Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010074
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3620010074.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému O. T., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale
bytom A. Z., t.č. v ÚVV Ilava, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák.,
prejednal na verejnom zasadnutí dňa 23. júla 2020 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 17. júna 2020, sp. zn. 1T/31/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. T. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 17. júna 2020, sp. zn. 1T/31/2020 bol obžalovaný O.
T. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.03.2020 v čase asi o 14:55 hod. v Z. na ul. M. S. č. XXXX/XX v predajni HM Kaufland
odcudzil 1 ks 0,7 l hruškovice zn. Kosher v hodnote 15,99 € a to tak, že tento tovar si vzal z regálu
v predajni, vložil si ho pod bundu a takto prešiel za pokladničnú zónu bez zaplatenia daného tovaru,
čím spôsobil na odcudzenom tovare poškodenej spoločnosti KAUFLAND Slovenská republika v. o. s.
so sídlom Bratislava, škodu vo výške 15,99 €, pričom sa tohto konania dopustil i napriek tomu, že bol
za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, a to tak, že dňa 03.03.2020 mu

bola Obvodným oddelením Policajného zboru v Partizánskom uložená bloková pokuta vo výške 30,- €,
ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 03.03.2020, číslo bloku 13032328, za spáchanie priestupku proti
majetku v zmysle § 50 ods. 1 Zák. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, formou
drobnejkrádežepričombolrozsudkomOkresnéhosúduPartizánske,zodňa25.04.2018podč.1T/95/17
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.07.2018 pod číslom 2To/57/18 právoplatne
odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona účinného

do 31.07.2019.

Za tento trestný čin bol obžalovaný O. T. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2
Tr. zák, § 36 písm. n) Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať)
mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd prvého stupňa uložil

obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste a spôsobe jeho
výkonu, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním v tomto smere obžalovaný O.
T.. Svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V jeho písomnom vyhotovení namietal uložený
trest pokiaľ sa týka jeho výmery, pretože ho považuje za vysoký a nespravodlivý, pričom podľa jeho

názoru nie je ani v súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 a nasl. Tr. zákona, pretože v jeho
prípade je možné u neho priznať dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zákonaa na jeho prevýchovu by tak postačoval trest kratšieho trvania vo výmere najviac 6 až 8 mesiacov.
Dodal, že v budúcnosti chce viesť riadny život, má záujem nájsť si nové zamestnanie a starať sa o
svoju rodinu a svoje deti. Vzhľadom na tieto okolnosti preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok zmenil vo výroku o treste odňatia slobody tak, že podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36
písm. l), písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zák. mu uloží trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov nepodmienečne, so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným
stupňom stráženia aj s uložením ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou podľa § 73
ods. 2 písm. d) Tr. zák.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
O. T. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 23. júla 2020 na podklade podaného odvolania, ktoré mu
spolu so spisom bolo predložené 29. júna 2020, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho

výkonu a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie
obžalovaného O. T. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vychádzajúc zo zisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktoré nebolo a ani
nemohlo byť napadnuté odvolaním a preto jeho správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, nakoľko
podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného O. T. o vine je neodvolateľné, a
v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému, pri určení
druhu a výmery trestu ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému O. T. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,
§ 36 písm. n) a § 37 písm. m) Tr. zák., na dolnej hranici trestu ustanoveného zákonom podľa § 212 ods.
2 Tr. zák. vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol obžalovaný podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia, zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle §
34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej
výmere je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolacísúdzaoberajúcsaargumentáciouobžalovanéhouvádzanouvodvolanívovzťahukuloženému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov považuje za potrebné uviesť,
že v prejednávanom prípade je za trestný čin - prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona stanovená
trestná sadzba na 6 (šesť) mesiacov až 3 (tri) roky odňatia slobody, čím takto ustanovenou trestnou

sadzbou štát na jednej strane chráni svoj záujem predovšetkým na ochrane majetku a to aj za použitia
prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa
prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania
trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri
ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda
spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Vposudzovanejvecisaokresnýsúddôslednezaoberalvyššieuvedenýmiskutočnosťamimajúcimivplyv
na potrestanie obžalovaného O. T., vzal do úvahy najmä to, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní
trestnej činnosti príslušným orgánom, čo potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U
obžalovaného preto bola správne zistená a priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Tr.

zákona, pričom správne okresný súd obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
písm. l) Tr. zák. s poukazom na absenciu istej formy sebareflexie v podobe úprimnej ľútosti, keďže
obžalovaný svoje konanie pred súdom oľutoval len formálne, ako na to podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku.V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca
v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom,

ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10
ods. 1 Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/
Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto
priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257
Tr. por.).

Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene
v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo
k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania
prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlási,

že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný
takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto
boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Primárne tým uľahčuje najmä
činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už
nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich

skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v
tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory
vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4Tdo 63/2016,
na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia krajský súd týmto poukazuje. Obžalovaný tým, že pred súdom
urobil vyhlásenie o vine, tak podstatne uľahčil dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru

odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému O. T. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2, § 36 písm. n) a § 37 písm. m) Tr. zák. vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne, na výkon

ktorého bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia, aj podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky
zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery
obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,

pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je zároveň dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Okresný súd, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého

rozsudku,vyvodilpretosprávnyzáver,ženazabezpečenieochranyspoločnostianápravuobžalovaného
ako páchateľa, postačuje aj trest odňatia slobody uložený pri dolnej hranici stanovenej a v súlade so
zákonom ustanovenej trestnej sadzby, s prihliadnutím aj na jeho trestnú a priestupkovú minulosť a
predovšetkým na skutočnosť, že skutku sa dopustil v krátkej dobe po tom, čo bol prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody v inej trestnej veci. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému

okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a
u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej
miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona je aj výrok o zaradení
obžalovaného O. T. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia. Rovnako vecne správne okresný súd rozhodol podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou obžalovanému na podklade záverov

znaleckého posudku MUDr. C. A., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v
ktorom znalkyňa navrhla tento druh liečenia vzhľadom na preukázaný syndróm závislosti od alkoholu už
s prítomnou depraváciou a degradáciou osobnosti. Napokon z obsahu podaného odvolania je zrejmé,
že uloženie tohto ochranného opatrenia obžalovaný ani nenamietal.Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech

obžalovaného O. T. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto
odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za dôvodne a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného O. ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.