Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818204427
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3818204427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v právnej veci žalobkýň: 1/ Mgr. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
V., Y. 413/9, 2/ Mgr. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., K. U. S. XXX/XX, obe zastúpené Advokátskou
kanceláriou JUDr., PhD. H. G., spol. s.r.o., so sídlom V., M.R. B. XX/X, proti žalovanému Y. Y., nar.
XX.XX.XXXX,bytomY.,S.408,zastúpenémuX..X.W.,advokátomsosídlomV.O.,W.XX/XX,vkonanío
obnovu konania, o odvolaní žalobkýň 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. októbra
2019, č. k. 8C/28/2018-243 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyniam 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu na obnovu konania. Výrokom
II. žalovanému voči žalobkyniam 1/, 2/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyne 1/, 2/ sa žalobou domáhali proti žalovanému
obnovy konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 17C/92/2012. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 17C/92/2012

- 298 zo dňa 21.09.2015 boli žalobkyne 1/, 2/ zaviazané spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy
50.000,-eur s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% ročne od 01.01.2012 do zaplatenia a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň im bola týmto rozhodnutím uložená povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v sume 8673,62 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Súd ďalej zistil, že dňa 16.07.2018 bol do advokátskej kancelárie zástupcu žalobkýň doručený
list od R. J., ktorý v ňom okrem iného uvádzal, že je strýkom žalobkýň 1/ a 2/, pretože ich matka bola
jeho sestra. Uvádzal, že pri príležitosti oslavy 30 tých narodenín žalobkyne 2/ bol v Prievidzi a rozprával

sa so žalobkyňami, ktoré mu povedali, že prehrali súd s Y. Y., ktorému údajne ich otec bol dlžný sumu
50.000,-eur. Tento svedok mal možnosť prečítať si aj rozsudok, ktoré mu predložili žalobkyne a uviedli
mu, že už prebieha voči nim aj exekúcia. V. R. J. v predmetnom liste uvádzal, že začiatkom februára
2010 bol s otcom žalobkýň neb. Ing. S. Q. ( zomrelom XX.XX.XXXX ) na námestí v V. v pobočke E.
banky, kedy Ing. Q. vyberal vyššiu sumu ( okolo 150.000,-eur v hotovosti ), pričom od S. Q. vie, že tieto
peniaze požičal Y. Y.. Svedok H.. Y. O. uviedol, že v súvislosti s predošlým konaním ohľadom pôžičky
50 000,-eur sa rozprávali pani Q., on a R. J., kedy to bolo nevie presne povedať, boli to rozhovory

ohľadom súdneho sporu, ktorý sa viedol. Boli to rozhovory o priebehu konania, neboli to rozhovory
pravidelné, nebolo to tak, že by si telefonovali, ale keď sa vyskytol v V. a v krátkom časovom období
bolo pojednávanie tak rozoberali tento proces toto pojednávanie. Počas vykonanej konfrontácie na
poslednom pojednávaní svedok Y. O. uviedol, že on na svojom vyjadrení z posledného pojednávaniatrvá.Pokiaľspomínaluskutočnenérozhovory,bolitorozhovoryvrodinnomdomepaniQ.vobývacejizbe,
na terase rodinného domu, bolo to v období zhruba okolo pojednávaní či už pred alebo po pojednávaní.
Pri týchto rozhovoroch bol prítomný on, R. J. a O. Q.. Rozhovory prebiehali tak, že väčšinou on prišiel

posledný kvôli pracovnej vyťaženosti, napríklad spravili si kávu a rozprávali sa určite aj jeho to zaujímalo
aj pána J. ako prebieha pojednávanie. Keď to bolo pred pojednávaním čo sa asi bude preberať na
pojednávaní, keď to bolo po pojednávaní tak kto bol predvolaný ako svedok, čo vypovedal atď. Tieto
rozhovory prebiehali v rokoch, v ktorých žil v danej domácnosti, bolo to zhruba od leta 2013 niekedy
do marca 2016. O výsledku pôvodného konania 17C/92/2012 sa dozvedel na oslave, kde mu povedala

žalobkyňa 2/ zhruba ako to skončilo a potom si vzal ten rozsudok a o pár dní na to si ho pozrel tak
ako to pôvodne uvádzal. Právne vec súd posúdil podľa § 397 ods. 1 písm. a) a b), § 403 ods. 1, 2,
§ 406, § 414 Civilného sporového poriadku. Súd v konaní skúmal splnenie podmienok na povolenie
obnovy konania a to žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy
konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na
obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti, okrem iného musia existovať dôkazy

týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v pôvodnom konaní žalovanými boli
dcéry S. Q., ako pasívne vecne legitimované, kedy v tomto konaní teda vystupovali ako oprávnené
osoby, a teda súd má za to, že v tomto konaní žaloba netrpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie

a žalobkyne podali žalobu na obnovu konania ako oprávnené osoby. Čo sa týka prípustnosti predmetu
obnovy konania mal súd za to, že žaloba na obnovu konania je v danej veci prípustná. Čo sa týka
uplatnenia nároku v zákonnej lehote súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v danom
prípadeneboladodržanázákonnásubjektívnalehotanapodaniepredmetnejžaloby.SvedokIng.O.pred
súdom na pojednávaní dňa 18.07.2019 uviedol, že v súvislosti s predošlým konaním ohľadom pôžičky

50 000,-eur sa rozprávali pani Q., on a R. J.. Svedok súdu opakovane tvrdil, aj počas konfrontácie,
že to boli rozhovory ohľadom súdneho sporu, ktorý sa viedol. Obsahovou náplňou rozhovorov bol
priebeh konania. Uskutočňovali sa vtedy, keď sa svedok J. vyskytol v Prievidzi a v krátkom časovom
období bolo pojednávanie tak rozoberali pôvodný proces. Rozhovory prebiehali tak, že kto bol svedok,
akým spôsobom sa dokazovala pôžička. Počas pôvodného konania bolo medzi ním, pánom J. a Q.

rozhovorov v počte 2 až 3, pri ktorých bol. Predmetné tvrdenia svedok J. ani žalobkyne pred súdom
účinne nespochybnili a nepreukázali opak, pričom súd zdôraznil, že preukázanie zachovania zákonnej
lehoty na obnovu konania je dôkazným bremenom na strane žalobkýň. Svedok J. vo svojej výpovedi
uviedol, že: „Žalobkyňa 2/ keď prerábala dom a bol u nich dlhšie tak vtedy tam bol dlhšie časové obdobie.
Minimálne tri týždne tam on aj pán O. v danom dome prespávali“. Nespomínal si, či svedok O. a netere

sa bavili o nejakej pôžičke, na takéto rozhovory si nespomína, pričom ďalej uvádza, že: „niekde mohol
začuť,žejesúd,alepodrobnostineriešil“.Zpredmetnejvýpovedemalsúdzato,žesvedoknespochybnil
a nepreukázal opak, že rozhovory ako to uvádzal svedok O. počas pôvodného konania o pôvodnom
konaní prebiehali, že bol súčasťou takýchto rozhovorov, a že tak mal vedomosť o predmete sporu sp.
zn. 17C/92/2012. Ku skutočnostiam, ktoré uvádzajú žalobkyne, že takisto svedok O. mal vedomosť

o predmetnej pôžičke, o takomto dôkaze v pôvodnom konaní nevedeli a nemohli navrhnúť výsluch
daného svedka, tak v súvislosti so zachovaním zákonnej lehoty súd poukázal na tvrdenia svedka O.,
ktorý uviedol, že žalobkyňa 2/ a B. O. sa niekoľkokrát stretli, čo vie od O. Q.. Prvý účel stretnutia bol
ohľadom vecí na vypratanie v garážach. Čo sa týka ďalšieho stretnutia svedok vie, že sa stretli a či
sa rozprávali alebo nie to súdu nevedel uviesť, pričom tretíkrát keď sa stretli mu žalobkyňa 2/ osobne

povedala, že sa s O. rozprávala aj o pôvodnom procese. Svedok ďalej uviedol, že nevie, či v čase keď
s O. žil bol B. O. vyzvaný O. na to, aby svedčil v pôvodnom konaní, ale žalobkyňa 2/ ako vtedajšia
jeho priateľka sa vyjadrila, že O. svedčiť nepôjde. Z predmetného obsahu výpovede bolo súdu zjavné,
že žalobkyňa 2/ svedkovi O. spomenula pôvodné konanie, rozprávali sa o ňom, B. O. odmietol ísť
vypovedať a teda neobstojí tvrdenie žalobkýň, že takýto dôkaz - výsluch B. O. nemohli navrhnúť už

v pôvodnom konaní. Čo sa týka namietanej dôveryhodnosti výpovede a osoby svedka O., ktorý pred
súdom uvádzal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienky zachovania zákonnej lehoty na
obnovu konania mal súd za to, že z dokazovania - z odpovedí svedka (bezprostredné a bez rozporov),
jehoreakciínaotázkyžalobkýň(bezinvektívsosnahouzodpovedaťvšetkypoloženéotázky)asprávania
sa počas oboch výsluchov pred súdom (bez náznakov osobných antipatií voči žalobkyniam či sympatiám

k osobe žalovaného) vyplynulo, že O. Q. je bývalou partnerkou svedka, ku ktorej svedok rovnako ako
k žalobkyni 1/ tak aj k žalovanému má neutrálny postoj, čo aj sám uviedol počas výpovede. Tvrdenia
žalobkýň, že svedok ako bývalý partner žalobkyne 2/ je voči žalobkyniam zaujatý z dôvodu, že v čase
rozchodu sa žalobkyni 2/ mal vyhrážať a vydierať, súdu neboli žiadnym spôsobom preukázané a ostalilen v rovine tvrdení žalobkýň bez relevantného dôkazu. Takisto z ďalšieho vykonaného dokazovania,
a to zo svedeckej výpovede svedka X. Y. súdu vyplynula skutočnosť, že žalobkyne komunikovali po
pojednávaniach v pôvodnom konaní o predmetnom pojednávaní priamo aj pred svedkom Y. či už v

kaviarni alebo v budove žalobkýň. Svedok súdu potvrdil, že žalobkyne o spore ohľadom pôžičky s pánom
J. sa rozprávali raz možno dvakrát. Čo sa týka námietok na dôveryhodnosť svedka Y., súd mal za to, že
tvrdenia, že žalobkyne chceli svedkovi znížiť plat, s čím tento nesúhlasil, na základe čoho mu boli nútené
dať výpoveď, nie sú dôvodmi, ktoré by potvrdzovali zaujatosť svedka. Súd prvej inštancie mal teda za
preukázané, že komunikácia s R. J. ohľadom pôvodného sporu prebiehala skôr ako to žalobkyne

uvádzali vo svojej žalobe s ohľadom na znenie textu listu svedka J. zo dňa 09.07.2018 a to už v čase
prebiehajúceho pôvodného sporu 17C/92/2012. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedka J., ktorého
výsluch bol žalobkyňami označený ako dôkaz, ktorý pre ne môže privodiť priaznivejšie rozhodnutie,
mal súd za to, že predmetný výsluch svedka mohol byť navrhnutý na vypočutie v pôvodnom konaní a
nejedná sa o nový dôkaz, čo v konaní potvrdili aj svedkovia Y. a O.. Takisto v konaní bolo preukázané,
že žalobkyne už v pôvodnom konaní mohli navrhnúť vypočuť ako svedka B. O., s ktorým sa žalobkyňa

2/ o pôvodnom konaní rozprávala a svedok mal vedomosť o danom konaní. Súd mal potom za to, že
žalobkyne procesne zavinili, že uvádzané návrhy na vykonanie dokazovania súdu nepredložili včas, aj
napriek skutočnosti, čo bolo dokazovaním preukázané, že o predmetných dôkazoch vedeli už v čase
pôvodného konania. Čo sa týka nového dôkazu, a to výpoveď svedka O., svedok v konaní vypovedal o
pôžičke zo strany K. Q. žalovanému. Avšak svedok vypovedal o pôžičke vo výške 100 000,-eur, ktorá

mala byť podľa výpovede svedka poskytnutá K. Q. svedkovi O. a žalovanému, na žalovaného meno.
Dané tvrdenia sú v priamom rozopre s tvrdeniami žalobkýň s pôvodného konania ohľadom poskytnutia
pôžičky ich nebohého otca žalovanému vo výške odlišnej a to v hodnote 150 000,-eur. S ohľadom aj na
vyššie opísané nedodržanie zákonnej lehoty mal súd za to, že predmetný svedok v konaní vypovedal o
skutočnostiach odlišných ako boli uvádzané v pôvodnom konaní. Súd prvej inštancie mal potom za to,

že rozporuplné a nekonzistentné tvrdenia svedka O. odlišné od skutočností preukázaných v pôvodnom
konaní a skutočností tvrdených svedkom J., s ohľadom na súdom vyhodnotenú výpoveď svedka O.
za zaujatú, nie sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v pôvodnej veci. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie konštatoval, že žaloba o obnovu konania je nedôvodná a preto žalobu zamietol. O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal

voči žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú v
rozsahu jeho čistého úspechu v konaní 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/, 2/. Žalobkyne poukázali
na to, že celý svoj právny názor o nedodržaní subjektívnej lehoty 3 mesačnej lehoty upravenej v

ustanovení § 403 CSP súd vyvodil z obsahu výpovede svedka Ing. Y. O., ktorý nepochybne žil v
spoločnej domácnosti so žalobkyňou 2/, a to od od októbra 2013 do januára 2016. Žalobkyne boli toho
názoru, že už len samotný fakt, že sa svedok Ing. O. a žalobkyňa 2/ rozišli za nepriaznivých okolností
a zjavne od tohto rozchodu neboli schopní normálnej komunikácie je dôvodom na to, aby svedok využil
príležitosť a mohol vypovedať skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Podľa žalobkýň, tento svedok by bol

nezaujatý vtedy, ak by sa so žalobkyňou 2/ rozišiel za normálnych okolností, teda nie tak, že sa jej v
čase rozchodu vyhrážal, že na ňu ako advokátskeho koncipienta podá rôzne podnety a postará sa o
to, aby jej zničil súkromný a spoločenský život, ako jej to do telefónu viackrát hovoril. Žalobkyňa bola
nútená situáciu riešiť s priamo s otcom svedka Ing. R. O. a až po jeho zakročení sa jej R. O. prestal
vyhrážať. Jeho výpoveď na pojednávaní dňa 18.07.2019, resp. dňa 04.10.2019 bola pre neho ideálnou

príležitosťou ako žalobkyni 2/ poškodiť a využiť čas ich spolužitia k tomu, aby uviedol okolnosti, ktoré
nie sú pravdivé. Ku konfrontácii medzi svedkom R. J. a H.. O. zdôraznili, že pokiaľ svedok O. tvrdil, že
sa žalobkyňa 2/ s J. rozprávala o pôvodnom konaní, je to len jeho nepravdivé tvrdenie, ktoré je prakticky
nevyvrátiteľné, pretože iné osoby pri ich komunikácii podľa vyjadrenia Ing. O. neboli. Svedok O. si je
veľmidobrevedomý,žejehotvrdeniejelenťažkospochybniteľné,pokiaľbudetrvaťnatom,žerozhovory

o pôvodnom konaní medzi žalobkyňou 2/ a p. J. počul. Počas konfrontácie dňa 04.10.2019 pán J.
zotrval na svojich vyjadreniach, že sa o pôvodnom konaní 17C/92/2012 so žalobkyňami nerozprával,
pretože o ňom skutočne nevedel. Podľa názoru žalobkýň, nie je možné hodnotiť svedeckú výpoveď
Ing. Y. O. ako dôveryhodnú a nezaujatú, pretože ako on sám priznal, so žalobkyňou mali nezhody a
rozišli sa v zlom. Už len tento samotný fakt vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti tohto svedka, resp.

svedčí o opaku, teda o jeho zaujatosti voči žalobkyni 2/. Čo sa týka výpovede svedka X. Y., brata
žalovaného, toho taktiež považujú žalobkyne za zaujatého svedka z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom
je existencia príbuzenského pomeru so žalovaným, s ktorým má zrejme dobrý vzťah, keď sa rozhodol
ísť svedčiť v jeho prospech, pretože vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 18.07.2019 uviedol, ževedel o tom, že neb. S. Q. mal požičané od jeho brata ( žalovaného ) 50.000 eur. Druhým dôvodom,
pre ktorý sa žalobkyne domnievajú, že tento svedok nie je nezaujatý je skutočnosť, že musel odísť
zo spoločnosti žalobkýň Q. SK, s.r.o. H.: XX XXX XXX so sídlom J. Q. XX, V. na základe výpovede z

pracovného pomeru pre nadbytočnosť zamestnanca. Pri svedkovi X. Y. dali do pozornosti odvolacieho
súdu, že tento sa vyjadril k osobe svedka B. O., ktorý ho vlastne k neb. pánovi Q. doviedol. Podľa
názoru tohto svedka tam bol O. pečený varený a po roku 2012 ( uvádza svedok J. Y.) že sa sním
pán O. o tomto spore ( 17C/92/2012 ) dokonca rozprával. Tu poukázali na výpoveď svedka B. O. zo
dňa 18.07.2019, ktorý doslovne uvádzal „ ja som prakticky o tomto dozvedel vlani v lete, bola u mňa

jedna partia, na túto tému bolo viac chalanov, ktorí sa rozprávali, ja som o tom prakticky nevedel. Tam
som sa dozvedel, že p. Y. si uplatňuje od dcér pána Q. 50.000 eur.. Bol som prekvapený, čo som sa
dopočul, lebo viem, ako to s tými 50.000 eur bolo. “ Teda táto časť výpovede svedka B. O. je v rozpore
s časťou výpovede X. Y., pričom je zrejmé , že aj tento rozpor by bolo potrebné odstrániť. K samotnej
výpovedi svedka B. O., ako novému dôkazu podľa ustanovenia § 397 písm. a / CSP sa žalobkyne dostali
až po doručení listu zo dňa 09.07.2018, doručenom 16.07.2018 do Advokátskej kancelárie právneho

zástupcu žalobkýň od R. J.. Túto skutočnosť sa dozvedeli od právneho zástupcu a vyplývala z obsahu
listu od R. J.. Odkiaľ by mohol R. J. vedieť o tom, že o pôžičke žalovanému vedel aj svedok B. O.,
ktorý ako sám uvádzal, R. J. nepozná. Tieto presné informácie mohol mať iba od neb. S. Q.. Ak by v
čase prebiehajúceho konania sp. zn. 17C/92/2012 disponovali informáciou, že o pôžičke medzi Y. Y.
a neb S. Q. vedel B. O., určite by právny zástupca žalobkýň ho navrhol vypočuť ako svedka, pretože

aj v tomto konaní zastupoval obe žalobkyne ( v tom konaní žalované). W. B. O. vo svojej výpovedi
veľmi presne popísal ako boli peniaze vybraté, kde ako boli a komu ( žalovanému ) odovzdané a tiež aj
miesto kde sa tak stalo. Potom sa svedok vyjadril, že sumu 50.000 eur žalovaný vracal na účet S. Q.,
pretože sa tak dohodli, keď sedeli na káve pred V. a žalovaný poslal potom z jeho účtu na účet p. Q.
peniaze. Teda potvrdil, že žalovaný posielal na účet S. Q. finančné prostriedky, ktoré predtým vybral p.

Q. v banke. V. B. O. bol na pojednávaní dňa 18.07.2019 vypočutý ako prvý svedok, pretože sa ponáhľal
s dieťaťom na ošetrenie, takže sa podľa žalobkýň javí byť pre rozhodnutie v uvedenej veci nevyhnutné
jeho dovypočutie nielen na okolnosti pôžičky, ale aj na skutočnosti, ktoré tvrdí X. Y., o tom, že sa so
B. O. o pôvodnom konaní rozprával. Ďalší výsluch svedka B. O. považujú žalobkyne v danej veci za
podstatný aj z dôvodu, ktorý vyplýva z výpovede svedka Ing. Y. O. z pojednávania zo dňa 04.10.2019,

keď uvádzal, že žalobkyňa 2/ sa stretla so svedkom O. a rozprávala sa s ním aj pôvodnom pojednávaní,
čo malo byť približne v čase, keď spolu žili. Posúdenie existencie dôvodov na obnovu konania podľa
ustanovení § 397 CSP je z veľkej časti otázka skutková, teda boli vykonané na návrh procesných strán
výpovede svedkov. Pokiaľ súd chce v tejto veci objektívne rozhodnúť, musí zohľadniť niektoré rozpory
vo výpovediach jednotlivých svedkov, ktoré je možné odstrániť doplnením dokazovania - opätovným

výsluchom svedka B. O.. Čo sa týka samotnej žaloby na obnovu konania, sú tu dva nové dôkazy, a to
výsluchy svedkov R. J. a B. O., z obsahu ktorých vyplýva, že bol to žalovaný, ktorý si od neb. S. Q.
požičal sumu 50.000 eur, pričom obidva tieto dôkazy neboli žalobkyniam známe v konaní vedenom OS
V. pod sp.zn. 17C/92/2012, tak ako je uvedené v rozhodnutí NS SR 4Cdo/18/2010 sú spôsobilé k obnove
konania, teda je možné ich prostredníctvom preukázať právne spôsobilú skutočnosť pre žalobkyne a

zároveň aj priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Výklad právnej normy súdmi nemôže byť svojvoľný, ale
musí rešpektovať základné metódy výkladových pravidiel podľa všeobecnej teórie práva. Žalobkyne na
záver poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 83/2007 z ktorého
vyplýva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. Vzhľadom na uvedené žalobkyne žiadali, aby odvolací súd podľa § 389 ods.1 písm. c / Civilného

sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

3.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobkýň1/,2/uviedol,žesvedkaR.J.považuježalovaný
za nedôveryhodného. Uviedol, že na pojednávaní dňa 18.07.2019 vyšlo najavo, že uvedený svedok

klamal, a to aj v súvislosti s adresou právneho zástupcu žalobkýň, na ktorú posielal svoj list. Bol
toho názoru, že súd prvej inštancie pri hodnotení svedeckej výpovede svedka R. J., ako aj svedeckej
výpovede B. O. správne dospel k záveru, že takýto dôkaz už existoval v čase pôvodného konania a
navyše nie je spôsobilým privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobkyne a zároveň správne vyhodnotil
dôveryhodnosť výpovede svedka O.. Ako u svedka J., tak aj v prípade svedka O., žalovaný poukázal

na to, že vykonaním týchto dôkazov v konaní bola dostatočne preukázaná ich rozporuplnosť, ako aj
absencia akýchkoľvek relevantných okolností odôvodňujúcich prípustnosť obnovy konania. Žalovaný
ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/96/2008 zo dňa 29.09.2009 a
rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011. Žalovaný sa tiež stotožnils právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola dodržaná zákonná subjektívna
lehota na podanie žaloby o obnovu konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 zákona CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP z nasledovných dôvodov:

5. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených
v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne
alebo správne. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, je existencia
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto

podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, /§397 písm. a) CSP/. Dôkazné bremeno na preukázanie
splnenia uvedenej podmienky prípustnosti obnovy konania zaťažuje toho, kto žalobu na obnovu konania
podal. Inými slovami, ten, kto podal žalobu na obnovu konania musí preukázať, že existujú skutočnosti,
rozhodnutia a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich

nemal vedomosť a navyše, že tieto sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

6. Z hľadiska splnenia podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania žalobkyne tvrdili, že existujú
dôkazy, a to výpoveď svedkov R. J. a B. O., ktoré nemohli navrhnúť v pôvodnom konaní, nakoľko
nedisponovali informáciou, že výpoveď týchto svedkov môže prispieť k objasneniu veci a môže pre nich

privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vykonané dokazovanie výsluchom svedkov,
žalobkyne rovnako ako pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní namietali dôveryhodnosť
svedkov O. a Y..

7. Hypotéza, ktorá bola predmetom dokazovania súdom prvej inštancie preto v danej veci bola tá

skutková otázka, či žalobkyne už v čase pôvodného konania disponovali informáciou o existencii
dôkazov v podobe prípadných svedeckých výpovedí vyššie uvedených svedkov, alebo či sa až po
skončení pôvodného konania o existencii týchto dôkazov dozvedeli. Žalobkyne tvrdili, že R. J. sa
o pôvodnom konaní dozvedel pri príležitosti 30 tých narodenín žalobkyne 2/, kedy sa rozprával so
žalobkyňami a tieto mu uviedli, že prehrali súd s Y. Y., ktorému údajne ich otec bol dlžný sumu 50.000,-

eur, pričom následne tento svedok doručil do kancelárie právneho zástupcu žalobkýň list, obsahom
ktorého bolo uvedenie skutkových tvrdení svedka o tom, že tento bol prítomný, keď otec žalobkýň
v Prievidzi v pobočke E. vyberal sumu okolo 150.000,- eur, pričom od otca žalobkýň vie, že tieto
peniaze tento požičal žalovanému. Svedok spomenul, že o tejto pôžičke vedela aj ďalšia osoba, a to
B. O.. Z výpovede svedka Ing. O. súd prvej inštancie zistil, že tento podľa jeho tvrdenia v súvislosti s

konaním ohľadom pôžičky 50.000,- eur bol svedkom rozhovorov medzi žalobkyňami a R. J. ohľadom
predmetného sporu, ktorý sa viedol a ktorý sa týkal priebehu konania už v čase pôvodného konania.
Svedok uviedol, že to boli rozhovory v domácnosti žalobkyne 2/, na terase rodinného domu alebo v
obývačke.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na obnovu konania na skutkovom
základe zistenom so svedeckých výpovedí svedkov R. J., Y. O., X. Y. a svedka B. O.. Odvolací súd má
za to, že z výpovedí svedkov bolo zrejmé, že svedecká výpoveď svedka Y. O. potvrdzovala nastolenú
hypotézu, že žalobkyne už v čase pôvodného konania disponovali informáciou o existencii dôkazov v
podobe prípadných svedeckých výpovedí R. J. a B. O. na základe toho, že medzi žalobkyňami a R.

J. prebiehali rozhovory v čase pôvodného konania o predmete daného sporu. Takisto od žalobkyne 2/
mal svedok informáciu, že takýto rozhovor prebehol so svedkom B. O.. I. svedok X. Y. vypovedal, že
žalobkyne komunikovali o prebiehajúcom spore, či už v kaviarni, alebo v budove žalobkýň, ako aj to,
že prebiehali rozhovory s R. J.. Svedecká výpoveď svedka J. a svedka O., ako aj konfrontácia medzi
svedkom J. a svedkom O. nepreukazovala tú skutočnosť, že by sa žalobkyne o existencii informácií

obsiahnutých v pamäti svedkov J. a svedka O., ktoré by mohli mať vplyv na pôvodné konanie, dozvedeli
až po skončení pôvodného konania, t. j. že nemohli navrhnúť dôkazy výsluchom uvedených svedkov
v pôvodnom konaní. Výpoveď svedka R. J., a svedka B. O. sa týkala pôžičky, ktorú mal údajne otec
žalobkýň poskytnúť žalovanému bez súvisu s povinnosťou preukázať prípustnosť žaloby na obnovukonania, ktorá zaťažovala žalobkyne v tom zmysle, že tieto boli povinné preukázať, že sa nemohli bez
svojej viny o existencii uvedených dôkazov dozvedieť už v priebehu pôvodného konania. To, že by sa
žalobkyne o týchto dôkazoch dozvedeli až po skončení pôvodného konania sa nepodarilo preukázať ani

konfrontáciou svedka R. J. a svedka Y. O., keď svedok J. uvádzal len, že si na rozhovory o predmete
pôvodného konania v danom čase nespomína.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade svedeckej výpovede je nevyhnutné vychádzať z takého
skutkového stavu, ako ho opísali svedkovia bez toho, aby súd tento skutkový stav modifikoval vlastnými

úvahami, keďže len takto je následne možné objektívne interpretovať svedkovu výpoveď v procese
nachádzania skutkového stavu, ktorý by mal zodpovedať skutočnému sledu udalostí v reálnom svete. Z
tohtohľadiskajepretoobzvlášťpotrebné,abysúdposúdilvýznamsvedeckejvýpovedeknachádzanému
skutkovému stavu z hľadiska samotného svedka, jeho dôveryhodnosti, a to aj v kontexte ďalších
dôkazov, ktoré môžu výpoveď svedka potvrdzovať, či falzifikovať. Pokiaľ je dôkazná situácia taká, že
skutkový stav je možné preukázať len svedeckými výpoveďami, bude o to viac záležať na posúdení

dôveryhodnosti svedka. Ako bolo uvedené vyššie, ohľadne preukázania prípustnosti žaloby na obnovu
konania,relevantnábolaibavýpoveďsvedkovY.O.aX.Y.,t.j.lentietovýpovedepreukazovalihypotézu,
že žalobkyne o existencii ďalších dôkazov vedeli/nevedeli už v čase pôvodného konania a nie až po
jeho skončení, t. j. žalobkyne nepreukázali hypotézu, že by sa o týchto dôkazoch dozvedeli až po
skončení konania, ktorého obnovenia sa žalobou na obnovu konania domáhajú. Z tohto hľadiska bola

preto kľúčová otázka verifikovania výpovedí svedkov O. a Y., ktorá bola možná len na základe posúdenia
ich dôveryhodnosti, nakoľko verifikácia výpovede inými dôkazmi pre ich absenciu nebola možná.

10. Z tohto hľadiska sa odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie v otázke posúdenia
dôveryhodnosti výpovede svedkov, a teda aj s tým súvisiacej verifikácii uvedených svedeckých výpovedí

vo vzťahu k nastolenej hypotéze, že žalobkyne o existencii dôkazov v podobe výpovede svedkov R.
J. a B. O. vedeli už v čase, kedy prebiehalo pôvodné konanie, ktorého obnovy sa žalobou na obnovu
konania domáhali. Odvolací súd je toho názoru, že v danej veci mohlo originárne najlepšie dôjsť k
posúdeniu dôveryhodnosti svedeckej výpovede len zo strany súdu prvej inštancie, ktorý mal možnosť
okreminéhosámpriamopozorovaťsvedeckúvýpoveďsvedkov.Odvolacísúdkonštatuje,žezvýpovede

uvedených svedkov v konaní pred súdom prvej inštancie uvedenej v zápisnici o pojednávaní nezistil
také skutočnosti, ktoré by svedeckú výpoveď týchto svedkov diskvalifikovalo z objektívneho posúdenia
daného skutkového stavu. Rovnako je potrebné poukázať na to, že pravdivosť svedeckej výpovede je
predmetom aj trestnoprávnej ochrany, ktorá okrem iného núti svedkov vypovedať pravdivo.

11.Odvolacísúdprihodnotenísvedeckýchvýpovedíuvedenýchsvedkov,ktorýchvýpoveďpreukazovala
vedomosť žalobkýň o existencii ďalších dôkazov už v pôvodnom konaní, vychádzal z tzv. doktríny
Y., preferovanej najmä vyššími súdnymi autoritami v A.. W. Y. predstavuje anglickú skratku, kde
každé písmeno znamená kritérium posúdenia dôveryhodnosti svedka. Prvé slovo je z anglického slova
„reputation“, teda reputácia osoby svedka, povesť svedka, postavenie v spoločnosti, sociálny status.

Tu odvolací súd nezistil z obsahu spisu také skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné hodnotiť pozitívne
toto kritérium v prospech dôveryhodnosti svedkov O. a Y.. Druhým kritériom je „ability to see“, t. j.
schopnosť svedka vidieť a vnímať skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania. Obaja svedkovia sa
pohybovali v blízkosti žalobkýň. Svedok Y. O. zdieľal so žalobkyňou 2/ spoločnú domácnosť. W. X.
Y. v minulosti pre žalobkyne pracoval. Obaja svedkovia preto mohli vnímať skutočnosti tak, ako tieto

vyplývajú z ich svedeckej výpovede. Ďalej išlo o posúdenie osobného záujmu svedka („vested interest“),
a teda hlavne posúdenie záujmu svedka na výsledku sporu. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden zo
svedkov nemá osobný záujem na výsledku sporu. Posledným kritériom je kritérium neutrality svedka
(z anglického „neutrality“). V čase výpovede svedkov Y. O. a X. Y., svedkovia nemali žiaden vzťah k
žalobkyniam a k predmetu sporu. Žalobkyne naznačovali, že výpoveď svedkov nie je neutrálna, keď

táto môže byť motivovaná prípadnou pomstou zo strany svedka O. za rozchod so žalobkyňou 2/ a so
strany svedka X. Y. za stratu zamestnania, či jeho príbuzenský vzťah so žalovaným. Odvolací súd
má za to, že spochybňovanie výpovede svedkov na základe možných skrytých úmysloch svedkov,
ktoré však v konaní žiadnym spôsobom neboli preukázané, by za stavu, kedy sú výpovede svedkov
jediným dôkazným prostriedkov, viedlo k neudržateľnej prezumpcii o nedôveryhodnosti akéhokoľvek

svedka, ktorý mal v minulosti akýkoľvek vzťah k žalobkyniam. Je však pochopiteľné, že na vzťahy
minulé nie je možné len tak zabudnúť, a preto tieto môžu ovplyvniť motiváciu svedka vypovedať určitým
spôsobom,novzhľadomnatentokonkrétnyprípadvovzájomnejsúvislostijednotlivýchkritériíposúdenia
dôveryhodnosti svedka podľa uvedenej doktríny, odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobkýňtýkajúce sa dôveryhodnosti svedkov sú, rovnako ako uviedol súd prvej inštancie, nedôvodné. Na
uvedenom nič nemení ani príbuzenský vzťah svedka X. Y. so žalovaným, či jeho minulý zamestnanecký
pomer vo vzťahu k žalobkyniam. (nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29).

Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyne o nových dôkazoch vedeli už v čase pôvodného konania
a tieto mohli použiť v pôvodnom konaní bol preto správny, vylučujúci tak dôvodnosť podanej žaloby
na obnovu konania, ako aj jej prípustnosť pre uplynutie subjektívnej lehoty. Súd prvej inštancie preto
správne žalobu žalobkýň na obnovu konania zamietol.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto rozhodol tak, že
žalovanémupriznalprotižalobkyniam1/,2/ nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).