Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/87/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117212420
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117212420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcov: 1. O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XX, XXX XX T., zast. Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 12, 080 01 Prešov, 2.
X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX T., proti žalovanému: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XX, XXX XX T., zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 29C/17/2017-160 zo dňa 29.05.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmiparcelyč.XXX-zastavanéplochyanádvoriavovýmereXX.m2,vedenejnaLVč.XXXX,
k. ú. T. v podiele X/X. Priznal žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX o výmere XX m2 v k. ú. T.. Tvrdil, že táto bola vytvorená

z parcely EN č. XX, vedenej na LV č. XXX, ktorú nadobudli do svojho výlučného vlastníctva kúpnou
zmluvou uzatvorenou formou notárskej zápisnice dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný spochybňoval vlastnícke
právo žalobcov k spornej parcele s poukazom na závery znaleckého posudku X. V. C., z ktorého
vyplýva, že uvedená parcela bola vytvorená z parcely EN č. XX, ktorý vlastnícky patrila jeho právnym
predchodcom. Podľa žalovaného medzi žalobcami a jeho právnymi predchodcami, vždy bola spornou
otázka hranice parciel pôvodne EN č. XX a XX, zo strany jeho nebohého otca od výstavby oplotenia v
roku XXXX boli opakovane upozorňovaní, že oplotenie zasahuje do pozemku im vlastnícky patriaceho,

vrátane žumpy, ktorej výstavba bola realizovaná v roku XXXX. Súd sa priklonil k záveru, že parcela XXX
bola vytvorená z pôvodnej parcely EN č. XX, vlastnícky patriacej právnym predchodcom žalovaného.
Súd ďalej skúmal prípadné podmienky nadobudnutia vlastníctva k spornej parcele vydržaním žalobcami.
Žalobcovia spornú nehnuteľnosť nerušene užívali od XX.XX.XXXX, kedy kúpnou zmluvou spísanou
formou notárskej zápisnice nadobudli do vlastníctva parcelu EN č. XX, vedenú na LV č. XXX majúc za
to, že hranica uvedenej parcely so susediacou parcelou EN č. XX vedie po hranici parcely č. XXX a
XXX/X, teda že im aj táto parcela vlastnícky patrí. Uvedený užívací stav bol rešpektovaný nielen ich

právnymi predchodcami, ale aj právnymi predchodcami rodičov žalovaného. Na hranici, ktorú považovali
za vlastnícku hranicu parcely EN č. XX a XX, umiestnili v roku XXXX až XX. betónový múrik a oplotenie
a na parcele č. XXX vybudovali žumpu. Napriek tvrdeniam žalovaného a jeho matky, že boli žalobcovia
upozorňovaní na posunutie uvedenej hranice, žalovaný nepreukázal realizáciu akýchkoľvek právnychkrokov smerujúcich k odstráneniu neoprávnených stavieb podľa § 221 Občianskeho zákonníka alebo
podľa stavebného zákona, čo by podľa názoru súdu prvej inštancie bolo dôvodom spochybňujúcim
existenciu dobrej viery žalobcov, že im sporný pozemok patrí. Samotná matka žalovaného v konaní

7C/136/2013uviedla,žemedzinimineexistovalisporyohľadomuvedenéhopozemku.Sohľadomnatoto
súd prijal jednoznačný záver, že žalobcovia predmetný pozemok užívali v dobrej viere, že im patrí. Súd
prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o ich dobromyseľnosti počas celej desaťročnej vydržacej doby,
ktorá začala plynúť od XX.XX.XXXX a uplynula za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
XX.XX.XXXX,dňomXX.XX.XXXXvsúlades§134OZ.Žalovanýspochybňovalplatnosťnadobúdacieho

titulu u žalobcov kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že jej obsahom nebola dohoda o
vyporiadaní medzi novým vlastníkom stavby a predchádzajúcim užívateľom pozemku. Súd uviedol, že
z § 218 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k XX.XX.XXXX nevyplýva, že neexistencia uvedenej
dohody, teda dohody nového vlastníka stavby s predchádzajúcim užívateľom pozemku, by mala mať
za následok neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva k stavbe a tým aj práva osobného užívania k
pozemkuzastavanéhouvedenoustavbou.Okremtohoajneplatnýprávnyúkonjepostačujúcimprávnym

dôvodom pre oprávnenosť držby. Pokiaľ výpoveďou brata žalobcu v 1. rade malo byť spochybnená
dobrá viera žalobcov, súd túto výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú. Uvedený svedok o rovnakých
skutočnostiach vypovedal v konaní 7C/136/2013 dva dni pred výsluchom v predmetnom konaní, pričom
nevedel uviesť žiadne relevantné skutočnosti. V tomto konaní „po tom, ako si to premyslel“ už popísal
konkrétne skutočnosti týkajúce sa zameriavania severných hraníc pozemkov, vrátane ich označenia po

nahliadnutí do kópii katastrálnej mapy. Súd mal preto za to, že uvedený svedok nevypovedal tak ako si
to pamätal, ale svoju výpoveď si vopred pripravil. Súd teda dospel k záveru, že žalobcovia predmetnú
parcelu vydržali, a preto žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. §255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že konanie

malo byť zastavené pre prekážku litispendencie vzhľadom na to, že na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C/136/2013 žalobcovia svojim podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vzájomnou
žalobou domáhali určenia vlastníckeho práva práve k tejto parcele. Uviedol, že toto podanie je svojim
obsahom vzájomnou žalobou, o ktorej nebolo v konaní 7C/136/2013 doposiaľ rozhodnuté. Daná je
totožnosť procesných strán a predmetov konania v sporoch 7C/136/2013 a 29C/17/2017. Poukázal ďalej

na to, že v žalobe doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX je ako žalobkyňa v 1. rade označená X. H., ktorá
žalobu nepodpísala. Ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa dopustil viacerých pochybení a
nepresností a hodnotil dôkazy v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP. Poukázal na nezrovnalosti vo výpovedi
žalobcu v uvedenej veci a vo veci 7C/136/2013 a na to, že výpovede žalobcov sú v rozpore s listinami
a znaleckými dôkazmi, ktoré boli v konaní ako dôkazy vykonané. Uviedli, že žalobcovia postavili plot na

časti parcely EN č. XX a zasiahli do vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaného. Žalobcovia
v konaní neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by plot postavili v súlade s vtedy platnými
právnymi predpismi. Súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal realizáciu právnych krokov smerujúcich k
odstráneniu neoprávnených stavieb, ale takáto argumentácia je arbitrárna, pretože vyžaduje realizáciu
právnych krokov od toho, kto právo neporušil a zostáva bez povšimnutia konanie toho, kto konal v

rozpore s platnými právnymi predpismi. Je neodôvodnená argumentácia súdu vo vzťahu k výpovedi
brata žalobcu K. H.. Výpoveď tohto svedka je v súlade s viacerými dôkazmi. Nebol po vecnej stránke
dôvod neprihliadať na výsluch tohto svedka. Žalovaný poukazuje aj na ďalšie skutočnosti, z ktorých je
možné vyvodiť záver, že žalobcovia neboli dobromyseľní pri vstupe do držby nehnuteľností. Nepriamo
tomu nasvedčuje aj kúpna zmluva z XX.XX.XXXX, ktorej právni predchodcovia žalobcov odkúpili od N.

H. parcelu C KN č. XXX o výmere XX m2 a následne túto parcelu predali žalobcom. Aj z tohto je zrejmé,
že žalobcovia mali vedomosť o tom, že terajšia parcela XXX o výmere XX m2 nikdy nebola súčasťou
pôvodnej parcely EN č. XX a nebola z nej odčlenená, a to aj napriek tomu, že mala byť oplotená.
Žalovaný poukázal na konanie žalobcu, ktorý pri vyhlásení obnoveného katastrálneho operátu, po tom
čo sa oboznámil s vytvorenou parcelou č. XXX, nepodal námietky, správnu žalobu, ani určovaciu žalobu,

že je vlastníkom parcely XXX. Uviedol, že jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu
nadobudnutia vlastníckeho práva je to, že držba má byť oprávnená. Súd prvej inštancie nerozlišuje
medzi neoprávnenou stavbou ako inštitútom občianskeho práva a nepovolenou stavbou ako inštitútom
stavebnéhopráva.ParcelaENč.XXbolavosobnomužívanížalobcov.Títopristavbeplotapostupovaliv
rozpore s vtedy platnou právnou úpravou, a to aj napriek nesúhlasu právnych predchodcov žalovaného.

Vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci s poukazom na objektívne kritéria žalobcovia neboli v dobrej
viere, že sú oprávnenými držiteľmi parcely C KN č. XXX. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a
konanie zastavil alebo aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol.3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia nesúhlasili so záverom, že je daná prekážka litispendencie. V
konaní 7C/136/2013 sú totožné strany sporu, ale nie predmet konania. Argumentácia žalobcov bola
použitá ako prostriedok procesného útoku a obrany za účelom podporenia návrhu na zamietnutie žaloby

v celom rozsahu, keďže žalobcovia ako žalovaní v danom konaní nemali možnosť predložiť návrh, aby
súd určil ich vlastnícke právo k dotknutému pozemku.Za takejto situácie nie sú splnené podmienky
litispendencie a dôvod na zastavenie konania.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

5. V odvolacom konaní žalobkyňa v 2. rade podpísala vlastnoručne podanú žalobu (podpísaná žaloba
je založená v spise na č. l. 230). Nedostatok tejto náležitosti bol podpisom žaloby odstránený a táto
odvolacia námietka sa stala nedôvodnou.

6. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa stotožňuje
s jeho názorom o tom, že žalobcovia predmetnú parcelu vydržali. Pre vydržanie nehnuteľností, tak ako
to uviedol súd prvej inštancie boli splnené všetky zákonné podmienky. Žalobcovia predmetnú parcelu
(ako v prírode vyčlenenú časť zemského povrchu) nepochybne držali a správali sa voči nej ako vlastníci,
keď táto časť nehnuteľnosti bola plotom pričlenená k iným ich nehnuteľnostiam. Na závere o vydržaní

nemení nič ani to, že by plot bol postavený v rozpore so stavebnými právnymi predpismi. Stavba
plota bez stavebného povolenia bez ďalšieho nespochybňuje dobromyseľnosť žalobcov. Dôležité
je faktické ovládanie nehnuteľností, ktoré nepochybne bolo na strane žalobcov. Pokiaľ žalovaní chceli
preukázať stratu dobromyseľnosti žalobcov, mali preukázať, že po neoprávnenom pričlenení si časti
pozemku urobili právne kroky, resp. dali žalobcom nejakým spôsobom najavo, že užívajú nehnuteľnosť

vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní však nepreukázali, že takéto kroky urobili a aj s prihliadnutím na
zásadu, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená, k vydržaniu pozemku žalobcami
došlo. Odvolací súd sa stotožňuje aj s hodnotením výpovede svedka brata žalobcu v 1. rade, nie je
možné naozaj brať do úvahy výpoveď svedka, ktorý o tom istom predmete konania vypovedal dva dni
predtým, pričom si nič nepamätal a na následnom výsluchu o dva dni už vypovedal odlišne (so znalosťou

veci).

7. V danom prípade sa podľa názoru odvolacieho súdu nejedná o prekážku litispendencie. Tvrdenie
o vlastníctve predmetného pozemku v konaní 7C/136/2013 bolo podaním, ktoré podľa obsahu mohol
konajúci súd považovať aj za procesnú obranu aj za vzájomnú žalobu. Žalovaní sa v svojich ďalších

podaniach nedomáhali, aby súd o tomto podaní rozhodoval ako o vzájomnej žalobe a aj súd sa týmto
podaním zaoberal ako obranou, nie vzájomnou žalobou. Po spresnení žalovaných v konaní 29 C
17/2017, že sa jedná len o procesnú obranu, nie o vzájomnú žalobu, už o tomto podaní ako o vzájomnej
žalobe ani nie je možné konať.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP,
vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalobcovia v celom rozsahu úspešní, žalovaní v celom

rozsahu neúspešní, žalobcovia majú teda nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.