Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200563
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8518200563.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
R. A. XX, XXX XX R. A., právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Koman, so sídlom 17. novembra
31, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX
U., právne zastúpený advokátom JUDr. Martin Tomas, so sídlom 1 Francisciho 3288, 058 01 Poprad,

o neplatnosť osvedčenia - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č.k. 2C/22/2018-46 zo dňa 06. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že ich výšku určí
súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.

III. Súd ukladá povinnosť prevádzkovateľovi systému - J. pošta, a.s., O.: XX XXX XXX, so sídlom H.

cesta 9, XXX XX T. T., aby súdny poplatok vo výške 92,80 eur vrátil žalobcovi - M. E., nar. Xá.X.XXXX,
trvale bytom R. A. č. XX, XXX XX R. A., v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného
uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, § 11 ods. 3, č, ž písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že Osvedčenie vyhlásenia
o vydržaní N XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX + Opravná položka zo dňa XX.XX.XXXX zapísané v
katastri nehnuteľností pod Z XXX/XXXX - XX/XX, ktorým súdny komisár osvedčil získane podielového
spoluvlastníctva vo veľkosti XXX/XXX k celku k nehnuteľnostiam zapísaným v evidencii Okresného
úradu J. Q., katastrálny odbor na LV č. X k.ú. U., obec U., okres J. Q., a to parcely C KN č. XXX trvalé

trávnaté porasty o výmere XXX mX a parcely C KN č. XXX orná pôda o výmere XXX mX vydržaním je
neplatné. Podaním doručeným súdu dňa 15.01.2018 právny zástupca žalobcu zobral žalobu v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že vzhľadom na svoj vek a
zlý zdravotný stav si až neskôr spomenul, že v obci R. A. dal vyjadrenie v prospech žalovaného a že
dal overiť svoj podpis.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca,
a to doručením späťvzatia žaloby súdu. Zo späťvzatia žaloby nevyplýva, že by žalobca žalobu vzalspäť pre správanie žalovaného po začatí konania, pričom toto správanie nevyplývalo ani z doteraz
predložených dôkazov. Žalobca sám v odôvodnení späťvzatia žaloby uvádza, že až po podaní žaloby
si uvedomil, že dal vyjadrenie v prospech žalovaného. Súdna prax ustálila, že strana sporu späťvzatím

návrhu a následným zastavením konania zavinila zastavenie konania. Vychádzajúc z tohto názoru,
žalobca zavinil zastavenie konania, teda je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Z uvedeného
dôvodu súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu, t.j. 100%
s tým, že výšku trov konania žalovaného určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti
veci samej, samostatným uznesením. V predmetnom konaní zaplatil žalobca spolu s podanou žalobou

súdny poplatok z podanej žaloby vo výške 99,50 Eur. Vzhľadom na späťvzatie žaloby súd rozhodol o
vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur žalobcovi a zároveň uložil prevádzkovateľovi systému,
aby vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 Eur na adresu jeho trvalého pobytu.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. o trovách konania.
Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že je toho názoru, že u neho existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
nakoľko má XX rokov a má podlomené zdravie, preto mu nemôže byť zazlievané, že si nespomenul
na okolnosti podpisovania listiny, avšak akonáhle zistil, že došlo k jeho podpisu na matrike, ihneď bol
návrh vzatý späť. Poukázal na to, že okrem veľmi nízkeho dôchodku (333,38 Eur) iný príjem nemá a
z uvedeného dôchodku okrem bežných výdavkov na bývanie, stravovanie, má značné výdavky aj na

lieky. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku o trovách konania zmenil
a z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

6.Žalovanýsakpodanémuodvolaniuvyjadriltak,žesaplnestotožňujesuznesenímsúduprvejinštancie
a považuje ho za správne po právnej a aj po vecnej stránke. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie, že

žalobca nevedel, resp. že si nespomenul na to, že mu podpísal predmetné prehlásenie a poukázal na
to, že žalobca ho prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval pred podaním žaloby na stretnutie,
ktorého sa žalovaný zúčastnil a na ktorom predmetné prehlásenie žalobcovi preukázal. Žalobca však
chcel za predmetné pozemky doplatiť sumu 7.500,- Eur a on s tým nesúhlasil, tak žalobca aj tak podal
na neho žalobu, mysliac si, že si to podaním žaloby rozmyslí. Taktiež sa nestotožnil s návrhom na

nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 C.s.p., pretože v tomto prípade nie sú kumulatívne
splnené podmienky vyžadované zákonom, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.
Poukázal na to, že trovy konania v tomto prípade predstavujú cca sumu 400,- Eur, pričom žalobca
uvádza, že má dôchodok vo výške 333,- Eur, čím v podstate nie je naplnený dôvod osobitného zreteľa a
ani výnimočné okolnosti, nakoľko žalobca si zvolil advokáta v danej právnej veci a a jeho právne služby

mu iste musel zaplatiť. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal zo správneho právneho posúdenia a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom
rozsahupotvrdil.Zároveňsouplatnilnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavočižalobcovivrozsahu
100% vrátane trov právneho zastúpenia.

7. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že právny zástupca žalovaného nevie
za akých okolností bola právna pomoc žalobcovi poskytnutá. K postupu a morálke žalovaného uviedol,
že tento si posadil do auta XX ročného žalobcu, dôchodcu s vážnymi zdravotnými obtiažmi (vysoký
krvný tlak), ktorého dezorientoval, že nebol schopný a ani si nepamätá, kedy v U. podpísal podklad

na osvedčenie, že ho zobral do H. k notárovi u ktorého však nikdy nebol a že takýmto spôsobom
získal osvedčenie, a to, že sa vo R. A. zúčastnil podpisu si dodnes nepamätá, potvrdili mu to len
pracovníčky obecného úradu. Uviedol, že podpisom uviedol starého, chorého človeka do omylu a
nadobudol pozemky a práve za toto nadobudnutie sa domáhal vyplatenia peňazí a ako už uviedol, bol
zneužitý a doteraz nevie, čo na matrike podpísal. Takéto správanie žalovaného je amorálne a znovu

chce zneužiť starého, chorého človeka ešte aj na úhradu trov konania. Zdôraznil, že dotknuté parcely
žalovaný ako vlastník neužíval a napriek tomu boli osvedčené, pretože zneužil jeho stav. Celé konanie
žalovaného bolo tak podľa jeho názoru v rozpore s morálkou a preto by bolo plne v súlade, aby trovy
konania uhradil sám. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
čo do výroku o trovách zrušil a priznal trovy žalobcovi.

8. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril tak, že sa nestotožňuje s uvedenými skutočnosťami, tieto sú
zavádzajúce a predovšetkým si nie je vedomý okolností za akých malo dôjsť k podpísaniu predmetného
osvedčenia a k jeho amorálnemu správaniu. V tomto ohľade je vyjadrenie žalobcu len účelové s jedinýmúmyslom dosiahnuť pozitívny výsledok vo veci. Poukázal na to, že v späťvzatí návrhu žalobca uviedol,
že si prvotne nespomenul na predmetnú osvedčovaciu listinu a na overenie svojho podpisu na matrike,
ale postupne uznal, že k takýmto úkonom došlo, a teda podaná žaloba je z jeho strany neopodstatnená.

Z uvedeného dôvodu považuje tvrdenia žalobcu v predmetnom vyjadrení za neopodstatnené a z jeho
strany ničím nepodložené. Poukázal na svoje predošlé vyjadrenie, teda, že žalobca v konaní procesne
zavinil zastavenie konania a z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania žalovaný. V ostatnom
zotrval na skutočnostiach uvedených v predchádzajúcom svojom vyjadrení a uznesenie súdu prvej
inštancie aj v jeho druhom výroku považuje za správne a zákonné.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že poukázal opätovne na skutočnosť, že je staršou
osobou,ktorábolaznačnezmanipulovaná,čohosvedectvomjeajskutočnosť,želistinyprenotáraneboli
podpisované v obci R. A., kde má bydlisko žalobca, ani v obci U., kde leží sporná nehnuteľnosť, ale v
obci R. A., ktorý nemá nič spoločné s danou nehnuteľnosťou. K., že mu bol podaný alkohol a z toho
dôvodu si vôbec nepamätal na svoj podpis na obecnom úrade a následne si spomína, že bol iba v H.

a nevie kde a za akým účelom. Ďalším závažným dôvodom je skutočnosť, že svojím konaním umožnil
žalovanému získať podiel na nehnuteľnosti bezodplatne napriek skutočnosti, že sa nikdy nemal stať
vlastníkom vydržaním, pretože nespĺňal podmienky na vydržanie a jedine nemorálnym správaním za
výnimočných okolností ho v podstate donútil k tomuto úkonu, čo sú podľa jeho názoru dôvody hodné
osobitného zreteľa za výnimočných okolností. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie

čo do výroku o trovách konania zrušil a priznal trovy žalobcovi.

10. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd
má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou
možnej aplikácie § 257 C.s.p. na predmetný prípad.

14. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 256 odsek 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

16. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným
súdom.18. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo

dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti
Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

19. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

20. Výnimku pri rozhodovaní o trovách konania predstavuje ustanovenie § 257 C.s.p., ktorého účelom

je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
moderačného práva. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o
ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti.

21. Ustanovenie § 257 C.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

22. V predmetnom prípade súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania na základe zásady
procesného zavinenia na zastavení konania, ktoré bolo na strane žalobcu, pretože tento vzal žalobu
v celom rozsahu späť, pričom zo späťvzatia nevyplývalo, že by k späťvzatiu došlo pre správanie
žalovaného. Z uvedeného dôvodu bol nárok na náhradu trov konania priznaný žalovanému voči
žalobcovi, avšak žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a v podanom odvolaní poukázal na svoju

nepriaznivú finančnú situáciu, ktorú preukázal rozhodnutím J. zo dňa 29.11.2018 o výplate dôchodku vo
výške 333,80 Eur, ako aj poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav. Z uvedeného dôvodu žalobca
žiadal, aby nebol zaviazaný na úhradu trov konania žalovanému, pretože mal za to, že uvedený prípad
spĺňa podmienky hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnému žalovanému.

23. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pri rozhodovaní o trovách konania sa súd
prvej inštancie nezaoberal aplikáciou ust. § 257 C.s.p., teda neskúmal či v danom prípade nejde o
prípad hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania úspešnej strane. Ako vyplýva z odvolania
žalobcu, je poberateľom starobného dôchodku vo výške 333,80 Eur a má dlhodobo zdravotné problémy,
ktoré sa v konečnom dôsledku odzrkadľujú aj na výdavkoch na lieky. Uvedené skutočnosti tvrdené

žalobcom v podanom odvolaní by mohli mať vplyv na aplikáciu § 257 C.s.p. v predmetnej veci, preto je
potrebné, aby sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal otázkou náhrady trov konania.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. uznesenie
v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým,
že posúdi pomery tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného, s dôrazom na to, či na strane
žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade

s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).