Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 9, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/111/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010438
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6720010438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.

Jozefa Ryanta a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. septembra 2020, v trestnej
veci obžalovaného E. M. za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen zo dňa 24. 07. 2020, sp. zn. 3T/84/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného E. M., nar. XX.XX.XXXX vo B., trvalým pobytom G., X. Y. XXX/X, t.č. vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS L. L.

o d s u d z u j e

podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d)
Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vo zvyšných častiach zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. M. uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák.
pretože

od presnejšie nezistenej doby v roku 2010 do 20.03.2020 na adrese predchádzajúceho bydliska v
obci Y. Z. a následne aj v mieste súčasného trvalého pobytu v G., X. Y. XXX/X, ako aj na ďalších
miestach, spôsoboval najmä pod vplyvom alkoholu psychické a fyzické utrpenie svojej družke C. R.,

nar. XX.XX.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti tým, že tejto vulgárne nadával, bezdôvodne
vyvolával hádky, pričom týchto hádok boli svedkom viackrát aj ich tri maloleté deti, družku upodozrieval z
nevery, ponižoval ju, kontroloval jej mobilný telefón, kde tieto hádky neraz vyústili aj do fyzických útokov,
pričom ju napádal najmä do oblasti rúk, chrbta a nôh. Následne ju potom vyhadzoval z domu, v dôsledkučoho musela v strachu o svoj život a zdravie ujsť k matke E. M., C. M. spoločne so svojimi deťmi, čím
takýmto konaním spôsoboval poškodenej C. R. psychické a fyzické utrpenie.

Za to bol obžalovanému podľa § 208 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr.zák., § 38 ods. 3
Tr.zák. , § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr.zák. bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr.zák. potrvá, kým si to bude vyžadovať jeho účel.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor
odvolanie, ktoré odôvodnil písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. 08. 2020, a to proti
výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však, pokiaľ ide o uložený trest,
nestotožnil. Trest odňatia slobody vo výmere 3 roky považoval totiž za neprimerane mierny. Zdôraznil,
že za uvedený zločin ustanovuje Trestný zákon sadzbu v rozmedzí 7 - 15 rokov, pričom okresný súd
nesprávne použil ust. § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody,
keďže na takýto postup neboli splnené zákonom ustanovené podmienky. Samotná skutočnosť, že sa

obžalovaný ku skutku priznal, nezakladá automatickú aplikáciu ust. § 39 Tr.zák., v danom prípade neboli
preukázané také okolnosti prípadu, ani pomery páchateľa, ktoré by spôsobovali neprimeranú prísnosť
trestnej sadzby.
Vzhľadomktomunavrhol,abykrajskýsúdpodľa §321ods.1písm.e)Tr.por.zrušilnapadnutýrozsudok,
podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sám vo veci rozhodol a uložil obžalovanému primeraný trest.

K podanému odvolaniu sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným krajskému súdu dňa 08.09.2020. Trest, ktorý mu bol uložený prvostupňovým súdom,
považoval za primeraný a účelný. Nepopieral tvrdenie okresného prokurátora, že priznanie k spáchaniu
skutku nie je, bez ďalšieho, dôvodom na aplikáciu ust. § 39 Tr.zák., ale v danom prípade existovali aj
iné skutočnosti, ktoré uloženie takto zníženého trestu odôvodňovali.

Zdôraznil, že bol zamestnaný, finančnými prostriedkami, ale aj osobnou starostlivosťou, reálne
prispieval k plneniu si vyživovacej povinnosti voči svojim maloletým deťom. Už výkonom trojročného
nepodmienečného trestu odňatia slobody sa jeho deti a družka ocitnú v situácii, keď im vypadne
podstatný príjem do rodinného rozpočtu a uloženie trestu dlhšieho trvania by bolo pre rodinu finančne
likvidačné. Doposiaľ nikdy nebol vo výkone väzby, ani vo výkone trestu odňatia slobody, pričom uložený

trest je postačujúci a adekvátny na jeho nápravu, čo okresný súd aj náležite odôvodnil. Trestný zákon
umožňuje v jeho prípade dokonca znížiť výmeru trestu odňatia slobody až na dva roky, prípadne aj
podmienečne odložiť jeho výkon na skúšobnú dobu, a to eventuálne aj s probačným a mediačným
dohľadom. Súd prvého stupňa teda nevyužil možnosť ísť až na spodnú hranicu mimoriadneho zníženia
trestu, a taktiež nevyužil ani možnosť podmienečného odkladu jeho výkonu.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319
Tr.por. ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na dôvodoch uvedených v písomnom
vyhotovení odvolania. Zdôraznil, že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní
nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský

súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste zrušil a rozhodol vo veci sám tak, že
obžalovanému uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. vo
výmere 7 rokov a na jeho výkon ho zaradí do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Naprotitomuobhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutízotrvalnadôvodochuvedenýchvpísomnom
vyjadrení k odvolaniu. Poukázal na to, že nielen vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní hovorilo v

prospech obžalovaného, ale taktiež to, že sa k trestnej činnosti priznal, doposiaľ nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, naproti tomu bol riadne zamestnaný, ekonomicky zabezpečoval rodinu a dlhšia výmera
trestu by neprimerane zasiahla do sociálneho stavu rodiny. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd
zamietol odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu a opätovne prejavil ľútosť nad svojím konaním, zároveň

sa ospravedlnil svojej družke a deťom.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania okresného prokrátora zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné.
Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výrokurozsudku o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali
podaniedovolaniapodľa §371ods.1Tr.por.,čovšakzistenénebolo.Pouvedenomprocesnompostupe
dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané čiastočne dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený okresným súdom v napadnutom rozsudku,
taktiež jeho právna kvalifikácia ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.zák. bola v súlade so
zákonom. Keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, pričom následne odpovedal
na všetky Trestným poriadkom stanovené otázky kladne „áno“, preto okresný súd po procesnom

postupe podľa § 257 ods. 7 Tr.por. jeho vyhlásenie uznesením prijal. Nakoľko výrok o vine už nebol
napadnuteľnýodvolaním,rozsudokvtejtočastinadobudolprávoplatnosť.Ajvýrok ouloženíochranného
protialkoholického liečenia ústavnou formou nadobudol právoplatnosť, keďže ho odvolaním nenapadla
žiadna z procesných strán.

Preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, dospel krajský súd čiastočne k inému

záveru ako okresný súd, nakoľko bolo pri ukladaní trestu porušené ustanovenie Trestného zákona,
odvolanie okresného prokurátora považoval v určitej miere za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok
podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
zrušil a následne rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste sám.

Pri úvahách o určení druhu trestu a jeho výmery mal za to, že okresný súd pochybil, keď pri jeho
ukladaní aplikoval ust. § 36 písm. n) Tr.zák. Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu trestného
činu priznal a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.), nepriťažovala mu žiadna okolnosť, teda
poľahčujúce okolnosti prevažovali na priťažujúcimi v pomere 1:0, preto došlo k zníženiu hornej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-inu (ust. § 38 ods. 3, 8 Tr.zák.), v dôsledku čoho bolo možné

obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až na 12 rokov a 4 mesiace. Zároveň odvolací
súd zobral do úvahy, okrem pomeru, aj na mieru závažnosti ustálenej poľahčujúcej okolnosti podľa ust.
§ 38 ods. 2 Tr.zák., ktorá bola pomerne významná. Naproti tomu obžalovanému nebolo možné priznať
poľahčujúcu okolnosť podľa ust.§ 36 písm. n) Tr.zák., t.j., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom, pretože sa aktívne nepodieľal a neparticipoval na objasňovaní skutkových, resp.

iných dôležitých okolností daného prípadu v prípravnom konaní. Na jeho vyhlásenie viny na hlavnom
pojednávaní bolo potrebné prihliadnuť nie ako na uvedenú poľahčujúcu okolnosť, ale zohľadniť ju ako
veľmi významnú skutočnosť pri ukladaní trestu. Zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR vyplýva,
že samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr.por.
a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť

podľa ust. § 36 písm. n) Tr.zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr.zák., avšak
takýto postoj obžalovaného je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky
uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne
súdom uložený, a preto možno aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák.
vzťahujúce sa na konanie o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, t.j. môže mu byť uložený trest odňatia

slobody znížení o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá by v danom
prípade predstavovala 4 roky a 8 mesiacov.

Uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici takto zníženej trestnej sadzby, by však bolo
v danom prípade i tak neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačoval aj trest

kratšieho trvania, čo správne konštatoval okresný súd. Preto bolo potrebné aplikovať ust. § 39 ods.
1, ods. 3 písm. d) Tr.zák., ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu až na dva roky. V neprospech
obžalovaného vyznievala najmä dĺžka doby páchania trestnej činnosti (ktorá sa však už premietla do
zvýšenia trestnej sadzby podľa ust. § 208 ods. 3 Tr. zák.), ako aj to, že u poškodenej v dôsledku
jeho konania vznikla neurotická symptomatológia, súčasťou ktorej boli aj psychosomatické ťažkosti. Na

druhej strane u poškodenej išlo o stav prechodný s tým, že postupne už u nej dochádzalo k postupnému
odznievaniu adaptačnej poruchy. Obžalovaný jej nespôsobil pri fyzických útokoch vážnejšie zranenia,
bol riadne zamestnaný a v prevažnej miere zabezpečoval pre rodinu prostriedky na živobytie. Okrem
toho obžalovaný nemal za sebou rozsiahlu kriminálnu minulosť, nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia
slobody a hľadí sa na neho, akoby súdom nebol trestaný. Práve existencia a kombinácia uvedených

skutočností odôvodňovala mimoriadne zníženie výmery trestu odňatia slobody, avšak nie až v tak
výraznej miere, ako ho uložil prvostupňový súd.Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd obžalovanému sprísnil výmeru trestu a uložil mu trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti
predovšetkým pod vplyvom alkoholu, pričom bol u neho zistený rozvinutý syndróm závislosti, a práve

preto mu bola uložená aj ďalšia sankcia, a to ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou, ktoré bude spolupôsobiť pri ochrane spoločnosti, ako aj pri dosiahnutí jeho nápravy.

Keďže obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho krajský súd na jeho výkon
podľa ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, za súčasného uloženia ochranného
opatrenia, zabezpečí v danom prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest
zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a súčasne i z ďalších
ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov, ale aj zásadám ukladania ochranných opatrení

uvedených v ust. § 35 Tr.zák.

Odvolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste z vyššie
uvedených dôvodov o odvolaní okresného prokurátora, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.