Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5902899946
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5902899946.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: U. X., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomD.č.XX/X,M.,právnezast.ADVOKÁTSKAKANCELÁRIAJUDr.Kuric,s.r.o.,
so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36841200, proti žalovanej: S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M.
S. W. XX, XXXX I., Švajčiarsko, právne zast. Yannom Arnoldom, advokátom so sídlom M. S. J.- D. XX,
X. C. XXXX, XXXX K. X, Švajčiarsko, o vydanie dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č. k. 5C/311/2002-1877 zo dňa 20.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal, aby súd uložil žalovanej (právnej nástupkyni po pôvodnom žalovanom) povinnosť vydať
žalobcovi polyfunkčný dom Alžbetka, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. KN 597, na ulici H.
XX, katastrálne územie M.. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.12.2000 poručiteľka D. G., spísala

závet, podľa ktorého bol ustanovený za dediča U. X. - žalobca. Poručiteľka D. G. zomrela dňa
XX.X.XXXX, pričom dňa 7.3.2001 pred notárom v Ženeve, Švajčiarsko, pánom Karimom Messalim
spísala testament vo forme notárskej zápisnice, podľa ktorého dala a poručila celý svoj majetok po smrti
pôvodnému žalovanému K. Q. G.. Vzhľadom k tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaný nie je oprávneným
dedičom s poukazom na ustanovenie § 485 Občianskeho zákonníka, domáhal sa, aby žalovaný vydal
žalobcovi majetok z dedičstva, ktorý neoprávnene nadobudol - polyfunkčný dom Alžbetka- na základe
testamentu spísaného dňa 07.03.2001, ktorého platnosť žalobca spochybňoval. Súd prvej inštancie

vykonaným dokazovaním zistil, že poručiteľka bola v čase smrti štátnou príslušníčkou Švajčiarskej
konfederácie, čo vyplynulo zo správy Okresného úradu Žilina, ako aj zo správy Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky. V konaní boli vyprodukované a predložené dôkazy, z ktorých vyplynulo, že napriek
obsahu týchto správ bola poručiteľka v čase smrti držiteľkou aj slovenského občianskeho preukazu.
Podľa oficiálnych oznámení Okresného úradu v Žiline a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky však
štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky v čase smrti nebola. Vzhľadom na ust. § 18 ods. 2 z. č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však postačí, ak sa vyhovie právu štátu,

na území ktorého bol závet urobený. Nakoľko teda existovali dve skupiny dôkazov, jedna svedčila o
tom, že poručiteľka v čase smrti nebola slovenskou štátnou občiankou, na druhej strane mala vydaný v
čase smrti slovenský občiansky preukaz, a teda bola slovenskou štátnou občiankou, súd teda zisťoval,
či závet vyhovoval právu štátu, na území ktorého bol urobený, a teda či forma závetu vyhovovala právuŠvajčiarska. Švajčiarsky občiansky zákonník upravuje problematiku dedenia v čl. 467 - 503, v zmysle
čl. 498 švajčiarskeho občianskeho zákonníka (ďalej len "ŠOZ"), poručiteľ môže svoj závet zriadiť buď
verejným osvedčením alebo vlastnoručne alebo ústnym vyhlásením. Podľa čl. 499 ŠOZ, verejný závet

sa uskutočňuje v súčinnosti dvoch svedkov pred úradníkom, notárom alebo iným dosvedčiteľom, ktorí
sú podľa kantonálneho práva poverení týmito úkonmi. Podľa čl. 500 ŠOZ, poručiteľ oznámi úradníkom
svoju vôľu, na čo ten listinu spíše, alebo dá spísať a dá ju poručiteľovi prečítať. Poručiteľ listinu podpíše.
Úradník listinu opatrí dátumom a tiež ju podpíše. Podľa čl. 501 ŠOZ, poručiteľ bezprostredne po datovaní
a podpísaní dvom svedkom v prítomnosti úradníka vyhlási, že listinu si prečítal a že tá obsahuje jeho

poslednú vôľu. Svedkovia potvrdia svojím podpisom na listine, že poručiteľ pred nimi toto vyhlásenie
urobil a že sa podľa nich nachádzal v stave spôsobilom na zriadenie závetu. Nie je potrebné, aby
svedkovia obsah listiny poznali. Podľa čl. 502 ŠOZ, ak si poručiteľ listinu neprečíta a nepodpíše osobne,
prečíta mu ju úradník v prítomnosti oboch svedkov a poručiteľ nato vyhlási, že listina obsahuje jeho
právny úkon naloženia s majetkom. Svedkovia v tomto prípade musia dosvedčiť nielen vyhlásenie
poručiteľa a jeho spôsobilosť naložiť s majetkom, ale svojimi podpismi aj potvrdiť, že úradník listinu v

prítomnosti poručiteľa prečítal. Za účelom preukázania, či forma závetu vyhovela právu Švajčiarskej
konfederácie boli v konaní vypočutí svedkovia manželia H.. Manželia H. boli vypočutí dňa 10.05.2016
na území Švajčiarskej konfederácie. Pani I. H. vyhlásila, že poručiteľka bola pri plnom vedomí, bola
spôsobilá podpisovať, svedok N. H. tak isto uviedol, že bola pri plnom vedomí a dokázala spoznať veci
a vnímať. Svedkyňa I. H. potvrdila, že D. G. vyhlásila, že závet obsahuje celú jej poslednú vôľu. Svedok

N. H. uviedol a potvrdil, že D. G. vyhlásila, že závet obsahuje celú jej poslednú vôľu. Obidvaja svedkovia
vyhlásili, že s iniciatívou spísať predmetný závet vyšla samotná poručiteľka D. G.. Táto skutočnosť
sama o sebe potvrdzuje, že závet vyjadril poslednú vôľu poručiteľky. Svedkyňa I. H. potvrdila, že sa
podpisovala poručiteľka a ona s jej manželom boli pritom. Pán N. H. vyhlásil, že videl ako závet podpisuje
D. G. sama, vyhlásil, že parafa "D." je parafa pani D. G. a svoju parafu pripojila osobne. Potvrdil, že za

údaj napísaný písacím strojom sa podpísala sama pani D. G.. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva
a je nespochybniteľné, že závet podpísala samotná D. G.. Súd prvej inštancie mal za to, že vypočutím
svedkov manželov H., boli odstránené akékoľvek pochybnosti ohľadom neplatnosti závetu. Samotná
poručiteľka vyhlásila, že na jej pozostalosť sa vzťahuje švajčiarske právo (strana 2 závetu). Svedok
N.. H. vyhlásil, že všetko prebehlo tak, ako malo a že nedošlo k nijakému prerušeniu. Svedkyňa I. H.

vyhlásila, že závet bol predložený poručiteľke a dodala, že D. G. si určite prečítala celý závet. Svedok N.
H.vyhlásil,ženotárodovzdalzávetpaniD.G.apotvrdil,žepaniD.G.sizávetprečítalaosobneavcelom
rozsahu. Dodal, že videl ako si pani D. G. závet pred notárom a pred svedkami prečítala. Svedkovia
manželia H. teda potvrdili, že pani D. G. pred nimi vyhlásila, že závet obsahuje vyjadrenie jej poslednej
vôle, strana 3 závetu obsahuje osvedčenie svedkov, že D. G. pred nimi toto vyhlásenie urobila a že sa im

javila ako schopná rozpoznávať veci a vnímať. Výsluch týchto svedkov jednoznačne potvrdil, že závet z
formálnejstránkyspĺňazákonnépožiadavkyšvajčiarskehohmotnéhopráva,atedajeplatný.Tentozávet
nadobudol platnosť vo chvíli, keď sa vykonali na závete všetky podpisy, čo vo svojej výpovedi potvrdil
aj notár JUDr. Karim Messali. Závet teda nadobudol právoplatnosť dňom 07.03.2001. Bez ohľadu na
to, či bola poručiteľka v čase smrti švajčiarskou štátnou občiankou alebo štátnou občiankou Slovenskej

republiky, plne postačí, ak sa vyhovie právu štátu, na území ktorého bol zriadený. Súd teda zistil, že v
danom spore forma závetu vyhovela švajčiarskemu hmotnému právu v zmysle čl. 499-502 švajčiarskeho
občianskeho zákonníka zo dňa 10.12.1907. Výsluch manželov H. jednoznačne ustálil a potvrdil, že závet
zo dňa 07.03.2001 bol vykonaný v súlade so švajčiarskym hmotným právom, a keďže tento posledný
závet odvolal aj závety, ktoré urobila poručiteľka skôr, nemá žalobca nárok na vydanie dedičstva.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala v spore 100 % úspech, nakoľko žaloba žalobcu bola
v celom rozsahu zamietnutá, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

4. Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhoval, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil podmienky a okolnosti spísania závetu poručiteľkou D. G. dňa 7. 3.

2001 pred notárom Karim Messalim, nedostatočne sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalobcu,
ktorými napadal platnosť tohto závetu. Poručiteľka prejavila svoju poslednú vôľu testamentom spísaným
v Ružomberku dňa 23.12.2000, v ktorom za dediča sporných nehnuteľnosti ustanovila žalobcu. Tento
závet bol poručiteľkou podpísaný pri plnom vedomí, slobodne a vážne, čo potvrdila svojim podpisom,ktorý bol klasickým podpisom poručiteľky, čo preukázal žalobca aj doloženými listinnými dôkazmi.
Žalobca namietal Verejný závet zo dňa 7. 3. 2001 spísaný notárom JUDr. Karim Messalim, nakoľko
tento má vo svojom texte niekoľko nezrovnalostí. Závet bol zaevidovaný v Ženeve dňa 23. 4. 2001 a

zaznamenaný dňa 27.4. 2001, t. j. až po smrti poručiteľky. Na prvej strane sa konštatuje, že pred notára
sa dostavila poručiteľka a na poslednej strane je konštatované, že tento bol vyhotovený a prenesený
do nemocnie Bau - Seyour v Ženeve, kde bola v tom čase hospitalizovaná. Zo samotného Verejného
závetu je teda preukázaná nezrovnalosť a tvrdenia v ňom uvádzané sú nepravdivé. Nie je ani zrejmé,
či si závet prečítala poručiteľka, alebo či jej bol prečítaný notárom, a či poručiteľka bola v čase spísania

závetu schopná tento podpísať a posúdiť vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu význam právneho
úkonu, ktorý vykonala, a to aj s poukazom na vyjadrenie svedkov, ktorí prehlásili, že poručiteľka im
obidvom sa zdala byť schopná konať. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že poručiteľka nebola v stave, ktorý
sa vyžaduje na vykonanie takéhoto právneho úkonu, akým je testament a jej zdravotný stav nebol v
súlade s hmotnými podmienkami na vykonanie verejného testamentu podľa švajčiarskeho občianskeho
zákona. Z predloženého testamentu nebolo osvedčené, akou formou bol testament vykonaný, a teda

nespĺňa náležitosti švajčiarskeho hmotného práva, pretože nebol vykonaný v súlade ustanoveniami
Švajčiarskeho občianskeho zákonníka. Pokiaľ okresný súd konštatuje, že Verejný testament, ktorého
platnosť žalobca napáda bol vykonaný v súlade s právom Švajčiarskej konfederácie a poukazuje aj na
výsluchy svedkov H., ktoré boli vykonané dňa 10. 5. 2016 na území Švajčiarska, žalobca poukázal na
to, že z ich výpovede sa nedá ustáliť, či poručiteľka si prečítala závet sama, alebo jej bol prečítaný,

pretože v týchto tvrdeniach sa rozchádzajú a nie je možné určiť formu vykonania závetu. Námietka
neplatnosti Verejného testamentu zo strany žalobcu smerovala aj podpisu poručiteľky, pretože tento bol
podpísaný paličkovým písmom a poručiteľka sa v tom období podpisovala podľa predložených listín
písanou formou. Na podporu tohto svojho tvrdenia žalobca predložil súdu niekoľko desiatok podpisov,
ktoré boli podrobené aj znaleckému skúmaniu znalkyňou Mgr. Dášou Havlíkovou, znalkyňou z odboru

písmoznalectvo, ktorá vo svojom odbornom vyjadrení dňa 8. 2. 2002 uviedla: „sporný podpis v znení
D. G. obsiahnutý na fotokópii písomnosti začínajúcej slovami 3Et Par Devant dátovanej dňa 23. 4.
2011 nevykazuje žiadnu podobu s predloženými ukážkami podpisov D. G.. V porovnaní s predloženými
ukážkami podpisov D. G. z roku 1996 - 2000 je sporný podpis druhovo nezhodný a vykazuje mimoriadne
nízku kvalitu. Vychádzajúc z uvedeného možno k vypracovaniu znaleckého posudku pristúpiť až po

predložení spornej písomnosti v origináli a po predložení ukážok nesporne pravých druhovo zhodných
podpisov osoby na meno, ktorej podpis znie...“. Týmito tvrdeniami znalkyne, ktoré sú pre rozhodnutie vo
veci závažné sa súd vôbec nezaoberal a tieto nijakým spôsobom nevyhodnotil. Žalobca navrhol súdu,
aby vyžiadal originál Verejného závetu zo dňa 7. 3. 2001 za účelom realizácie znaleckého posudku. Súd
bez ďalšieho opomenul vykonať takýto dôkaz. V napadnutom rozsudku sa súd žiadnym spôsobom v

odôvodnení nezaoberá skutkovou námietkou žalobcu neplatnosti závetu z dôvodu jeho nepodpísania
poručiteľkou a z tohto dôvodu nie je možné v odvolaní skutkovo a právne vymedziť túto skutočnosť.
V tomto smere považoval žalobca rozsudok okresného súdu za nejasný a nepreskúmateľný, pretože
otázka pravosti podpisu na Verejnom závete je otázkou zásadnou a súd sa mal s touto pri rozhodovaní
vysporiadať.

5. Žalovaná v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu potvrdil stotožňujúc sa s argumentáciou a právnym posúdením okresného súdu. Zdôraznila,
že odvolanie nemôže byť založené na tom, že odvolateľ, ktorého žaloba bola zamietnutá v celom
rozsahu, nie je spokojný s rozhodnutím súdu, lebo dúfal, že rozhodne inak. Súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie na presnom preskúmaní bez svojvoľného posudzovania. Odvolateľ tvrdí, že
dotknutý závet poručiteľka nepodpísala, čo je však v rozpore s písomnosťami založenými v spise.
Odvolateľ preceňuje význam a dôkaznú hodnotu písomností obsahujúcich podpis poručiteľky, ktoré
predložil a navyše nepredložil materiál potrebný na porovnanie písma, nemôže sa teda na túto situáciu
odvolávať. Tak notár, ako aj svedkovia zriadenia závetu tvrdia, že poručiteľka závet osobne podpísala.

Notár je prísažným predstaviteľom pomocného justičného povolania a pokiaľ ide o manželov H., boli
vypočutí ako svedkovia a boli im zdôraznené následky falošného svedectva. Nebolo potrebné, aby
bol v konaní predložený originál závetu, čo je z právneho hľadiska nemožné, či prostredníctvom
medzinárodného dožiadania nariadiť vykonanie znaleckého posudku. Prvoinštančný súd bol preto
oprávnený nevyhovieť tomuto návrhu na vykonanie dôkazu. Pokiaľ odvolateľ namieta, že poručiteľka

nebola schopná rozpoznávať, nepredložil nijaký dôkaz údajnej neschopnosti rozpoznávať, čo ani
nemohol urobiť, pretože notár a dvaja svedkovia, z ktorých jeden je lekár, potvrdili, že poručiteľka bola
spôsobilá a schopná rozpoznávať. Navyše závet neobsahuje nijaké absurdné ustanovenie, ktoré by
vyvolávalo pochybnosti o rozpoznávacej schopnosti poručiteľky, naopak ide o úkon vykonaný po zrelejúvahe, s notárom sa stretla niekoľkokrát, a závet bol spísaný z jej vlastnej iniciatívy, čo potvrdili aj
svedkovia. Odvolateľ ďalej poukazuje na skutočnosti, o ktorých sa nesprávne domnieva, že ide o vady
závetu. Fakt, že na strane 1 závetu je uvedené, že sa poručiteľka dostavila pred notára a na strane 3,

že bol závet spísaný a zriadený v nemocnici, nie je rozporuplný. Nie je napísané, že sa dostavila do
notárskej kancelárie, z výrazu „dostaviť sa pred“ nijako nevyplýva určenie miesta, na ktoré sa dostavila,
ale znamená len to, že poručiteľka sa nachádzala v prítomnosti notára. To, že je v závere uvedené, že
poručiteľka si ho celý osobne prečítala a následne, že notár poručiteľke závet prečítal, nepredstavuje
vadu, naopak, ide o dôkaz toho, že závet je v súlade s oboma možnými formami upravenými v čl. 501

ŠOZ a jednak v čl. 502 ŠOZ, čo je prípustné. Verejný závet môže byť kombináciou týchto dvoch foriem.
Na to, aby bol platný, je dôležité iba to, či bola dodržaná jedna a/alebo druhá forma. Švajčiarske súdy
tak rozhodli, že závet je platný, keď poručiteľ podpísal listinu spísanú podľa čl. 502 ŠOZ, hoci to nie
je nevyhnutné, alebo keď si poručiteľ listinu prečítal v súlade s čl. 500 a 501 ŠOZ a verejný úradník
(notár) mu ju navyše nahlas prečítal. Z vypočutia svedkov H. vyplýva, že závet bol bez akejkoľvek
pochybnosti vykonaný prvou z dvoch možných foriem verejného závetu (č. 501 ŠOZ), t. j. bol predložený

poručiteľke, ktorá si ho celý prečítala, pred notárom a svedkami vyhlásila, že si závet prečítala a že
obsahuje jej poslednú vôľu. Závet okrem toho spĺňa náležitosti druhej z dvoch možných foriem verejného
závetu (č. l. 502 ŠOZ), t.j. notár závet poručiteľke prečítal v ich prítomnosti a poručiteľka pred svedkami
a notárom vyhlásila, že závet obsahuje jej poslednú vôľu. Svedkovia svojim podpisom na závete tieto
skutočnosti potvrdili, ako aj to, že poručiteľka bola schopná rozpoznávania. Pokiaľ ide o tvrdenie, že

výpovede svedkov sa rozchádzajú a neumožňujú určiť, či si poručiteľka závet prečítala sama alebo či
jej bol prečítaný, odvolateľ prehliada skutočnosť, že obaja svedkovia odpovedajú v rovnakom zmysle
na otázku č. 4, či si poručiteľka prečítala závet osobne. Vyhlásenia svedkov sa nemajú posudzovať
kumulatívne, ale komplementárne. Zároveň žalovaná poukázala aj znenie čl. 33 zákona o notároch,
podľa ktorého zaregistrovanie závetu po smrti poručiteľa je možné a platné, ale dokonca ho upravuje

ako pravidlo.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe odvolania žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods.

3 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§
380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom

a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné,
zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle ust. § 387 ods.
2 CSP poukazuje.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca
nemá nárok na vydanie dedičstva po poručiteľke D. G., keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
závet zo dňa 07.03.2001 bol zriadený v súlade so švajčiarskym hmotným právom, tento závet je platný
a ako posledný platný závet odvolal všetky predchádzajúce závety poručiteľky a teda aj závet zriadený

dňa 23.12.2000 pred notárkou JUDr. Jitkou Lehockou, na základe ktorého sa žalobca domáha vydania
dedičstva voči žalovanej.

9. V danej veci podstatnou otázkou, od ktorej sa odvíja ďalší postup súdu v konaní je ustálenie
si rozhodného práva, podľa ktorého súd vec posúdi a rozhodne. Rozhodné právo určujú kolízne

normy, ktoré podľa určitých kritérií určia právny poriadok štátu, ktorého normy sa budú aplikovať v
súkromnoprávnom spore s medzinárodným prvkom.

10. Podľa ust. § 17 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len „ZMPSP“), dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ

príslušníkom v čase smrti.11. Podľa ust. § 18 ods. 1 ZMPSP, spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj účinky vád vôle a jej
prejavu sa spravujú právom štátu, príslušníkom ktorého bol poručiteľ v čase prejavu vôle. To isté právo
je rozhodujúce i pre určenie, ktoré ďalšie druhy robenia poriadku pre prípad smrti sú prípustné.

12. Podľa ust. § 18 ods. 2 ZMPSP, forma závetu sa spravuje právom štátu, príslušníkom ktorého bol
poručiteľvčase,keďzáveturobil;stačívšak,akvyhovieprávuštátu,naúzemíktoréhobolzáveturobený.
To isté platí o forme zrušenia závetu.

13. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľka v čase smrti bola štátnou občiankou
Švajčiarskejkonfederácieanieslovenskouštátnouobčiankou,súdvsporepostupujevzmyslevyššiecit.
kolíznej normy podľa právneho poriadku Švajčiarskej konfederácie. Úvaha okresného súdu týkajúca sa
skutočnosti, že poručiteľka v čase smrti bola držiteľkou slovenského občianskeho preukazu a teda bola
aj slovenskou štátnou občiankou, je nadbytočná. Z vyjadrení Ministerstva vnútra zo dňa 05.10.2017 a
Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.03.2017 jednoznačne vyplynulo,

že poručiteľka ku dňu zriadenia závetu ako aj ku dňu smrti bola štátnou občiankou Švajčiarskej
konfederácie a nie Slovenskej republiky. Skutočnosť, že bola držiteľkou slovenského občianskeho
preukazu neznamená, že bola slovenským štátnym občanom, je možné, že poručiteľka napriek strate
štátneho občianstva prepustením zo štátneho zväzku, neodovzdala slovenský občiansky preukaz (touto
skutočnosťou je však nadbytočné sa zaoberať). Keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že

poručiteľka bola štátnou občiankou Švajčiarskej konfederácie, forma závetu sa spravuje právom štátu,
príslušníkomktoréhobolaporučiteľkavčasesmrti-t.j.Švajčiarskymobčianskymzákonníkom.Napokon
na danú vec aplikoval ŠOZ i súd prvej inštancie, i keď vychádzal z ust. § 18 ods. 2 ZMPSP časť prvej vety
za bodkočiarkou, čiže v konečnom dôsledku bol jeho postup, keď vo veci aplikoval švajčiarske hmotné
právo, správny.

14. Odvolateľ odvodzuje svoj nárok na vydanie dedičstva - polyfunkčného domu Alžbetka, zo
skutočnosti, že podľa závetu spísaného dňa 23.12.2000 bol závetným dedičom po poručiteľke a zdedil
uvedenú nehnuteľnosť. Závet zriadený poručiteľkou neskôr, dňa 07.03.2001, považuje za neplatný a to z
viacerýchdôvodov.Predovšetkýmpoukazujenaspôsoboboznámeniasaporučiteľkysobsahomzávetu,

keď z výpovedí svedkov manželov H. sú zrejmé rozpory a z ich výpovede sa nedá ustáliť, či si poručiteľka
závet prečítala sama, alebo jej bol prečítaný notárom. Podľa názoru odvolacieho súdu z výpovedí
svedkov prítomných pri zriadení závetu nepochybne vyplynulo, že poručiteľka sa s obsahom závetu,
na ktorom bola zachytená jej posledná vôľa oboznámila, závet si prečítala a vyhlásila, že obsahuje jej
poslednú vôľu. To, či jej bol závet prečítaný notárom alebo nie, nie je podstatné, keďže oba spôsoby (či

už prečítanie alebo neprečítanie závetu notárom) zodpovedajú úprave ŠOZ v čl. 501 a 502. Podstatnou
je tá skutočnosť, že podľa výpovedí svedkov sa poručiteľka oboznámila s obsahom závetu, tento si
prečítala a uviedla, že obsahuje jej poslednú vôľu. Žalobca navyše k uvedeným tvrdeniami a výpovediam
neprodukoval žiadne dôkazy, svoje tvrdenia, ktorými spochybňuje oboznámenie sa poručiteľky so
závetom, nijako nepreukázal.

15.Zosvedeckýchvýpovedívyplynuloajto,žeporučiteľkasasnotáromstretladvakrát,pričomnaprvom
stretnutí požiadala notára o spísanie závetu a na druhom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo v nemocnici
za prítomnosti svedkov manželov H., bol už spísaný závet oboznámený a podpísaný poručiteľkou a
svedkami. Tým boli odstránené aj rozpory, na ktoré poukazoval žalobca, podľa ktorého sa v úvode

testamentu píše, že sa dostavila poručiteľka pred notára a v závere je uvedené, že bol vyhotovený a
prenesený do nemocnice. Pokiaľ odvolateľ poukazuje v tomto smere na nezrovnalosti, ide iba o dohady
odvolateľa, ktoré nepodložil relevantnými dôkazmi.

16. Rovnako tak v rovine nepreukázaných tvrdení je aj argumentácia žalobcu týkajúca sa spôsobilosti

poručiteľky zriadiť závet. Podľa žalobcu z výpovedí svedkov vyplynulo, že poručiteľka nebola v stave,
ktorý sa vyžaduje na zriadenie závetu a jej zdravotný stav nebol v súlade s hmotnými podmienkami
na vykonanie verejného testamentu podľa ŠOZ. Žalobca však bližšie neuviedol žiadne konkrétne
skutočnosti a dôkazy, z ktorých by vyplynula akákoľvek pochybnosť týkajúca sa zdravotného stavu
poručiteľky, ktorá by mala vplyv na jej schopnosť zriadiť závet. Z výpovedí svedkov jednoznačne

vyplynulo, že poručiteľka bola pri vedomí, vnímala úplne jasne a bola spôsobilá rozlišovať a rozpoznávať
veci, bola schopná podpísať závet. Zároveň priamo v závete sa uvádza, že poručiteľka sa svedkom javila
ako schopná samostatne uvažovať a formulovať svoje názory na účely usporiadania pre prípad smrti.Vyjadrenia svedkov na výsluchu ani v závete nevyvolávajú žiadne pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky
zriadiť závet.

17. Napokon ani odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa pravosti podpisu poručiteľky na závete,
nie je opodstatnená. Skutočnosť, že závet bol poručiteľkou vlastnoručne podpísaný bola preukázaná
výpoveďou svedkov manželov H., ako aj výpoveďou notára, a je osvedčená v závete, ktorý je verejnou
listinou. Spísanie závetu bolo vykonané kvalifikovanou osobou podľa švajčiarskeho hmotného práva.
Vzhľadom na uvedené je už nadbytočné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom na posúdenie

pravosti podpisu poručiteľky, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že závet bol podpísaný
poručiteľkou.

18. Odvolací súd z týchto dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Rovnako ako vecne
správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý
plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanej
v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešná.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)