Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221431
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114221431.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcov: 1. U. T., Z..
XX.X.XXXX, K. B. X. X, XXX XX X., X. F.. E. O., J.. B., Z.. X.X.XXXX, K. B. J. XX, XXX XX X., X. D.. F.Z.
B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. X, XXX XX X., X. D. B., Z.. X.XX.XXXX, K. B. J. XX, XXX XX X., X. Q. B.,
Z.. XX.X.XXXX, K. B. P. XX, XXX XX X., X. Ľ. H., J.. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX XX X., X. F.Á.
Q., J.. B., Z.. X.X.XXXX, K. B. Š.V. XXX/XXX, XXX XX X., X. O. U., J.. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Q. XX,

XXX XX E. X, X. D.. B. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Š. Z. XX, XXX XX Q. Z. V., XX. V. B., Z.. XX.X.XXXX,
K. B. L. J. XXXX/XX, XXX XX B., XX. E. I., J.. B., Z.. XX.X.XXXX, K. B. V. C.. B. XX/B, XXX XX J. (J.),
K., XX. F.. T.. P. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L. J. XXXX/XX, XXX XX B., XX. F. C., J.. F., Z.. XX.X.XXXX,
K. B. Š. XX, XXX XX X., XX. T. P., J.. C., Z.. X.X.XXXX, K. B. Q. XX, XXX XX X., XX. D. Š.M., J.. C., Z..
X.X.XXXX, K. B. Q. X, XXX XX X., XX. M. C., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Š. XX, XXX XX X., XX. L.. J.. P. L.,
C.., Z.. X.X.XXXX, K. B. Č.A. XX, XXX XX A., XX. X. L., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Č. XX, XXX XX X., XX. L.
E., J.. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X. V. XX, XXX XX E., XX. D. L., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X. XX, XXX XX

X., XX. F. L., J.. X., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X. XX, XXX XX X., XX. D.. Q. G., Z.. X.XX.XXXX, K. B. J. XX,
XXX XX X., XX. T. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX XX X., XX. U. Q., J.. G., Z.. XX.XX.XXXX, K.
B. L. XX, XXX XX A., XX. L. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. P. XX, XXX XX X., XX. P. G., Z.. X.X.XXXX, K. B.
P. XX, XXX XX X., XX. Q. G., Z.. XX.X.XXXX, K. B. I. XXX, XXX XX X., XX. F. P., J.. G., Z.. X.X.XXXX,
K. B. C. XX, XXX XX X., XX. F. O., J.. G., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L. XX, XXX XX X., XX. M. V., J.. G.,
Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L. V. XXX, XXX XX A., XX. X. Š., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XXX/XX, XXX XX X.,

XX. D.. X. Š., Z.. X.X.XXXX, K. B. Š. XXXX/XX, XXX XX X., XX. D.. F.J. Š., Z.. XX.X.XXXX, K. B. X. XX,
XXX XX X.Š., XX. L. G., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Š. XX, XXX XX X., XX. Š. G., Z.. X.XX.XXXX, K. B. I.O.
X, XXX XX X., XX. T. O., J.. G., Z.. X.X.XXXX, K. B. H. X, XXX XX X., XX. T. D., J.. G., Z.. X.X.XXXX, K.
B. A. XX, XXX XX X., XX. P.Z. U., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX XX X., XX. T. H., Z.. X.XX.XXXX,
K. B. A. XXX, XXX XX X., Q. Č., Č. J., XX. A. H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XX, XXX XX X. X, Č. J., XX.
F. H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXX/XX, XXX XX O. A.E., Č. J., XX. F.. O. P., J.. U., Z.. X.X.XXXX, K.
B. Ď. X, XXX XX X., XX. T. U.K., J.. F., Z.. XX.X.XXXX, K. B. E.C. XX, XXX XX X., XX. P. Š., J.. U.Ö.,

Z.. XX.X.XXXX, K. B. C.X. XXXX/XX, XXX XX X., XX. X.. U. O., J.. O.A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XX,
XXX XX X., XX. D.. F. O., Z.. X.X.XXXX, K. B. J. XX, XXX XX X., XX. F. V.Š., J.. O., Z.. XX.X.XXXX,
K. B. C. XXX/XX, XXX XX X., XX. F. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. C. X, XXX XX X., XX. F. A., J.. A., Z..
XX.X.XXXX, J. XX, XXX XX X., XX. T. O., J.. A., Z.. X.X.XXXX, K. B. A. XX, XXX XX X., XX. F. R., J..
A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A. XX, XXX XX X., XXa. P. A., J.. A., Z.. X.X.XXXX, B. C. XXX/XX, X. - Q.,
XXb. Ľ. B., J.. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. P. XXXXX/XX, X. - Q., XXc. D.. Q. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. P.A.

XXXXX/XX, X. - Q., XX. T. A., J.. Q., Z.. X.XX.XXXX, K. B. C.X. XX, XXX XX X., XX. F. T., J.. A., Z..
XX.X.XXXX, K. B. V. XX, XXX XX X.H., XX. A. A., J.. G., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. F.. K. X, XXX XX X.,
XX. X.. Ľ. X., J.. E., Z.. X.X.XXXX, K. B. L. XX, XXX XX Ľ., XX. D.. F. E., Z.. XX.X.XXXX, K. B. B. X, XXX
XX A., XX. F.. M. F., J.. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. B. XX, XXX XX A., XXa. F. H., J.. B., Z.. XX.X.XXXX,
K. B. P. XX, XXX XX X., XXb. D.. F. F., J.. H., Z.. XX.X.XXXX, K. B. P. XX, XXX XX X., XXc. D.. V. H.,
Z.. X.XX.XXXX, K. B. L. V. XX, XXX XX A., XX. A. X., J.. J., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX XX X.,
XX. U. X., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Ľ.. X. XX, XXX XX X., XX. B. X., J.. F., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. X,

XXX XX X., XX. G. X., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. XX, XXX XX X., XX. G. Š.K. X., Z.. XX.X.XXXX, K. B.
H. F. XX, XXX XX X., XX. P. X., J.. B., Z.. X.X.XXXX, K. B. M. X, XXX XX X., XXa. T. J., Z.. XX.X.XXXX,
B. V. XXXX/XX, XXX XX X. - Q., XXb. D.. K. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. V. XXXX/X, XXX XX X., XX. L.
G., J.. J., Z.. XX.X.XXXX, K. B. P. XX, XXX XX X., XX. F. V., J.. J., Z.. X.X.XXXX, K. B. R.. F. XXXX/XX,
XXX XX X., XX. P. J., Z.. XX.X.XXXX, K. B.F. J. X, XXX XX B., XX. T. Q., J.. U., Z.. XX.XX.XXXX, K.B. H. X, XXX XX X., XX. F. A., J.. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. A. XX, XXX XX X., XX. D.. P. Z., J.. Q., Z..
XX.X.XXXX, K. B. B. XX, XXX XX A., XX. F.. T. Q., Z.. XX.X.XXXX, R. Q. XXX, XXX XX V., X. - V., Č.
J., XX. D.. F.. L. A., J.. Q., Z.. X.X.XXXX, K. B. J. XX, XXX XX X., XX. O. Q., J.. V., Z.. XX.X.XXXX, K.

B. C. X, XXX XX X., XXa. X. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Z. I.V. XX, XXX XX X. X, Č. J., XXb. Q. Q., J..
Q.A., Z.. X.XX.XXXX, K. B. B. X, XXX XX X. X, Č. J., XX. D. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. L. V. XX, XXX XX
A., XX. G. Q.Á., Z.. X.X.XXXX, K. B. L. V. XXX, XXX XX A., XX. P. Q., Z.T.. X.X.XXXX, K. B. J. XX, XXX
XX X., XX. F.J. C., J.. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. L. V. XX, XXX XX A., XX. D.. D. F., J.. Q., Z.. X.X.XXXX,
K. B. Š. XX, XXX XX X., XX. B.. F. Q., J.. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. XX. Z. XXXX/XX, XXX XX X., XX.

D.. Š. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. P. XX, XXX XX X., XX. D.. T.K. Q., J.. Q., Z.. X.X.XXXX, K. B. C.E. XX,
XXX XX X., XX. D.. P.E. H., J.. Q., Z.. X.X.XXXX, K. B. Š.B. XX, XXX XX X., XX. D.. I. L., J.. Q., Z..
XX.X.XXXX, K. B. X. O. XX, XXX XX X., XX. D. Q., Z.. XX.X.XXXX, K. B. Š. X, XXX XX X., XX. P. N., Z..
XX.X.XXXX, K. B. Q. X, XXX XX X., XX. P. Č., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. P.A. XX, XXX XX X., XX. F. Ž., J..
F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. C.X. X, XXX XX X., XX. P. Ž., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. X, XXX XX X., XX. E.
Ž., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C. X, XXX XX X., XX. G. Ž., Z.. XX.X.XXXX, K. B. C.X. X, XXX XX X., XX. X.

Ž., Z.. XX.X.XXXX, K. B. L.. U. XXX/XX, XXX XX V. Š., XXa. T. Š., J.. A., Z.. X.X.XXXX, K. B. J. XXXX/
XX, XXX XX X., XXb. F.. F. X., J.. Š., Z.. X.XX.XXXX, K. B. E. H. Č.. XXX, XXX XX E. H., XXc. F.. F. F. J..
Š., Z.. X.X.XXXX, K. B. Z. Q.. C. XX/X, XXX XX X., žalobcovia v 1. až 5. rade, 7. až 27. rade, 30. až 38.
rade, 42. až 64. rade právne zastúpení: JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom kancelárie Hlavná 19,
080 01 Prešov, IČO: 36 164 666, žalobcovia v 6. rade, 28. rade, 29. rade, 39. až 41. rade, 65. až 95c.

rade právne zastúpení: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom kancelárie Jesenná 8, 080 05 Prešov,
IČO: 37 941 623, proti žalovaným: 1. Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, so sídlom Námestie
mieru 3, 080 01 Prešov, 2. Mesto Prešov, so sídlom Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne
zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát, so sídlom kancelárie Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35
519 193, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1. až 95c. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade
trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnutie samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia v 1. až 95c. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému v 1. rade
trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnutie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.07.2014 domáhali určenia
vlastníckeho práva.

2. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú, resp. ich právny predchodcovia boli ku dňu smrti,

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa k.ú. Q., a to parcely A.-M. Č.. XXX/
X - trvalé trávne porasty o výmere 10.284 m2, parcely A.-M. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o
výmere 861 m2, parcely A.-M. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 4 m2 a parcely A.-M. Č..
XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 5 m2, teraz zapísané na E. Č.. XXXX, (ďalej aj „sporné
nehnuteľnosti“) v prospech žalovaného v 1. rade. K zápisu parcely A.-M. Č.. XXX/X - trvalé trávne

porasty o výmere 179979 m2 na E. Č.. XXXX, v prospech žalobcov, resp. ich právnych predchodcov,
do katastra nehnuteľností došlo na základe návrhu žalobcov a ich právnych predchodcov zo dňa
15.12.2003 v súlade s oznámením členov pozemkového spoločenstva Urbár Šváby z 18.02.1996 o
vzniku spoločenstva bez právnej subjektivity a Notárskou zápisnicou č. Z. XXX/XX, Z. XXX/XX zo
dňa 21.12.1995 (ďalej aj „notárska zápisnica“). Prvotný záznam vlastníckych práv žalobcov, resp. ich

právnych predchodcov, do katastra nehnuteľností bol potom vykonaný Správou katastra Prešov v súlades vyššie uvedeným návrhom Urbáru Šváby o zápis členov do listu vlastníctva z 15.12.2003 tak, ako to
vyplýva z LV č. XXXX. A..Ú.. Q. z 05.02.2004 (ďalej len „prvotný list vlastníctva č. XXXX“).

3. Sporné nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej parcely KN-E č. XXX/X - trvalé trávne porasty o
výmere 179.979 m2 zapísanej na LV č. XXXX, v prospech žalobcov, resp. ich právnych predchodcov.
K zápisu parcely KN-E č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 10.284 m2 a parcely KN-E č.
XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 5 m2 na LV č. XXXX, k.ú. Q., pod č. J. XXX/XXXX
došlo na základe identifikácie parciel zo strany Správy katastra Prešov. Po vykonaní ROEP-ky v k.ú.

Q., na základe Rozhodnutia Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, C. J. XX/XXXX/Pe z
30.12.2013, došlo na E. Č.. XXXX, pod č. I. XXX/XXXX, k zápisu vlastníckeho práva v prospech
žalovaného v 1. rade, aj k zvyšným parcelám, ktoré sú predmetom sporu, a to k parcele A.-M. Č..
XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 861 m2 a parcele A.-M. Č.. XXX/X - trvalé trávne porasty
o výmere 4 m2. K zápisu sporných parciel v prospech žalovaného v 1. rade na E. Č.. XXXX,
A..Ú.. Q., a to ako na základe identifikácie parciel J. XXX/XXXX tak aj na základe J. V. A..Ú.. Q.

došlo na základe skutočností, že Okresný úrad v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva, vydal rozhodnutia: č.j.: H. XX/XX-X/SX I. L. XX.XX.XXXX, H. XX/XX-XX/
SX I. L.T. XX.XX.XXXX, H. XX/XX-XX/SX I. L. XX.XX.XXXX. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia
sú označené doložkou právoplatnosti a vyplýva z nich, že prebehlo reštitučné konanie na základe
návrhu Urbár Šváby - pozemkové spoločenstvo. V konaní mal spoločenstvo zastupovať vtedajší

predseda Q. A.. Podľa čestných prehlásení žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, Q. A. nebol nimi
splnomocnený na zastupovanie v týchto konaniach a nepreukázal sa ani písomným plnomocenstvom.
Napriek tomu správny orgán s ním nezákonne konal. Uvedené reštitučné rozhodnutia doposiaľ nemôžu
byť právoplatné, lebo neboli účastníkom konania doručené. Vzhľadom k tomu, že Q. A. nemal
podpísané plnomocenstvo, bolo povinnosťou správneho orgánu doručovať všetky písomnosti každému

z účastníkov konania. Keďže rozhodnutia okresného úradu neboli doručené všetkým účastníkom
konania, nemôžu byť právoplatné, aj keď je na nich vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Zástupca
niektorých žalobcov resp. ich právnych predchodcov v konaní pred správnym orgánom - Obvodným
pozemkovým úradom Prešov, preto podaním zo dňa 10.11.2008 zobral v mene svojich klientov návrh
na začatie konania späť aj jeho klienti návrh na začatie reštitučného konania nepodali. Obvodný

pozemkový úrad Prešov následne rozhodnutím zo dňa 04.05.2009, č. H.-XXXX/XXX-XX/Fe, reštitučné
konanie, ktoré sa začalo dňa 15.04.1992, zastavil. Keďže správny orgán nedoručil napriek výzve
podielnika pozemkového spoločenstva, P. N., ním vydané rozhodnutia, podal proti jeho nečinnosti
žalobu. Krajský súd v Prešove zaviazal Obvodný pozemkový úrad v Prešove doručiť tomuto podielnikovi
rozhodnutia č. H. XX/XX-X/SI zo dňa 22.01.1999, č. H. XX/XX-XX/SI zo dňa 07.04.1999, č. H. XX/

XX-XX/SX zo dňa 14.4.1999 a zároveň v odôvodnení uviedol, že správny orgán konal so Q. A.Á. bez
toho, aby tento preukázal, že je oprávnený konať za oprávnené osoby. Dňa a 22.06.2011 Obvodný
pozemkový úrad Prešov doručil predmetné rozhodnutia zástupcovi P. N.. Krajský súd v Prešove aj v
iných konania proti nečinnosti zaviazal správny orgán doručiť navrhovateľom rozhodnutia. Potom čo dňa
22.06.2011 Obvodný pozemkový úrad Prešov doručil zástupcovi žalobcov, JUDr. Ladislavovi Lukáčovi,

rozhodnutia, títo opätovne zobrali návrh na začatie reštitučného konania späť aj keď návrh podali. S
odkazom na vyššie uvedené je teda nesporné, že rozhodnutia vydané Okresným úradom v Prešove,
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, od ktorých žalovaní odvodzujú svoje
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nemôžu byť právoplatné, keďže neboli doručené všetkým
účastníkom konania a pred meritórnym rozhodnutím vo veci správny orgán konanie zastavil. Keďže

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam si uplatňuje aj žalovaný 2/ v konaní vedenom na Okresnom súde
pod sp.zn. 13C/141/2005 žalobcovia z dôvodu právnej istoty majú za to, že žalovaný 2/ má byť na strane
žalovaných.

4. Zo zápisnice z 1. ustanovujúceho zasadnutia novozvoleného MNV v Q. - spojených obcí Q. B., Q. T.

Š. vyplýva že ku dňu k 21.06.1960 došlo k zlúčeniu uvedených obcí pod obec Q.. Obec Q. bola následne
v zmysle uznesenia ONV v Prešove pričlenená k mestu Prešov s účinnosťou od 01.07.1971. V obci Š.
T. V. H. Q. nikdy jednotné družstva založené neboli, čo znamená, že v zmysle § 1 zákona č. 81/1949
Zb. neprešli nehnuteľnosti Urbárskych gazdov obce Š. na jednotné družstvo Š. resp. jednotné družstvo
Q.. Vlastníkmi všetkých nehnuteľnosti bývalých Urbárskych gazdov obce Š. sú ich právni nástupcovia

- žalobcovia. V obci Q. bol schválený iba prípravný výbor JRD. Žalobcovia ďalej zdôraznili, že obec
Š. bola až do 01.07.1960 samostatnou obcou, to znamená, že v prípade keby bolo v obci Q. založené
JRD, je táto skutočnosť právne bezvýznamná. okrem toho uviedli, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
sporu neboli nikdy zapísané v prospech JRD Š., P. Q., Československý štát alebo Slovenskú republikua preto ani nemohli byť predmetom reštitučného konania. Rozhodnutia Okresného úradu v Prešove
č. H. XX/XX-X/SX I. L. XX.XX.XXXX, Č.. H. XX/XX-XX/SX I. L. XX.XX.XXXX, Č.. H. XX/XX-XX/SX
zo dňa 14.4.1999, ktorými bolo rozhodnuté, že oprávneným osobám sa nevydávajú nehnuteľnosti z

dôvodu, že sú zastavané mestskými komunikáciami, sú nezákonné, pretože pôvodným vlastníkom sa
tieto nehnuteľnosti vydávať nemuseli, lebo zo zákona na štát neprešli.

5. Žalovaný v 1. rade navrhol žalobu zamietnuť, pričom vo svojom vyjadrení zo dňa 16.11.2015 uviedol,
že parcela XXX/X bola pôvodne evidovaná v X. Č.. XX, A..Ú.. Š., ako X. A. o výmere 422.196 m2. Zápis

v PKV č. XX preukazuje, že 04.09.1945 došlo k zriadeniu Pasienkového spoločenstva vo Š. v zmysle
zákonného článku Y. a teda po Urbárskych gazdoch vzniklo Pasienkové spoločenstvo. Zákon č. 81/1949
Zb. sa vzťahoval jednak na spoločné nehnuteľnosti bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov, ktoré upravoval zákonný článok Y., ako aj spoločné nehnuteľnosti pasienkových
spoločenstiev zriadených podľa zákonného článku Y., ako aj na príslušenstvo týchto nehnuteľností s
právami spojenými s ich držbou. Súčasne s prechodom vlastníctva k majetku na jednotné roľnícke

družstvá zanikli urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahoval zákonný
článok Y.. Kompetencia na vydanie podrobnejšej úpravy (nariadenia k tomuto právnemu predpisu,
ako aj nariadenia o rozhraničení pasienkového majetku medzi jednotlivé družstvá) bola daná Sboru
povereníkov. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že zákonodarca už od začiatku pri tvorbe základného
zákona nevymedzoval striktne, že majetok jednotného roľníckeho družstva môže tvoriť len pasienkový

majetok v katastrálnom území tej obce, v ktorej družstvo vzniklo, ale na presné určenie pasienkového
majetku prináležiaceho konkrétnemu družstvu je potrebné rozhraničenie, ktorých podrobnosti mal
upraviť Sbor povereníkov nariadením. Nariadenie Sboru povereníkov, ktorým sa vydávajú podrobné
predpisy o rozhraničení (rozdelení) pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a
podobných právnych útvarov bolo vydané pod č. 92/1949 Sb.n.SNR. V zmysle tohto nariadenia

rozhraničenie (rozdelenie) majetku vykoná okresný národný výbor. Okresný národný výbor v Prešove
tak urobil rozhodnutiami č.p.: G..J.. XXX/XXXX zo dňa 05.11.1968, G..J.. XXX/XX, zo dňa 19.01.1970 a
G..J..XXXX/XXXXzodňa25.04.1990.Žalobcoviavyššieuvedenúprávnuúpravuarozhodnutiavžalobe
opomínajú, nakoľko je dôkazom, že jednotné roľnícke družstvo v Q. vzniklo a prešiel naň aj majetok
bývalého Urbáru Š.. Rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR o nesprístupnení informácie,

oznámenie Okresného súdu Prešov a vyjadrenie Slovenského národného archívu nepreukazujú
neexistenciu jednotného roľníckeho družstva. Z rozhodnutí Ministerstva pôdohospodárstva SR, ktorými
ministerstvo pôdohospodárstva nevyhovelo žiadosti o sprístupnenie informácií, vyplýva len informácia,
že ministerstvo pôdohospodárstva informáciami nedisponuje. Zoznam jednotných roľníckych družstiev
založených od začiatku socializácie až do roku 1975 s uvedením roku založenia, výmery, počtu

zakladajúcich členov a prvého predsedu pritom existuje. Z vyššie uvedeného vypláva, že vlastnícke
právo teda bývalým členom Urbáru Š. teda nemohlo byť ani nebolo zachované.

6. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že uvedený prechod vlastníckeho práva na štát po žalobcovia
prijatí reštitučných zákonov nespochybňovali, naopak, v reštitúciách si uplatnili nárok na majetok a z

tohto im bola časť vydaná rozhodnutiami H. XX/XX-X/SX I. L. XX.XX.XXXX T. H. XX/XX-XX/SX zo
dňa 07.04.1999 a za časť im bola poskytnutá náhrada na základe rozhodnutia H. XX/XX-XX/SX zo
dňa 14.04.1999. V rámci reštitučného konania, konaného podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, týkajúceho sa X. Č.. XX bolo
vydané aj rozhodnutie č.j.: XXXX/XX/Ba dňa 23.02.1993, ktorým pozemkový úrad schválil dohodu

uzavretú medzi urbárskou spoločnosťou Š. v zastúpení Q. A. - predsedom spoločnosti a povinnou
osobou Hydinárskym štátnym majetkom, š.p.. Na základe posledného rozhodnutia o poskytnutí náhrady
za nevydané nehnuteľnosti požiadali reštituenti Slovenský pozemkový fond o poskytnutie finančnej
náhrady, alebo o poskytnutie náhradných pozemkov, na základe ktorých im bola vyplatená finančná
náhrada, resp. poskytnuté náhradné pozemky.

7. Žalobcovia spochybňujú právoplatnosť reštitučných rozhodnutí o vydaní nehnuteľností a rozhodnutia
o poskytnutí náhrady s odôvodnením, že „rozhodnutie nebolo doručené všetkým účastníkom správneho
konania, (ktoré tak legálne nenadobudlo právoplatnosť) a aby tak napadnuté rozhodnutie bolo de
facto vylúčené zo súdneho konania“. Žalobcovia však zámerne opomínajú rozhodnutia, ktorými boli

obdobné konania zastavené s tým, že správny orgán neporušil žiadne procesné práva účastníkov,
rozhodnutia doručovať nebol povinný a uvedené reštitučné rozhodnutia sú právoplatné (uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/47/2013 zo dňa 20.12.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 3S/46/2013 zo dňa 31.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2S/31/2013 zo dňa27.09.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4S/30/2013 zo dňa 26.09.2013, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1S/23/2013 zo dňa 18.09.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 13Scud/2/2013 zo dňa 31.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/60/2013

zo dňa 31.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2S/30/2013 zo dňa 27.09.2013,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sdo/47/2013 zo dňa 12.02.2014, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 10Sžr/186/2013 zo dňa 10.12.2014). Zároveň poukázal na to, že žalobcovia sa v žiadnom
konaní nedomáhali doručenia rozhodnutia č. 2609/92/Ba zo dňa 23.02.1993, ktoré bolo takisto vydané
v reštitučnom konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb. a rovnako sa týkalo X. Č.. XX, avšak nie parciel

uvedených v žalobe. Takisto podotkol, že dňa 22.12.2004 si členovia Pozemkového spoločenstva
Urbár Š. uplatnili reštitučný nárok podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom
a o zmene a doplnení zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkom v znení neskorších predpisov. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, si teda uplatnili
reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. a po vydaní reštitučných rozhodnutí si svoj nárok uplatnili aj
na SPF, či už vo forme finančnej náhrady alebo zámenou nehnuteľností. Zároveň si žalobcovia uplatnili

aj reštitučný nárok podľa zák. č. 503/2003 Z.z.. Pri uplatnení reštitučného nároku v r. 2004 priložili aj
reštitučné rozhodnutia z r. 1999. Toto konanie je v rozpore s tvrdením žalobcov, že nehnuteľnosti nemohli
byť predmetom reštitučného konania. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že reštitučné
konania sú platné, vlastnícke právo k uvedeným parcelám bolo vysporiadané v rámci reštitučného
konania.

8. Žalovaný v 1. rade taktiež spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcov, nakoľko si ju odvodzujú od
pozemkového spoločenstva založeného ako spoločenstvo bez právnej subjektivity podľa zák. č.
181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách avšak nie všetci členovia tohto spoločenstva si v tom
konaní uplatňujú vlastnícke právo. Takto preukazovaná legitimácia je však sporná, pretože, ak

žalobcovia tvrdia zachovanie svojho vlastníckeho práva po bývalých urbárskych gazdoch vo Šváboch, je
nevyhnutné, aby túto postupnosť preukázali. V zmysle zákonného článku Y., na základe ktorého vzniklo
Pasienkové spoločenstvo vo Š., ktoré je zároveň aj uvedené na X. XX, bolo potrebné vytvoriť k tomuto
vzniku aj hlasovací zoznam, na základe ktorého je potrebné preukázať aktívnu legitimáciu žalobcov. Nie
je možné založiť svoje vlastnícke právo a aktívnu legitimáciu na základe spoločenstva založeného v roku

1995, pokiaľ sa popierajú reštitúcie a prechod vlastníckeho práva na štát z obdobia rokov 1945 - 1968.

9. Žalovaný v 1. rade na záver uviedol, že žalobcovia sa účelovo snažia získať akýmkoľvek spôsobom
parceluM.Č..XXX/X,prípadnejejčasti,naktorébolarozdelená,nakoľkovinýchkonaniachnenamietajú
ani doručovanie rozhodnutí (ako v prípade rozhodnutia XXXX/XX/Ba) ani vydanie a vysporiadanie

parciel v reštitučných konaniach. Zdôraznil, že žalobcovia sa nedomáhajú, a ani sa nedomáhali, určenia
vlastníckeho práva k ostatným parcelám uvedeným na X. XX, kde boli pôvodní urbárski gazdovia
zapísaní.

10. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2015 navrhol žalobu zamietnuť,

nakoľko z nej nevyplýva aký majú žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu v
žalobeourčenievlastníckehoprávajezákladnoupožiadavkoudôvodnostižalobyakabsentujenaliehavý
právny záujem, potom žaloba nedôvodná.

11. Žalobca v 20. rade D. L. v podaní zo dňa 02.03.2016 uviedol, že podľa § 24 ods. 1 zák. č. 49/1959 Zb.
o jednotných roľníckych družstvách, ktorý zrušil zák. č. 69/1949 Zb., vlastníctvo k pozemkom združeným
k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované., t.j. došlo k obnove individuálneho
vlastníctva niekdajších urbárnikov alebo ich právnych nástupcov. Poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 348/08.

12. Žalobcovia ďalej v písomných podaniach uviedli, že žalovaný v 2. rade má byť stranou v tomto
konaní z toho dôvodu, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 13C/141/2005 sa v postavení
žalobcu domáha určenia vlastníckeho práva okrem iného aj k tým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
tohto sporu.

13. Žalobcovia ďalej poukázali aj na to, že žalovanému v 1. rade nič nebránilo, aby predložil
plnomocenstvo na zastupovanie žalobcov v reštitučnom konaní podľa zákona č. 229/1991 Zb., tak akopredložil dohodu o plnomocenstve zo dňa 28.11.2014, ktorú žalobcovia udelili Q. A. na zastupovanie v
reštitučnom konaní podľa zák. č. 503/2004 Z.z..

14. Žalobcovia ďalej uviedli, že podielnici po výzve správneho orgánu listom zo dňa 20.12.1995 predložili
pozemkovémuúraduzoznampodielnikovspor.č.1-54,ktorýboltotožnýsozoznamompodielnikov,ktorí
sú uvedení v prílohe č. 1 k zápisnici z mimoriadneho valného zhromaždenia konaného dňa 22.09.1995.
Spolu so zoznamom predložili dedičské rozhodnutia po pôvodnom podielnikovi uvedenom v hlasovacom
zozname z roku 1944 v prípade ak došlo k zmene. Následne si správny orgán svojvoľne vytvoril

nový zoznam podielnikov (svojvoľne „rozmnožil“ účastníkov), ktorí boli potom uvedení v jednotlivých
rozhodnutiach, t.j. konal s ďalšími 94 osobami, ktoré návrh na začatie reštitučného konania nepodali a
ktorí nikoho na ich zastupovanie nesplnomocnili. Po vydaní reštitučných rozhodnutí konajúci správny
orgán nikomu zo 148 účastníkov nedoručil.

15. Žalobcovia okrem vyššie uvedeného osobitne poukazovali na to, že okrem P. N. neboli rozhodnutia

okresného úradu doručené ani F. V., F. Q., F. O..

16. K aktívnej legitimácii a tvrdeniu, že nie všetci členovia si uplatnili vlastnícke práva, uviedli,
že okruh žalobcov a výška ich podielov vychádza z notárskej zápisnice. Pozemnoknižné vložky
preukazujúce vlastnícke právo v prospech Urbárskych gazdov obce Š. nikdy neobsahovali menný

zoznam podielnikov a výšky podielov boli vždy internou záležitosťou podielnikov. Na základe § 1
zákonného článku Y. o nedielnych spoločných pastvinách sa Urbársky gazdovia obce Š., t.j. právni
predchodcovia žalobcov, „pretvorili“ na spoločenstvo (z dnešného pohľadu de facto na právnickú osobu)
s názvom Pasienkové spoločenstvo na Š., o čom svedčí zápis v X. XX. Neoddeliteľnou súčasťou
pretvorenia sa na spoločenstvo bol hlasovací zoznam členov spoločenstva schválený na zriaďovacom

valnom zhromaždení dňa 15.04.1944 a potvrdený Roľníckou komorou, oblastná úradovňa Prešove, č.j.
2125/1944. Zmeny podielového vlastníctva (dedenie, kúpa, predaj) sa zapisovali do tohto hlasovacieho
zoznamu a boli tak pod kontrolou všetkých členov. Vzhľadom na to, že v priebehu rokov 1945 - 1995
nenastali žiadne zákonné dôvody, ktorých dôsledkom by bolo zrušenie Pasienkového spoločenstva
na Š., existovala de iure „urbárska spoločnosť“ v tejto forme až do roku 1995, keď vznikol Urbár Š.

ako pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity podľa zákona č. 180/1995 Z.z., pričom podľa
§ 32 tohto zákona bol súčasne zrušený zákonný článok X/1913, v dôsledku čoho zaniká Pasienkové
spoločenstvo na Š.. Z ust. § 2 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. je zrejmé, že Urbár Š. je obnovením
spoločenstvom vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti. Žalobcovia v podaní zo dňa 15.01.2018
uviedli, že zákonný článok X z roku 1913 neupravoval postup okolo vnútro - spoločenského života

pasienkového spoločenstva a teda neukladal ani povinnosť evidovať a ani archivovať listiny, na základe
ktorých dochádzalo k zmenám v hlasovacom zozname podielnikov, tzn. k prevodom podielov. V
dedičských rozhodnutiach a kúpnych zmluvách sa nikdy neuvádzal spoluvlastnícky podiel na majetku
pozemkového spoločenstva, pretože platilo, že ten, kto zdedil alebo odkúpil pozemky v celosti, v celosti
nadobudol aj podiel na majetku pozemkového spoločenstva vo Š..

17. Na margo tvrdenia po uplatnení nároku voči SPF žalobcovia uviedli, že niektorí žalobcovia zaslali
žiadosti podľa vzoru, ktorý im bol predložený zo strany predsedníctva urbárskeho spoločenstva, ale
bez toho, aby im boli rozhodnutia vydané správnym orgánom doručené. Žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia, však mali za to, že štát poskytuje vyrovnanie - doplatok za pozemky nachádzajúce sa

teraz v k.ú. Q., ktoré žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, v päťdesiatych rokoch 20. storočia
odpredali Cestným stavbám Prešov. Vo vzťahu k uplatneniu reštitučného nároku podľa zákona č.
503/2003 Z.z. žalobcovia uviedli, že to urobili iba z dôvodu právnej istoty.

18. Čo sa týka rozhodnutia Fin.Rp.XXX/XXXX zo dňa 05.11.1968 a jeho doplnkov, Fin.Rp. XXX/XX,

zo dňa 19.01.1970 a z 12.5.1970, tieto rozhodnutia považujú za nulitné, nakoľko JRD v obci Šváby
ustanovené nebolo a vznik JRD v obci Q. nie je doložený, pričom existuje iba dokument o schválení
prípravného výboru. Skutočnosť, že družstvo v obci Š. nikdy založené nebolo vyplýva z postupu štátnych
orgánov v Prešove, ktoré až do roku 1968 jednali s pasienkovým spoločenstvom ako s výlučným
vlastníkom pozemkov.

19. Žalobcovia naviac poukazovali na to, že ako podielnici (resp. ich právni predchodcovia) vydržali
spoluvlastnícke podiely na majetku pozemkového spoločenstva ku dňu 23.09.2005, t.j. po uplynutí
10 rokov od 22.09.1995, kedy bol na mimoriadnom valnom zhromaždení pozemkového spoločenstvajednohlasne odsúhlasený menný zoznam podielnikov a výška ich podielov. Nikto z podielnikov a ani
iných osôb rozhodnutia valného zhromaždenia nikdy nenapadol na súde. Dobromyseľnosť držby a
užívania jednotlivých spoluvlastníckych podielov podielnikov vyplýva z prvotného záznamu vlastníckych

práv do katastra nehnuteľnosti v roku 2001 na E. Č.. XXX, A..Ú.. A., ako aj z návrhu na zápis členov
pozemkového spoločenstva do E. Č.. XXXX, A..Ú.. Q. zo dňa 15.12.2003.

20. Žalovaný v 1. rade uviedol, že zakladatelia pozemkového spoločenstva v roku 1995 nevychádzali
z hlasovacieho zoznamu z roku 1944. V roku 1992 bol podaný návrh na reštitúciu, ku ktorému bol

pripojený menný zoznam osôb uplatňujúcich si reštitúciu, ktorý však nie je totožný so zoznamom
členov tvoriacich pozemkové spoločenstvo vzniknuté v roku 1992. Žalobcovia neboli presvedčení o
oprávnenosti svojej držby, o čom svedčí aj ich podanie reštitučných návrhov. Nie je možné priznať
vlastnícke právo vydržaním, ak bolo zároveň vlastnícke právo uplatnené v reštitučnom konaní. Rovnako
pri spracovaní ROEP správny orgán dospel k záveru, že k vydržaniu vlastníckeho práva nedošlo.

21. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia žalobcov,
zástupkyňa žalovaného v 1 rade a právny zástupca žalovaného v 2. rade.

22. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že reštitučné rozhodnutia nemôžu byť právoplatné, lebo neboli
doručené účastníkom konania, čo vyplýva zo štyroch rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorý

zaviazal okresný úrad na ich doručenie, pričom v zmysle ustálenej judikatúry platí, že ak v správnom
konaní nebolo čo i len jednému účastníkovi doručené rozhodnutie, nemôže byť takéto rozhodnutie
právoplatné. Okresný úrad teda nemá právny titul na základe, ktorého došlo k zápisu jeho vlastníckeho
právakspornýmnehnuteľnostiam.Okremtohovprípadereštitučnýchrozhodnutíidezpohľadužalobcov
o paakty, keďže nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva štátu a preto okresný úrad nemal ani právomoc

o nich rozhodovať. Žalobcovia na pojednávaní dňa 26.8.2016 ďalej uviedli, že podľa § 25 zákonného
článku X/1913 vyplýva, že ak podiely spoluvlastníkov nie sú individuálne zapísané v pozemkovej knihe,
čo je aj prípad Pasienkového spoločenstva vo Š., utvorením sa takéhoto spoločenstva prešlo vlastníctvo
spoločnej pastviny na spoločenstvo a jednotlivým členom teda prislúcha spoločné užívanie. Podiely teda
nemohli byť predmetom dedičských konaní. Po zrušení zákonného článku X/1913 zákonom č. 181/1995

Z.z. v súlade s § 58 ako aj v súlade s § 59 uvedeného zákonného článku, všetky spoločné nehnuteľnosti
sa stali spoločným majetkom členov pozemkového spoločenstva v pomere ich užívacích podielov.
Novozaložené pozemkové spoločenstvo je pokračovateľom pôvodného, pričom nie je obnoveným
spoločenstvom. Na pojednávaní dňa 26.1.2018 uviedli, že urbarialisti mali svoje podiely zapísané a teda
sa nejednalo o nedielne spoluvlastníctvo, pričom zákonný článok X/1913 umožňoval, aby si podielnici

určili svoje podiely. Nedielny spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti nemohli svoj podiel previesť, ale
tento sa mohol dediť. K zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXXX v prospech podielnikov došlo na
základe návrhu z 15.12.2003 niekedy v januári 2004. V minulosti sa uskutočňovali prevody aj mimo
pozemkovej knihy, resp. mimo evidencie nehnuteľnosti, a tieto dohody sa stali právnym titulom vstupu
žalobcovdodržbyaodvydržaniažalobcoviaodvodzujúsvojevlastníckeprávo.Prípadnúspornosťvýšky

podielov môže odstrániť súd svojim rozhodnutím.

23. Žalovaný v 1. rade uviedol, že z desiatich rozhodnutí, na ktoré poukázal vyplýva, že plné moci
sú platné. Ďalej uviedol, že aktívne vecne legitimovaní majú byť všetci dedičia, ktorí by prichádzali do
úvahy po osobách uvedených hlasovacom zozname z roku 1944. Žalobcovia nepreukázali postupnosť

resp. nástupníctvo po pôvodných členoch spoločenstva. Má za to že neboli nápadne k § 78 Civilného
sporového poriadku o nútenom spoločenstve.

24. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní opätovne uviedol, že nie je pasívne vecne legitimovaný.
Ďalej uviedol, že utvorením sa pasienkového spoločenstva na základe zákonného článku X/1913

sa vlastníctvo spoločnej pastviny na spoločenstvo a jednotlivým členom prislúcha len spoločné
užívanie. Uvedený zákonný článok bol zrušený zák. č. 181/1995 Z.z., ktorý v § 2 definuje pozemkové
spoločenstvá, pričom nerieši výšku konkrétnych podielov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.
Žalobcovia v konaní neodvodzovali svoje vlastníctvo od svojich právnych predchodcoch ale od
vyhlásenia a založenia pozemkového spoločenstva.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa podaniami a vyjadreniami strán konania, výsluchom
svedkov ako aj s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise (okrem iných kópia katastrálnej mapy
parc. A.-M. Č.. XXX/X, A.-M. Č.. XXX/X, A.-M. Č.. XXX/X, A.-M. Č.. XXX/XXX, E. Č.. XXXX, A..Ú.. Q.,I. XX.XX.XXXX, E. Č.. XXXX, A..Ú.. Q., z 16.03.2014, Hlasovací zoznam Pasienkového spoločenstva
vo Š. z r. 1944, Zápisnica z valného zhromaždenia Urbárskeho spoločenstva Š. zo dňa 26.02.1995,
Zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia Urbáru Š. zo dňa 22.09.1995 s Príl. č. 1, Identifikácia

parciel zo dňa 18.03.2010), pričom zistil tento skutkový stav:

XX. I. X. Č.. XX, A..Ú.. Š., súd zistil že vlastníctvo k mpč. XXX/X - Pastvisko A. o výmere 422.196 m2
bolo zapísané v prospech Urbárskych gazdov obce Š.. Na základe zákonného článku Y. vlastníci utvorili
Pasienkové spoločenstvo.

27. Podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov vzniklo v roku 1992 Urbárske spoločenstvo Š..
Podľa § 40 zák. č. 330/1991 Zb. vznikol Urbár Š., pozemkové spoločenstvo, pričom Osvedčenie o jeho
vzniku vydal Obecný úrad v A. dňa 1.6.1995 pod č.j. 3.

28. Dňa 21.12.1995 bola spísaná notárska zápisnica č. N 610/95, Nz 472/95, osvedčujúca menný

zoznam 54 podielnikov a výšku ich podielov na základe žiadosti Q. A. - štatutárneho zástupcu Urbáru
Š.. K osvedčeniu došlo po uskutočnení valného zhromaždenia dňa 22.9.1995, v rámci ktorého boli
odsúhlasené a schválené všetky podiely podielnikov urbárskej spoločnosti, pričom o určení výšky
podielov bolo rozhodnuté jednomyseľne. V notárskej zápisnici sa uvádza, že uvedení podielnici sú buď
pôvodní alebo ich právni nástupcovia.

29. Urbár Š. podaním zo dňa 18.02.1996 oznámil Obvodnému úradu Prešov, registru pozemkových
spoločenstiev, vznik spoločenstva bez právnej subjektivity a zároveň mu oznámil že hospodári na
spoločných nehnuteľnostiach v k.ú. Š., medzi ktoré patrí aj Pastvisko/Pasienok A. zapísaný v X. Č..
XX, č. pozostávajúci z parc. A. XXX/X o výmere 378.066 m2, parc. KN XXX/X o výmere 30.261 m2

T. A. XXX/X o výmere 42 m2. Následne obvodný úrad vydal dňa 23.04.1996 Potvrdenie o oznámení
vzniku pozemkového spoločenstva. Súhlas k registrácii pozemkového spoločenstva udelil Slovenský
pozemkový fond (čl. 665) s podmienkou, že spoločenstvo po registrácii do 6 mesiacov uzatvorí s SPF
nájomnú zmluvu podľa § 6 ods. a/, b/, c/, d/ zák. č. 181/1995 Z.z..

30. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a
lesného hospodárstva, č.j. H. XX/XX-X/SX I. dňa 22.01.1999, vyplýva, že oprávnené osoby (uvedené
v zozname obsahujúcom 148 tvoriacom súčasť rozhodnutia) združené v Urbárskom spoločenstve Š. si
žiadosťou doručenou bývalému Pozemkovému úradu v Prešove v zastúpení Q. A.Č. uplatnili reštitučný
nárok na vydanie nehnuteľností zapísaných v X. Č.. XX, A..Ú.. Q., X. Č.. XXX/X. Nehnuteľnosti boli

odňaté podľa § 3 ods. 4 zák. č 81/1949 Zb. v prospech JRD Q. a neskôr Štátnych majetkov Prešov, teda
vlastníkom sa stal štát. Z pôvodnej mpč. XXX/X o výmere 378.066 m2 sa vydala časť o výmere 206.938
m2, nakoľko zvyšok parcely je zastavaný a vydávaná plocha je mimo areál kúpaliska.

31. Na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva, č.j. H. XX/XX-XX/SX, zo dňa 07.04.1999 bola vydaná A. XXXX/X o výmere 8.225
m2, ktorá bola súčasťou pôvodnej F.. XXX/X zapísanej v X. Č.. XX, A..Ú.. Q..
32. Rozhodnutím Okresného úradu v Prešove, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva, č.j. H. XX/XX-XX/SX, zo dňa 14.04.1999, oprávneným osobám - členom Urbáru Š. -
pozemkového spoločenstva v počte 180, nebola vydaná časť mpč. XXX/X o výmere 166.541 m2,

Uvedená časť mpč. XXX/X bola na základe Hospodárskej zmluvy prevedená zo štátnych majetkov do
správy Prešovských Stavomontáži s.r.o..

33. V podaní doručenom Správe katastra Prešov dňa 15.12.2003 (č.l. 121) Urbár Š. zastúpený
predsedom predstavenstva, G. Č., požiadal o zápis členov pozemkového spoločenstva do listu

vlastníctva okrem iného aj k parcele A. XXX/X, A..Ú.. Q. v tom čase zapísanej na E. Č.. XXXX.
Členovia zastúpení štatutárnym zástupcom urbáru zároveň prehlásili, že k parcele sú vo vzťahu
podielového spoluvlastníctva s výškou podielov uvedenými v mennom zozname. Taktiež požiadali
o zápis vlastníckych práv k parc. A. XXXX/X na základe rozhodnutia Okresného úradu v Prešove,
č.j. H. Č..P.. XX/XX-XX/SX, v podieloch podľa zoznamu oprávnených osôb, ktorý je súčasťou tohto

rozhodnutia. Následne bolo vlastnícke právo podielnikov zapísané do všetkých LV, kde majetkovú
podstatu tvorili nehnuteľnosti vo vlastníctve Urbárskych gazdov obce Š., okrem iného aj k parc. A.-M.
XXX/X o výmere 179.979 m2, A.-M. XXX/X o výmere 30.261 m2 a A.-M. Č.. XXX/X o výmere 42 m2.
Na uvedené parcely bol založený E. Č.. XXXX, A..Ú.. Q..34. Pozemkové spoločenstvo Urbár Š. si v podaní zo dňa 20.12.2004 adresovanom Obvodnému
pozemkovému úradu Prešov (č.l, 641) uplatnilo nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle § 5 ods.1 zák.

č. 503/2003 Z.z.. V podaní ďalej uviedlo, že urbársky majetok nebol v pozemkovej knihe vedený na
konkrétnych vlastníkov, ale zápisy v jednotlivých vložkách ako vlastníka uvádzali Urbárskych gazdov
obce Š.. Gazdovia viedli svoju internú agendu definujúcu výšky podielov, pričom táto interná evidencia
bola po roku 1948 zničená. V roku 1990 došlo k obnoveniu činnosti urbariátu a v roku 1995 sa spoločníci
združili do spoločenstva bez právnej subjektivity.

35. Rozhodnutie Správy katastra Prešov zo dňa 05.12.2005, č. Y. XX/XXXX-K., ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.06.2006 (č.l. 814), zrušilo v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona
a § 46 správneho poriadku na E. Č.. XXXX, A..Ú.. Q., zápis pozemku parc. č. A.-M. XXX/X - trvalý
trávny porast o výmere 179.979 m2. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že P. A. súhlasil s
opravou, nakoľko nevydanú parcelu XXX/X nemožno žiadať späť do vlastníctva urbárnikov, keďže im

bola za ňu daná náhradná pôda. Ďalej sa v ňom uvádza, že podľa údajov SPF si členovia urbáru
prevzali za nevydanú mpč. XXX/X o výmere 166.541 m2 finančnú náhradu vo výške 598.559,10 Sk.
Rozhodnutiami Okresného úradu v Prešove bolo rozhodnuté o celej pôvodnej mpč. XXX/X, nakoľko
súčet výmer vydaných pozemkov, nevydanej časti a výmery, ktorú urbár predal Cestným stavbám
n.p. Prešov v r. 1956 činí pôvodnú výmeru 422.196 m2 a teda neexistuje ďalšia zbytková plocha,

ktorá by mohla byť zapísaná na LV č. XXXX v prospech urbáru. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené
Katastrálnym úradom Prešov rozhodnutím zo dňa 27.03.2006, sp.zn. Xo 3/2006. Krajský súd v Prešove
rozsudkom zo dňa 17.04.2007, č.k. 1S/104/2006-61, zamietol žalobu, ktorá sa domáhala preskúmania
rozhodnutia Katastrálneho úradu v Prešove (č.l. 818). Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.2.2008,
sp.zn. 1Sžo/114/2007, (č.l. 858) zamietol dovolanie voči uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v

Prešove.
36. Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 04.05.2009, č. OPÚ-2009/911-24/Fe, (č.l.
257) zastavil reštitučné konania podľa zák. č. 229/1991 Zb., ktoré sa začalo dňa 15.04.1992 na návrh
UrbárskehospoločenstvaŠ.atonazákladespäťvzatia107podielnikov,pričomuostatnýchsapovažoval
súhlas za daný v zmysle § 30 ods. 1 písm. b/ zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

37. Podľa Prehľadu družstiev založených od začiatku socializácie (čl. 561) bolo JRD Q. založené v roku
1952.

38. Z rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove zo dňa 05.11.1968, č. G.. J. XXX/XXXX O.., súd

zistil, že parc. č. XXX/X - X. A. pôvodne zapísaná v X. Č.. XX, A..Ú.. Š., bola zverená do správy Štátneho
majetku n.p. v Prešove. V odôvodnení cit. Rozhodnutia sa ďalej uvádza, zanikla org. býv. urbárskych
gazdov a tiež JRD v obci Š. (Q.) a z tohto dôvodu prešlo vlastníctvo na štát.

39. Zo správy Jednotného národného výboru, pôdohosp. referát Prešov, do Rady JNV konanej dňa

24.10.1953, súd zistil, že v prešovskom okrese existovalo 21 JRD, medzi nimi aj JRD Š., z ktorých 11
prestalo v období žatvy fungovať a členovia sa rozhodli pre súkromné hospodárenie. Medzi družstvá,
ktoré sa rozpadli patrilo aj JRD Š..

40. Z publikácie Nové obzory č. 26 vydanom Východoslovenským vydavateľstvom v Košiciach pre

Múzeum SR rád v Prešove v roku 1984 (č.l. 906) súd zistil, že k 30.7.1953 existovalo JRD Š., pričom v
priebehu žatevných prác sa toto družstvo spolu s ďalšími 10 rozpadlo.

41. Z oznámenia tunajšieho súdu zo dňa 11.10.2005 vyplýva, lustráciou v menoslovoch podnikového
registra Mestského súdu v Košiciach bolo zistené, že JRD Q. T. P. Š. neboli zapísané v podnikovom

registri ani v obchodnom registri Okresného súdu Košice I. Uvedené subjekty nie sú zapísané ani v
obchodnom registri Okresného súdu Prešov.

42. Ministerstvo vnútra SR, Slovenský národný archív, v podaní zo dňa 25.10.2005 (č.l. 289) oznámil,
že doklady o založení (zániku) JRD Š. nenašlo.

43. Ministerstvo pôdohospodárstva SR nesprístupnilo informácie o JRD Š. a JRD Q. (o založení, vzniku),
nakoľko ich nemá k dispozícii. Ministerstvo v podaní zo dňa 27.04.2016 (č.l 699) konštatovalo, že
neeviduje a nearchivuje zoznamy družstiev, ktoré by hospodárili v obci Š..44. Z Identifikácie parciel zo dňa 18.03.2010 (č.l. 810) sa uvádza, že predmetný pozemok (mpč. XXX/X,
ktorej zodpovedá A.-M. XXX/X o výmere 10.284 m2, A.-M. XXX/XXX o výmere 5 m2) je vo vlastníctve SR

preto, že zaň bola pozemkovým úradom priznaná a SPF plnená náhrada v reštitučnom konaní členom
urbáru.

45. Podľa geometrického plánu č. 98/2013, vyhotovenom spoločnosťou GEOPLAN spol. s r.o. pôvodne
žalovanej parc. A.-M. Č.. XXX/X o výmere 10284 m2 zodpovedá parc. A.-M. Č.. XXX/X o výmere 10137

m2, A.-C. Č.. XXXX/XX o výmere 118 m2 T. A.-C. Č.. XXXX/X o výmere 29 m2. X. A.-M. Č.. XXX/X o
výmere 861 m2 zodpovedá parc. KN-E Č.. XXX/X o výmere 277 m2 a parc KN-C č. XXXX/X zastavané
plochy o výmere 584 m2. Parc. KN-E č. XXX/X o výmere 4 m2 zodpovedá parc. KN-C č. XXXX/XX o
výmere 4 m2.

46. Svedok navrhnutý žalobcami, P. A., syn podielničky T. A., pri výsluchu uviedol, že obec Š. bola v 80-

tych rokoch zbúraná a preto sa pôvodné doklady týkajúce sa pozemkového spoločenstva stratili, resp.
zničili. Podielnici urbáru užívali pozemky do r. 1959, vtedy boli nútení odovzdať do užívania štátnym
majetkom. Po revolúcii sa ostatnými podielnikmi dali dokopy a zrekonštruovali zoznam podielnikov.
Hlasovací zoznam sme v čase založenia pozemkového spoločenstva nemali k dispozícii, tento sa
objavil až neskôr. Vedelo sa, kto je členom urbáru a aký má podiel. Tlak verejnej mienky nedovolil,

aby dochádzalo k nejakým podvodom pri obhospodarovaní podielov jednotlivých pozemkov, ktoré
podielnici užívali. Do roku 1948 dochádzalo k zmenám len v rámci spoločenstva a po 1948 aj vo vzťahu
k tretím osobám, čo súviselo s rozšírením výstavby a to na základe kúpnych, či zámenných zmlúv
alebo vyvlastňovacích rozhodnutí. Na základe žiadosti podielnikov z r. 2003 ich kataster zapísal ako
podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností.

47. Svedok žaloby, G. Č., na pojednávaní uviedol, že v r. 2001 sa stal členom urbáru a zároveň v tom
istom roku bol zvolený za predsedu predstavenstva. Ďalej uviedol, že koncom 18. storočia prišli do
obce osadníci, išlo o 48 rodín, ktorým bola darovaná pôda. Po roku 1989 chceli obnoviť pozemkové
spoločenstvo a preto z každej rodiny bol na valnom zhromaždení, kde došlo k založeniu pozemkového

spoločenstva, prítomný jeden člen, ktorý sa mal s ostatnými súrodencami a ostatnými členmi rodiny
vyrovnať. Tomuto jednému členovi potom pripadol podiel v urbári. K vzniku pozemkového spoločenstva
uviedol, že existovala tzn. zelená kniha, na základe ktorej bola potom spísaná notárska zápisnica o
založení pozemkového spoločenstva, pričom zelená kniha predstavovala hlasovací zoznam.

48. Z výsluchu svedka, Q. A., súd zistil, že v minulosti bol predsedom pozemkového spoločenstva,
pričom zároveň nebol podielnikom, avšak podielnikom bol jeho otec. Jeho úlohou bolo získavať
informácie od pôvodných urbárnikov o tom, kde sa pozemky nachádzajú a tak isto získať informácie o
tom, kto tieto pozemky reálne užíval. Po tom, čo zistil potrebné informácie, oslovoval som užívateľov
týchto pozemkov, prevažne štátne majetky a štátne lesy, za účelom uzavretia nájomných zmlúv. Neskôr

nasledovala ďalšia fáza podľa zákona č. 229/1992 Z.z., na základe ktorého žiadali o vydanie pôdy. U
obyvateľov obce Šváby zisťoval kto vlastne bol členom pôvodného urbáru. Štruktúra a počet podielnikov
sa časom menil, nakoľko starší členovia zomierali a ich podiely sa dedili. Členovia občianskeho
združenia sa po jeho transformovaní stali členmi pozemkového spoločenstva, avšak konečný stav
podielnikov sa vykryštalizoval až vytvorením tzv. zelenej knihy. Čo sa týka reštitúcií uviedol, že nikto z

úradov od neho nežiadal predloženie plnomocenstva od jednotlivých podielnikov. Reštitučné žiadosti
podával na základe oprávnenia vyplývajúceho zo zákona a zo stanov pozemkového spoločenstva v
mene jednotlivých podielnikov. Splnomocnenie ani neexistovalo a listina z r. 1992 mala predstavovať
poverenie na konanie s potencionálnymi nájomcami a s úradmi o vydanie nehnuteľnosti.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 1 veta prvá zák. čl. X/1913 Podielnici (spoluvlastníci) niže uvedených nedielnych spoločných
pastvín sú v zmysle tohto zákona povinní pretvoriť sa na spoločenstvo za účelom správy vecí
vyplývajúcich zo spolumajiteľstva.

Podľa § 20 zák. čl. X/1913 Pastvina pojatá do sväzku spoločenstva utvorením sa spoločenstva
neprechádza do vlastníctva spoločenstva vyjmúc prípady označené v § 23, ale ako nedielno spoločné
vlastníctvo ostáva spoluvlastníkom.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, na rozšírenie a povznesenia pastevného

odchovu dobytka, prechádza vlastníctvo k majetku, uvedenému v bode 2 na jednotné roľnícke družstvá
zriadené podľa zákona č. 69/1949 Zb., a to dňom vzniku jednotného družstva.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 81/1949 Zb., ustanovenie § 1 ods. 1 sa vzťahuje na spoločné nehnuteľnosti
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravuje zák. čl. X/1913.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 81/1949 Zb., súčasne s prechodom vlastníctva k majetku uvedenému v §
2 na jednotné družstvo zanikajú urbáre, komposesoráty a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje
zák. čl. X/1913.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 81/1949 Zb., za nehnuteľný majetok, ktorý prechádza na jednotné družstvo

podľa § 2, poskytne jednotné družstvo náhradu obdobne podľa ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona č.
46/1948 Sb. s osobitným prizeraním na akosť pasienkov a ďalej na to, že doterajší vlastníci sa zo zákona
stávajú členmi jednotného družstva (§ 1 ods. 2). Pre usporiadanie práv a záväzkov viaznúcich na tomto
majetku platí obdobne ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 46/1948 Sb..

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú

trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:
a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b)dedičzozávetu,ktorýnadobudolvlastníctvo,aleibavmierezodpovedajúcejjehodedičskémupodielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba

k tejto časti nehnuteľnosti,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo,
jeho deti,
d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
jeho deti.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Pozemkovým spoločenstvom
(ďalej len „spoločenstvo“) sa rozumie

a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),
komposesorátov a podobných právnych útvarov, (zák. čl. X/1913) ktoré sa vydali podľa
osobitných právnych predpisov (§ 6 ods. 1 písm. d) , e) a u) zákona č. 229/1991 Zb. , § 37 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. ) a boli obnovené ku dňu
účinnosti tohto zákona,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa

osobitných predpisov, (§ 11 ods. 4 zák. SNR č. 293/1992 Zb. § 22a ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb.
, § 40 zák. SNR č.
330/1991 Zb. )
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.Podľa § 31 zák. č. 181/1995 Z.z. Spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa
osobitných predpisov, (napr. zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 11 zákona Slovenskej
národnej rady č. 293/1992 Zb., § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z.z.
)sapovažujúzaspoločenstvá
založené podľa tohto zákona.

Podľa § 32 bod. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. Zrušujú sa: zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných
pasienkoch,

Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 OZ Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak

sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,
a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 a 3 OZ Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa

odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

50. Základnými znakmi urbárskeho spoločenstva bolo nedielne spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť

vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne „spravovaného“ majetku, rozhodovanie v zhromaždení
spoluvlastníkov tohto spoločného majetku, a to hlasovaním podľa princípu väčšiny hlasov vlastníkov
počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. V konaní nebolo sporné, že v minulosti boli
vlastníkmi sporných nehnuteľností osoby uvedené v predloženom hlasovacom zozname, pričom v
pozemkovej knihe (PKV č. 44) bol ako vlastníci zapísaní Urbárski gazdovia obce Š.. Nezachoval

sa však pozemnoknižný protokol obsahujúci zoznam vlastníkov. Urbárski gazdovania sa následne
pretransformovali na pasienkové spoločenstvo. Zákonný článok X/1913 upravoval spravovanie
spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom pasienkovej spoločnosti ako právnickej osoby, ktorá taktiež
figurovala ako vlastník zapísaný v pozemkovej knihe, no vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ňu
neprešlo. Výnimku upravoval § 23 cit. zákonného článku.

51. V roku 1949 vyšiel zákon č. 81/1949 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, ktorý sa vzťahoval
na pasienkový majetok. Tento zákon zmenil právny režim spoločenstiev, jednak likvidáciou urbárskeho
spoluvlastníctva a jednak aj v istých prípadoch spoločenstvá zrušil. V prípade spoločných nehnuteľností
spadajúcich pod zákonný článok X/1913, došlo k odňatiu vlastníckeho práva bez náhrady podľa zák.

č. 81/1949 Zb. v prospech družstva ku dňu založenia JRD v príslušnej obci, vzniknutého v období od
15.03.1949 do 01.10.1959. Vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam prešlo na družstvo jeho založením
zo zákona a teda nebolo podstatné, že vlastníctvo nebolo zapísané do pozemkovej knihy, keďže po r.
1950 zápis v pozemkovej knihe už nebol konštitutívnym aktom. Z tohto dôvodu skutočnosť, že aj po
r. 1949 bol v X. Č.. XX zapísaný ako vlastník urbár, resp. pasienkové spoločenstvo, nepreukazuje, že

naďalej existoval urbár a urbárske spoluvlastníctvo. Z prehľadu družstiev, správy JNV, ako aj rozhodnutia
ONV z r. 1968 mal súd za preukázané, že v obci Š. vzniklo družstvo, v dôsledku čoho zanikol urbár, ako
aj vlastnícke právo jednotlivých urbárnikov. Skutočnosť, že družstvo nebolo evidované v podnikovom
registri, neznamená, že nevzniklo. V zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 49/1949 Zb. družstvo vznikne dňom,
ktorým sa ustanovujúca schôdzka pracujúcich roľníkov a ostatných záujemcov o členstve v družstve

uznesie na založení družstva; pre platnosť tohto uznesenia je potrebné, aby bolo schválené radou
okresného národného výboru. Zápis v podnikovom registri mal teda iba evidenčný charakter. Ako
podstatnéjevšakpotrebnéuviesť,žeprizánikuroľníckehodružstvaužneexistovalourbárskevlastníctvo
a urbárníci už nemohli s pozemkami disponovať a nijako o nich rozhodovať a ani ich žiadať vrátiť.(Štefanovič M.: Pozemkové právo III. aktualizované vydanie, EROUNION 2010, str.182). Skutočnosť
že roľníci po rozpade JRD Šváby hospodárili samostatne na svojich poľnohospodárskych pozemkoch
neznamená, že sa im obnovilo spoluvlastníctvo aj k spoločným pasienkom. Vlastnícke právo urbárnikov

sa neobnovilo ani zrušením zák. č. 69/1949 Zb. zákonom č. 49/1959 Zb., nakoľko § 24 cit. zákona sa
podľa názoru súdu vzťahuje iba na prípady, kedy došlo k založeniu družstva podľa tohto zákona (t.j. zák.
č. 49/1959 Zb.), pričom jeho členovia do neho vstúpili na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia
(§ 2 ods. 2) a zároveň aj odovzdali svoje pozemky do spoločného hospodárenia.

52. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že družstvo v obci Š. a v obci Q. nevzniklo a z toho
dôvodu pasienkové spoločenstvo nezaniklo (t.j. de jure by „urbárska spoločnosť“ existovala do r. 1995)
a teda nezaniklo by ani spoluvlastníctvo jeho členov uvedených v hlasovacom zozname pasienkového
spoločenstva, tak žalobe by napriek tomu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali
postupnosť nadobudnutia podielov po pôvodných členoch pasienkového spoločenstva uvedených v
hlasovacom zozname v zmysle ust. Občianskeho zákonníka, t.j. nepreukázali právne nástupníctvo. Ako

príklad možno uviesť v dedičské konanie pod sp.I.. L. XXX/XX X. Z.. G. X., nar. 1903, v ktorom jednak
nebola prejednaná nehnuteľnosť F.. XXX/X evidovaná v X. Č.. XX, jednak tento poručiteľ mal dvoch
dedičov, a to G. X. T. B. Q., ktorá však v tomto súdnom konaní nebola stranou konania resp. jej právni
nástupcovia. Na základe uvedeného teda spoločenstvo na strane žalobcov nie je úplné pričom § 78
C.s.p. vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. O nútené procesné

spoločenstvo ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a
teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov
spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov. Ak zanechal poručiteľ
viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi vyporiadané, ohľadom veci, o ktorú ide v občianskom
súdnom konaní vedenom s osobou, ktorá nie je poručiteľovým dedičom, sú až do vyporiadania dedičstva

ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov a z právnych úkonov týkajúcich sa tejto
veci oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V konaní, v ktorom ide o túto
vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako
žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (rozsudok NS
SRz31.3.2008sp.zn.2Cdo45/2008)PodobnýzávervyslovilajNSSRvrozsudkuz22.2.2008,sp.zn.5

MCdo15/2007.Vprípadeúspechuvsporebytakvec(vtomtoprípadespoluvlastníckypodielkspoločnej
nehnuteľnosti) bol predmetom vyporiadania v následnom dedičskom konaní. Na základe uvedeného má
súd za to, že v predmetnom konaní mal byť žalobcom domáhajúcim sa určenia, že do dedičstva po neb.
G. X. patrí jeho spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, aj jeho dcéra, prípadne by stála na
strane žalovaných. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcov, že v dedičských rozhodnutiach a v

kúpnych zmluvách sa nikdy neuvádzal spoluvlastnícky podiel na majetku pozemkového spoločenstva,
pretože platilo, že ten, kto zdedil alebo odkúpil pozemky v celosti, v celosti nadobudol aj podiel na
majetku pozemkového spoločenstva vo Š., nakoľko majetok po neb. G. X. nadobudli obaja právni
nástupcovia. Taktiež žalobcovia v konaní vôbec nepreukázali, že výlučne len títo 54 zakladajúci členovia
pozemkového spoločenstva nadobudli podiely v urbári po členoch z r. 1944 na základe ústnych zmlúv a

dohôd, prípadne aj písomných listín, ktoré neboli zaevidované, či už v pozemkovej knihe alebo neskôr
v evidencii nehnuteľností v strediskách geodézie, a tak vstúpili do oprávnenej držby spoluvlastníckeho
podielu a následne tento podiel vydržali. Na základe uvedeného súd uzatvára, že podmienka núteného
spoločenstva nie je splnená, ak chýba čo i len jedna osoba, no ako ďalší podobný príklad možno uviesť
aj P. G., zomr. v r. 1978, ktorého dedičstvo nadobudli jeho dve deti, pričom taktiež do aktív nebol zahrnutý

podiel v urbári, či P. U., nar. 1909. Žalobcovia v danom konaní preukázali iba postupnosť po prvých
zakladajúcich členoch pozemkového spoločenstva vzniknutého v r. 1995.

53. Zákon č. 229/1991 Zb. v § 4 ods. 2 priznáva právo na reštitúciu aj tým fyzickým osobám,
ktoré sa stávajú oprávnenými osobami za pôvodných vlastníkov, ak zomreli. Sú to prakticky dedičia,

avšak v zmysle osobitných reštitučných ustanovení, teda nie podľa OZ, keď sa dedičstvo nadobúda
smrťou poručiteľa, ale na základe rozhodnutia pozemkového úradu. Je potrebné poukázať na to, že
v reštitučnom konaní boli účastníkmi konania obaja nástupcovia po neb. G. X., K..P.. G.Š. X. aj jeho
sestra B. Q. a preto podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcov, že pozemkový úrad si svojvoľne
„rozmnožil“ účastníkov reštitučného konania. Ak by sa vychádzalo zo skutočnosti, že pôvodní členovia

pasienkového spoločenstva mali iba právo užívania spoločnej nehnuteľnosti (t.j. sporná nehnuteľnosť
by bola vo vlastníctve pasienkového spoločenstva), a v zmysle § 59 zákonného článku X/2013 by sa
účinnosťouzák.č.181/1995Z.z.,ktorýzrušilzákonnýčlánokX/2013,stalijejnedielnymispoluvlastníkmi,
tak by bolo potrebné, aby všetci členovia, resp. ich právni nástupcovia, boli stranami v tomto konaní.54. Okrem vyššie uvedeného je potrebné poukázať na to, že judikatúra je ustálená v tom (napríklad
Najvyšší súd ČR sp. zn. 3CDon 1091/96 alebo Ústavný súd ČR sp. zn. II.ÚS 770/02), že mimo rámec

správneho súdnictva nie je súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Vždy však skúma,
či ide o správny akt a či nejde o tzv. paakt, a teda skúma, či správny akt je vydaný v medziach
právomoci príslušného správneho orgánu a či je právoplatný. O tzv. paakt ide predovšetkým v prípade,
ak bol vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Je potrebné konštatovať, že
mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho

aktu; môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je
správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne
právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do
doby zrušenia jeho účinkov. Sporné parcely sú teda vo vlastníctve žalovaného v 1. rade aj v dôsledku
rozhodnutia správneho orgánu (Okresného národného výboru, finančného odboru, zo dňa 05.11.1968,
č. Fin. Rp 348/1968 H.), pričom toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a vydal ho orgán na

to oprávnený. Súd prvej inštancie v civilnom procese nie je oprávnený preskúmavať právoplatné a
vykonateľné rozhodnutia správnych orgánov, preto má za to, že žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti legitímne a žaloba žalobcov musela byť aj z tohto dôvodu zamietnutá.

55. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci
po celú vydržaciu dobu; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu
vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach
desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do

vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie
vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s
vecou ako so svojou. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali reálnu držbu, t.j. užívanie a nakladanie s
nehnuteľnosťami, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva, a na ktorých sa nachádza miestna
komunikácia, ako so svojim vlastným majetkom. Vzhľadom na to, nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov

o počiatku vydržacej doby počnúc 23.09.2005, t.j. od konania mimoriadneho valného zhromaždenia,
nakoľko uvedená skutočnosť nepreukazuje, že sa reálne chopili držby pozemkov. Na druhej strane,
ak by súd vychádzal od momentu zápisu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na E. Č..
XXXX, A..Ú.. Q., tak v tomto prípade by zase neuplynula zákonná lehota 10 rokov, nakoľko k výmazu
vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich právnych predchodcov, z predmetného listu vlastníctva, došlo

na základe rozhodnutia C. J. XX/XXXX/Pe (J. XXX/XXXX). Na základe uvedeného je teda zrejmé, že
žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, nemohli vydržať vlastnícke právo k podielom na predmetných
nehnuteľnostiach.

56. Taktiež je potrebné uviesť, že niektorým žalobcom bola poskytnutá náhrada za to, že rozhodnutím

Okresného úradu, odboru PPaLH v Prešove, č.j. H. XX/XX-XX/SX, zo dňa 14.04.1999 nebolo možné
vydať pozemok v k.ú. Q.-Š.. Ide o D.. X. Ž.M. v notárskej zápisnici zn. N 610/95, Nz 472/95, evidovaného
pod č. 52 a D. Q. evidovaného pod č. XX (viď zmluva s SPF zo dňa 20.12.2001 na č.l. 586), a tiež G.
L. evidovaného pod X (viď zmluva s SPF zo dňa 20.12.2001 na č.l. 591). Priznanie vlastníckeho práva
týmto osobám by tak bolo v rozpore s dobrými mravmi.

57. Na záver súd poukazuje na rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo 978/2012 z 17.05.2012, podľa
ktorého oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosti prevzal štát v čase (podľa reštitučných predpisov)
a to aj bezprávneho dôvodu, nemôže sa domáhať ochrany práva podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka (napr. § 126), ani formou určenia práva lebo právneho vzťahu ak mohla uplatniť nárok podľa

ustanovenia predpisu reštitučnej povahy. Reštitučné zákony vylúčili možnosť uplatniť práva na majetok,
ktorý získal štát konfiškáciami, znárodnením a ďalšími majetkovými opatreniam, podľa všeobecných
predpisov, pričom úprava podľa reštitučných predpisov je špeciálnou úpravou k predpisom všeobecným.
Vprípadeneuplatnenianárokupodľareštitučnéhopredpisuleboneúspechupotencionálnehoreštituenta
v konaní podľa reštitučných zákonov nie je možné „doháňať“ požiadavku v smere nadobudnutia alebo

ochrany vlastníctva tým, že bude podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva, opretá o ustanovenia
Občianskeho zákonníka či iné normy chrániace vlastnícke právo (rozsudok NS ČR, sp. zn. 28 Cdo
1235/2010, z 08.09.2010). Podľa rozsudku NS ČR z 30.07.2004, sp. zn. 22 Cdo 361/2004, z povahy
zákona o pôde ako osobitného zákona vyplýva, že nároky ním upravené nemožno riešiť inak ako podľaich ustanovení v zmysle usmernenia o zákone všeobecnom a zvláštnom (lex specialis derogat lex
generali). Ak ustanovuje zákon o pôde určité podmienky a postup pre uplatnenie nároku, nemožno ten
istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu, hoci tento predpis stanovil niektoré podmienky odlišne. To

znamená, že hľadať riešenie vo všeobecnom právnom predpise, nech formou požiadavky na vydanie
veci alebo formou požiadavky či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, je možné len vtedy, ak chýba
špeciálna úprava vo zvláštnom zákone. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej
dobe bez právneho dôvodu sa nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných
predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva, mohla tak požadovať vydanie veci podľa zákona o

pôde. Súd má za to, že žalobcovia, ktorí neboli úspešní v reštitučnom konaní ohľadom vydania spornej
parcely, sa nemôžu následne domáhať určenia vlastníckeho práva k nej. Okrem toho poskytnutím
ochrany tvrdenému vlastníckemu právu, ktoré zaniklo pred viac ako 60 rokmi, by tak bola narušená
právna istota osôb, ktoré v priebehu tejto doby nadobudli veci od štátu.

58. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného v 2. rade, že nie je pasívne vecne legitimovaným

subjektom, nakoľko nie je evidovaným vlastníkom sporných nehnuteľností, Žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade, keďže určovacím výrokom by nedošlo k zmene ich právneho postavenia voči žalovanému
v 2. rade.

59. Súd nevykonal dokazovania oboznámením so zápisnicou zo dňa 25.4.2018 vo veci 20C/281/2004,
nakoľko nezaznamenala dôkaz výsluchom či už strany alebo svedka a teda neposkytovala pre toto
konanie relevantný dôkaz.

60. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že v plnej miere

úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania. O ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.