Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200619
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu A.. K. K., nar. XX. XX.

XXXX, bytom R. F. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou, so sídlom Námestie
osloboditeľov 65/6, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. Ľ. XXX,
zastúpenému BUNKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO:
36 865 044, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a h r á d z a vyhlásenie vôle žalovaného H. K., že ako predávajúci uzatvára so žalobcom
A.. K. K., ako kupujúcim, kúpnu zmluvu tohto znenia:

K ú p n a z m l u v a
uzavretá v súlade s ustanovením § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len ako „zmluva“).

I.
Zmluvné strany

KUPUJÚCI: A.. K. K., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, K.. Č..: XXXXXX/XXXX
štátna príslušnosť: SR
bytom: R. F. Č.. XX, XXX XX R. F.
(ďalej len ako „kupujúci“)

PREDÁVAJÚCI: H. K., rod. nar. XX. XX. XXXX, K.. Č..: XXXXXX/XXXX
štátna príslušnosť: SR
bytom: J. Ľ. Č.. XXX, XXX XX J. Ľ.

(ďalej len ako „predávajúci“)

(kupujúci a predávajúci spolu ďalej len ako „zmluvné strany“)

II.
Predmet zmluvy

2.1.1 Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres
Liptovský Mikuláš, obec Svätý Kríž, katastrálne územie R. F., ktorú vedie Okresný úrad Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, ako parcelu registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako pozemok
s parcelným číslom 1220/24, výmera 9130 m2, druh pozemku - trvalý trávny porast (ďalej len ako
„nehnuteľnosť“), v spoluvlastníckom podiele takto:

H. K. v podiele o veľkosti 2/3, (čo činí 6086,67 m2).2.1.2. Predávajúci je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, okres
Liptovský Mikuláš, obec Svätý Kríž, katastrálne územie R. F., ktorú vedie Okresný úrad Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor, ako parcelu registra „C“, evidovanú na katastrálnej mape ako pozemok s

parcelným číslom 1220/41, výmera 297 m2, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len ako
„nehnuteľnosť“), v spoluvlastníckom podiele takto:

H. K. v podiele o veľkosti 2/3, (čo činí 198 m2).

2.2 Predávajúci na základe zmluvy predáva kupujúcemu svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 na
parcele číslo 1220/24 (čo činí 1521,67 m2) a tiež svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 na parcele
číslo 1220/41 (čo činí 49,5 m2) uvedené v článku 2,1.1 a 2.1.2 zmluvy k nehnuteľnosti a súhlasí, aby sa
jeho vlastnícke právo previedlo na kupujúceho. Predávajúci uvedenú nehnuteľnosť predáva a kupujúci
kupuje za kúpnu cenu uvedenú v čl. III. zmluvy.

2.3 Kupujúci vyhlasuje, že stav nehnuteľnosti pozná, a to z obhliadky na mieste samom. Predávajúci
oboznámil kupujúceho so stavom nehnuteľnosti a vyhlasuje, že na predávanej nehnuteľnosti neviaznu
dlhy, ťarchy alebo vecné bremená, záložné práva, užívacie práva, reštitučné nároky ani iné
právne povinnosti. Predávajúci vyhlasuje, že nevykonal a ani v budúcnosti nevykoná žiadne kroky,
znemožňujúce vklad vlastníckych práv kupujúceho k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

III.
Kúpna cena

3. 1 Kúpna cena nehnuteľnosti bola stanovená dohodou zmluvných strán na 7 855,85 eura (slovom:

sedemtisícosemstopäťdesiatpäť eur a osemdesiatpäť centov).

IV.
Spôsob úhrady kúpnej ceny a zmluvná pokuta

4.1 Zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci kúpnu cenu uhradí predávajúcemu v lehote 4 dní od
rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to poukázaním na
bankový účet predávajúceho, avšak len za predpokladu, že predávajúci oznámi kupujúcemu číslo účtu.
Pre prípad nedodržania tohto ustanovenia sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,5
% z neuhradenej sumy za každý deň omeškania. Zmluvné strany svojim nižšie uvedeným podpisom

výslovne potvrdzujú platnosť a záväznosť tejto zmluvnej pokuty.

V.
Prevod vlastníckeho práva a podanie návrhu na vklad

5.1 Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckych práv do katastra nehnuteľností.

5.2 Zmluvné strany sa dohodli, že na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je oprávnený
kupujúci a predávajúci kupujúceho k tomuto podaniu návrhu splnomocňuje.

5.3 Kupujúci splnomocnenie prijíma a zaväzuje sa, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností podá
do 14 dní od obdržania dvoch exemplárov zmluvy s overenými podpismi predávajúceho.

5.4 Náklady na overenie hradí predávajúci a správny poplatok na návrh na vklad vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností hradí kupujúci.

VI.
Osobitné ustanovenia

6.1 Podľa podmienok, uvedených v tejto zmluve, zmluvné strany vyvinú čo najväčšie úsilie na to, aby
vykonali alebo zabezpečili vykonanie všetkých úkonov, potrebných alebo vhodných podľa platných
právnych predpisov, na právne i faktické odovzdanie a prevzatie predmetu zmluvy v čo najkratšom
možnom čase.6.2 Predávajúci splnomocňuje a kupujúci prijíma splnomocnenie na opravu prípadných chýb v
katastrálnom konaní.

6.3 Predávajúci vyhlasuje, že nezamlčal žiadnu skutočnosť, ktorá nie je uvedená v tejto zmluve a ktorá
by mohla ovplyvniť kupujúceho pri rozhodovaní o kúpe nehnuteľností.

VII.

Platnosť a účinnosť zmluvy

7.1 Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Kupujúci
nadobudne vlastnícke právo dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností.

VIII.
Spoločné a záverečné ustanovenia

8.1 Zmluva je vyhotovená v štyroch vyhotoveniach, z ktorých sú dve určené ako príloha k návrhu na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a po jednom pre každú zmluvnú stranu.

8.2 Prípadné dodatky k zmluve musia byť urobené písomne a podpisy musia byť overené.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie

osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou elektronicky Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 04. 03. 2020,
sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle tým spôsobom, aby žalovanému bola uložená povinnosť
uzatvoriť s ním, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1/6-iny na parcelné číslo 1220/24 a 1220/41, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. R. F.. Text kúpnej
zmluvy žalobca uviedol v žalobnom petite. Žalobu odôvodnil tým, že on, žalovaný a C. J., rod. K., boli
spoluvlastníkmi vo výške podielu každý v 1/3-ine nehnuteľnosti, a to pozemkov parcelné číslo 1220/24,
parcela registra „C“, výmere
9130 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcela číslo 1220/41, parcela registra „C“, výmera 297

m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, aktuálne zapísaných na LV
č. XXXX pre k. ú. R. F. (predtým zapísané na LV č. XXX pre k. ú. R. F.), vedených Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom (ďalej len „nehnuteľnosti“ alebo „pozemok“). C. J. predala
svoj spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach žalovanému bez toho, aby tento ponúkla na predaj
žalobcovi, ako ďalšiemu spoluvlastníkovi. Žalobca preto výzvou zo dňa 23. 01. 2020 vyzval žalovaného

na mimosúdne vyriešenie veci, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 17. 02. 2020 v ktorom oznámil,
že nedošlo k porušeniu predkupného práva, pretože C. J.Á. je jeho blízkou osobou. Podľa žalobcu však
uvedená skutočnosť nie je pravdivá a nakoľko bolo porušené jeho predkupné právo, upravené v § 140
Občianskeho zákonníka, domáhal sa od nadobúdateľa, t. j. od žalovaného, aby mu spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka za rovnakých podmienok, za ktorých

kúpil podiely od C. J..

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že je spoluvlastníkom
nehnuteľnosti vo výške 2/3-ín spoluvlastníckeho podielu, pričom časť nehnuteľnosti vo výške 1/3-iny
spoluvlastníckeho podielu kúpil od sesternice C. J. (ďalej aj „predávajúca“). Tvrdil, že s predávajúcou sú

si vzájomne blízkymi osobami, v minulosti sa navštevovali, stretávali sa u starých rodičov na rodinných
oslavách. Ich rodičia sú stále v kontakte, stretávajú sa, píšu si pohľadnice k Vianociam. Neskôr žaloba
odišiel žiť a pracovať do Českej republiky, kde takisto odišla žiť aj predávajúca. Žalobca (zrejme
nesprávne označená strana sporu) sa v roku 2018 vrátil späť na Slovensko, kde chce žiť a pracovať.
Oslovil preto príbuzných s tým, že by si chcel od nich kúpiť nejaký pozemok. Predať pozemok bola

ochotná iba predávajúca, ktorá sa takisto vrátila späť na Slovensko. Žalovaný uviedol, že s predávajúcoumali spoločný osud, mali sa o čom spolu rozprávať a ich vzájomné blízke vzťahy sa opätovne obnovili.
Ako dôkaz blízkych vzťahov žalovaný označil svoju účasť na pohrebe babky predávajúcej. Predávajúca
mu bola ochotná predať nehnuteľnosti s odôvodnením, že aspoň niekto z rodiny si tam postaví rodinný

dom.

3. Žalobca v replike poukázal na ustanovenie § 116 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že vzťah medzi
žalovaným a C. J. nie je vzťahom navzájom si blízkych osôb. Išlo o vzťah bratranca a sesternice,
ktorý bol skôr povrchný a formálny, v najlepšom prípade by mohol byť bežný, keďže išlo o rodinu s

pomerne komplikovanými a narušenými rodinnými vzťahmi. Tvrdil, že do smrti starých rodičov žalobcu,
žalovaného a C. J., t. j. do jesene 2006, boli rodinné vzťahy narušené v dôsledku toho, že otec
žalovaného, E. K., nemal záujem o život starých rodičov, ktorí potrebovali pomoc s opatrovaním.
Spochybnil tvrdenie žalovaného, že pozemky mu predávajúca predala s tým, že aspoň niekto z rodiny si
tam postaví dom a vyslovil názor, že žalovaný sa nesnažil získať pozemky za účelom výstavby vlastného
bývania, ale za účelom investície. Poukázal na výmeru nehnuteľnosti, takmer 19000 m2, ako aj na

to, že on zorganizoval stretnutie všetkých spoluvlastníkov predmetných parciel, na ktorom sa zúčastnil
žalovaný, ako aj C. J. a informoval ich o pláne výstavby rodinných domov v danej lokalite. Stretnutie
sa skončilo bez dohody, pričom žalovaný získané informácie využil na svoju ďalšiu aktivitu skupovania
pozemkov od príbuzných.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojom stanovisku, uviedol, že žalobca nemá vedomosť o blízkych
vzťahoch v rodine a práve žalobcove vzťahy v rodine sú len formálne. Tvrdenie žalobcu o nezáujme
otca žalovaného označil za úplne irelevantné, nakoľko jeho otec je už 10 rokov po smrti. Tvrdil, že oslovil
príbuzných, a to na poslednom uskutočnenom stretnutí spoluvlastníkov pozemkov, kde spomenul, že
by mal záujem postaviť si rodinný dom. Na to sa vyjadrila matka žalobcu, z ktorej vyjadrenia bolo jasné,

že o uvedený pozemok nikto nebude mať záujem. Z takéhoto vyjadrenia žalovaný usúdil, že v prípade
odkúpenia pozemku od C. J. by žalobca s veľkou pravdepodobnosťou svoj podiel odpredal. Tvrdil, že
oslovil žalobcu telefonicky ako posledného. Na stretnutí, iniciovanom žalobcom, nebola prítomná p. Y.
a ani brat žalovaného, pričom toto stretnutie sa vôbec netýkalo predmetnej a spornej parcely. Žalovaný
prejavil záujem o kúpu pozemku, nakoľko má reálny záujem o stavbu rodinného domu v Obci Svätý Kríž,

odkiaľ pochádzal aj jeho otec a kde žili i jeho starí rodičia.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom boli vykonané všetky dôkazy, označené stranami.

6. Žalobca vo výpovedi uviedol, že on, žalovaný a predávajúca C. J. sú vo vzťahu bratranci, sesternica,

pričom spríbuznení sú po ich otcoch, ktorí boli bratia. Vzťahy medzi žalovaným a C. J. sa prerušili po
smrti starých rodičov, pričom s C. J. zostal v kontakte práve on. V rodine nie je vôbec známe, že by medzi
žalovaným a C. J. bol blízky vzťah, takisto žalobca nemal vedomosť o ich kontaktoch a návštevách.
Medzi rodinami žalovaného a C. J. sa navyše nejedná ani len o formálny vzťah. Žalobca uviedol,
že v decembri 2018 sa uskutočnilo stretnutie príbuzných, ktoré zorganizoval on na podnet majiteľov

susedných parciel. Títo mali záujem vybudovať rodinné domy na svojich parcelách, ale na realizáciu
tohto zámeru potrebovali mať prístupovú cestu k svojim pozemkom, pričom uvažovali o vybudovaní
cesty po pozemkoch, ktoré boli v spoluvlastníctve C. J., V. K. (brata žalovaného) a jednej spoluvlastníčky
z Brezna. Stretnutie žalobca zorganizoval na žiadosť spoluvlastníkov susedných pozemkov za účelom
získania súhlasu na vybudovanie spoločnej cesty. Tohto stretnutia sa zúčastnila C. J., žalobca, aj

žalovaný, pričom všetci vyslovili názor, že sa jedná o dobrú myšlienku a prevzali si potvrdenie, ktoré
mali vyplniť pre udelenie súhlasu s vybudovaním prístupovej cesty. Podľa názoru žalobcu dodnes
spoluvlastníci nedali súhlas s vybudovaním cesty po ich pozemku (žalobca nebol spoluvlastníkom
pozemku, po ktorom mala viesť prístupová cesta). Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho
sporu však susedia s pozemkami, na ktorých mala byť vybudovaná prístupová cesta, pričom všetko

sa jedná o pozemky v extraviláne, teda mimo zastavaného územia obce. Pozemok, o ktorom autori
projektu uvažovali ako o prístupovej ceste, aktuálne vlastní brat žalovaného V. v podiele 1/3-iny a 2/3-
iny vlastní žalovaný na základe kúpy od spoluvlastníčky z Brezna a od C. J.. Žalobca uviedol, že C. J.
ho nikdy neoslovila s ponukou na odpredaj jej spoluvlastníckeho podielu, pričom s predávajúcou je v
dobrom vzťahu.

7. Žalovaný sa vo svojej výpovedi vyjadril k svojmu vzťahu s predávajúcou C. J. tak, že sa stretávali v
čase, keď boli malí, zvyčajne u ich starých rodičov. Keď mal žalovaný 21 rokov, odišiel do zahraničia
a v tom období do zahraničia odišla aj C. J.. On žil v Prahe a C. J. v Pardubiciach. V čase, kým žili vzahraničí, sa žalovaný s predávajúcou nekontaktovali a ich vzťahy sa obnovili až na podnet žalobcu,
ktorý zvolal stretnutie ohľadne prístupovej cesty, ktoré sa konalo asi v decembri 2018. Odvtedy sa s C.
J. kontaktuje, zavolajú si a navštevujú sa. Z jeho výpovede však vyplýva, že sa jedná len o občasné

stretnutie (1x boli na káve), pričom žalovaný sa nezúčastnil svadby C. J., ani osláv jej životného jubilea,
nemajú žiadne spoločné fotografie, naposledy sa s predávajúcou stretli u neho doma v Partizánskej
Ľupči krátko pred termínom pojednávania. Spoločné zážitky žalovaného a C. J. siahajú do obdobia,
keď boli ešte deti. Žalovaný sa vrátil zo zahraničia na Slovensko pred 2 rokmi, C. J. asi pred 8 rokmi.
Žalovaný sa nevedel vyjadriť, kedy oslovil predávajúcu s návrhom na odkúpenie pozemku, len uviedol,

že C. J. sa rozhodla predať mu svoj spoluvlastnícky podiel preto, aby aspoň niekto z rodiny si postavil na
tomto pozemku rodinný dom a získal akési zázemie. Žalovaný doteraz nezačal s výstavbou rodinného
domu na nehnuteľnostiach (aktuálne sa jedná o extravilán).

8. Svedkyňa, C. J., uviedla, že má rovnako blízky vzťah k žalobcovi aj k žalovanému, nakoľko obidvaja
sú jej bratranci. So žalovaným sa nestretáva, stretli sa po smrti starých rodičov len ohľadne pozemkov.

Žalovaný ju oslovil s návrhom na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu z dôvodu, že si chce tam
postaviť rodinný dom. Vedela o komplikácii so susedným pozemkov, nakoľko vlastník tam nechcel
umožniť postavenie prístupovej cesty a ona stavať nechcela, preto sa rozhodla pozemok predať
žalovanému. Účasť na pojednávaní sa jej dotkla, nevedela o existencii zákona, upravujúceho predkupné
právo. Žalovaného brala ako blízku osobu, pretože cudzej osobe by za takú cenu pozemok určite

nepredala (pozemok predala za cenu 5,- eur/1 m2). Svoj vzťah k žalovanému označila za „rodinný“,
pričom sa stretávali na rodinných oslavách zvyčajne u starých rodičov, ktorí zomreli v roku 2006.
Svedkyňa žila v Čechách 10 rokov, od roku 1996 do roku 2006. Počas pobytu v Čechách sa so
žalovaným nekontaktovala. Vzťahy sa obnovili na podnet žalobcu, ktorý zorganizoval stretnutie ohľadne
pozemkov. So žalovaným má spoločné zážitky z detstva. Za blízku osobu označila žalovaného preto,

že sa jedná o jej príbuzného.

9. Svedkyňa, C. K. (matka predávajúcej C. J.), uviedla, že žalovaný s jej dcérou C. sa nenavštevovali
dovtedy, kým sa nestretli u žalobcu ohľadne pozemkov. Po smrti starých rodičov sa vzťahy v rodine
zhoršili, nakoľko matka žalovaného vytýkala svedkyni, že sa „nabalili“. Preto sa svedkyňa s matkou

žalovaného roky nerozprávali a odpustili si až pred 3 rokmi po náhodnom stretnutí v autobuse.

10. Svedkyňa, Ľ. K. (matka žalobcu), označila vzťahy s rodinou C. J. za dobré a vzťahy s rodinou
žalovaného za „mĺkve“ aj napriek tomu, že sa
nepohnevali. Pokiaľ bývali u svokrovcov, príbuzní žalovaného chodili k starým rodičom na narodeniny,

meniny - bolo to v čase, kým boli deti menšie. Potom to už prestalo. Svedkyňa uviedla, že bola na svadbe
C. J., z rodiny žalovaného na svadbe nikto nebol.

11. V konaní bolo nesporné, že žalobca, žalovaný a C. J. boli podielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností, každý v podiele 1/3-iny titulom dedenia. Dňa 16. 07. 2019 uzavrela predávajúca C. J. s

kupujúcim H. K. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3-iny
v nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX, parcela č. E-KN 1230/1, trvalý trávny porast o výmere
9372 m2, k. ú. R. F. (spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny činil 3124 m2), LV č. XXX, parcela č. C-
KN 1220/24, trvalý trávny porast o výmere 9130 m2 (podiel o veľkosti 1/3-iny činil 3043,33333 m2) a
nehnuteľností zapísané na LV č. XXX,

k. ú. R. F., ako parcela č. C-KN 1220/41, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
297 m2 (predávaný podiel o veľkosti 1/3-iny činil 99 m2). Dňa 04. 09. 2019 bol uzavretý medzi týmito
zmluvnými stranam dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 16. 07. 2019, predmetom ktorého bol pri
nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. R. F., opravený text „na mape určeného operátu“ za
text „na katastrálnej mape“. Vklad vlastníckeho práva na základe tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa

09. 10. 2019 pod č. V 3781/2019. Výzvou zo dňa 23. 01. 2020 žalobca vyzval žalovaného na uzatvorenie
kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/3-iny, resp. 1/6-
iny k nehnuteľnostiam parcela č 1220/24 a 1220/41, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. R. F., za kúpnu
cenu 5,- eur/1 m2. Žalovaný v odpovedi zo dňa 17. 02. 2020 odmietol uzatvoriť takúto kúpnu zmluvu s
odôvodnením, že spoluvlastnícky podiel od C. J. nadobudol na základe prevodu blízkej osobe.

12. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,
majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.13. Podľa § 116 Obč. zák., blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

14. Podľa § 117 Obč. zák., stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v
priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

15. Podľa § 603 ods. 3 Obč. zák., ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od
nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

16. V konaní bolo nesporné, že nehnuteľnosti, ktorú sú aktuálne zapísané na LV č. XXXX, k. ú. R.
F., boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a C. J. zapísané na LV č. XXX, k. ú. R.
F. a spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/3-iny žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou, uzavretou s C. J.

dňa 04. 09. 2019. Takisto bolo nesporné, že medzi žalovaným a C. J. sa jedná o príbuzenský vzťah
„bratranec-sesternica“.Takýistýpríbuzenskývzťahjeajmedzižalobcom,žalovanýmaC.J..Nespornou
bola aj skutočnosť, že C. J. pred uzavretím kúpnej zmluvy neponúkla žalobcovi na odkúpenie svoj
spoluvlastnícky podiel. Dohodnutá kúpna cena v kúpnej zmluve bola 5,- eur/1 m2.

17. V ustanovení § 140 Obč. zák. je upravené zákonné predkupné právo spoluvlastníkov, ktoré má
charakter vecného práva. Pokiaľ sa spoluvlastník rozhodne previesť svoj spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam, musí ponúknuť tento podiel všetkým spoluvlastníkom. Takúto povinnosť spoluvlastník
nemá iba v prípade, ak svoj spoluvlastnícky podiel prevádza blízkym osobám. V konaní bolo potom
sporné len to, či predávajúca C. J. a žalovaný boli v čase uzavretia kúpnej zmluvy blízkymi osobami.

Blízke osoby sú vymedzené v § 116 Obč. zák. tak, že sa jedná o príbuzných v priamom rade, súrodencov
a manžela. Príbuznými v priamom rade sú osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej, teda rodičia, deti,
prarodičia a vnuci a príbuznými v pobočnom rade sú len súrodenci. U týchto osôb, a u manžela, nie je
potrebné skúmať, či ujmu, ktorú utrpel jeden z týchto príbuzných, pociťoval druhý príbuzný ako vlastnú
ujmu. Ostatní príbuzní, kde sa radia aj bratranci - sesternice, aj keď sú v rodinnom pomere, nie sú bez

ďalšieho blízkymi osobami. K tomu, aby sa bratranci a sesternice pokladali za osoby k sebe navzájom
blízke, musí byť medzi nimi taká kvalita a intenzita skutočných vzájomných vzťahov, aby ujmu, vzniknutú
jednej z týchto osôb, druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18. Žalovaný a predávajúca neboli v čase uzatvárania kúpnej zmluvy príbuznými v priamom rade,

súrodenci, príp. manželmi, takže k tomu, aby sa jednalo o prevod blízkej osobe podľa § 140 Obč.
zák., by musel byť medzi nimi kvalitatívne bližší vzťah, nielen bežný príbuzenský vzťah. Vypočutím
žalovaného a C. J. bolo preukázané, že medzi nimi sa jedná iba o vzťah vzdialenejších príbuzných, ktorí
sa roky nestretávali, žiadnym zásadným spôsobom sa o seba nezaujímali a pokiaľ mali bližšie vzťahy,
bolo to ešte v období ich detstva, keď sa stretávali u spoločných starých rodičov. Žalovaný sa s C. J.

roky nevidel - najmenej 19 rokov, keď žil v Čechách, a v tomto období si ani netelefonovali. Po rokoch
sa stretli na základe iniciatívny žalobcu, ktorý sprostredkoval stretnutie na žiadosť tretích osôb, ktoré
mali záujem vybudovať prístupovú cestu po pozemkoch, susediacich so spornou nehnuteľnosťou. C. J.
predala nehnuteľnosti žalovanému na jeho žiadosť, ako bežnému príbuznému, pričom ani žalovaný ani
netvrdil také skutočnosti, ktoré by označovali jeho vzťah s predávajúcou ako vzťah blízki, to znamená,

že by sa jednalo o taký vzájomný vzťah, pri ktorom by ujmu, vzniknutú jednej osobe, pociťovala
druhá osoba ako ujmu vlastnú. Podľa tvrdenia žalovaného dôvodom, pre ktorý C. J. súhlasila s
predajom spoluvlastníckeho podielu, bol jeho úmysel postaviť na týchto nehnuteľnostiach rodinný dom.
Odhliadnuc od toho, že takýto úmysel predávajúcej nemožno posudzovať ako vzťah blízkej osoby podľa
§ 116 Obč. zák., súd poukazuje na to, že dôvodom predaja sporných nehnuteľností nemohla byť snaha

svedkyne C. J. umožniť žalovanému získať pozemok na stavbu rodinného domu tak, ako to obidvaja
tvrdili. Žalovaný už pred uzavretím kúpnej zmluvy s predávajúcou vlastnil v týchto nehnuteľnostiach
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3-iny, čo z výmery 9427 m2 predstavuje 3142 m2, čo predstavuje
dostatočnú výmeru, ktorá by v prípade vysporiadania spoluvlastníctva postačovala pre stavbu rodinného
domu. Navyše, tou istou kúpnou zmluvou žalovaný odkúpil od C. J. jej spoluvlastnícky podiel v ďalšej

nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX,
k. ú. R. F., kde veľkosť prevádzaného podielu predstavovala výmeru 3124 m2.19. Žalovaný potom nepreukázal svoje tvrdenie, že spoluvlastnícky podiel v nehnuteľnostiach nadobudol
od predávajúcej, ako od osoby blízkej podľa § 116 Obč. zák. Preto predávajúca C. J. bola povinná
ponúknuť v zmysle ustanovenia § 140 Obč. zák. svoj spoluvlastnícky podiel nielen žalovanému ale

aj žalobcovi, ktorý bol spoluvlastníkom v podiele 1/3-iny. Nakoľko si túto povinnosť nesplnila, došlo
k porušeniu vecného predkupného práva. V zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Obč. zák. bol potom
žalobca, ako podielový spoluvlastník, oprávnený domáhať sa od nadobúdateľa, t. j. od žalovaného,
aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, pričom žalobca má právo vykúpiť podiel vo
veľkosti, zodpovedajúcej ustanoveniu § 140 Obč. zák. Veľkosť prevádzaného spoluvlastníckeho podielu

predstavoval 1/3-inu a nakoľko žalobca aj žalovaný vlastnili v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy každý
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3-iny, žalobcovi náleží právo domáhať sa predaja spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti 1/6-iny k celku.

20. Žalovaný uviedol, že kúpnu zmluvu, ktorou nadobudol od C. J. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/3-iny, vypracoval sám, z čoho vyplýva, že bol stotožnený so všetkými podmienkami, uvedenými v tejto

zmluve. Kúpna cena medzi predávajúcou a žalovaným bola dojednaná vo výške 5,- eur/1 m2, čo medzi
stranami sporné nebolo. Žalobca sa žalobným petitom domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného
uzavrieť kúpnu zmluvu rovnakého znenia, aké pripravil žalovaný pre účely prevodu vlastníckeho podielu
z predávajúcej C. J.. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právoplatnosťou tohto rozsudku
dôjde potom k nahradeniu prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, obsiahnutú vo výroku tohto

rozsudku.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O

odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.