Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217583
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4312217583.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
14C/34/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 26Co/526/2015-133 z

30. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/34/2013-80 z 8. októbra 2014
uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za

odvolanie vo výške 20,- eur s tým, že poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a/ a § 8 ods. 1 zákona
SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) tým, že žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku,
pričom nezaplatila súdny poplatok splatný podaním odvolania. Súd jej preto uložil povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie vo výške podľa Sadzobníka súdnych poplatkov účinného ku dňu začatia

odvolacieho konania. Zároveň žalobkyňu poučil, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho
vymáhať.

2 Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.
26Co/526/2015-133 z 30. novembra 2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Ako nedôvodné posúdil námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, s poukazom na to, že stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti,
spočívajúce v uvedení dôvodu, pre ktorý súd poplatkovú povinnosť uložil, v akej výške a podľa akej
položky Sadzobníka súdnych poplatkov, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia
v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v
znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobkyne, že
poplatok sa platí len za podanie žaloby a nie aj za odvolanie. Poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá i v odvolacom konaní
vo veci samej. Keďže žalobkyňa podala odvolanie vo veci samej, bolo dôvodné vyrubiť súdny poplatok
podľa rovnakej sadzby aj v odvolacom konaní. Odvolací súd vznik poplatkovej povinnosti žalobkyne
posúdil tiež z hľadiska prechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého
sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Zdôraznil,

že v prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 zákona o súdnych poplatkoch až
podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom (§ 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch). Preto akbolo odvolanie podané po 1. októbri 2012 (v danom prípade dňa 28. decembra 2013), aj keď samotné
konanie sa začalo pred 1. októbrom 2012, použije sa právny stav účinný po 1. októbri 2012.
3 Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie

označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
4 Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 18. marca 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473

zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
5NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdfunkčnepríslušnýnadokončeniepredmetnéhodovolacieho
konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že

dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej
koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/
CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6 Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd
prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
7 V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich

prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej
istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).

8 Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej
dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.
1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

9 V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s
článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,

žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).
10 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.