 827,60 eur, predmet
fakturácie „tovar podľa dodacích listov“.
- faktúra č. 1015000149 zo dňa 11.12.2015, základ dane 4 145 eur, 20 % DPH 829 eur, predmet
fakturácie „údržba a upratovanie budovy“,- faktúra č. 1015000128 zo dňa 24.12.2015, základ dane 2 390 eur, 20 % DPH 478 eur, predmet
fakturácie „údržba a upratovanie budovy“.

3. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach vyhodnotili posudzované zdaniteľné plnenia ako
daňový únik. V priebehu administratívneho konania správca dane a žalovaný zistili, že spoločnosť
Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom (dodávateľ žalobcu) dňom 15.04.2016 zanikla v
dôsledku zlúčenia so spoločnosťou KM 3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, pričom aj táto nástupnícka
spoločnosť KM 3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom následne dňa 17.11.2016 zanikla, jej právnym

nástupcom sa stala spoločnosť Tuvalu s.r.o. Trenčín, ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného
registra dňa 22.11.2016. Q. T., konateľ spoločnosti Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom
potvrdil dodanie fakturovaného tovaru a služieb, ale uvedené nepreukázal žiadnymi dôkazmi, účtovnú
ani daňovú agendu spoločnosti Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom nepredložil s
odôvodnením, že táto bola odovzdaná konateľke spoločnosti KM 3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, A. O.,
ktorá však prevzatie týchto dokumentov poprela. Q. T. si nepamätal mená ľudí, ktorí pracovali ako externí

zamestnanci pri čistení a údržbe, nedokázal doložiť záznam o vykonanej práci, fakturovaný materiál
nepreukázal, nevedel predložiť ani žiadne dôkazy o spôsobe jeho obstarania a zabezpečenia prepravy
ani žiadne dôkazy o dodaní fakturovaného tovaru. A. O. nebola reálnou konateľkou spoločnosti KM
3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, nesplnomocnila nikoho na zastupovanie, pri preberaní obchodného
podielu spoločnosti Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom nevedela s kým jednala, len

podpísala, čo od nej chceli. A. O. nemala vedomosť o tom, kde je sídlo spoločnosti KM 3 s.r.o. Nové
Mesto nad Váhom, za spoločnosť nepodnikala, účtovné a daňové doklady spoločnosti Eco Services
Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom neprevzala a nevie, kde sa nachádzajú. A. O. je evidovaná
ako konateľka vo viacerých obchodných spoločnostiach, reálne však nikdy nepodnikala, ani nemala
vedomosť o žiadnej podnikateľskej činnosti. Žalobca k preukázaniu, že v posudzovanom prípade došlo

k reálnemu poskytnutiu služieb a dodaniu tovaru práve dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach
nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu dane a žalovaného o deklarovanom
zdaniteľnom plnení. Sporné faktúry neobsahovali presný rozpis vykonaných prác a služieb, ani ich
rozsah a miesto výkonu, chýbali výkazy práce a zoznam osôb vykonávajúcich služby. V prípade
dodania materiálu nebolo zrejmé, ako bol materiál dodávateľom obstaraný, ani jeho právny vzťah

k obchodnému majetku, nebola vierohodne preukázaná jeho preprava od dodávateľa Eco Services
Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom k žalobcovi a zabezpečenie dopravy nebolo preukázané žiadnym
zmluvným vzťahom s iným prepravcom. Žalovaný zdôraznil, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, preto znalosť obchodných partnerov je
základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov

je primárnou záležitosťou každého podnikateľa, pretože on ich vyberá a je tak plne zodpovedný za
dôsledky svojich rozhodnutí. Žalobca mal právo pýtať sa od svojich dodávateľov na ich subdodávateľov,
ako aj na spôsoby zabezpečenia predpokladaných dodávok, či už tovarov alebo služieb. Žalobca mohol
požadovať od dodávateľa preukazné podporné sprievodné dokumenty (napr. prepravné dokumenty,
pôvod tovaru, výrobcu či subdodávateľa, príp. certifikáty), či už pri dodávkach tovarov, alebo pri

poskytnutých službách (napr. záznamy výkonu práce, miesto a rozsah činností, špecifikácia službami
dotknutýchzariadení,mennýzoznamosôbvykonávajúcichpožadovanéslužbyapod.).Zadanéhostavu
potom prevzal na seba riziko účasti na konaní spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého
následkom je nepriznanie odpočítania DPH zo sporných faktúr. Žalobca nepreukázal oprávnenosť
uplatneniaodpočítaniaDPH,keďženepreukázalsplneniezákonnýchpodmienokpodľa§49ods.2písm.

a), § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z., preto mu právo na odpočet DPH nevzniklo.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu (doplnenú podaním zo dňa 21.03.2019) s
tvrdením, že správne orgány vo veci nedostatočne zistili skutkový stav tým, že pri zisťovaní skutkového
stavu odmietli vykonať dôkazy navrhnuté žalobcom a vec nesprávne právne posúdili.

5. Žalobca opakovane zdôraznil, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu medzi spoločnosťou Eco Services
Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom (dodávateľom žalobcu) a žalobcom došlo. Reálne vykonanie prác
a dodanie tovaru ako aj prepravu tovaru potvrdili v konaní vypočutí svedkovia Q. T., A. U. a P. T.. To,
že Q. T., bývalý konateľ spoločnosti Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom nedisponoval

účtovnými a daňovými dokladmi pred správcom dane zdôvodnil tým, že celú dokumentáciu odovzdal
novej konateľke A. O. a toto svoje tvrdenie aj preukázal „Potvrdením o odovzdaní a prebratí účtovníctva“.6. Nesúhlasil taktiež so záverom správcu dane a žalovaného, že Eco Services Company, s.r.o. Dubnica
nad Váhom (dodávateľ žalobcu) bola fiktívnou spoločnosťou a že žalobca pri uzatváraní obchodov
so spoločnosťou Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom nebol dostatočne obozretný.

Spoločnosť Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom si žalobca ako svojho obchodného
partnera kontroloval z verejne dostupných zdrojov, najmä na stránkach Finančnej správy SR a počas
celej spolupráce nezachytil, žeby malo ísť o problémovú spoločnosť. Naopak, išlo o reálnu spoločnosť,
ktorá mala svojich zamestnancov a súčasne mala i v nájme priestory kaviarne a žalobca nemal dôvod
nepokračovať v spolupráci s touto spoločnosťou. K zlúčeniu spoločnosti Eco Services Company, s.r.o.

DubnicanadVáhomsospoločnosťouKM3s.r.o.NovéMestonadVáhomdošloažpoštyrochmesiacoch
od ich vzájomnej spolupráce a nie je reálne možné, aby žalobca konanie spoločníka a konateľa
spoločnosti Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom v tomto smere nejako ovplyvňoval.

7. Žalobca ďalej vytýkal žalovanému, že do svojho odôvodnenia vybral len dôkazy v neprospech žalobcu
a dôkazy v prospech žalobcu nevzal na vedomie vôbec, alebo ich vyložil v prospech obsahového záveru

napadnutého rozhodnutia.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutočnostiach uvedených v napadnutom
rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca nepodal správcovi dane žiadne akceptovateľné vysvetlenie, z akého
dôvodu sa zapojil do reťazca spoločností, ktoré v roku 2015 nemali materiálno technické ani personálne

zabezpečenie a bez náležitého preverenia dodávateľskej, či odberateľskej spoločnosti sa zapojil s
nimi do obchodovania. Za daného stavu potom prevzal na seba riziko účasti na konaní spojenom s
nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie odpočítania DPH z predmetných
transakcií.

9. Žalobca v replike zotrval na svojich tvrdeniach obsiahnutých v správnej žalobe. Zopakoval, že
vykonanie prác a prepravu tovaru potvrdili svedkovia p. U., p. T., p. E.
a p. T.. K povinnosti preukazovať detaily dodávaného tovaru sa žalobca ohradil, že tieto informácie
sú súčasťou obchodného tajomstva, o čom žalovaný a správca dane zo svojej činnosti musia mať
vedomosť. Samotný zákon neumožňuje nahliadať do odberateľských zmlúv dodávateľa tovaru. K

presnému rozpisu vykonaných prác a poskytnutých služieb žalobca zdôraznil, že vzhľadom na bežnú
obchodnú prax nie je zvykom podrobne rozpisovať priebeh maliarskych prác a iných vykonávaných
služieb. Na základe uvedeného nie je možné objektívne bezpochybne preukázať žalovaným a správcom
dane požadované skutočnosti.

10.Žalovanývduplikevplnomrozsahuzotrvalnasvojichzáverochuvedenýchvnapadnutomrozhodnutí
ako i v stanovisku k žalobe s tým, že s námietkami žalobcu sa vysporiadal jednak v napadnutom
rozhodnutí a následne i vo vyjadrení k žalobe. Žalobca neuviedol nové námietky, ktoré by neboli
predmetom stanoviska žalovaného k žalobe.

11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci
je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne
(§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v
čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119
S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa

§ 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182
ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§
134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že
správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49
ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom

súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p.) a
po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho
a administratívneho spisu, dospel správny súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k
záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a
keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť

prihliadať ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie
je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 4 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta
(§ 190 S.s.p.).12. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo
pri správe daní vyšlo najavo.

13. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)
skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti

všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je
získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách,
zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi

a doklady
k nim.

15. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane
dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie dane.

16. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo

najúplnejšie.

17. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,
kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada

objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

19. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu

dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového
subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania

z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré
už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

20. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.21. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

22. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady
posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu
rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia
plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých

prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej
transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola
uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44 ). V tejto súvislosti
je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk.
Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a
prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu

činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť
o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu
obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva
v zmysle § 265 Obchodného zákonníka právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti
údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3

ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného
styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti,
poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa. Plnenia,
resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje
akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom,

možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

23. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie
skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nekontaktný, že nemá personálne a materiálne
možnosti na realizáciu dodávky, že pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho

daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo
služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí
daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako
deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť
dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať

všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie
zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom
uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj
proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden
a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb.

s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a
splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt
(žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok
na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).

24. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie
práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou

kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté
plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a
hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom
Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse

Oliemaatschappij NV, C-499/10).

25. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.26. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.

28. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich
nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,

zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet
DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok
pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným

obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne
vykonanie obchodu.

29. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie

s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť
skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy.
Záver správcu dane a žalovaného, že z vykonaného dokazovania nebola potvrdená vierohodnosť účasti
dodávateľa Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom na deklarovaných obchodoch, tak ako
je uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou

kasačného súdu.

30. Spoločnosť Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom, ktorá bola dodávateľom žalobcu je
spoločnosťou nedôveryhodnou, ktorá ku dňu 15.04.2016 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou
KM 3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, pričom aj táto nástupnícka spoločnosť KM 3 s.r.o. Nové Mesto

nad Váhom následne dňa 17.11.2016 zanikla, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Tuvalu s.r.o.
Trenčín, ktorá bola ex offo vymazaná z Obchodného registra dňa 22.11.2016. Konateľka nástupníckej
spoločnosti KM 3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, A. O. reálne nevykonávala žiadnu činnosť, formálne
bola evidovaná ako konateľka aj v ďalších viacerých spoločnostiach, pri preberaní obchodného podielu
neprevzala žiadne doklady, nevedela s kým jednala, len podpísala, čo od nej chceli a nemala ani

vedomosť o tom, kde je sídlo spoločnosti KM 3 s.r.o. Nové Mesto nad Váhom. Formálne potvrdenie
reálnosti zdaniteľného plnenia ako to učinili svedkovia Q. T., A. U., A. A., G. E. a P. T. bez toho, aby
boli preukázané ďalšími dôkazmi, je nedostatočné. Q. T. si nepamätal mená ľudí, ktorí pracovali ako
externí zamestnanci pri čistení a údržbe, nedokázal doložiť záznam o vykonanej práci, fakturovaný
materiál nepreukázal, nevedel predložiť ani žiadne dôkazy o spôsobe jeho obstarania a zabezpečenia

prepravy ani žiadne dôkazy o dodaní fakturovaného tovaru. Svedkom A. A., G. E. a P. T. kládol žalobca
navádzajúce otázky a potvrdili iba to, čo konkrétne nastolil žalobca bez toho, aby museli vypovedať
o daných skutočnostiach sami. P. T. a G. E. síce potvrdili, že prepravovali tovar, ale nepreukázalo sa,
že sa jednalo práve o tovar a materiál dodávaný deklarovaným dodávateľom Eco Services Company,
s.r.o. Dubnica nad Váhom. Uskutočnenie prepravy materiálu z Dubnice nad Váhom do Hornej Súče

mala byť vykonaná G. E. a P. T. bezodplatne, čo zakladá pochybnosť o reálnej existencii prepravy. A.
U. potvrdzoval skutočnosti, o ktorých vedel len sprostredkovane od Q. T.. Ani žalobca k preukázaniu,
že v posudzovanom prípade došlo k reálnemu poskytnutiu služieb a dodaniu tovaru práve dodávateľom
uvedeným na sporných faktúrach nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti správcu
dane a žalovaného o deklarovanom zdaniteľnom plnení. Ako správne uviedol žalovaný, sporné faktúry

neobsahovali presný rozpis vykonaných prác a služieb, ani ich rozsah a miesto výkonu, chýbali výkazy
práce a zoznam osôb vykonávajúcich službya v prípade dodania materiálu nebolo zrejmé, ako bol materiál dodávateľom obstaraný, ani jeho právny
vzťah k obchodnému majetku a nebola vierohodne preukázaná ani jeho preprava od dodávateľa Eco
Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom k žalobcovi.

31.Priexistenciivyššieuvedenýchpochybnostímožnojednoznačneustáliť,ževposudzovanomprípade
nedošlo k reálnemu poskytnutiu služieb a dodaniu tovaru práve dodávateľom uvedeným na sporných
faktúrach. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal,
že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH za

zdaňovacie obdobie december 2015 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil
zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.

32. Žalobná námietka ohľadne reálnosti dodania tovaru medzi spoločnosťou Eco Services Company,
s.r.o. Dubnica nad Váhom a žalobcom nie je dôvodná. V bodoch 30 a 31 tohto rozsudku sú podrobne

uvedené úvahy krajského súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že spoločnosť Eco Services
Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom reálne nedodala žalobcovi spornými faktúrami deklarované tovary
a služby.

33. Ďalej žalobca namietal, že spoločnosť Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom bola

reálne fungujúcou spoločnosťou a nie spoločnosťou fiktívnou ako tvrdí žalovaný. Aj podľa krajského
súdu však konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú práve tomu, že spoločnosť Eco Services Company,
s.r.o. Dubnica nad Váhom nebola v rozhodnom období reálne fungujúcou spoločnosťou. Od apríla 2016
úkonytejtospoločnostismerovalilenkjedinémucieľu,atokjejnetransparentnémuzániku,čovžiadnom
prípade nenasvedčuje tomu, že v decembri 2015 bola táto spoločnosť riadne fungujúcim subjektom.

Tento netransparentný postup, akým došlo k zániku spoločnosti Eco Services Company, s.r.o. Dubnica
nad Váhom je bližšie popísaný v bode 30 tohto rozsudku.

34.Anižalobnúnámietku,žežalobcaboldostatočneobozretnýprivýberesvojhododávateľanepovažuje
krajský súd za opodstatnenú. Žalobca má jednoznačne povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence),

ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k
jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse
OliemaatschappijNV,C-499/10),pričomurčenieopatrení,ktorémožnovkonkrétnomprípadepožadovať
odžalobcuuplatňujúcehosinároknaodpočetDPHnazabezpečenie,abyjehoplnenianebolipoznačené
podvodomzostranypredchádzajúcehosubjektu,závisípredovšetkýmodokolnostíkonkrétnehoprípadu

vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a S. M. č. C-80/11 a C-142/11). Podľa
krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť nielen o pôvode tovaru,
ale aj o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti.
Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a
prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu

činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o
subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané,
že dodávateľ žalobcu bol spoločnosťou nedôveryhodnou. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne
s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti
dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť

dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.

35. Taktiež sa krajský súd nestotožnil s námietkou, že žalovaný a správca dane viedli dokazovanie
výlučne v neprospech žalobcu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane v posudzovanom
prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci

s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje
rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu.

36. Ani žalobná námietka, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil nie je dôvodná. Z vykonaného
dokazovania je nadovšetko zrejmé, že spoločnosť Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom

reálne nedodala žalobcovi spornými faktúrami deklarované tovary a služby. Niet potom pochýb o tom,
že žalobca nemohol splniť a ani nesplnil zákonné podmienky podľa
§ 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH z faktúr
vystavených spoločnosťou Eco Services Company, s.r.o. Dubnica nad Váhom. Pokiaľ teda žalovanýnepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH s poukazom na ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., učinil tak v súlade so zákonom a teda správne.

37. Krajský súd na tomto mieste zdôrazňuje, že rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené,
že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom
prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k
realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu
totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca

je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na
odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým
na daňovom subjekte. Za takéhoto stavu nemožno tvrdiť, že žalovaný a správca dane nezákonne
zaťažujú žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako je potrebné si uvedomiť, že žalobca si za takéhoto
stavu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť len tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a
tomu zodpovedajúcimi faktúrami. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane

spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť)
ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len
na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle
Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je
získané v rozpore so zákonom. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na

ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú
povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.

38. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie
mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako
nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku a žalobu zamietol.

40. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo
možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak,
že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvTrenčínenaNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvBratislave,

písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).