Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114229028
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114229028.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A

REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov, IČO: 36 865 265,
správca konkurznej podstaty úpadcu B.O.S. Slovakia, a. s. v konkurze, so sídlom Boženy Nemcovej 1,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807, proti žalovaným: 1. O.. B. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. B. X,
XXXXXK.,právnezastúpenýJUDr.PetromČurillom,advokátom,Hlavná11,08001Prešov,IČO:42077
915, 2. M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, XXX XX G., 3. B. C., G.. XX.XX.XXXX, K. M. XX, XXX XX G.,
žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení JUDr. Darinou Michalkovou, advokátkou so sídlom Škultétyho
1, 831 04 Bratislava, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného protiplnenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručeniu tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti
právneho úkonu, a to Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kúpnej zmluvy) zo dňa
XX.XX.XXXX (vklad povolený pod č. Z.-XXXXXX/XX dňa XX.XX.XXXX) uzatvorenej medzi úpadcom:

B.O.S. Slovakia, a. s. „v konkurze“, so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:
35 810 807, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka č.: XXXXX/
P ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade: O.. B. L., G.. XX.XX.XXXX, K. E. X, XXX XX K. ako
kupujúcim,KúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX(vkladpovolenýpodč.Z.-XXXXX/XXdňaXX.XX.XXXX),
uzatvorenejmedzižalovanýmv1.rade:O..B.L.,G..XX.XX.XXXX,K.E.X,XXXXXK.akopredávajúcim
a žalovaným v 2. rade: M. C.Á.L., P.. P., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/X, XXX XX G. a Zmluvy o prevode
vlastníctva nebytového priestoru (darovacej zmluvy) zo dňa XX.XX.XXXX (vklad povolený pod č. Z.-

XXXX/XX dňa XX.XX.XXXX), uzatvorenej medzi žalovaným v 2. rade: M. C.Á.L., P.. P., G.. XX.XX.XXXX,
K. O. XXXX/X, XXX XX G. ako darcom a žalovaným v 3. rade: B. C.Á.L., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXXX/
X, XXX XX G.. Zároveň žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať do všeobecnej podstaty
úpadcu B.O.S. Slovakia, a. s. „v konkurze“ nehnuteľnosť - nebytový priestor č. XX-X, nachádzajúci sa
na X. poschodí, vo vchode Q. X/E, stavby - bytový dom so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa
na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie: V., obec: K. - M.. Č.. V.K., okres: K. T., štát:

SR, Okresným úradom K., katastrálnym odborom alebo spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade
a so žalovaným v 2. rade poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažnú náhradu v sume 65.400,- €. Podľa
žalobcu ide o právne úkony bez primeraného protiplnenia, ktorým je možné úspešne odporovať, pretože
sú splnené zákonné podmienky. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu o prevode vlastníctva nebytovéhopriestoru (kúpnu zmluvu) zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor č. Z.-XXXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX,
Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kúpnu zmluvu) zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie o

povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny odbor č.
Z.-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj Zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru (darovaciu
zmluvu) zo dňa XX.XX.XXXX.

2. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade, ktorá uviedla, že celú žalobu

považuje za zmätočnú. Nebytový priestor kúpila od žalovaného v 1. rade za účelom podnikania, ktorý,
keďže podnikanie nevyšlo, predala E. F.. S úpadcom nemá nič spoločné, a teda nevidí dôvod, aby
figurovala v konaní. Žiadala žalobu zamietnuť a z opatrnosti namietala zmeškanie prekluzívnej lehoty
žalobcom.

3. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorým neuznal nárok žalobcu

v celom rozsahu a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného v 1. rade zo žaloby
nevyplýva, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel s úpadcom, ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov, alebo spôsobila úpadok úpadcu. K vyjadreniu žalovaný priložil Zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy, v ktorej sa s budúcim predávajúcim dohodol na kúpnej cene za nebytový priestor
vo výške 52.000 € s tým, že kúpnu cenu zaplatí formou preddavku vo výške 46.000 € do 30 dní od

doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho a zvyšnú časť 6.000 € pri podpise kúpnej zmluvy.

4. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade, ktorý neuznal nárok žalobcu a
žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že darovacia zmluva neukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Uviedol, že nemôže vydať do konkurznej podstaty úpadcu nebytový priestor, nakoľko

už neexistuje a ani nie je jeho vlastníkom.

5. Dňa XX.XX.XXXX bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu spolu s návrhom na zmenu návrhu
na začatie konania, ktorým žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu v sume 65.400 €. Správca sa nestotožnil s tvrdením

žalovaného v 1. rade, nakoľko podľa správcu k uzatvoreniu zmluvy došlo počas obdobia, kedy sa
už úpadca nachádzal v úpadku, keďže v tomto období už musel byť podaný návrh na vypracovanie
reštrukturalizačného posudku. Žalobca má za to, že predloženú zmluvu o budúcej zmluve nemožno
považovať za dôkaz, nakoľko nebola dodržaná forma. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade žalobca uviedol,
že žalovanej v 2. rade muselo byť známe, že existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú odporovateľnosť,

nakoľkohodnotanehnuteľnostibolavsume65.400€.Kvyjadreniužalovanéhov3.radežalobcauviedol,
že darovacia zmluva jednoznačne predstavuje právny úkon ukracujúci prihlásené pohľadávky veriteľov.

6. Dňa XX.XX.XXXX sa konalo pojednávanie, na ktorom účastníci konania zotrvali na svojich
písomných prednesoch. Na tomto pojednávaní súd pripustil zmenu návrhu žalobcu. Na pojednávaní

dňa XX.XX.XXXX žalobca navrhol ďalšiu zmenu žaloby, o ktorej bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, a to tak, že súd zmenu žaloby nepripustil. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok M.. K.
U., ktorý vypracoval zmluvu o budúcej zmluve a kúpne zmluvy, ale pri podpisoch zmlúv osobne nebol,
nakoľko ich spracoval a zaslal len mailom, preto sa nevedel vyjadriť k ostatným okolnostiam.

7. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol žalobca pripustiť zmenu žaloby tak, aby súd vyslovil absolútnu
neplatnosť napadnutých právnych úkonov, eventuálne aby rozhodol v zmysle pôvodného upraveného
petitu žaloby. O tomto návrhu rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX za prítomností
zástupcov strán, keď uznesením nepripustil zmenu žaloby navrhovanú žalobcom z dôvodu, že sám
žalobca podanou žalobou vymedzil predmet sporu a pokiaľ pristúpil k žalobe o určenie neúčinnosti

právneho úkonu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., tak musel vychádzať zo splnenia zákonných
predpokladov zakotvených v ustanovení § 57 a nasl. ZKR.

8. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, v spojení
s opravným uznesením č. k. XCbi/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola žaloba zamietnutá a

žalovaným bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %, s tým že o ich výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.9. Uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. XCoKR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol zrušený
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie pochybil, ak

zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov ním navrhovaných, ktoré by zrejme boli spôsobilé priniesť
ďalšie relevantné skutkové tvrdenia a ktorých vykonanie je prípustné, pretože takým postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a
neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Dôkazným bremenom
sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho

tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tej skutočnosti
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne

dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdí, že
kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie
tejto skutočnosti. Ak tu však existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný kúpnu cenu
v požadovanom rozsahu nezaplatil, bolo úlohou súdu prvej inštancie označené a navrhnuté dôkazy
strany sporu zákonným spôsobom vykonať, následne dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo strany uviedli. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená
ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivé dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti
a následne po individuálnej selekcii hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. V preskúmavanej
veci odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie dospel aj k nesprávnym skutkovým zisteniam

nesprávnym vyhodnotením dôležitosti a pravdivosti dôkazov a zároveň aj porušením pravidiel formálnej
logiky. Odvolanie žalobcu preto považoval odvolací súd za dôvodné, pričom uložil súdu prvej inštancie
postupovať v zmysle vyššie uvedeného, najmä vykonať žalobcom navrhované dôkazy a vyhodnotiť ich.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru

(kúpnej zmluvy) zo dňa XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o prevode vlastníctva
nebytového priestoru (darovacej zmluvy) zo dňa XX.XX.XXXX, spisu Okresného súdu Prešov č. k.
XCbi/XX/XXXX(uznesenieNajvyššiehosúduSR),prihlášokkonkurznýchveriteľov,ostatnéhospisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

11. Okresný súd Prešov uznesením č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v
Obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX, začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi B.O.S. Slovakia,
a. s., so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 810 807. Uznesením
č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX
súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka a do funkcie správcu ustanovil T.. V. C.. Uznesením č. k. XR/X/

XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa XX.XX.XXXX, súd zastavil
reštrukturalizačné konanie, začal konkurzné konanie, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka a do funkcie
správcu ustanovil JUDr. Martu Maruniakovú, so sídlom kancelárie Sovietskych hrdinov 200/33, 086 01
Svidník. Uznesením č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku
dňaXX.XX.XXXXsúdodvolalzfunkciesprávcuJUDr.MartuMaruniakovúadofunkciesprávcuustanovil

I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom kancelárie Slánska 20A, 080 06 Prešov.

12. Správca ako žalobca podal žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu bez primeraného
protiplnenia dňa XX.XX.XXXX faxom, toto podanie dňa XX.XX.XXXX doplnil. Predmetom žaloby bolo
určenie neúčinnosti zmlúv - Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru (kúpnej zmluvy) zo dňa

XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru
(darovacej zmluvy) zo dňa XX.XX.XXXX a uloženie povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade spoločne a
nerozdielne poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažnú náhradu v sume 65.400 €.

13. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.14. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje

za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

15. Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas
ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno
odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

16. Podľa § 58 ods. 1 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol
alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

17. Podľa § 62 ods. 2 písm. a) ZKR, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu,
pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak v čase
nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť
právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

18. Podľa § 149 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku
a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

21. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22. Žalobca doručil žalobný návrh do podateľne Okresného súdu Prešov dňa XX.XX.XXXX faxom a toto

podanie dňa XX.XX.XXXX doplnil. Lehota vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR je
lehotou hmotnoprávnou. Z obsahu spisu je zrejmé, že zásielka obsahujúca originál podanej žaloby bola
súdu doručená včas, v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 ZKR, a teda do jedného roka od vyhlásenia
konkurzu.

23. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu
konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v
zásadesankciouzaprávnedôsledkyúkonudlžníka,ktorýmsazmenšilmajetoktak,žespôsobíukrátenie
uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou
zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní,

ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez
primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom,
alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku.

24. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej
v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, pričom sporové strany sú povinné opísať rozhodujúce skutočnosti o
veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
(ZKR) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého
z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený

predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu
na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo
dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa
určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkomurčovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný.
Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok,
ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca

potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť
majetok. Úspešnosť odporovateľnosti je okrem preukázania ukrátenia nároku konkrétneho veriteľa
závislá aj od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok
mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby
je aj správca konkurznej podstaty. ZKR ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony

úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých
možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR). Týmto postupom správcu sa
má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny
úkon nebol urobený.

25. V zmysle záverov vyplývajúcich z rozhodnutia odvolacieho súdu zástupcovia strán dohnili svoje

prednesy v konaní, keď zástupca žalobcu navrhol doplniť dokazovanie oboznámením prihlášok
dotknutých veriteľov, najmä Slovenskej konsolidačnej banky, OTP Banky a Slovenskej záručnej a
rozvojovej banky, na preukázanie, že predmetný úkon sa uskutočnil v čase úpadku dlžníka, čo je zrejmé
aj z reštrukturalizačného posudku, kde sa na strane 23 uvádza, že spoločnosť je k XX.XX.XXXX v
predĺžení a tento stav trvá od roku XXXX. Zároveň poukázal na to, že v zmysle zmluvy o budúcej

zmluve bola kúpna cena dohodnutá na sumu 52.000 €, čo bolo potom potvrdené aj v dodatku, pričom z
predložených listín je zrejmé, že dohodnutá kúpna cena v kúpnej zmluve a reálne dohodnutá kúpna cena
je rozdielna, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, čo sa nedá konvalidovať ani prijatým dodatkom.

26. Zástupca žalovaného v 1. rade vo svojom prednese zotrval na doterajších prednesoch a súčasne

poukázal na súvisiace konanie vedené pod sp. zn. XCbi/XX/XXXX, kde bolo Krajským súdom Prešov
právoplatne rozhodnuté a potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žaloby a podané dovolanie žalobcu bolo
Najvyšším súdom SR odmietnuté.

27. Zástupca žalovaných v 2. a 3. rade vo svojom prednese zdôraznil, že nie je splnená podmienka

skutkovej podstaty odporovateľnosti právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia uvedená v § 58
ods. 1 ZKR, nakoľko v posudzovanom prípade ide o odplatný právny úkon, za ktorý predávajúci od
žalovaného v 1. rade dostal primeranú protihodnotu, čo preukázal príjmovým pokladničným dokladom
podpísaným predsedom predstavenstva predávajúceho, O. V., ktorý bol podľa zápisu v Obchodnom
registri oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne. K tvrdeniu žalobcu o absolútnej neplatnosti

právneho úkonu, pretože na nej absentuje osvedčený podpis úpadcu, uviedol, že zmluva o budúcej
zmluvejezmluva,ktoráukladáúčastníkomzmluvnúpovinnosťuzavrieťvstanovenejlehoteriadnukúpnu
zmluvu. Riadi sa ustanovením § 50a Občianskeho zákonníka a musí byť vyhotovená v písomnej forme,
inak je neplatná (v posudzovanom prípade bola táto povinnosť splnená). Zmluva o budúcej zmluve má
obsahovať všetky dôležité náležitosti, ktoré bude obsahovať riadna kúpna zmluva (napr. spôsob úhrady

kúpnej ceny, príslušenstvo nehnuteľnosti a pod). Jej súčasťou má byť aj presné označenie nehnuteľnosti
a kúpna cena, za ktorú sa zmluvné strany dohodli nehnuteľnosť predať/kúpiť. Podpísaním zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve ešte nedochádza k prevodu vlastníckeho práva, pretože túto zmluvu nie je
možné predložiť ako súčasť Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, a preto žiaden právny predpis
nevyžaduje, aby podpis predávajúceho na nej bol osvedčený, ako je tomu v prípade zmluvy, na základe

ktorejdochádzakprevoduvlastníckehopráva.Nauskutočnenieprevodumusiaobestranyuzatvoriťešte
kúpnu zmluvu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva nehnuteľnosti. Zmluva o budúcej zmluve slúži len
na to, aby v prípade, že jedna zo zmluvných strán odmietne splniť svoj záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o
budúcej zmluve, môže sa druhá strana domáhať na súde vydania rozsudku, ktorým súd „nahradí podpis“
strany, ktorá odmietla zmluvu podpísať. Rovnako žiaden právny predpis neprikazuje, že v následnej

kúpnej zmluve má byť odkaz na zmluvu o budúcej zmluve, ktorá svoj účel splní uzavretím kúpnej zmluvy.
Niet preto žiadnych pochybností o tom, že zmluva o budúcej zmluve je platná a účinná, pretože sú
v nej uvedené všetky podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy tak, ako si to zákon vyžaduje. Bol
dohodnutý predmet kúpy, kúpna cena a spôsob zaplatenia kúpnej ceny. Úvahy žalobcu, že príjmový
pokladničný doklad nepreukazuje reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, označil za účelové a

špekulatívne,rovnakoakoajjehotvrdenie,ženemožnovylúčiť,žepríjmovýpokladničnýdokladazmluva
o budúcej zmluve boli antedatované. Žalobca žiadnym dôkazom tieto svoje tvrdenia nepodložil, pričom
žalobca počas celého súdneho konania nepoprel hodnovernosť príjmového pokladničného dokladu.28. V prípade odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) sa za takéto
právne úkony považujú predovšetkým bezodplatné právne úkony (napr. darovacia zmluva, zmluva
o výpožičke, atď.) ako aj odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo

sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Pre úspešne odporovanie takémuto právnemu úkonu
sa súčasne vyžaduje preukázanie, že tento úkon spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas
úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok
dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno

len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka
pred začatím konkurzného konania, pričom ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom,
ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. Predpokladom úspešnej
odporovateľnosti (neúčinnosti) právneho úkonu je naplnenie tak všeobecných, ako aj osobitných
predpokladov, teda najmä preukázanie, že príslušným právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia

pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom
rozsahu, že mu nezostal iný majetok na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Z citovaných ustanovení
ZKR je zrejmé, že pre úspešné odporovanie právneho úkonu je nevyhnutné preukázanie ukrátenia
uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska toho, či sa majetok dlžníka napadnutým
právnym úkonom v čase jeho uskutočnenia zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostal na

uspokojenie pohľadávky.

29. Z hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k
záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právnych úkonov z dôvodu, že sú právnymi úkonmi
bez primeraného protiplnenia, je nedôvodný. V danom prípade ide o odplatné právne úkony, za ktoré

úpadca dostal od žalovaného v 1. rade protihodnotu, ktorú preukazoval Zmluvou o budúcej zmluve zo
dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola kúpna cena rozdelená na čiastku 46.000 € a čiastku 6.000 €
pri podpise kúpnej zmluvy a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 46.000 €
podpísaný úpadcom. Žalovaný uzavrel Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy ešte dňa XX.XX.XXXX,
teda v čase, keď ešte nebol v úpadku, a teda v tom čase neukrátil veriteľov prihlásených pohľadávok a

ani tento úkon nemohol spôsobiť úpadok dlžníka. Kúpna zmluva medzi úpadcom a žalovaným v 1. rade
bola následne uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobca má za to, že úpadca sa už nachádzal v
úpadku, keďže v tomto období musel byť podaný návrh na vypracovanie reštrukturalizačného posudku,
a teda v tomto období sa už úpadok dlžníka prezumuje. Keďže reštrukturalizačné konanie bolo začaté
uznesením č. k. XR/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa

XX.XX.XXXX, kupujúci nemohol vedieť o tom, či sa pripravuje reštrukturalizačný posudok alebo nie.
Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti pritom bolo na strane žalobcu, ktorý predmetnú
vedomosť žalovaného v 1. rade okrem svojho tvrdenia ničím nepreukázal. Zo strany žalobcu, na ktorého
strane je dôkazné bremeno, preto nebolo preukázané splnenie predpokladov úspešného odporovania
ukracujúceho právneho úkonu, a to preukázanie, že uskutočnením napadnutých právnych úkonov bolo v

rozhodujúcom čase ukrátené uspokojenie pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska existencie
ďalšieho majetku dlžníka v tom čase a súčasne aj kumulatívne splnenie podmienky preukázanej
vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Z predložených prihlášok pohľadávok
veriteľov Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Slovenská konsolidačná, a. s. a OTP Banka
Slovensko, a. s. vyplýva, že úkony vykonané týmito subjektmi v dôsledku neplnenia si povinnosti

úpadcu (vyhlásenie predčasnej splatnosti, odstúpenie od zmluvy) boli realizované veriteľmi v Q. až G.
XXXX, teda s odstupom viac ako jedného roka od uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a čiastočného
zaplatenia kúpnej ceny. Absentuje tak časová súvislosť odporovaného právneho úkonu a relevantného
konkurzného konania, teda naplnenie zákonných predpokladov uvedených v ustanovení § 58 ods. 3
ZKR.

30. Žalobca vo svojich prednesoch poukázal na zoznam pohľadávok úpadcu v konkurznej veci, ktoré boli
v čase uskutočnenia napádaného právneho úkonu splatné. Samotná existencia splatných (popretých)
pohľadávok však bez splnenia ďalších podmienok nepostačuje na úspešné odporovanie právnemu
úkonu. Zástupcovia strán v konaní pritom mali zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP). Preto len samotné tvrdenie žalobcu, bez
ďalšieho, nemá za následok zistenie dôvodných pochybností o pravdivosti tvrdení protistrany. Žalobca
teda nepreukázal, že sa majetok dlžníka napadnutým právnym úkonom v jeho vtedajšej bonite zmenšil v
takom rozsahu, že mu nezostal iný majetok (v hodnote rozhodujúcej v čase uskutočnenia napadnutéhoúkonu) na uspokojenie pohľadávok vtedy známych veriteľov (vo výške aktuálnej v tom čase), a teda
skutkové tvrdenia protistrany týkajúce sa sporu (§ 150 CSP) výslovne nepoprel, žiadne relevantné
dôkazy na ich vyvrátenie neoznačil, preto sa tieto považujú za nesporné (§ 151 CSP).

31. Súd má teda za to, že keďže žalovaný v 1. rade zaplatil za nebytový (nie bytový v rozdielnej
hodnote) priestor sumu 52.000 €, nejde o právny úkon bez primeraného protiplnenia, pričom
žalobca dostatočným spôsobom preukázal dohodnutú sumu 52.000 €, a to Zmluvou o budúcej
zmluve a príjmovým pokladničným dokladom. Uvedené skutkové zistenia súdu žalobca okrem svojich

pochybností relevantným spôsobom nevyvrátil a ani neoznačil dôkazy na preukázanie ich opaku.
Preukázanie reálneho toku peňazí po ich prevzatí osobou oprávnenou konať za predávajúceho (B.O.S.
Slovakia) nebolo v moci žalovaného v 1. rade, keďže tento nemal reálnu možnosť nahliadnuť do
účtovníctva úpadcu. Dôkazná povinnosť v tomto smere teda bola na žalobcovi, ktorý ju neuniesol.

32. K úlohe vyplývajúcej z rozhodnutia odvolacieho súdu riešiť ako otázku predbežnú otázku platnosti

kúpnej zmluvy súd v kontexte so závermi odvolacieho súdu vo veci XCbi/XX/XXXX poukazuje na
to, že sám žalobca podanou žalobou vymedzil predmet sporu a pokiaľ pristúpil k žalobe o určenie
neúčinnosti právneho úkonu v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z., tak musel vychádzať zo splnenia
zákonných predpokladov zakotvených v ustanovení § 57 a nasledujúcich ZKR, ktorú povinnosť si aj
súd prvej inštancie splnil, ak konštatoval, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a

úpadcom posúdil v spojení so zmluvou o budúcej zmluve, ktorej náležitosti sú súladné so zákonom. Je
nepochybné, že zmluva o budúcej zmluve obsahuje všetky podstatné náležitosti pre záver o platnosti
tohto právneho úkonu, pričom žiadne ustanovenie zákona nevylučuje, aby na základe takejto zmluvy
došlo aj k čiastočnému plneniu. Dohoda zmluvných strán o zaplatení prevažnej časti kúpnej ceny už
na základe zmluvy o budúcej zmluve má logický základ v tvrdení žalovaného v 1. rade, že suma

57.000 € bola vyplatená úpadcovi z dôvodu vysporiadania záložného práva, viaznuceho na predmete
kúpy úpadcom voči svojmu záložnému veriteľovi. Právny úkon smerujúci k nadobudnutiu vlastníctva
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom v danom spore, nie je možné posúdiť výlučne v nadväznosti na kúpnu
zmluvu uzavretú XX.XX.XXXX, pokiaľ tomuto úkonu predchádzala zmluva o budúcej kúpnej zmluve a
tiežčiastočnéplneniekúpnejceny.Úpadcaakopredávajúciboltotižtoviazanýprejavomvôlevyjadreným

v zmluve o budúcej zmluve až do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy. V opačnom prípade by sa vystavil
hrozbe náhrady škody (§ 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tej súvislosti je potrebné konštatovať,
že žalobca dostatočne nepreukázal, že odporovaný právny úkon (v danom prípade vrátane zmluvy
o budúcej zmluve) spôsobil úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Na všetkých
predložených právnych úkonoch je podpis oboch zmluvných strán, pričom pravosť podpisov nebola

žalobcom spochybnená a tieto právne úkony sú v písomnej forme, úradné overenie podpisu pritom nie
je podmienkou platnosti právneho úkonu (§ 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka).

33. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní
úspešní, preto im súd priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške priznaných
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu
je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa
uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.