Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010031
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:3820010031.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2020 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Y. Q.

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom O. nad I., V. W. XXX/XX,
nezamestnaný

je vinný, že
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna Y.a Q.a, nar. 08.12.2015
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18P 30/2016 zo dňa 07.12.2016, právoplatným dňa

23.01.2017, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 120,- euro mesačne vždy do posledného
dňa v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje, a to do rúk matky
dieťaťa O. O., nar. XX.XX.XXXX, v období od 19.02.2019 do 08.07.2020 v O. nad I., okres B. nad I. a
v Prievidzi sa plneniu vyživovacej povinnosti úmyselne vyhýbal tým, že zamestnávateľ Hornonitrianske
bane Prievidza, a.s., kde pracoval od 01.02.2015, s ním skončil pracovný pomer dňa 31.07.2018 pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny, čím sa pripravil o stabilný príjem, následne sa nezaevidoval na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, hoci úrad disponoval vhodnými

voľnými pracovnými miestami, nikde nepracuje, čím zostal za uvedené obdobie dlhovať poškodenej O.
O. na výživnom sumu 1900,- euro, s výnimkou uhradenej sumy v decembri 2019 vo výške 20,- euro,
pričom skutok spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 144/2018 zo
dňa 19.11.2018, právoplatným dňa 27.02. 2019, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin

odsúdený,
tým spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a za to sa
odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré vykonal podľa § 252 ods. 3 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý predvolanie na hlavné pojednávanie prevzal dňa 28.05.2020, pričom svoju neúčasť
ospravedlnil rodinnými dôvodmi, avšak nežiadal z týchto dôvodov hlavné pojednávanie odročiť; prečítal
výpoveď obžalovaného z prípravného konania podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku. Taktiež vypočulsvedkyňou S. (O.), podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil zápisnicu o trestnom oznámení číslo listu
1, úradný záznam číslo listu 29, rozsudok číslo listu 30 - 31, trestný rozkaz číslo listu 32 - 33, rodný list
číslo listu 34, správy číslo listu 37 - 39, 40 - 44, 45 - 50, 51 - 56, 59, kópiu poštovej poukážky číslo listu 57,

výpis z evidencie priestupkov číslo listu 60 - 61, register trestov číslo listu 62, trestný rozkaz číslo listu 74.
Obžalovaný vo výpovedi v prípravnom konaní dňa 30.12.2019, okrem iného uviedol, že si je vedomý, že
mu bola uložená povinnosť platiť na syna Y. výživné 120,- euro mesačne. Toto výživné spočiatku platil,
po strate zamestnania už výživné neplatil, nemal z čoho. Prácu v Hornonitrianskych baniach stratil v júli
2018. Potom už nemal príjem a výživné zaplatil len občas po malých čiastkach 10-20,- euro. Sumy platil

bývalej manželke priamo do rúk, naposledy poslal O. 20,- euro poštovou poukážkou dňa 19.12.2019. Od
začiatku roka 2019 suma 20,- euro bola jediná, ktorú poslal na syna Y.. Žiadne iné peniaze neposlal. Od
01.01.2019 nebol nikde zamestnaný, zaevidoval sa na úrade práce až 08.09.2019, ako nezamestnaný
poberal podporu 430,- euro do januára 2020. Od 03.01.2020 by mal nastúpiť na riadny pracovný pomer
do firmy v Prešove, táto robí mosty a tunely. V prípade, že mal dlh k 03.12. 2019 vo výške 1200,- euro,
nie je schopný takúto sumu jednorázovo vyplatiť. Je nemajetný, nemá auto ani žiadne nehnuteľnosti.

Býva u rodičov v rodinnom dome. Žije spolu so svojou družkou, táto má 2 deti z predchádzajúceho
manželstva, spoločne čakajú ďalšie dieťa. Je si vedomý, že výživné neplatil tak, ako mal z dôvodu, že
prišiel o prácu, nie je v jeho možnostiach celý dlh zaplatiť naraz.
Svedkyňa S. (O.), okrem iného uviedla, že obžalovaný nekontaktuje syna, akurát ju kontaktoval v
súvislosti s nejakým pojednávaním, ktoré tu má. Tvrdil, že nechce ísť do basy, že jej dá ďalší mesiac

500,- euro. Na otázku uviedla, že obžalovaný jej zaplatil na výživné len v decembri 2019, v roku 2020 jej
neposlal nič. Dieťa netrpí núdzou. Na otázku samosudcu uviedla, že ku dňu pojednávania predstavuje
zameškané výživné 1900,- euro.
Na čísle listu 30 - 31 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 18P 30/2016 zo dňa
07.12.2016, právoplatný dňa 23.01.2017, na základe ktorého je obžalovaný povinný platiť na výživu

syna Y. Q., nar. XX.XX.XXXX sumu 120,- euro mesačne a to vždy do posledného dňa v kalendárnom
mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky maloletého dieťaťa.
Na čísle listu 32 - 33 sa nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza č. 2T 144/2018 zo dňa
19.11.2018, právoplatný dňa 27.02.2019, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 10

mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Skúšobná doba začala plynúť dňa
27.02.2019 a uplynie dňa 27. 08. 2020.
Na čísle listu 40 sa nachádza správa úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza, oddelenie služieb
pre občana zo dňa 09.07.2019, podľa ktorej v období od 01.01.2019 do podania správy úrad mal a má
v ponuke voľné pracovné miesta, ktoré by mohli byť ponúknuté obžalovanému.

Na čísle listu 51 sa nachádza správa Hornonitrianskych baní Prievidza , a.s. zo dňa 25.07. 2019,
z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol ich zamestnancom v období od 01.02.2015 do 31.07. 2018,
pracovný pomer bol skončený v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce výpoveďou zo
strany zamestnávateľa. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola neospravedlnená absencia
obžalovaného. Podľa pracovného posudku obžalovaný mal spočiatku dobrú pracovnú morálku, avšak

počas roku 2018 sa výrazne zhoršila na základe čoho bol s ním rozviazaný pracovný pomer.
Na čísle listu 57 sa nachádza kópia poštovej poukážky, z ktorej vyplýva, že obžalovaný dňa 19.12.2019
poslal poškodenej O. O. výživné 20,- euro.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku

a naplnil tak všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal
plneniusvojejzákonnejpovinnostivyživovaťinéhoačinspáchal,hocibolvpredchádzajúcichdvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Trestná činnosť obžalovaného bola preukázaná výpoveďou
poškodenej S. (O.), čiastočne výpoveďou obžalovaného v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na

hlavnom pojednávaní a taktiež listinnými dôkazmi. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú a vylučujú iný
možný právny záver. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný neplatil poškodenej S.
(O.) v období od 19.02.2019 až do rozhodnutia súdu výživné na syna Y., ktoré mal platiť mesačne 120,-
euro. Za uvedené obdobie mal zaplatiť výživné vo výške 1.920,- euro a v skutočnosti zaplatil poštovou

poukážkou len sumu 20,- euro. Na zameškanom výživnom tak zostal dlhovať sumu 1.900,- euro. Úmysel
vyhýbať sa plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného v prípade obžalovaného vyplýva jednak
z tej skutočnosti, že obžalovaný mal až do 31.07.2018 riadne zamestnanie u Hornonitrianskych baní
Prievidza a.s., avšak o toto zamestnanie vlastným zavinením, absenciou, prišiel. Taktiež sa ihneďnezaevidoval na úrade práce sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, urobil tak podľa
vlastného vyjadrenia až 08.09.2019 a následne až do januára 2020 poberal podporu v nezamestnanosti
430,- euro. Napriek tomu, že sa jednalo o pomerne vysokú podporu v nezamestnanosti, s výnimkou

sumy 20,- euro dňa 19.12.2019, výživné neplatil a neplatí, ako to vyplýva z výpovede poškodenej S. (O.)
na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2020. Obžalovaný zrejme nemá skutočný záujem zamestnať sa, na
základe toho získať stabilný príjem, ktorý by mu umožňoval riadne plnenie vyživovacej povinnosti na
syna Y.. Nasvedčuje tomu to, že hoci mal úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podľa ich správy zo dňa
09.07.2019 voľné pracovné miesta a to od 01.01.2019, obžalovaný nevyužil ani túto možnosť zamestnať

sa prostredníctvom úradu práce. Vzhľadom na konštatované skutočnosti dospel súd k záveru, že
obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a vzhľadom na to obžalovaného aj uznal za vinného z
tejto trestnej činnosti.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 4 krát súdne trestaný, naposledy vyššie
konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 2T 144/2018 zo dňa 19.11.2018. V

období od 18.06.2014 do 17.01.2020 bol celkom 7 krát postihnutý v priestupkovom konaní. Podľa
správy z miesta bydliska, z obce Bystré, k trvalému pobytu je prihlásený od 29.04.2019, žije v rodinnom
dome, je rozvedený. Komisiou na ochranu verejného poriadku nebol prejednávaný.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Súd v prípade obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného
zákona a nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona. Zistil však, že obžalovaný
si neplnil vyživovaciu povinnosť počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného
súdu Prievidza č. 2T 144/2018. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2

Trestného zákona, podľa ktorého nie je možné uložiť páchateľovi podmienečný trest odňatia slobody v
prípade ak páchateľa odsudzuje za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia; súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 14
mesiacov nepodmienečne. Vzhľadom na to, že doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú
činnosť,prevýkontrestubolzaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Podľa

názoru súdu takto uložený trest je zákonný, primeraný a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti
pred páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vy- hlásenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.