Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/313/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613200369
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1613200369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: P. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, proti

žalovanému: H.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, H., zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners,
s.r.o. so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, o zaplatenie 5.000 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo

výške 5.000 s príslušenstvom.

2 V žalobe uviedol, že dňa 16.12.2009 uzavrel so žalovaným písomnú zmluvu, na základe ktorej
prenechal žalovanému inventár nehnuteľnosti - bytu na adrese K. XX, H. za dohodnutú odplatu vo
výške 5.000 Eur. Splatnosť uvedenej sumy bola v predmetnej zmluve zo dňa 16.12.2009 stanovená na
deň 31.12.2010. Žalovaný napriek ústnym výzvam ako aj napriek písomnému pokusu o zmier zo dňa
01.06.2012 úhradu predmetnej odplaty vo výške 5.000 Eur nevykonal.

3 O žalobe rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č. k. 16Ro/42/2013 - 13 zo dňa 02.10.2013 tak,
že zaviazal žalovaného na zaplatenie pôvodnej pohľadávky v sume 5.000 Eur s príslušným uplatneným
úrokom. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v ktorom uviedol, že považuje
uplatnený nárok v celom rozsahu za neopodstatnený a nedôvodný. Dňa 16.12.2009 malo dôjsť medzi
stranami k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k prenechaniu kompletného inventáru
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese Rastislavova 10, Malacky žalovanému. Z uvedeného

dokumentu však nie je zrejmé, aké veci boli žalobcom žalovanému prenechané do užívania. Vzhľadom
na uvedenú skutočnosť nespĺňa uvedený právny úkon náležitosti platného právneho úkonu, nakoľko nie
je možné určiť predmet plnenia zmluvy, keďže hnuteľné veci, ktoré mali byť žalovanému odovzdané a na
ktoré by sa mala vzťahovať žalobcom uvádzaná zmluva, nie sú v zmluve jasne špecifikované, a z týchto
dôvodov nie je uvedená zmluva platným právnym úkonom. Navyše uvedený listinný dôkaz je spísaný v
nemeckom jazyku bez toho aby bol žalovaný oboznámený s jeho obsahom v slovenskom jazyku.

4 Súd sa oboznámil s obsahom procesných podaní účastníkov a vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi založenými v spise, a to nájomnou zmluvou zo dňa 08.11.2006, rukou spísanou zmluvou
zo dňa 16.12.2009, prekladom rukou spísanej zmluvy zo dňa 12.04.2012, pokusom o zmier zo dňa01.06.2012 spolu s podacím lístkom, odporom žalovaného voči platobnému rozkazu, výpoveďou
žalobcu a žalovaného a ustálil nasledovný skutkový a právny stav.

5 Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08.11.2006 prenechal žalovaný ako prenajímateľ žalobcovi ako
nájomcovi do nájmu nehnuteľnosť - rodinný dom nachádzajúci sa na K. N. XXXX/XX, v H., zapísaný
na liste vlastníctva č. XXXX na dobu neurčitú, so začiatkom nájomného vzťahu 10.11.2006. Nájomná
zmluva bola opatrená úradne osvedčenými podpismi oboch strán na notárskom úrade JUDr. Ivana
Lošonského, PhD. v H.. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odôvodnil tým, že dňa

16.12.2009 uzavrel so žalovaným písomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalovanému inventár
vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti za dohodnutú odplatu vo výške 5.000 Eur. Splatnosť uvedenej sumy
bola v dohode zo dňa 16.12.2009 stanovená na deň 31.12.2010. Žalovaný napriek ústnym výzvam ako
aj napriek písomnému pokusu o zmier zo dňa 01.06.2012 úhradu predmetnej odplaty vo výške 5.000
Eur nevykonal.

6 Súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 20.02.2018, pojednávania sa zúčastnil žalobca s tlmočníkom
zo slovenského do nemeckého jazyka a naopak, žalovaný, právny zástupca žalovaného. Žalobca
uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu žaloby. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný
považuje žalobu za nedôvodnú z toho dôvodu, že zmluva, ktorú žalobca predložil nespĺňa náležitosti
právneho úkonu, vôľa žalovaného žalobcovi vôbec niečo plniť nie je daná, keďže žalovaný k tomu

nemal motív. Žalovaný preto namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Predmet zmluvy nie
je jasne vymedzený, nie je zrejmé, čo malo byť prenechané žalovanému, absentuje špecifikácia,
okrem všeobecnej formulácie, že sa prenecháva inventár nejakej nehnuteľnosti. Zo žalobcom použitej
terminológie prenecháva totiž nie je zrejmé, či tým žalobca myslel. prevod vlastníckeho práva, alebo či
sa jednalo o napr. nájom, alebo o úschovu. Právny úkon musí byť zrozumiteľný aj pre tretie osoby, nie

len pre účastníkov zmluvy, pričom táto zmluva túto požiadavku nespĺňa. Medzi žalobcom a žalovaným
bol v minulosti právny vzťah a to z titulu nájomnej zmluvy zo dňa 08.11.2006, ktorý predmetom bol
prenájomrodinnéhodomunaRastislavovej10vMalackáchaztejtonájomnejzmluvyžalobcaprenajímal
nehnuteľnosti žalovanému. Kópia nájomnej zmluvy zo dňa 08.11.2006 bola založená do spisu. Na
predloženej zmluve žalovaný poukázal na jej formu a prejav vôle, ktoré sú jasné a zrozumiteľné, podpisy

účastníkov na nájomnej zmluve sú notársky overené. Zároveň poukázal ako bolo dohodnuté platenie
nájomného, čo vyplýva z čl. III zmluvy, najmä na písmená b/ a c/, kde práve žalobca mal povinnosť
vykonať rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti, napr. výmena okien, maľovanie, kuchyňa, podlahy,
kúpeľňa, garážová brána. Tieto mali byť každý rok v hodnote 162.0000,- Sk. Žalovaný poukázal práve
na žalobcom uplatnenú sumu 5.000,- €, ktorá je takmer totožná s ročným nájmom, v hodnote ktorej

mal žalobca uskutočniť rekonštrukčné práce, ktoré mali tvoriť príslušenstvo prenajatej nehnuteľnosti.
Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve, ktorú spísal a predložil žalobca je použitý cudzí jazyk - nemecký,
nakoľko to požadoval žalobca potrebuje pre daňové alebo účtovné účely. Žalovanému bol doručený
aj úradný preklad, ktorý je však až z roku 2012, pričom samotná zmluva je z roku 2009, teda preklad
zmluvy bol žalovanému predložený až dodatočne. Akákoľvek nejasnosť ohľadne terminológie použitej

žalobcom v zmluve musí byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný túto listinu nepovažoval za zmluvu, ktorá
by ho k niečomu zaväzovala, ale ako vyššie uviedol, chápal ju iba ako doklad , ktorý má žalobcovi
slúžiť na daňové alebo účtovné účely. Žalovaný poukázal na to, že v prípade nájomnej zmluvy bola
uzatvorená podrobná zmluva, kde boli prejavy vôle jasné a zrozumiteľné, dokonca podpisy na zmluve
boli notársky overené a v prípade dokladu, o ktorom tvrdí žalobca, že ide o zmluvu, tomu tak nie

je. Žalovaný má za to, že k vzniku záväzku je potrebné, aby bolo medzi účastníkmi zmluvy jasne a
zrozumiteľné dohodnuté, čo je predmetom zmluvy. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava
v celom rozsahu vyjadrenia jeho právneho zástupcu. So žalobcom komunikoval v anglickom jazyku. V
minulosti prenechal žalobcovi a jeho rodine do nájmu vyššie špecifikovanú nehnuteľnosť, vo vzťahu k
žalobcovi sa konal ústretovo. Žalobca vo výpovedi uviedol, že žalovaný od začiatku nechcel zaplatiť

sumu 5.000 Eur. Zmluva, ktorá bola spísaná medzi účastníkmi bola spísaná so súhlasom žalovaného
v Malackách v dome Rastislavovej 10. V tom čase odchádzal z Malaciek na Ukrajinu a v prenajatom
dome nechal svoje veci, o ktoré mal žalovaný záujem. Nemal však vtedy peniaze, a preto do zmluvy
uviedli aj číslo účtu žalobcu. Žalobca čakal na peniaze, ktoré však nedostal. Nájomná zmluva nemá s
ich ďalšou dohodou nič spoločné. Záverom uviedol, že keby vedel, že to takto dopadne, tak by zmluvu

napísal perfektne a vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli založené na dôvere. Žalobca a žalovaný
v záverečnej reči uviedli, sa v celom rozsahu pridržiavajú svojich výpovedí a nemajú ďalšie návrhy na
dokazovanie. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalobca nepreukázal tvrdené
skutočnosti a neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako žalobcu v tomto konaní zaťažuje. Predloženálistina, na ktorú sa žalobca odvoláva, je absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého sa žalobca
nemôže voči žalovanému domáhať žiadneho plnenia. Žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol a
priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%.

7 Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka si účastníci občiansko-právnych vzťahov môžu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

8 Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9 Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

10 Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z. povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

11 Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej neplatnosti právneho úkonu, zmluvy spísanej

žalobcom v nemeckom jazyku dňa 16.12.2009.

12 Neplatný právny úkon nevyvoláva právne účinky zamýšľané stranami. V citovanom ustanovení § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa
a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený:

a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto
zákonných náležitostí nespĺňa [nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle sub a), b) alebo o vadu prejavu
sub c), d)], právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch
ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je
zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a

to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne
účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného
právneho úkonu nevzniknú (súdny výrok určujúci neplatnosť právneho úkonu nie preto potrebný).
Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a nie na základe správania sa
účastníka občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť, odvrátený

ani s poukazom na princíp dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

13 V preskúmavanej veci súd žalobu zamietol, keď dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania
16.12.2009 posúdil ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pre jej nezrozumiteľnosť.

14 Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v
zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

15 Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť

z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré
ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového
vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu
zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného

významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či
systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na
základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.
Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno

ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo
svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom.
Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov
priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone.Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť
považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných
výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili

účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného
dojednania.

16 Súd podrobil skúmaniu právny úkon z hľadiska jeho platnosti v zmysle výkladových pravidiel
uvedených v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že správanie účastníkov zmluvy

pri a po jej podpísaní svedčí o tom, že žalovaný uvedenú zmluvu nepovažoval za platnú a účinnú s
následkami, ktoré predpokladal žalobca. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že považoval písomný
dokument zo dňa 16.12.2009 za doklad, ktorý potreboval žalobca vystaviť pre daňové alebo účtovné
účely, preto na základe tejto zmluvy nedošlo ani k plneniu zo strany žalovaného.

17 Medzi žalobcom a žalovaným bol v minulosti právny vzťah a to z titulu nájomnej zmluvy zo dňa

08.11.2006, ktorého predmetom bol nájom rodinného domu na K. XX v H.. Prejav vôle oboch strán
prenechať do užívania nájomný byt a platiť nájomné , ako aj všetky ostatné práva a povinnosti zmluvných
strán boli v nájomnej zmluve vyjadrené jasne a zrozumiteľne. Čo sa týka formy, nájomná zmluva bola
opatrenáúradneosvedčenýmipodpismiobochstránnanotárskomúradeJUDr.IvanaLošonského,PhD.
v H.. Predmet zmluvy zo dňa 16.12.2009 nie je jasne vymedzený, nie je zrejmé, aké konkrétne veci

mali byť prenechané žalovanému. Okrem špecifikácie inventárnych vecí chýba aj zámer žalobcu s akým
k tomuto konaniu pristupoval, t.j. čo svojím konaním sledoval a aké právne následky týmto právnym
úkonom zamýšľal privodiť (previesť vlastnícke právo k „inventáru“, dať „inventár“ do nájmu, prípadne dať
„inventár“ do úschovy). Právny úkon musí byť zrozumiteľný, t.j. jeho obsah musí byť vyjadrený jasne.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že zmluva zo dňa 16.12.2009 požiadavku zrozumiteľnosti nespĺňa,

a preto je absolútne neplatná a nie je právny dôvod z nej plniť. Súd poukazuje tiež na to, že ak právny
dôvod na plnenie od samého začiatku neexistoval, prípadné plnenie by bolo bez právneho dôvodu.
Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by
mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na
poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu by došlo k vzniku bezdôvodného

obohatenia z neplatnej zmluvy a k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005)

18 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19 Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca požadoval
od žalovaných v konaní zaplatenie sumy vo výške 5.000 Eur s príslušenstvom. Na základe vyššie

uvedených skutočností súd zamietol žalobu ohľadom zaplatenia vyššie uvedenej sumy v celom rozsahu.
Vzhľadom na to, že žalovaný bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne
vynaložených trov. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).