Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/624/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210253
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712210253.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: H. W., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., B. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Urbáni & Partners,
s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Mesto Zvolen,
IČO: 00 320 439, so sídlom Zvolen, Námestie slobody 22, o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva

vecným bremenom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 02. 07.
2015, č. k. 15C/124/2012 - 306, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 113.920,47 €, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd v r a c i a navrhovateľke krátený súdny poplatok vo výške 3.044,-- €.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že okresný súd má danú právomoc vec prejednať a rozhodnúť.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Aj v zmysle Dohovoru čl. 6 ods. 1, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Poukázal aj na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/55/2015 zo dňa 23. 03. 2015, ktorým súd zrušil
uznesenie okresného súdu o prerušení konania do vydania rozhodnutia o pozemkových úpravách, kde
jednoznačne v závere uviedol, že v danej veci sa jedná o konanie, kde sa má rozhodnúť o nároku
žalobkyne o poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v minulosti a nemá
súvis s konaním pred Okresným úradom Zvolen, ktoré môže alebo nemusí upraviť vlastnícky status
pozemkov do budúcna. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na zák. č. 66/2009 Z. z., ktorý poskytnutie

náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka
stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo
vlastníctve vlastníka stavby súceho na zámenu. Okresný súd vychádzal pri stanovení ceny za 1m2
pri obmedzení vlastníckeho práva zo znaleckého posudku vypracovaného N.. T. V. č. 55/2014, ktorý
predložila žalobkyňa v priebehu konania, a ktorý bol vypracovaný po vzájomnej dohode so žalovaným.
Medzi stranami sporu nebolo sporným, že predmetom konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho

práva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre kat. územie Z.. Sporná bola výška tejto náhrady.
Žalobkyňa ako vlastníčka uvedených parciel, tieto nemôže užívať, a preto podľa názoru okresného súduje namieste poskytnutie náhrady priamo v zmysle Ústavy SR čl. 20, resp. § 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Pri určení výšky primeranej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku podaného v rámci
konania s tým, že kontrolné znalecké dokazovanie vo veci nenariadil. Znalecký posudok, ktorý doložil

žalovaný bol znalecký posudok vyhotovený v roku 2012 a zo záverov znaleckého posudku jednoznačne
vyplýva, že predmetom určenia všeobecnej hodnoty a jednorazovej odplaty boli len niektoré parcely,
nie všetky, ktoré sú predmetom konania. Naopak, znalecký posudok predložený žalobkyňou bol
vyhotovený po vzájomnej konzultácii bez námietok voči osobe znalca zo strany žalovaného v roku 2014
a predmetom určenia všeobecnej hodnoty náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom

boli všetky žalované parcely, ktoré žalobkyňa z dôvodu zriadenia zákonného vecného bremena nemôže
riadne užívať. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota 550 000,- eur, pričom pri
zohľadnení výšky podielu žalobkyne k uvedeným parcelám, a to 3/8, potom súd zaviazal žalovaného
na vyplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k sporným pozemkom vo výške 113 920,47
eur v zmysle žaloby žalobkyne. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p.
a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku s poukazom na ust. § 11 ods. 3, 4 Zákona o súdnych

poplatkoch.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobu žalobkyne zamietne
alebo konanie zastaví a vec postúpi príslušnému orgánu. Namietal, že okresný súd nemal právomoc vo

vecirozhodnúť. Podľazák.č.66/2009Z.z.orgánompríslušnýmnarozhodovaniesporovvzáležitostiach
týkajúcich sa tohto zákona, ktorý má zároveň právomoc danú vec prejednať a rozhodnúť, je Okresný
úrad vo Z., odbor lesný a pozemkový, Z., Nám. SNP 35/48. Právomoc je základnou procesnou
podmienkou, ktorej nedostatok nemožno odstrániť, jeho následkom je zastavenie konania a postúpenie
veci príslušnému orgánu. Bez určenia doby trvania vecného bremena nie je možné spravodlivo určiť ani

výšku náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom. Pri výpočte výšky jednorazovej
odplaty za zriadenie zákonného vecného bremena, znalec Ing. T. V., vo svojom znaleckom posudku
č. 55/2014 vychádzal z predpokladu, že zákonné vecné bremeno bude trvať minimálne 20 rokov. V
súčasnosti prebieha konanie vo veci majetkovo-právneho usporiadania pozemkov pod stavbami na
Okresnom úrade vo Z., nie je preto možné predpokladať dobu trvania zákonného vecného bremena.

Súd nepostupoval v súlade so zákonom, keď prihliadol na závery znaleckého posudku predloženého
jedným z účastníkov konania, napriek tomu, že v konaní bol predložený znalecký posudok aj druhým
účastníkom konania a nenariadil sám znalecké dokazovanie. Ďalej žalovaný namietal aj tú skutočnosť,
že znalecký posudok predložený žalobkyňou, z ktorého vychádzal okresný súd pri stanovení výšky
náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom je chybný, čo do výmery pozemku EKN

parc. č. XXXX, pri ktorej je uvedená výmera 2 387 m2, kým podľa listu vlastníctva je výmera tejto parcely
len 1853 m2. Pri zohľadnení skutočnej výmery parcely, jej všeobecná hodnota mala byť stanovená vo
výške 83 051,46 eur a celková všeobecná hodnota pozemkov na sumu 526 321,20 eur a nie na sumu
550 000,- eur, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku. Napriek tomu, že v znaleckom posudku bola
ohodnotená aj všeobecná hodnota práv a závad - teda vecného bremena, súd stanovil výšku náhrady

za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom vo výške všeobecnej hodnoty pozemkov, teda
vo výške trhovej kúpnej ceny.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť. Obranu žalovaného ohľadom nedostatku právomoci súdov konať v predmetnej veci považuje

za účelovú, ktorá má za cieľ oddialiť plnenie vo vzťahu k žalobkyni. Súdne konanie začalo skôr ako
sa žalovaný účelovo (už druhý krát) odhodlal podať návrh na vedenie správneho konania. Konanie
žalovaného žalobkyňa považuje za neseriózne a zavádzajúce, keďže v čase odpovede žalovaného
zo dňa 25. 07. 2011 bolo konanie pred pozemkovým úradom zastavené, a preto žalobkyňa opätovne
žalovaného vyzvala na vykonanie konkrétnych úkonov vo vzťahu k vyriešeniu náhrady za zriadenie

vecného bremena. Nakoľko nedošlo k mimosúdnej dohode, žalobkyňa podala žalobu na súd, nakoľko
by hrozilo premlčanie nároku, čo podľa všetkého žalovaný sledoval svojim (ne)konaním. Dôkazom toho
je aj fakt, že po začatí konania, v jeho priebehu, podal opätovne návrh na pozemkový úrad, ktorým sa
snažiltotosúdnekonanievlastnezmariť. Žalobkynivznikolnárok,ato01.07.2009,nazákladeúčinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z., pretože už vzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného - právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, čím
dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkyne a zostáva jej vlastne len holé vlastníctvo, ktoré
neumožňujevyužívaťoprávnenievlastníkatak,akovšeobecnezozákonavprospechvlastníckavyplýva.
Je zrejmé, že žiadny zákon nezriadil predmetné vecné bremeno bezodplatne, a preto aj chýba logickásúvsťažnosť žalovaného o tom, že nárok na náhradu možno ani nevznikol. V konaní bol predložený
znalecký posudok žalovaného, ktorý nebol relevantný, a to jednak z časového hľadiska, ako aj z hľadiska
jehorozsahu,naopakžalobkyňadalavypracovaťznaleckýposudoknacelýpredmetsporuajehočíselné

vyjadrenie bolo pre daný spor relevantné. Žalovaný počas konania na okresnom súde len všeobecne
argumentoval svojim znaleckým posudkom bez bližšieho odôvodnenia a znalecký posudok predložený
a vypracovaný počas konania na náklady žalobkyne nebol znegovaný. Aj s ohľadom na zásadu
kontradiktórnosti a hospodárnosti treba prisvedčiť okresnému súdu, že žalobkyňa učinila všetko pre to,
aby bola vec rýchlo a spravodlivo rozhodnutá, čoho dôkazom je, že po začatí konania aj dala vypracovať

predmetný znalecký posudok Ing. Hricom a nie je žiadny dôvod rozsudok zrušovať ani meniť. Znalecký
posudok určil hodnotu vecného bremena - za zriadenie vecného bremena vo výške 34,49 eur/m2, ktorá
je správna a pre konanie rozhodujúca.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 písm. b), c)

CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP a vrátil na ďalšie konanie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.Odvolacísúdpreskúmalvecnazákladepodanéhoodvolaniažalobcu,ktoréhoprávneúčinky
nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.

8. Námietka žalovaného ohľadom nedostatku právomoci okresného súdu konať v predmetnej veci nie
je dôvodná.

9. Odvolací súd považuje právny záver okresného súdu ohľadom právomoci okresného súdu v
predmetnej veci konať, za správny, a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje.

10. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú
zákonom zverené do jeho kompetencie. Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase rozhodovania

okresného súdu vymedzoval právomoc súdov v ustanoveniach § 7. V ods. 1 tohto paragrafu Občiansky
súdny poriadok určoval, že v Občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci
(nároky), ktoré vyplývajú z občiansko-právnych, pracovno-právnych, rodinných, družstevných, ako aj
z obchodných vzťahov (včítanie podnikateľských a hospodárskych vzťahov). Takto ohraničený súbor
sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie

účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru, prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne,
ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 O. s. p.
v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade
všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so

zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov v štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený uvedenými súbormi vzťahov,
súdy podľa § 7 ods. 3 O. s. p. v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré
sa už, na rozdiel od predchádzajúcich nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto sa však vždy

prejednávajú len vtedy, ak to ustanovuje zákon.

11. Vzhľadom na predmet daného konania a subjekty, ktoré v ňom majú postavenie strán sporu, a
právnyzáklad-žalobkyňoupožadovanánáhradazaobmedzenievlastníckehoprávavecnýmbremenom
v zmysle § 151n je daná právomoc súdov konať a rozhodovať v predmetných veciach.

12. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu je nevyhnutné predovšetkým zistiť,
z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania),
tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Zaúčelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť
uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Tieto majú súdu uložiť, aby daný
právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných

tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť
účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Pre analýzu právneho vzťahu strán
sporu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu
práva a povinnosti strán sporu tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce

pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takéhoto právneho vzťahu, ktorý možno
podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods. 1 O. s. p. platného a účinného v
čase rozhodovania okresného súdu (porovnaj tiež rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/128/97). Žalobca je povinný
svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je totiž vždy vecou
súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho, ale predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie
je viazaný.

13. Okresný súd správne vyhodnotil, že predmetom konania je náhrada za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemkom zriadeného zákonom č. 66/2009 Z. z. Tento zákon, predpokladá ustanovenie §
151o ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena zákonom. Zák. č. 66/2009
Z. z. je predpisom, ktorým sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve

obci a vyšších územných celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady
za nútené obmedzenie vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v
ust. § 4 odkazuje na úpravu v ust. § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Pri riešení otázky
náhrady za obmedzenie vlastníckych práv okresný súd správne vychádzal z týchto ustanovení zákonov
Občianskeho zákonníka. Predmetné konanie o žalobe žalobkyni je konaním, v ktorom sa má rozhodnúť

o nároku za poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v minulosti a nemá súvis
s konaním pred Okresným úradom Zvolen, ktoré môže alebo nemusí upraviť vlastnícky status pozemkov
do budúcna. Zák. č. 66/2009 Z. z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod stavbou v podobe
náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej zmluvy a tiež ďalšou
podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby súceho na zámenu, ktoré

skutočnostitaktiežniejemožnéopomenúťvpredmetnomkonaní.Vdanomprípadesanejednáototožné
konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného súdu je správne v tejto časti, a preto odvolacia námietka žalovaného ohľadom nedostatku
právomoci okresného súdu konať v predmetnej veci nie je dôvodné.

14. Ust. § 7 ods. 1 O. s. p. bolo prevzaté aj do ustanovení nových kódexov CSP a SSP. V čl.
1 CSP (prevzatý pôvodný § 7 ods. 1 O. s. p.) je vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako
právno - ochranného orgánu. Ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva, všetky spory z
uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd.

15. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom spôsobu, akým súd dospel k výške náhrady za
obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom, tu odvolací súd uvádza, že predmetná námietka je
dôvodná. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnej veci boli predložené stranami sporu
dva znalecké posudky, a to jednak znalecký posudok predložený žalobkyňou, a znalecký posudok
predložený žalovaným. Žalovaný namietal, že okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom s

poukazom na ust. § 127 O. s. p., keď prihliadol na závery znaleckého posudku predloženého jedným z
účastníkov konania, napriek tomu, že v konaní bol predložený znalecký posudok aj zo strany žalovaného
a vo veci okresný súd sám nenariadil znalecké dokazovanie. Žalobkyňa predložila znalecký posudok
vypracovaný N.. T. V.. 55/2014, v zmysle ktorého bola stanovená všeobecná hodnota ročnej odplaty za
zriadenie vecného bremena vo výške 34,49 eur/m2. Žalovaný predložil znalecký posudok č. 55/2012

vypracovaný N.. S., kde znalkyňa stanovila jednorazovú náhradu vo výške 22,82 eur/m2. Žalovaný v
konaní žiadal nariadiť znalecké dokazovanie vzhľadom na to, že rozdiely v cenách znaleckých posudkov
boli značné. Okresný súd návrh žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol. Uvedeným postupom
podľa názoru odvolacieho súdu bola odňatá možnosť žalovanému konať pred súdom.

16. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého dokazovania iným znalcom, odvolací súd svoje závery
opiera o rozhodnutie 33Cdo/1290/2007 (ČR), v zmysle ktorého zákon nestanovuje predpoklady pre
nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku a ponecháva to na úvahu súdu; vypracovanie
revízneho znaleckého posudku bude prichádzať do úvahy najmä tam, kde súd bude mať pochybnosti osprávnosti už vypracovaného znaleckého posudku. Tieto pochybnosti môžu byť vyvolané aj predložením
listinného dôkazu - posudku znalca, vypracovaného mimo konania; bude však vždy záležať na
konkrétnej situácii a na úvahe súdu, či (spravidla po vypočutí ustanoveného znalca) bude mať

pochybnosti za odstránené. V rozhodovanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu pochybnosti
odstránené neboli. Okresný súd pochybil, keď nevypočul najprv znalcov, ktorí vypracovali znalecké
posudky, na odstránenie spornosti výšky náhrady za 1m2, poprípade mal zvážiť nariadenie kontrolného
znaleckého dokazovania. Naviac, je dôvodná aj námietka žalovaného ohľadom znaleckého posudku
predloženého žalobkyňou, z ktorého vychádzal okresný súd pri rozhodovaní, kde uvedený znalecký

posudok je chybný, pokiaľ sa týka výmery pozemku EKN parc. č. XXXX, pri ktorej je uvedená výmera
2387 m2, kým podľa listu vlastníctva je skutočná výmera tejto parcely len 1853 m2.

17.Rozhodnutieokresnéhosúdujepredčasné,keďnáležitýmspôsobomnebolovykonanédokazovanie,
pričom pre prijatie správnych záverov je nevyhnutné doplniť dokazovanie v naznačenom smere (bod
16). Na základe výsledkov z doplneného dokazovania o veci okresný súd opätovne rozhodne.

18. Vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu vo veci samej, odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu aj v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania. O náhrade trov celého konania
rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).