Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 2, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15Csp/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218774
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217218774.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, Žilina proti žalovaným: v rade 1/ H. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom X. X/X, Z., občan SR, v rade 2/ B. Y., nar. X.X.XXXX, bytom X. X/X, Z., občan SR,
o zaplatenie 7.314,19 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške
7 425,54 Eur od 20.6.2017 do 29.6.2017 a z nezaplatenej istiny vo výške 7 314,19 Eur od 30.6.2017
do zaplatenia zamieta.

Žalobcamávočižalovanýmvrade1/,2/spoločneanerozdielnenároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu sumu
vo výške 7314,19 Eur, úroku vo výške 339,39 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 12,23 Eur,
zmluvnýmúrokom13,90%ročnezosumy7425,54Eurod20.6.2017do29.6.2017,zosumy7314,19Eur
od30.6.2017dozaplatenia,zákonnýmúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy7314,19Eurod
20.6.2017do29.6.2017,azosumy zosumy7314,19Eurod30.6.2017dozaplateniaaúrokzomeškania
vovýške3339,39Eurod20.6.2017dozaplateniaatrovykonania.Žalobuodôvodnilskutkovýmtvrdením,

že so žalovanými dňa 6.2.2013 uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovaným úver
vo výške 10000,- Eur.

2. Vo veci súd vydal rozsudok dňa 8.2.2019 sp. zn. 15Csp/185/2017-88, ktorým zaviazal žalovaných v
rade 1. a 2. zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 7314,19 Eur spolu s úrokom vo výške 339,39
Eur,vyčíslenýúrokzomeškania vovýške12,23Eur, súrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy
7314,19 Eur od 20.6.2017 do 29.6.2017, a zo sumy zo sumy 7314,19 Eur od 30.6.2017 do zaplatenia ,

všetko do 3 mesiacov, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca
a Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 8Co/158/2019-127 zo dňa 22.8.2019 rozhodol tak, že odvolanie
v zamietajúcej časti týkajúcej sa požadovaného úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených
úrokov vo výške 339,39 Eur od 20.6.2017 do zaplatenia odmietol.
V zostávajúcej napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania strán sporu rozsudok prvej
inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie.
Takto teda predmetom konania zostalo: zmluvný úrok 13,90 % ročne zo sumy 7425,54 Eur od 20.6.2017

do 29.6.2017 a zo sumy 7314,19 Eur od 30.6.2017 do zaplatenia.

3. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to
zmluvouoúvere,obchodnýmipodmienkami,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výzvounaúhraduspolu s doručenkou, výpisom z úverového účtu, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.6.2017
a ostatnými listinnými dôkazmi ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa 6.2.2013 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol
žalovaným úver vo výške 10000 Eur. Tento úver sa žalovaní zaviazali splácať v 120-tich mesačných
splátkach po 154,55 Eur v období od 15.2.2013 do 16.1.2023. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná
vo výške 13,90 % ročne fixná do splatnosti. Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia
úveru vyčíslil na sumu vo výške 7822,16 Eur, lehotu na zaplatenie dlžnej sumy žalobca určil do

29.6.2017.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy

7425,54 Eur od 20.6.2017 do 29.6.2017 a zo sumy 7314,19 Eur od 30.6.2017 do zaplatenia, súd v
tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (ktorej
zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností
dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva

splatnou v celom rozsahu. Súd poukazuje aj na samotnú úverovú zmluvu zo dňa 6.2.2013 bod 1.2., kde
úroková sadzba je uvedená ako fixná do splatnosti.
Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté

zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu (aj podľa vyššie uvedenej
zmluvy) a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný

a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu splatnosti
úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa
zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásenípredčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho
postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia zamietol. Súd dopĺňa, že v žiadnom prípade

nejde o poskytovanie nepatričnej ochrany nepoctivým dlžníkom, ale jeho záver vyplýva z výkladu vyššie
citovaných ustanovení právnych predpisov a na podporu svojej právnej argumentácie súd poukazuje i
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012-14, kde
ústavnýsúdpovažujezaústavneakceptovateľnývýkladrozhodnutiakrajskéhosúdu,keďpozosplatnení
úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Súd v tejto súvislosti dopĺňa,

že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že
nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva
veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav
tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne

obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný
stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru.
V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť

celúsumupožičanýchpeňažnýchprostriedkov,vdôsledkučohonajehostraneodpadáobmedzeniejeho
práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá
právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a

právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený

všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k
zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu
plynulizozmluvypredveriteľomvyvolanouzmenouzáväzku.Súdtakýtostavvžiadnomprípadenemôže

pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z
majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Ohľadne tohto právneho názoru

súd odkazuje aj na rozhodovaciu prax súdov SR napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna
2015 sp. zn. 6Co/190/2014, Krajského súdu Nitra z 24.10.2018 sp. zn. 6Co/19/2018.

7. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal úspech žalobca v tom, že žalobe
bolo vyhovené v 2/3 (istina, úrok z omeškania) a neúspešný bol žalobca v časti týkajúcej sa zmluvného
úroku po zosplatnení (1/3). Žalovaní boli úspešní v 1/3, ako aj žalobca v 1/3 (2/3 mínus 1/3), išlo o trovy
prvoinštančného ako aj odvolacieho konania..

8. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.