Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1T/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314010433
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6314010433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a prísediacich Zoltána

Sojaka a Jána Bačkovského na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. apríla 2015 v trestnej veci
obžalovaného R. W. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný R. W. S. X. O. S. Ď. , nar. XX. W. XXXX O. Z., trvale bytom W., B. XXX/XX, t.č. vo väzbe
O. Ú. F. Ú. Z. Z.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o

z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods.1 Tr.zák., § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák.

z pokusu prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 14 ods.1 Tr.zák., § 203 ods.1,2 Tr.zák.

p r e t o ž e

dňa 29. augusta 2014 v popoludňajších hodinách v k. ú. obce Pohronská Polhora, v lokalite zvanej
Krátke, kde bol so svojou dcérou W. W., nar. XX. F. XXXX zbierať huby, ju počas oddychu zvalil na
zem, obkročmo si na ňu kľakol, nohami ju zvieral v oblasti hrudníka, keď kričala, snažil sa jej zakryť ústa
bundou, na ktorej predtým sedel, rukami jej vyhrnul tričko spolu s podprsenkou nad prsia a vzápätí jej
stiahol nohavice spolu s nohavičkami ku členkom nôh, na to sa jej dotýkal pŕs a pohlavného orgánu, keď
sa W. W. bránila tak, že ho udierala rukami do hlavy a tela, pričom kričala, zakryl jej rukou ústa a údery
jej vrátil tak, že ju najmenej trikrát udrel otvorenou dlaňou do pravej lícnej časti tváre, súčasne jej hovoril,
aby prestala kričať, že tam nikto nie je, lebo ak tak neurobí, už sa nenadýchne, že ju zakope a on to uhrá

na nejakú nehodu, že sa stratila, zároveň sa pokúšal vyzliecť si nohavice, čo sa mu však nepodarilo a
k pohlavnému styku, ani iným sexuálnym praktikám už nedošlo, nakoniec od svojho ďalšieho konania
upustil, avšak v dôsledku jeho fyzického útoku utrpela W. W. pomliaždenie tváre v oblasti pravej sánky,
odreninu tváre pod pravým nosovým krídlom, pomliaždenie hrudníka, odreniny driekovej oblasti vpravo
a vľavo a odreninu zadnej strany ľavého stehna s dobou liečenia najmenej tri dni bez práceneschopnosti,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle násilím a
hrozbou bezprostredného násilia donútiť ženu k súloži a taký čin spáchať na chránenej osobe (dieťa,
blízka osoba), avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vykonať súlož
s príbuznou v priamom rade a taký čin spáchať na chránenej osobe (dieťa), avšak k dokonaniu trestného

činu nedošlo,a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 199 ods.2 Tr.zák., § 37 písm.h,m Tr.zák., § 38 ods.2,4,8 Tr.zák., § 41 ods.1 Tr.zák., § 34 ods.5
písm.c Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.b Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so

stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1,2 Tr.por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej W. W., nar.XX. F. XXXX O.
Z., trvale bytom G., M. XXX, do rúk jej opatrovníka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej
Sobote, škodu vo výške 576,80 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na tunajší súd dňa 5. decembra 2014 obžalobu na R. W. za zločin znásilnenia podľa §
199 ods.1,2 písm.b Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a za prečin súlože medzi príbuznými
podľa § 203 ods.1,2 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno zo dňa 12. januára 2015, sp. zn. 1T 130/2004 bol R. W. uznaný

za vinného z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 14 ods.1 Tr.zák., § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák. a z
pokusu prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 14 ods.1 Tr.zák., § 203 ods.1,2 Tr.zák. a za to mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so
stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej W. W. škodu vo
výške 576,80 €.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015, sp. zn. 3To 21/2015 bol uvedený
rozsudok v celom rozsahu zrušený a vec vrátená tunajšiemu súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní dňa 13. apríla 2015 súd zistil tento

skutkový stav:

obžalovaný dňa 29. augusta 2014 v popoludňajších hodinách v k. ú. obce Pohronská Polhora, v lokalite
zvanej Krátke, kde bol so svojou dcérou W. W., nar. XX. F. XXXX zbierať huby, ju počas oddychu zvalil na
zem, obkročmo si na ňu kľakol, nohami ju zvieral v oblasti hrudníka, keď kričala, snažil sa jej zakryť ústa

bundou, na ktorej predtým sedel, rukami jej vyhrnul tričko spolu s podprsenkou nad prsia a vzápätí jej
stiahol nohavice spolu s nohavičkami ku členkom nôh, na to sa jej dotýkal pŕs a pohlavného orgánu, keď
sa W. W. bránila tak, že ho udierala rukami do hlavy a tela, pričom kričala, zakryl jej rukou ústa a údery
jej vrátil tak, že ju najmenej trikrát udrel otvorenou dlaňou do pravej lícnej časti tváre, súčasne jej hovoril,
aby prestala kričať, že tam nikto nie je, lebo ak tak neurobí, už sa nenadýchne, že ju zakope a on to uhrá

na nejakú nehodu, že sa stratila, zároveň sa pokúšal vyzliecť si nohavice, čo sa mu však nepodarilo a
k pohlavnému styku, ani iným sexuálnym praktikám už nedošlo, nakoniec od svojho ďalšieho konania
upustil, avšak v dôsledku jeho fyzického útoku utrpela W. W. pomliaždenie tváre v oblasti pravej sánky,
odreninu tváre pod pravým nosovým krídlom, pomliaždenie hrudníka, odreniny driekovej oblasti vpravo
a vľavo a odreninu zadnej strany ľavého stehna s dobou liečenia najmenej tri dni bez práceneschopnosti.

Obžalovaný nevypovedal, zotrval na svojich výpovediach z prípravného konania a predchádzajúceho
hlavného pojednávania, ktoré boli prečítané. Z týchto vyplýva, že dňa 29. augusta 2014 prišla jeho dcéra
W. W. z Tisovca autobusom do obce B. B., kde spolu v reštaurácii Topvar chvíľu sedeli. Ona vypila kofolu
a on jedno pivo. Odtiaľ išli na K. XX, kde sa prezliekli, resp. obuli si vhodnú obuv. Išli spolu na huby,

pričom sa cestou rozprávali o dôvodoch, pre ktoré sa rozviedol s jej matkou. Dcéra mu povedala, že jej
matka nadáva, že sa chodí na Polhoru len kurviť. Ona mu povedala, ako to môže robiť, keď v živote
nemala žiadneho chlapa. Tiež mu mala dcéra povedať, že bývalá manželka jej povedala, že chodí na
Polhoru, a že on je násilník a kľudne znásilní aj ju. To ho nahnevalo, preto ako sedeli na zemi, zvalil
dcéru na zem, vytiahol jej tričko a stiahol jej nohavice. Povedal jej, že keby ju chcel znásilniť, tak ju

znásilní, to je všetko, čo urobil. Posadil sa, ona sa obliekla resp. potiahla si veci na svoje miesto, opýtalsa jej, či je všetko v poriadku, načo mu odpovedala, že áno. Dodal, že to bolo posledný raz, čo sa jej
dotkol, viac sa jej nedotkne, aby dokázal, že jej matka nemala pravdu. Potom ďalej zbierali huby, pričom
dcéra bola v pohode a odišla na autobus. Keď boli na hubách mal obuté botasky, mal maskáče, ktoré

boli v páse na gumu a navrchu maskáčovú bundu. So sebou mal aj čierny ruksak, aj igelitovú tašku
a v ruke mal nôž. Je pravda, že dcére vyhrnul tričko a podprsenku tak, že jej bolo vidieť prsia, pričom
jej však ústa rukou nezakryl, dcéru do tváre ani inde neudrel. Tričko jej vyhrnul, ale bolo to skratové
konanie, chcel jej ukázať, že jej matka nemá pravdu. Nikdy by jej neublížil, ani niečo nespravil a nikdy
by ju neznásilnil. Nemal teda v úmysle ju znásilniť, pričom tam s ňou bol 5 hodín a celé toto sa odohralo

na konci, trvalo to iba minútu. Nohavice jej stiahol spolu s nohavičkami tiež jedným ťahom. Bolo jej vidno
prirodzenie, pričom jej povedal, že keby ju chcel znásilniť, tak ju znásilní, lebo je vyzlečená. Keď dcére
vytiahol tričko, ležala. Do tejto polohy sa dostala tak, že ju vyvalil, postrčil rukou ako sedel a potom
jej stiahol tričko a nohavice. Dcéra nemala súčasne odkrytú dolnú aj hornú časť tela. Medzitým ako jej
stiahol nohavice, si vytiahla tričko. Dcéra sa pritom zľakla a pišťala. Povedala mu „nechaj ma“ a on jej
povedal, že ju nechá, len jej chcel ukázať, že nie je pravda, čo matka rozpráva. Dcéra sa pritom bránila,

hádzala rukami, možno aj bokom a zasiahla ho do tváre. Dcére nechytal intímne miesta, ani prsia, ani
oblasť medzi nohami. Dcére nenavrhoval ani orálny alebo análny sex, to ona mu povedala, keď mal
stiahnuté tie nohavice, že ak má chuť na sex s mladou ženou, tak mu zoženie kamarátku, že ich má
hocikoľko, aj také, čo by išli do postele. Ešte mu povedala, aby ju pustil, že mu spraví čokoľvek, čo bude
chcieť, ale on povedal, že on nič nechce. Dcére nesedel obkročmo na bruchu, je však pravda, že bol nad

ňou, ale iba keď sa presúval a vtedy ju mohol pritlačiť kolenom. Nezvieral ju kolenami, ani jej nebránil vo
voľnom pohybe. Chrbát mohla mať poškrabaný, keď mala vyhrnuté tričko. Spôsob, ktorým chcel dcére
ukázať, že by ju mohol znásilniť, nebol vhodný.

Taktiež uviedol, že rozčúlený bol aj preto, že mu dcéra povedala, že jej matka nadáva aj na jeho terajšiu

družku L. M. a jej dcéru, ktorú s ňou má a že tie môžu za to, že neposiela peniaze bývalej manželke na
dcéru W.. Zopakoval najmä to, že dcére chcel demonštrovať, že keby chcel, tak ju môže znásilniť, ale v
živote by tak neurobil, nemal taký úmysel, teda v konečnom dôsledku jej chcel ukázať, že matka nemá
pravdu v týchto veciach. Na jeho sexuálne zážitky sa pýtala dcéra, preto jej popísal niektoré veci. Pokiaľ
ide o tú firmu, kde majú skúmať orgazmy dievčat, tak jej tiež len vysvetľoval, že také firmy existujú, ale len

preto, že sa ho na to pýtala. Určite ju nechcel brať do senníka, ani šopy u nich doma, veď keby chcel, tak
ju mohol zobrať v lese do chaty a tam by ich nevidel už naozaj nikto. Celé to bolo veľké nedorozumenie,
aj keď uznal, že to nebol vhodný spôsob ako dcére objasniť tvrdenia jej matky o tom, že je násilník a
že ju môže znásilniť.

Opatrovník poškodenej V. Z., ako svedok, ktorého výpovede boli prečítané, uviedol, že je pracovníkom
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately a bol ustanovený za opatrovníka maloletej W. W. v tejto veci. Ku skutku sa vyjadriť
nevedel. Doplnil, že s poškodenou bol vykonaný pohovor u psychologičky, ktorá jej ponúkla v prípade
potreby aj ďalšiu odbornú pomoc. Psychologička nezistila, že by poškodená trpela nejakou veľkou

traumou v dôsledku prežitého, objasnila jej pravidlá sexuálneho života, a keďže je obžalovaný vo väzbe,
nie je poškodená ani v ohrození.
Svedkyňa - poškodená W. W., osoba mladšia ako 18 rokov, dcéra obžalovaného, uviedla na hlavnom
pojednávaní, že bola v Tisovci, keď jej zavolal otec, že chce mame predať tabak, pretože je fajčiarka.
Počas rozhovoru mu povedala, že má v pláne ísť na Pohronskú Polhoru navštíviť sesternicu, kde ju po

príchode autobusom otec čakal. Stretnutie si s otcom nedohodli, ale tento už z telefonického rozhovoru
vedel, že ide na Polhoru. Pozdravil sa jej a volal ju na kofolu, kde išla. Bola tam aj jeho partnerka, dala
sa s nimi do reči a nejaký chlap. Otec jej navrhol, či nepôjdu na hríby, s čím napokon súhlasila. Keďže
nemala vhodnú obuv, túto jej požičala otcova partnerka. Peňaženku a ďalšie osobné veci si nechala
u nich, pričom otcova partnerka vedela, že idú na hríby. Išli do lokality zv. Krátke, kde má obžalovaný

aj s rodinou chatu. Najprv sa normálne rozprávali a zbierali hríby, ale potom sa to zmenilo. Otec začal
rozprávať o jej mame, začal na ňu kydať, takisto začal rozprávať aj o tete, ešte aj o svojej šéfke a to
v tom smere, že mal s nimi sexuálny pomer. Bolo jej to nepríjemné, preto sa chcela čím skôr vrátiť.
Cestou popri tom zbierali hríby, otec ich čistil. Mali viacero prestávok, počas ktorých jej začal rozprávať o
nejakej spoločnosti alebo firme, ktoré hľadajú mladé dievčatá na výskum s tým, že tieto sa majú „spraviť“

t.j. sexuálne sa ukájať a zároveň ju nahováral, aby takú prácu robila aj ona s tým, že by si mohla dobre
zarobiť. Ďalej jej hovoril, že nejaké dievča už do tejto firmy poslal. Spomenul aj nevlastnú dcéru E., ktorá
si pred ním holila prirodzenie, ale on na to nereagoval.Nad ich chatou si dali pauzu, sadli si, ona začala s nožom ryť do zeme a smiala sa, že to bude vyzerať
ako keby tam bol diviak. Napila sa vody a povedala, že si ešte posedí, keďže bola unavená. Otec už
začal vstávať, čo periférne videla. Keď sa zodvihol, z ničoho nič ju zvalil na chrbát a obkročmo si na ňu

sadol, počas čoho jej vypadol z ruky nôž. Bolo to pre ňu prekvapivé, nevedela čo má robiť. Potom ju
napadlo, že začne kričať, ak by bol niekto v okolí, čo aj urobila. Otec jej povedal, aby prestala, že sa
už nenadýchne a dal jej na tvár bundu, ktorú mal pri sebe. Snažil sa jej ju napchať do úst, ale to sa
mu nepodarilo, lebo musel držať aj ju. Obe ruky mala znehybnené, ale jednu sa jej podarilo vytiahnuť a
vtedy začala otca biť po tvári a šklbať za vlasy. On jej útok vrátil tak, že jej stlačil čeľusť, aby bola ticho

a najmenej trikrát ju udrel dlaňou niektorej z rúk do tváre. Počas tohto útoku jej rukou vytiahol tričko aj
podprsenku smerom hore, teda bola určitú chvíľu obnažená a dotýkal sa jej pŕs, ona sa snažila brániť tak,
že si rukou dávala tričko a podprsenku naspäť smerom dole. Vzápätí jej stiahol aj nohavice a nohavičky,
teda aj na prirodzení bola určitý časový úsek obnažená, kde sa jej snažil tiež dotýkať. Počas toho mu
aj hovorila, že čo to robí, že je jej otec, ale on na to nereagoval. Zazvonil jej mobil, ktorý jej otec najskôr
nechcel dovoliť zdvihnúť, povedala mu, že by to bolo nápadné, preto jej to dovolil. Tričko a podprsenku

sa jej podarilo stiahnuť naspäť už počas zápasu s otcom, nohavičky a nohavice si natiahla naspäť, keď
sa postavila. Prijala hovor od mamy, ale tejto nenaznačila, čo sa deje, pretože sa bála otca, ktorý sa
potom ďalej s mamou rozprával akoby sa nič nestalo. Chcela aj utiecť, ale nepoznala terén a otec by ju
aj tak dobehol. Ešte počas útoku jej hovoril, aby nekričala, že to nemá význam, lebo ju zakope, nikto ju
nenájde a ostatným povie, že sa stalo nejaké nešťastie resp. nehoda. Otec si chcel vyzliecť aj nohavice,

ako bol na nej, ale ona sa aktívne bránila, hádzala sa pod ním, aj ho udierala a kričala, preto sa mu to
nepodarilo. Taktiež mu hovorila počas útoku, že je jej zle, a keďže chcela, aby prestal, tak mu sľúbila, že
by možno aj chcela pracovať pre tú firmu, ktorú spomínal. Snažila sa ho proste rozptýliť a zahovoriť, aby
prestal. Keď skončil otec telefonický hovor s matkou, sadli si, bola roztrasená, ale snažila sa to nedať
najavo, jej cieľom bolo dostať sa čo najskôr naspäť do dediny. Otca to však neprešlo, povedal jej, že sa

bude musieť medzi nimi niečo odohrať, robil jej sexuálne návrhy t.j. aby s ním mala orálny alebo análny
styk. Ona to však odmietla, odmietla aj to, aby mali pohlavný styk, keďže jej otec hovoril, že musí zistiť,
aký má orgazmus, aby to vedel povedať tej firme. Podľa nej ju chcel predať a stále nahováral aj ju, že
bude mať z toho finančný prospech. Volal ju aj do senníka pri ich chate, s čím nesúhlasila a stále sa ho
snažila rozptyľovať a zahovárať. Postupne sa dostali až dole k ohrade s koňmi a potom k otcovi domov.

Ešte počas cesty jej otec mobil vrátil, a keďže vedela, že by jej nikto neuveril, tak sa snažila na mobil
nahrať časť rozhovoru medzi nimi, čo sa jej aj podarilo. Po príchode k nemu domov jeho partnerke nič
nevravela, zobrala si svoje veci a išla k starkej, pred ktorou sa už neudržala a rozplakala sa. Tejto sa
zdôverila čo sa stalo, avšak jej nehovorila podrobnosti, táto ju odprevadila na autobus domov do Tisovca.
Tu ju čakala matka, ktorej už medzičasom telefonovala a taktiež aj rodinný známy, ktorý bol právnikom

a ktorému volala ako prvému. Tento zistil, že skutok treba oznámiť v obvode, kde sa stal, preto išli na
políciu do Brezna podať trestné oznámenie.
Pokiaľsaotecsnažildotýkaťjejintímnychmiest,bolotolenchvíľkové,pretožesaráznebránila.Priútoku
utrpela škrabanec pri nose, bolela ju sánka, mala dačo aj so zubom, bola celá špinavá od lístia. Časť
zranení mohla utrpieť aj tým, ako na nej otec sedel a ona bola tlačená na zemi. Nečistôt sa čiastočne

cestou naspäť zbavila. Pri útoku jej otec ústa zakryl nielen bundou, ale aj rukou, keď kričala. Tomuto sa
nepodarilo nohavice vyzliecť a k pohlavnému styku medzi nimi nedošlo. Bolo to z toho dôvodu, že sa
aktívne bránila, a keďže otec je silnejší, možno by ho mohol dosiahnuť, ale bolo by to ťažké. Od ďalšieho
konania upustil aj preto, že mu sľúbila, že bude robiť výskum pre tú firmu, na ktorý ju nahováral. Otec sa
predtým takto nikdy nesprával, ale vtedy chcel mať s ňou pohlavný styk, nebolo to len tak, že by to hral.

O sexe sa predtým s ním nikdy nerozprávala, ani nemala v tomto smere žiadne skúsenosti. V tom ako
má vypovedať ju nikto neovplyvňoval. Nie je pravdou, že by matka na otca nadávala, ani to, že by jej
vravela, že by sa mu mali pomstiť za to, že neplatí výživné, lebo má novú rodinu a taktiež jej nevravela,
že by nemala chodiť na Polhoru, lebo ju otec znásilní.
V ten deň bola s otcom 5 - 6 hodín, napadol ju približne v strede tohto času. V lese nepočula žiadne

zvuky, ani nevidela žiadne osoby, terén nepoznala, lebo na tej chate bola predtým len jedenkrát, ale
otec ju viedol inou cestou ako v tomto prípade. Celá táto udalosť bola pre ňu nepríjemná, občas si na ňu
spomenie, ale dostala sa už z toho resp. preniesla sa cez to, avšak chce, aby bol otec za jeho konanie
potrestaný.
Svedkyňa Y. W., bývalá manželka obžalovaného, ktorej výpovede boli prečítané, uviedla, že s

obžalovaným je už 10 rokov rozvedená, majú spolu okrem dcéry W. aj syna W., ktorý má 19 rokov. Dcéra
sa do Pohronskej Polhory vybrala za sesternicou, ale na zastávke ju už čakal jej exmanžel. Ten sa o tom,
že dcéra ide do Polhory, dozvedel od ich syna. V Polhore ju už čakal na zastávke a pozval ju na kofolu.
Následne jej navrhol, aby išli spolu na huby. Na huby ju viedol inou cestou, ktorú ona nepoznala. Podľatoho, čo jej povedala, mali cestou niekoľko prestávok, pričom jej stále niečo rozprával. Potom jej povedal,
aby si dala mobil do jeho ruksaku, že ho nebude potrebovať. Išli do lokality Krátke, kde si dali prestávku,
počas ktorej obžalovaný fajčil a ona len tak sedela. Vtedy z ničoho nič priskočil, vyvalil ju na zem a začal

jej sťahovať nohavice, spodné prádlo a chytal ju po intímnych miestach. Ona sa bránila, začala vrieskať,
pričom jej povedal, že ak neprestane, tak už sa viacej nenadýchne. Začala ho biť päsťami do tváre, ale
on jej každý úder vrátil, tiež ju udieral do tváre. Povedala jej doslovne, že jej chcel dokonca napchať
bundu do úst, aby prestala kričať. Ona ho začala prehovárať. Predtým jej totiž rozprával o veciach, že
či by si nechcela zarobiť a či by mu pomohla zohnať aj nejaké kamarátky, pre nejakú organizáciu, ktorá

sa zaoberá mladými ženami. Dcéra mu povedala, nech si predá svoju ženu, na čo jej on povedal, či sa
jej vidí, že táto má 20 rokov. Dcéra ho potom stále zahovárala a snažila sa s ním komunikovať, aby ju
zaviedol do dediny. Dokonca mu v nejakej časti lesa povedala, že už musí ísť domov a on jej povedal, že
to uhrá tak, že sa stratila v lese. Keď už boli pri dedine, dcéra si vydýchla. Zobrala si svoje veci z domu,
kde obžalovaný býva a utekala ku starkej. Ešte predtým jej však obžalovaný povedal, aby o tom nikomu
nehovorila, že zle dopadne. Dcéra utekala ku starkej a tam jej všetko porozprávala. Jej svokra to chcela

ísť riešiť s obžalovaným, ale dcéra nesúhlasila, lebo sa bála. Stará mama ju bola odprevadiť, pričom
jej dcéra povedala, že to pôjde oznámiť na políciu. Keď vystúpila v Tisovci z autobusu, povedala im,
lebo ju boli čakať na autobusovej zastávke, že ju obžalovaný chcel znásilniť. Zabudla dodať, že dcéra jej
povedala, že sa jej podarilo po ceste zapnúť mobil a nahrať nejakú časť rozhovoru s obžalovaným. Tiež
sa jej spýtala, prečo jej nepovedala do telefónu, že sa niečo deje, keď s ňou volala, ale ona jej povedala,

že keď jej zvonil telefón, otec jej vravel, aby sa neopovážila niečo povedať. Dcéra sa jej preto bála niečo
do telefónu povedať. Keď prišla dcéra domov, strašne ju bolela sánka a vravela, že jej niečo chýba aj
zo zubov. Sánka ju bolela asi týždeň. Dcéra po príchode plakala a povedala, že to chce ísť oznámiť na
políciu. Ku koncu manželstva ju bývalý manžel tiež zbil a žiadal od nej sex, pričom z nej začal všetko
oblečenie trhať dole, preto mu nakoniec vyhovela. Inak sa k nej však pri sexe násilnícky nesprával.

Taktiežuviedla,žecelýpopisskutkuakosamalstať,vieodsvojejdcérypoškodenej,ktorájejtopovedala
hneď po tom ako vystúpila z autobusu v Tisovci. K pohlavnému styku však nedošlo. Bola prekvapená čo
sa stalo, lebo k dcére sa obžalovaný tak nikdy nesprával. Nie je pravdou, že by svoju dcéru štvala proti
obžalovanému, ani to, že by nadávala na jeho družku a dcéru, ktorú s ňou má. Ona už má svoj život

a na tieto nežiarli. Dcére určite nebránila v styku s otcom a určite jej nevravela, že by jej obžalovaný
mohol ublížiť a znásilniť ju, veď v takom prípade by za ním dcéru nepúšťala. Okrem toho, že to povedala
ešte na Polhore svojej starej mame, mala volať dcéra aj rodinnému známemu W. Š., ktorý prišiel k nim,
rozprávali sa o tejto udalosti a išli to následne oznámiť na políciu.

Svedkyňa W. W., nevlastná matka obžalovaného, ktorej výpovede boli prečítané, uviedla, že jej vnučka
W. W. jej neuviedla miesto, kde sa ju mal pokúsiť obžalovaný znásilniť. Vedela len, že boli na huby,
nevedela však kde. Z húb prišla vnučka s plačom v deň, keď sa to stalo, na dátum si už presne
nespomínala, niekedy pred pol ôsmou večer a povedala jej, že ju oco chcel znásilniť. Hovorila jej však,
že ho ukecala a že sa nič nestalo. Poprosila ju ešte, aby ju išla odprevadiť na autobus do Tisovca.

Odvtedy bola u nej, ale už sa o tom nerozprávali. Vtedy si vnučka chytala na jednej strane sánku, že ju
bolí, vravela, že k sexu nedošlo. Nerozprávala však žiadne detaily. Ani s obžalovaným už nebola, pričom
jej v sobotu volal, že si príde vnučka robiť k sesternici obočie, ale nechcela sa s ním baviť a zložila
mu. Potom si prišli pre obžalovaného policajti. Čo sa týka správania vnučky, keď k nej prišla, hneď sa
rozplakala, bola taká ublížená a klepala sa. Bežne ju na autobus nechodí odprevádzať, ale v ten deň ju

volala. Myslela si, že to bolo preto, aby sa nestretla s obžalovaným. Vnučka je podľa nej šikovné, dobré
dievča, nemala s ňou skúsenosť, že by klamala, alebo si vymýšľala, dobre vychádzala aj s obžalovaným
ako nevlastným synom. Tento mal rád deti, bol šikovný, nevie si vysvetliť, čo sa mohlo stať.

Svedkyňa L. M., družka obžalovaného, ktorej výpovede boli prečítané, sa k priebehu skutku vyjadriť

nevedela. Potom, čo sa poškodená s obžalovaným vrátili z húb, tak na tejto nebolo vidno, že by utrpela
nejakú ujmu, rozprávala sa s jej dcérou, ešte sa smiala, dohodli sa, že k nim príde druhý deň na guľáš.
O tom, čo sa malo stať, sa s obžalovaným nikdy nerozprávala, tento nikdy nerozoberal nejaké sexuálne
zážitky s inými partnerkami, ani sa mu nepáčili mladé dievčatá a nesprával sa k nej nikdy násilnícky ani
pri sexuálnom styku, mali normálny pohlavný život. Obžalovaný bol podľa nej správny muž, spoľahlivý

otec, dcére, ktorú má s ním sa riadne venuje.

Z prepisu zvukového záznamu na CD nosiči, ktorý predložila poškodená a ktorým zaznamenala časť
rozhovoru medzi ňou a obžalovaným dňa 29. augusta 2014 o 18.50 hod. vyplýva, že obžalovaný najej otázku, že prečo ju chcel znásilniť, uviedol, že ju nechcel znásilniť, že ju chcel len zobudiť, len to
vyzeralo, že to tak chce spraviť, ale on to nechcel spraviť, lebo ak by to chcel spraviť, tak to spraví. Ďalej
uviedol, že by si s ním určite poškodená neporadila, taktiež uviedol, že ju nechce predať tej firme, chce

predať len kus jej tekutiny, ktorá sa zbiera do špeciálneho kanistra, doplnil, že platia 10.000,- hneď na
ruku a robila by to dvakrát do mesiaca. Povedal, že nie je pasák, čo berie koruny, jeho zaujímajú šťavy,
nič viac, a že poškodená môže byť pannou do kedy chce.

Zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, ktorý bol prečítaný, a jeho záverov vyplýva, že

obžalovaný v čase spáchania uvedeného skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou, či iným stavom,
ktorý by mohol mať chorobný vplyv na jeho konanie. V čase spáchania skutku mohol v plnej miere
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohol v plnej miere svoje konanie ovládať, boli u neho plne
zachované rozpoznávacie i ovládacie schopnosti, pričom znalci u neho nezistili prejavy žiadnej duševnej
poruchy, ktorá by mohla mať vplyv na jeho rozpoznávaciu či ovládaciu schopnosť. V súčasnej dobe je v
plnej miere schopný chápať zmysel trestného konania, vystupovať pred súdom i náležite sa obhajovať.

Pobyt obžalovaného na slobode však znalci z psychiatrického hľadiska nepovažujú za nebezpečný pre
spoločnosť, a preto nenavrhli uloženie žiadneho ochranného liečebného opatrenia. Nezistili u neho ani
sklon k užívaniu alkoholu, či iných návykových látok a ani závislosť od nich. Taktiež u neho nezistili
prejavy žiadnej sexuálnej úchylky a to ani v spôsobe a ani v objekte sexuálneho uspokojenia.

Zo znaleckého posudku z odvetvia klinickej psychológie dospelých, ktorý bol prečítaný, a jeho záverov
vyplýva, že osobnosť obžalovaného je nezrelá, jednoduchšie štrukturovaná, prejavujú sa u neho prvky
subjektivizmu a egocentrizmu. Chýba kritický a objektívny pohľad na seba a na svoje fungovanie,
nedostatočná je sebareflexia. Vo fungovaní osobnosti sa preukazuje vyššie zastúpenie nižších citov
a pudových tiahnutí, ktoré sa uplatňujú v motivácii a ovplyvnení konania a správania, chýba účinnejší

mechanizmus, ktorý by plnil regulačnú funkciu, či už sú to racionálne brzdy alebo vyššie city, najmä
sociálne a etické. V rámci štruktúry osobnosti nie sú dostatočne rozvinuté zvládacie a ovládacie
mechanizmy osobnosti. V seba obraze je zrejmá vyššia miera sebavedomia a seba hodnotenia.
Hodnotenie a používanie faktov môže niesť prvky bagatelizácie, racionalizácie či alibizmu, zrejmá je
tendencia používať ich interpretáciu vo svoj prospech. Snaha je pôsobiť sociálne žiaducim dojmom,

zakrývať svoje skutočné pohnútky a negatívne vlastnosti. Nedostatočná schopnosť sebareflexie a
náhľadu na vlastné fungovanie oslabuje možnosť pozitívnej zmeny.

Zo znaleckého posudku z odvetvia klinickej a poradenskej psychológie detí, ktorý bol prečítaný a jeho
záverov vyplýva, že poškodená W. W. je nadpriemerne inteligentné dievča, ktoré veľmi dobre chápe

vzťahy a súvislosti medzi javmi a dokáže všetko verne zreprodukovať. Je spoločenská, prístupná a
bezprostredná, bez zvýšeného lži - skóre, a tiež nemá tendencie ku klamstvám. Prežitá trauma (je
naznačená v BAUMteste) sa prejavuje v podvedomí strachom zo sexu, dominuje sexuálne potláčanie.
V čase vyšetrenia u nej dominuje stres a vnútorný nepokoj, pričom tieto novovzniknuté problémy
vyvolávajú u nej vnútornú disharmóniu, preto sa ťažšie sústreďuje, je nepokojná a často prežíva úzkosť.

Dokáže sa prispôsobiť bežným sociálnych pravidlám, nechýba jej zmysel pre morálku a má dostatočne
fixovanémorálno-etickécítenie.Jeschopnásprávnechápaťaúplnevnímaťsledovanéaprežitéudalosti,
tieto si zapamätať a verne ich reprodukovať. Má dostatok fantázie, no neboli u nej zistené tendencie ku
klamstvám, pričom má nízke lži - skóre. Konanie obžalovaného prežila ako neočakávané a prekvapivé,
ako násilie, celý pokus o znásilnenie prežila ako psychickú traumu, z ktorej sa bude dlhšiu dobu

spamätávať a na tento zážitok celkom nikdy nezabudne. Je pravdepodobné, že sa s týmto negatívnym
zážitkom vyrovná, no úplne sa tohto zážitku nezbaví. Dá sa predpokladať, že to ovplyvní aj jej sexuálne
prežívanie do budúcna, a preto bude potrebovať psychoterapeutické vedenie.

Zo znaleckého posudku z odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý bol prečítaný, a jeho záverov

vyplýva, že poškodená W. W. utrpela dňa 29. augusta 2014 pomliaždenie tváre v oblasti sánky vpravo,
pomliaždenie hrudníka, odreniny na zadku a na lýtku, ako aj viditeľné odreniny (škrabance) tváre
pod pravým nosným krídlom, driekovej oblasti vpravo, driekovej oblasti vľavo a zadnej strany ľavého
stehna, ku ktorým došlo pôsobením vonkajšieho mechanického násilia menšej intenzity. Je predpoklad,
že zranenia vznikli po tom, ako bola poškodená fyzicky inzultovaná inou osobou a tieto mohli byť

spôsobené pádom a následným kontaktom s nerovným povrchom zeme po tom, ako bola poškodená
násilne zvalená inou osobou na zem, kde ju táto osoba mala obkročmo prisadnúť. Zranenie na pravej
strane sánky mohlo byť spôsobené silným stlačením rukou alebo úderom rukou (fackou alebo päsťou) a
odrenina pod pravým nosovým krídlom mohla byť spôsobená tlakom ruky, prípadne škrabnutím nechtomtak, ako uvádza poškodená, keď sa jej útočník snažil stláčať rukou ústa. Ku zraneniam hrudníka sa
znalec nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko chýbajú informácie o lokalizácii zranenia. Jedná sa o zranenia
ľahké, ktoré si nevyžadujú práceneschopnosť s dobou ich liečby na 3 až 5 dní, ktoré boli ohodnotené na

35 bodov. Pri útoku nebol zasiahnutý žiadny životne dôležitý orgán a ku zlomenine sánky, nosa alebo
zlomenine rebier mohlo dôjsť iba pri väčšej intenzite násilia. Poškodená bola obmedzovaná v bežnom
spôsobe života bolesťou v mieste vzniku zranení po dobu 2-3 dní a ďalej dotykovou bolestivosťou miesta
zranenia po dobu ďalších dvoch dní.

Zranenia poškodenej tak ako sú vyššie uvedené boli ustálené aj v odbornom vyjadrení NsP Brezno,
n.o. zo dňa 30. augusta 2014, ako aj v lekárskej správe tej istej nemocnice z toho istého dňa o 00.19
hod. a taktiež ich preukazuje fotodokumentácia.

Z lekárskej správy zubnej ambulancie v Michalovej zo dňa 9. októbra 2014 vyplýva, že v
stomatologickom vyšetrení poškodenej neboli zistené traumatické poškodenia dutiny ústnej, ani

zlomenina sánky.

Obžalovaný priznal, že poškodenú zvalil na zem a rukami jej vyhrnul tričko spolu s podprsenkou a taktiež
jej stiahol nohavice spolu s nohavičkami, v dôsledku čoho došlo k jej obnaženiu. Poprel však, že by si
na ňu obkročmo kľakol, zvieral nohami, zakrýval jej ústa a opakovane ju udieral a v žiadnom prípade

nemal úmysel s ňou vykonať pohlavný styk, na intímnych miestach sa jej nedotýkal. Bola to z jeho strany
len demonštrácia, preto že jeho bývalá manželka ho ohovára aj v tom smere, že by mohol poškodenú
znásilniť a chcel jej teda dokázať, že by tak mohol urobiť, ak by naozaj chcel, ale nikdy by to v skutočnosti
nespravil, hoci mal na to v čase skutku dostatok vhodných príležitostí. Uznal, že takýto spôsob nebol z
jeho strany vhodný. Ak poškodená utrpela nejaké zranenie, tak to bolo len preto, že sa otlačila o zem,

keď ju zvalil a vyhrnul jej tričko, a keď sa následne na zemi bránila. Určite jej nenavrhoval ani orálny,
ani análny sex, o svojich sexuálnych skúsenostiach, ako aj o firme, ktorá skúma orgazmy dievčat, jej
rozprával len preto, že sa na to poškodená pýtala. Poukázal aj na viaceré údajné nepresnosti v jej
výpovedi. Z výpovede obžalovaného vyplýva, že pre neho rozhodujúce nepriaznivé okolnosti popiera,
priebeh skutku popisuje tak, aby sa zbavil trestnej zodpovednosti resp. aspoň ju zmiernil, teda ju možno

považovať v tejto časti za účelovú, ktorú vyvracajú ostatné vykonané dôkazy.

V časti, v ktorej priznal obžalovaný spáchanie skutku jeho tvrdenie potvrdzuje priama svedkyňa
poškodená - jeho dcéra W. W., osoba mladšia ako 18 rokov. Táto však zároveň vyvracia jeho obhajobu v
časti, v ktorej spáchanie skutku poprel. Svedkyňa poškodená napriek tomu, že to bolo pre ňu traumatická

a stresová situácia, podrobne popísala priebeh skutku, v jej výpovediach neboli vnútorné rozpory, s
obžalovaným mala do vtedy dobrý vzťah, a preto nemala žiadny dôvod priťažovať mu v takejto miere,
ak by skutok naozaj neprežila a súd nenašiel ani žiadny iný dôvod, pre ktorý by mala vypovedať v jeho
neprospech v takom rozsahu. Aj z celého priebehu skutku je zrejmé, že samotnému útoku zo strany
obžalovaného predchádzali jeho slovné narážky v sexuálnej oblasti, ktoré mali vyústiť do pohlavného

styku resp. iných sexuálnych praktík medzi ním a poškodenou a tomu nasvedčuje aj spôsob samotného
útoku. Na druhej strane jednoznačne z postoja poškodenej vyplýva, že táto nemala žiadny záujem o
akýkoľvek sexuálny kontakt s obžalovaným, ktorý je jej otcom.

Výpoveď svedkyne poškodenej potvrdzujú výpovede nepriamych svedkýň Y. W. F. W. W., ktorým sa

táto zdôverila, čo sa stalo a to onedlho po skutku. Svedkyňa W. W. potvrdila, že poškodená plakala a
bola rozklepaná, pričom obom týmto svedkyniam poškodená popísala priebeh skutku v rozhodujúcich
skutočnostiach ako pri svojej následnej svedeckej výpovedi.

Z prepisu časti hovoru medzi obžalovaným a poškodenou síce vyplýva, že obžalovaný odpovedal na

otázku poškodenej, že ju nechcel znásilniť a že ak by to chcel, tak to spraví, čo potvrdzuje jeho obhajobu,
ale súčasne z neho vyplýva aj to, že navrhol poškodenej, aby odovzdávala svoju tekutinu pri sexuálnom
uspokojovaní, za čo dostane dobre zaplatené. To vyvracia jeho tvrdenie, že o tejto záležitosti hovoril
len všeobecne a na jej žiadosť, pretože z tohto vyplýva, že on poškodenú na takúto činnosť aj po útoku
nahováral. Nelogicky vyznieva jeho obhajoba aj v tom smere, že chcel poškodenej ukázať, že by ju nikdy

neznásilnil, a že jej matka ho len ohovára, pretože na to zvolil absolútne nevhodný spôsob. Naviac takéto
tvrdenie vyvracia svedkyňa Y. W., ktorá poprela, že by niečo takéto poškodenej ohľadne obžalovaného
hovorila a takýto jej postoj aj logicky vyplýva z toho, že ak by sa naozaj vyjadrovala takýmto spôsobom
o obžalovanom a mala obavu, tak by k nemu ako matka poškodenú určite nepúšťala, práve naopakbránila by jej v stretávaní sa s obžalovaným, čo sa však nestalo a potvrdzujú to aj výpovede ostatných
rodinných príslušníkov t.j. že obžalovaný s poškodenou mali dovtedy dobrý vzťah.

Svedkyňa L. M., družka obžalovaného, vypovedala, že s obžalovaným nemala nikdy problémy v
sexuálnej oblasti, ani nikdy pred ňou neprejavil sklony k nijakým násilným sexuálnym praktikám resp. k
tomu, že by mal záujem o mladé dievčatá. To, že sa takýmto spôsobom obžalovaný dovtedy neprejavil
potvrdzujú však aj všetky tri svedkyne W.. Svedkyňa L. M. uviedla aj to, že na poškodenej nebolo vidno,
že by utrpela nejakú ujmu, avšak samotná svedkyňa poškodená vypovedala, že sa snažila po celý čas

až do príchodu k W. W., nedať na sebe nič znať, pretože nechcela provokovať obžalovaného, ktorý jej
zakázal o tomto pred niekým sa zmieňovať a dokonca jej v lese naznačil, že sa odtiaľ nemusí vrátiť.
Napokon, svedkyňa L. M. sa k samotnému priebehu skutku nevedela vyjadriť, pretože pri ňom nebola.

Zo znaleckých posudkov ohľadne obžalovaného vyplýva, že mal plne zachované rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti a nebola u neho zistená žiadna sexuálna úchylka, avšak v rámci štruktúry

osobnosti nie sú u neho dostatočne rozvinuté zvládacie a ovládacie mechanizmy osobnosti. Hodnotenie
a používanie faktov môže u neho niesť prvky bagatelizácie, racionalizácie či alibizmu, zrejmá je aj
tendencia používať ich interpretáciu vo svoj prospech. Z tohto možno vyvodiť záver, že obžalovaný
má schopnosť a sklon podávať a popisovať určité skutočnosti vo svoj prospech resp. skresľovať
ich význam, čiže v určitých prípadoch vypovedať aj účelovo. Naproti tomu zo znaleckého posudku

ohľadne poškodenej W. W.Ď. vyplýva, že nemá tendencie ku klamstvám, je schopná správne chápať a
vnímať sledované a prežité udalosti, tieto si zapamätať a verne ich reprodukovať. Ide o nadpriemerne
inteligentné dievča, ktoré chápe vzťahy a súvislosti medzi javmi. Nechýba jej zmysel pre morálku.
Konanie obžalovaného prežila ako neočakávané a prekvapivé, vyústilo to u nej do určitej psychickej
traumy, z ktorej sa bude spamätávať, ale je predpoklad, že sa s týmto negatívnym zážitkom vyrovná,

no úplne sa ho nezbaví. V tomto smere vypovedal aj svedok V. Z., ktorý okrem iného uviedol, že s
poškodenou vykonala pohovor psychologička, ktorá konštatovala, že u poškodenej sa stav zlepšil a
nejaví už nijakú veľkú traumu v dôsledku prežitého a v prípade potreby jej poskytne ďalšiu odbornú
pomoc. Napokon aj samotná poškodená potvrdila, že sa cez celú udalosť, aj keď to bol pre ňu nie veľmi
príjemný zážitok, preniesla a spomenie si na ňu len občas.

Významným dôkazom bol znalecký posudok z odvetvia chirurgie a traumatológie, z ktorého vyplýva, že
poškodená pri útoku utrpela tam uvedené zranenia, ktoré boli spôsobené pôsobením vonkajšieho násilia
menšejintenzity.Jepredpoklad,žetietovzniklipotomakobolainzultovanáinouosobou,alebopripádea
následnomkontaktesnerovnýmpovrchomzeme.Zranenienapravejstranesánkymohlobyťspôsobené

silným tlačením rukou alebo úderom rukou a taktiež aj odrenina pod pravým nosovým krídlom mohla
byť spôsobená tlakom ruky, prípadne škrabnutím nechtom, keď sa jej útočník snažil stláčať rukou ústa.
Možno teda konštatovať, že lokalizácia, charakter a rozsah, ako aj spôsob vzniku zranení poškodenej
korešpondujú s jej výpoveďou a potvrdzujú priebeh útoku tak ako ho popísala.

Zranenia poškodenej, tak ako boli ustálené, preukazuje aj odborné vyjadrenie, lekárska správa, z ktorej
vyplýva i to, že poškodená bola prehliadnutá len niekoľko hodín po skutku a taktiež aj fotodokumentácia.
Z lekárskej správy zubnej ambulancie vyplýva, že u poškodenej neboli zistené traumatické poškodenia
dutiny ústnej, ani zlomenina sánky, avšak tieto zranenia ani neboli súčasťou obžalobného skutku.

Určitou okolnosťou, ktorá vyznieva v neprospech obžalovaného bolo aj to, že už bol súdom doposiaľ 5-
krát odsúdený pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, hoci prvé štyri odsúdenia má už zahladené.

Vzhľadom na vykonané dôkazy, ktoré preukazujú okolnosti a skutočnosti v neprospech obžalovaného,
mal súd za to, že tieto na seba nadväzujú, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu

obžalovaného v tej časti skutku, ktorej spáchanie poprel a v konečnom dôsledku jednoznačne
preukazujú, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je vyššie uvedený.

Podľa § 199 ods.1,2 písm.b Tr. zák. (§ 139 ods.1 písm.a,c Tr. zák.) zločin znásilnenia spácha ten, kto
násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo kto na taký čin zneužije jej

bezbrannosť a čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 203 ods.1,2 Tr. zák. prečin súlože medzi príbuznými spácha ten, kto vykoná súlož s príbuzným
v priamom rade alebo so súrodencom a čin spácha na chránenej osobe.Podľa § 14 ods.1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu

trestného činu.

Podľa § 139 ods.1 písm.a Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie dieťa a podľa písm.c blízka osoba.

Podľa § 127 ods.1 Tr. zák. sa dieťaťom rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa § 127 ods.4 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie aj príbuzný v priamom
pokolení.

Vychádzajúc z týchto skutočností, súd konanie obžalovaného kvalifikoval jednak ako pokus zločinu

znásilnenia podľa § 14 ods.1 Tr.zák., § 199 ods.1,2 písm.b Tr.zák, pretože sa dopustil konania, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle násilím a hrozbou bezprostredného
násilia donútiť ženu k súloži a taký čin spáchať na chránenej osobe (dieťa, blízka osoba), avšak k
dokonaniu trestného činu nedošlo a jednak ako pokus prečinu súlože medzi príbuznými podľa § 14 ods.1
Tr.zák., § 203 ods.1,2 Tr.zák., pretože sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu

trestného činu, v úmysle vykonať súlož s príbuznou v priamom rade a taký čin spáchať na chránenej
osobe (dieťa), avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo. O pokus týchto trestných činov išlo preto, že
medzi obžalovaným a poškodenou nedošlo k súloži.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následky

tak ako sú vyššie uvedené, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Taktiež prihliadol pri pokusoch trestných činov na to, do
akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k ich dokonaniu, ako aj na okolnosti a dôvody, pre ktoré
k ich dokonaniu nedošlo.

Obžalovaný je rozvedený, s bývalou manželkou má dve deti, z toho jedno plnoleté, s družkou, s ktorou
žije, má jedno maloleté dieťa a okrem toho má ešte jedno plnoleté dieťa. Predtým bol živnostníkom,
avšak v čase skutku už živnosť nevykonával. Z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, v obci
nebol riešený za žiaden priestupok. Doposiaľ nebol sankcionovaný za priestupok, súdom bol päťkrát
trestaný pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť, avšak ohľadne prvých štyroch odsúdení sa na neho hľadí

ako keby odsúdený nebol. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská
Sobota zo 16. mája 2011, sp. zn. 3T/83/2011, právoplatným 7. júna 2011 za prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák.na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou 1
rok a 6 mesiacov, avšak následne mu bol nariadený výkon tohto trestu v ústave na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý začal vykonávať dňa 24. februára 2014 a z ktorého bol

podmienečne prepustený dňa 25. júna 2014, pričom mu bola určená skúšobná doba 1 rok s probačným
dohľadom.

Obžalovaný konal pri oboch trestných činoch v tzv. priamom úmysle (ust. § 15 písm.a Tr.zák.), nakoľko
chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom a to právo

ženy slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote, ako aj morálnu zásadu nedovoľujúcu pohlavný
styk medzi najbližšími príbuznými, ktorá vyplýva z biologického ohrozenia potomstva. Tento konal
premyslene, na svoje konanie si vybral odľahlé opustené miesto, kde by sa poškodená nemohla
ubrániť volaním o pomoc, pričom išlo u neho o úmysel vopred pojatý. Jeho pohnútkou bola snaha
dosiahnuť sexuálne uspokojenie a to aj napriek tomu, že poškodenou bola jeho dcéra. Obžalovanému

nič nepoľahčovalo, priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (ust. § 37 písm.h Tr.zák.) a že už bol
za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm.m Tr.zák.)., pričom sa ho dopustil len približne dva mesiace po
tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za inú trestnú činnosť.

Za prísnejší z trestných činov a to uvedený zločin je možné uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 15

rokov. Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, zvyšovala sa dolná
hranica trestnej sadzby o jednu tretinu (ust. § 38 ods.4,8 Tr.zák.), teda mu bolo možné uložiť trest odňatia
slobody na 9 rokov a 8 mesiacov až 15 rokov.Obžalovaný spáchal trestné činy v štádiu pokusu počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
prepustenia a to krátko po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný druh
úmyselnej trestnej činnosti, čo sa premietlo do zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby. Je nesporné,

že obžalovaný bol súdom päťkrát trestaný, avšak nešlo v predchádzajúcich prípadoch o závažnú
trestnú činnosť, prvé štyri odsúdenia má už zahladené. Zo spôsobu vykonania pokusov trestných činov
vyplýva, že išlo o určité plánované konanie zo strany obžalovaného, aj keď sa u neho sklon k páchaniu
takéhoto druhu trestnej činnosti v minulosti neprejavil. S poškodenou mal predtým dobrý vzťah, čo okrem
obžalovaného, potvrdila samotná poškodená, ako aj ďalší rodinní príslušníci. Podstatnou okolnosťou

je to, že nedošlo k súloži medzi obžalovaným a poškodenou, čo do určitej miery znižuje závažnosť
jeho konania, pretože vykonanie pohlavného styku by nepochybne u poškodenej spôsobilo oveľa väčšiu
psychickú traumu. Konanie obžalovaného sa významnou mierou priblížilo k dokonaniu trestných činov,
nakoľko poškodená mala obnažené pohlavné orgány, avšak obžalovaný obnažený nebol, dokonca
nemal ani stiahnuté resp. rozopnuté nohavice. Na jednej strane treba priznať, že k dokonaniu trestných
činov nedošlo najmä pre aktívny odpor poškodenej a jej slovné prosby adresované obžalovanému, aby

ju nechal na pokoji, na druhej strane však nemožno opomenúť skutočnosť, že ak by obžalovaný chcel
napriek týmto okolnostiam vo svojom konaní pokračovať, tak mohol dosiahnuť aj vykonanie súlože s
poškodenou, pretože sa nachádzali na málo frekventovanom mieste, kde neboli prítomní žiadni iní ľudia,
naviac mal na to dostatok času a okrem toho bola na jeho strane zjavná fyzická prevaha, aj keď pre
aktívny odpor poškodenej by to mal značne sťažené. Možno teda konštatovať, že v určitom okamihu,

vzhľadom na uvedené okolnosti, vrátane účinnej obrany poškodenej, sa rozhodol nepokračovať vo
svojom konaní a od dokonania trestných činov upustil. Nemožno opomenúť, že voči poškodenej použil aj
násilie, hoci poškodená v dôsledku toho neutrpela zranenia, ktoré by bolo možné hodnotiť ako závažné,
ale nešlo len o krátky okamih a násilie použil opakovane rôznymi spôsobmi.

Vychádzajúc z týchto skutočností, rešpektujúc aj názor odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že
neexistuje zákonný podklad pre aplikáciu akéhokoľvek zmierňujúceho ustanovenia tak ako to urobil
pri svojom prvom rozhodnutí. Hodnotu čiastočného formálneho priznania a ľutovania trestnej činnosti
obžalovaného podstatne znižuje najmä jeho skutočný úmysel naplniť skutkové podstaty oboch trestných
činov,akoajjehocelkovýpostojvrámciobhajoby,keďsasvojekonaniesnažilbagatelizovať,taktiežajto,

že trestných činov takéhoto charakteru sa dopustil napriek tomu, že neboli u neho zistené žiadne prejavy
sexuálnej úchylky. Nedostatočná schopnosť sebareflexie a náhľadu na vlastné fungovanie oslabuje
možnosť pozitívnej zmeny a tým aj reálny predpoklad jeho nápravy. Z týchto dôvodov bolo potrebné na
obžalovaného pôsobiť represívne, a preto mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov
a 8 mesiacov t.j. síce na dolnej hranici trestnej sadzby, avšak trest dostatočný, dlhodobej výmery. Keďže

obžalovaný bol v posledných desiatich rokov pred spáchaním pokusov trestných činov vo výkone trestu
odňatia slobody (hoci len jedenkrát), ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho zaradil na
výkon tohto úhrnného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Takýtotrestvdostatočnejmierezabezpečívdanomprípadedosiahnutieúčelutrestuazároveňobsahuje
v primeranom rozsahu aj prvok represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie.

Zástupca Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, opatrovník poškodenej W. W.,
včas uplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu bolestného za zranenia, ktoré jej boli spôsobené a to v
celkovej výške 576,80 €. Výšku bolestného dostatočne preukazuje bodové hodnotenie úrazu uvedené
v znaleckom posudku znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie, ktorý zranenia poškodenej ohodnotil

celkovo na 35 bodov. Z opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR o ustanovení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vyplýva, že výška odškodnenia za jeden bod
bola na rok 2014 - 16,48 €. Vzhľadom k tomu súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
škodu vo výške 576,80 € do rúk jej opatrovníka. Obžalovaný zodpovedá za škodu podľa § 420 ods.1
Obč.zák. s poukazom aj na § 444 Obč. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.