Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. júl 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719200600
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8719200600.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne E. D., nar.

XX.XX.XXXX, adresa pobytu E., D. XXX/XXX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, v spore o primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 667,58 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 280,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 31.1.2019 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 667,58
eur s príslušenstvom ako primeraného finančného zadosťučinenia zo vzťahu vzniknutého na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.9.2013.
Dôvodompodaniažalobyjeskutočnosť,žerozsudkomOkresnéhosúduPopradč.k.10Csp/41/2016-131
zo dňa 27.6.2018 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a
žalobkynibolatiežpriznanánáhradatrovkonania.Nakoľkouvedenýmrozsudkomsúdkonštatovalzásah

do práv spotrebiteľa, žalobkyňa sa podanou žalobou domáha primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Požadovaná výška plnenie zodpovedá sume, o ktorú sa
chcel žalovaný na úkor žalobkyne obohatiť prostredníctvom zrážok zo mzdy žalobkyne.

2. Žalovaný sa podanej žalobe písomne vyjadril a poprel nárok žalobkyne s tým, že v pôvodnom
konaní nebolo konštatované porušenie práv spotrebiteľa, a teda nie sú splnené podmienky ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný po preložení

žiadosti o výkon zrážok zo mzdy konal s cieľom získať bezdôvodné obohatenie. Poukázal na to, že
žalobkyňa neuhradila svoj záväzok žalovanému. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 13.5.2019 súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobkyni667,58eur.PoodvolanípodanomžalovanýmKrajskýsúdPrešovuznesenímzodňa27.5.2020
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu mal súd
prvej inštancie opätovne vykonať dokazovanie vo veci a zvážiť primeranosť nároku žalobkyne.

4. Súd po vrátení veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento
skutkový stav:5. Zo zmluvy o úvere zo dňa 10.9.2013 súd zistil, že uvedenou zmluvou žalovaný poskytol žalobkyni
sumu vo výške 390,- eur, pričom poskytnutý úver sa žalobkyňa zaviazala splácať formou 48 pravidelných
mesačných splátok po 20,04 eur. Celkový výška nákladov bola vyčíslená na 877,80 eur, úroková sadzba

bola stanovená na 70,04% ročne a RPMN na 69,75%. Z textu tiež vyplýva, že okrem splátok úveru mala
žalobkyňa tiež hradiť poplatky za službu odkladu splátok vo výške 301,49 eur.

6. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 22.11.2013 súd zistil, že žalovaný žiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy pre omeškanie so splátkou vo výške 20,04

eur a žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy do sumy 941,97 eur.

7. Z výpisu uhradených splátok súd zistil, že žalobkyni boli zrazené splátky v celkovej výške 189,72 eur.

8. Z rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10Csp/41/2016-131 zo dňa 27.6.2018 súd zistil, že
žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a žalobkyni

bola tiež priznaná náhrada trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
14.8.2018.Vodôvodnenísúdkonštatuje,žepoužitiedohodyozrážkachzomzdyjeabsolútneneplatným
právnym úkonom a jej použitie v spotrebiteľských vzťahoch spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

12. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na

záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, Spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný a žalobkyňa uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 390,- eur (bez odrátania
inkasovaného poplatku), z titulu ktorého žalobkyňa žalovanému plnila splátky. Je tiež nesporné, že z
dôvodu neplnenia splátok v zmysle zmluvy sa žalovaný domáhal zrážok zo mzdy žalobkyne a že zrážky
boli vykonávané. Je taktiež nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 10Csp/41/2016-131zo dňa 27.6.2018 bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy,
že použitie dohody o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatným právnym úkonom a jej použitie v
spotrebiteľských vzťahoch spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa.

19. Je súčasne nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu

spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Konečnú splatnosť úveru nemožno určiť
počítaním dohodnutých splátok. Inak by zákonodarca neuviedol ako ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal
mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na počítaní mnohých (ako v danom prípade
48) mesiacov nie je naplnením účelu spomínaného zákonného ustanovenia.
Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu splátok,

pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. l)
zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné
stotožniť, a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013,rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
dňa 25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

20. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným

bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu

založeného spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v
zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

21. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu
terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný

zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ
je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah
zmluvy nemení.

22. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalovaný pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške povinnosti, ktorú má spotrebiteľ povinnosť plniť.

23. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie
toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň trebauviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným

predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

24. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými

sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý

tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

25. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila nárok z titulu porušenia jej
práva ustanoveného osobitným predpisom. Bolo preukázané, že žalovaný nepostupoval s odbornou
starostlivosťou, keď predložil žalobkyni na podpis zmluvu neobsahujúce zákonom predpísané náležitosti

a následne od žalobkyne prijal plnenie s tým, že toto prijal klamaním spotrebiteľa. S ohľadom na to
je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad uplatneného nároku na finančné
zadosťučinenie a to, že boli porušené práva žalobkyne ako spotrebiteľa vyplývajúce z osobitných
právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

26. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Súd pri určovaní zohľadňuje
rôzne kritéria, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a
podobne.

27. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu

spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v
nezákonnom preplatení úveru, a teda k strate finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o
hrozbu akademickú, možnú v budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že žalovaný prijímal
od žalobkyne peňažné prostriedky nad rámec toho, na čo mal právny nárok. V dôsledku toho nemohla
žalobkyňa disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné k živobytiu nielen jej samotnej, ale

aj jej rodiny.

28. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre
žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 280,- eur. Túto sumu považoval súd za
primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané

finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je
povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na
finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie

práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade
sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia. S ohľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku a žalobkyni priznal zadosťučinenie v hodnote približne 1/3 hodnoty, o ktorú
sa na úkor žalobkyne chcel žalovaný obohatiť (667,58 eur) vykonávaním zrážok zo mzdy na základe

neplatnej dohody o zrážkach.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
§255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešná žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.