Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 1T/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010236
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3817010236.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 28.10.2019 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovaným H. F. a G. Y.

r o z h o d o l :

Obžalovaní 1.H.F.,nar.XX.XX.XXXXvBojniciach,trvalebytomPrievidza,t.č.bytomX.-L.,G.XXX/XX,

2. G. Y., nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach, trvale bytom Prievidza, J. XXX/X, t. č. bytom R., XXXX F., A.

cesta XX,

sú vinní, že
obžalovaný H. F., obžalovaná G. Y.
1. Y. Y. , narodený XX. X.XXXX našiel začiatkom februára 2017 bankomatovú
kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX k účtu vedenom v Tatra Banke, a.s. číslo IBAN: SK
XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý je vedený na maloletú S.L.L., nar. X.X.XXXX, pričom

disponentom je poškodený H. Z., predmetnú kartu dňa 7. 2. 2017 v Prievidzi odovzdal obom
obžalovaným, ktorí dňa 7. 2. 2017 v presne nezistených časoch vykonali s predmetnou kartou na
čerpacej stanici Shell, L. cesta XX, 971 01 Prievidza dve bezhotovostné platby, každú vo výške 10,-
Eur, dňa 7.2.2017 v presne nezistených časoch v HM Tesco, Nábrežná ul. 1811/7, 971 01 Prievidza dve
bezhotovostné platby vo výške 7,71,- Eur a 16,- Eur, následne dňa 08.02.2017 v presne nezistených
časoch vykonali bezhotovostné platby Supermarkete Jednota na ul. Ľ. Ondrejova v Prievidzi vo výškach

1,36,- Eur a 1,47,- Eur a dňa 08.02.2017 v presne nezistenom čase bezhotovostnú platbu v Tesco,
Námestie Slobody 1, 971 01 Prievidza vo výške 2,01,- Eur, čím spôsobili poškodenému H. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J., D. XX škodu v celkovej výške 48,55 Eur,

obžalovaný H. F.
2. hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť stará sa o výživu svojej dcéry H. R., nar. XX.X. XXXX
a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13 P/26/2014 zo dňa 17. 12. 2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 22.12.2014 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80,- € mesačne k rukám
matky E. R., vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné
poskytuje, tejto povinnosti sa v Prievidzi v období od 14.1. 2016 doposiaľ úmyselne vyhýba tým, že
z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, pracovné pomery u dvoch
zamestnávateľov boli s ním ukončené pre absenciu v práci, následne sa nebol zaregistrovať na úrade
práce a od 14.3.2017 do súčasnej doby je práceneschopný v dôsledku choroby hepatitídy, ktorú si však

privodil sám v súvislosti so zneužívaním drogy pervitín, výživné platil len v roku 2017 od mesiaca marec
do decembra 2017, avšak nie v určenej výške, celkom zaplatil 1605 €, čím na výživnom zostal dlhovať
oprávnenejsumu1995€,pričomboltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduvPrievidzisp.zn.3T/156/2015
zo dňa 7.10.2015, právoplatným dňa 22.1.2016 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody 9 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu 22 mesiacov,
teda

obžalovaný H. F., obžalovaná G. Y. v bode 1.spoločným konaním si neoprávnene obstarali platobný prostriedok a použili ho,

obžalovaný H. F. v bode 2.

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin
odsúdený,

tým spáchali

obžalovaný H. F., obžalovaná G. Y. v bode 1.
prečinneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku,elektronickýchpeňazí,alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona,

obžalovaný H. F. v bode 2.

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
a za to sa
odsudzujú:
obžalovaný H. F.
Podľa § 219 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona k úhrnnému

trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaná G. Y.

Podľa § 219 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Trestného zákona k trestu odňatia slobody 12 (dvanásť)
mesiacov, výkon, ktorého sa jej podľa § 48 ods. 1 písm. a) a § 49 ods. 1 Trestného zákona podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaní H. F. a G. Y. súd povinní uhradiť poškodenému H.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom J., D. č.XX spoločne a nerozdielne škodu vo výške 48,55 euro.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený H. Z. so zvyškom nároku na náhradu škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, potom, čo podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného H. F. podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v prípade skutku pod bodom 1

tohto rozsudku a vyhlásenie obžalovanej G. Y. podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v prípade
skutku pod bodom 1 tohto rozsudku a neprijal vyhlásenie obžalovaného H. F. podľa § 257 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku v prípade skutku pod bodom 2 tohto rozsudku; v prípade skutku pod bodom 1
vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o trestoch.
V prípade skutku pod bodom 2 súd vypočul svedkyňu R.. Podľa § 269 Trestného poriadku zo spisu 2T

189/2018 oboznámil listinné dôkazy číslo listu 32 - 49, správy číslo listu 53 - 54, 60 - 70, 82 - 84, 87,
register trestov číslo listu 85 - 86.
Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil registre trestov číslo listu 162 - 163, listinné dôkazy číslo
listu 169 - 180.
Svedkyňa R., okrem iného, ku skutku pod bodom 2 tohto rozsudku uviedla, že obžalovaný v období

od 14.01.2016 zaplatil niekoľko splátok výživného, viac však výživné neplatil, ako platil. Môže potvrdiť,
že obžalovaný neposielal dcére ani dary. Obžalovaný zaplatil 290 euro ešte pred podaním obžaloby,
po podaní obžaloby v priebehu roku 2018, 2019 poslal nejaké finančné prostriedky, doklady zakladá
do spisu ako číslo listu 169 - 180. Obžalovaný zaplatil v mesiacoch apríl 2018 sumu 95 euro, počnúc
mesiacom máj 2018 až do decembra 2018 poslal každý mesiac 130 euro. V januári 2019 poslal 50

euro, v auguste 2019 poslal 20 euro. Ešte zaslal v januári 2018 sumu 30 euro, februári 2018 sumu 30
euro, v marci 2018 sumu 50 euro. Skutočnosť, že obžalovaný výživné neplatil v plnej výške nemalo
trvalé nepriaznivé následky na dcéru, starala sa o dcéru. Náhradné výživné na dcéru nepoberá.
Na čísle listu 169 - 180 sa nachádzajú listinné dôkazy predložené svedkyňou R. na hlavnom pojednávaní
v súvislosti so skutkom pod bodom 2. Tieto preukazujú výšku zaplateného výživného obžalovaným v

období od januára 2018 do augusta 2019. Spolu so sumou 290 euro, ktorú obžalovaný zaplatil predpodaním obžaloby, za žalované obdobie zaplatil svedkyni R. spolu 1.605 euro a zostal tak dlhovať na
výživnom 1.995 euro.
V spise č. 2T 189/2017 sa nachádza na čísle listu 39 - 41 rozsudok Okresného súdu Prievidza č.

13P/26/2014 zo dňa 17.12.2014, právoplatný dňa 22.12.2014. Uvedeným rozsudkom bol obžalovaný
zaviazaný prispievať na výživu dcéry H. R. s účinnosťou od 1.5.2014 mesačne 80 euro vždy do
posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje.
V spise č. 2T 189/2017 sa na čísle listu 47 nachádza trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa
7.10.2015, obžalovanému doručený dňa 13.1.2016, právoplatný dňa 22.1. 2016. Uvedeným trestným

rozkazom bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 9 mesiacov, podmienečne odložený na
skúšobnú dobu 22 mesiacov.
V spise č. 2T 189/2017 sa na čísle listu 64 nachádza správa firmy JIA XIANG s.r.o. Prievidza, z ktorej
vyplýva, že obžalovaný u nich pracoval v období od 14.4.2016 do 10.7. 2016 na dohodu o pracovnej
činnosti. Táto bola ukončená dňa 11.7.2016, keď tento bezdôvodne nenastúpil do práce.

V spise č. 2T 189/2017 sa na čísle listu 65 nachádza správa HBP Prievidza a.s. zo dňa 20.6.2017, podľa
ktorej bol obžalovaný u nich zamestnaný od 1.12. 2016 do 31.12. 2016, pracovný pomer bol podľa § 72
zákonníka práce z dôvodu neospravedlnenej absencie ukončený v skúšobnej dobe.
V spise č. 2T 189/2017 sa na čísle listu 68 nachádza správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Prievidza z 31.5.2017, podľa ktorej obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v období od

30.11.2015 do 6.6.2016, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný H. F. a obžalovaná G. Y. sa dopustili skutku pod bodom 1 tohto
rozsudku,čímnaplnilivšetkyzákonnéznakyprečinuneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobného
prostriedku, elektronických peňazí, alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pretože spoločným konaním si neoprávnene
obstarali platobný prostriedok a použili ho. Trestná činnosť oboch obžalovaných v prípade skutku pod
bodom 1 je preukázaná ich vyhlásením na začiatku hlavného pojednávania, taktiež listinnými dôkazmi,
ktoré v súvislosti s touto trestnou činnosťou boli zabezpečené v prípravnom konaní a pre potreby
rozhodnutia, v potrebnom rozsahu, boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. Tieto dôkazy tvoria

ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, ktoré oboch obžalovaných zo spáchania trestnej
činnosti usvedčujú a vylučujú iným možný právny záver. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 2 tohto
rozsudku vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný H. F. sa dopustil skutku, ktorý
je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace

v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin
spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený. Trestná
činnosť obžalovaného bola v podstate preukázaná aj vyhlásením obžalovaného na začiatku hlavného
pojednávania podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré nebolo prijaté súdom len z
dôvodu potreby ustálenia výšky dlžného výživného za žalované obdobie od 14.1.2016 do rozhodnutia

súdu. Trestná činnosť v tomto bode obžaloby bola obžalovanému preukázaná výpoveďou svedkyne
R. na hlavnom pojednávaní, oboznámením listinných dôkazov, sčasti zabezpečených v prípravnom
konaní, sčasti predložených svedkyňou R. na hlavnom pojednávaní. Týmito dôkazmi bolo preukázané,
že obžalovaných v sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného v období od
14.1.2016, až do rozhodnutia súdu do 28.10.2019, pričom za žalované obdobie síce zaplatil výživné vo

výške 1.605 euro oprávnenej, zostal jej však dlhovať sumu 1.995 euro. Úmysel obžalovaného vyhýbať
sa plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného vyplýva zo skutočnosti, že ako bolo konštatované
vyššie, obžalovaný síce aj bol zamestnaný v žalovanom období u dvoch zamestnávateľov. V prípade
oboch zamestnávateľov však boli s ním skončené pracovné pomery z dôvodu jeho absencie v práci.
Taktiež bolo preukázané, že v žalovanom období bol obžalovaný pre nespoluprácu vyradený z evidencie

úradu práce ako uchádzač o zamestnanie. Tieto skutočnosti a dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych
a nepriamych dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného H. F. zo spáchania prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný H. F., ako vyplýva z registra trestov z 2.9.2019 bol doteraz 4 krát súdne trestaný, naposledy
konštatovaným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č. 3T 156/2015 zo dňa 7.10.2015,

právoplatným dňa 22.1.2016. Podľa výpisu z evidencie priestupkov v období od 14.2.2013 do 8.12.
2017 bol postihnutý za 6 priestupkov, 5 priestupkov bolo v oblasti dopravy, v jednom prípade sa
jednalo o priestupok spočívajúci v drobnej krádeži v obchodnom centre. Správa z miesta bydliska bližšie
skutočnosti neuvádza.Obžalovaná G. Y. ako vyplýva z registra trestov z 2.9.2019 bola doteraz jeden krát súdne trestaná
za krádež, odsúdenie má zahladené. Podľa výpisu z evidencie priestupkov v období od 24.6.2011 do
8.3.2017 bola postihnutá v dvoch prípadoch za priestupky Mestskou políciou v Prievidzi. Správa o

povesti z miesta bydliska bližšie skutočnosti neuvádza.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určení druhu trestu a jeho

výmery súd v prípade obžalovaného H. F. za použitia ustanovenia § 219 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38
ods. 2, § 36 písm. l) (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ), § 37 písm.
h) (spáchal viac trestných činov) Trestného zákona, berúc do úvahy skutočnosť, že obžalovaný H. F.
trestnú činnosť spáchal v prípade skutku pod bodom 1 tohto rozsudku v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza č. 3T 156/2015 a časť trestnej činnosti v prípade skutku
pod bodom 2 tiež v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Prievidza

č. 3T 156/2015; nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12
mesiacov nepodmienečne. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestnej činnosti nebol vo
výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest podľa názoru súdu dostatočne vystihuje
spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a ide o trest potrebný na ochranu spoločnosti pred

páchaním a páchateľmi obdobnej trestnej činnosti. V prípade obžalovanej G. Y. súd pri existencii jednej
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutovala) uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní
12 mesiacov, pričom výkon tohto trestu súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Počas skúšobnej doby sa obžalovaná G. Y. nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku,

priestupkov, v opačnom prípade by hrozilo, že by mohla vykonať podmienečne odložený trest v trvaní
12 mesiacov vo výkone trestu. Takýto trest považuje súd v prípade obžalovanej G. Y. za dostatočný,
primeraný, vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť jej konania. Súd zároveň v rámci adhézneho konania
rozhodol o povinnosti oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne uhradiť v prípade skutku pod bodom
1 poškodenému H. Z. škodu vo výške 48,55 euro, pretože škoda v tejto výške obom obžalovaným

v trestnom konaní bola preukázaná. Keďže poškodený H. Z. požadoval náhradu škody vo väčšom
rozsahu, so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.