Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 27C/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418204449
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2019:6418204449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu:

P.. S. L., nar. X. XX. XXXX, trvalý pobyt: A.. O. XX, C. Š., 2. Z. A., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: Š. C.
Č.. XXX, 3. K. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt: X. Z. XX, C. Š., všetci zast.: JUDr. Pavol Kontroš,
Moskovská 44, Banská Bystrica, proti žalovanej: D. N., nar. XX. X. XXXX, trvalý pobyt: X. Z. XX, C. Š.,
zast.: JUDr. Ľuboš Gilk, advokát so sídlom v Martine, Helsinská 33, o vydržanie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu a o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali zradenia vecného bremena k pozemku parcela
registra „C“ č. XXXX, o výmere 801 m2, zastavané plochy a nádvoria v obci Š. C., k. ú. Š. C., vo

vlastníctve žalovanej v prospech žalobcov v 1. až 3. rade, spočívajúce v práve cesty cez tento pozemok
zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“
alebo „súd“) 18. 10. 2018, domáhali súčasne vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

a/alebo zriadenia vecného bremena, a to práva prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovanej, a
to nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom C. Š., katastrálny odbor, zapísanej v liste vlastníctva č.
XXXX, parcela registra „C“ č. XXXX, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 801 m2,
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. C., obec Š. C., okres C. Š. (ďalej len „parcela L. XXXX“).

2. Ako dôvod pre podanie žaloby žalobcovia uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
vedených Okresným úradom C. Š., katastrálny odbor, zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX, parcela

registra „L. Č.. XXXX, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 305 m2, na ktorej je
postavená stavba - rodinný dom súp. číslo XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š. C., obec
Š. C., okres C. Š. (ďalej len „parcela L. XXXX“) a nehnuteľnosti zapísanej v liste vlastníctva č. XXXX,
parcela registra „L. Č.. XXXX, vyznačenej ako trvalé trávne porasty o výmere 3183 m2, nachádzajúcej
sa v katastrálnom území Š. C., obec Š. C., okres C. Š. (ďalej len „parcela L. XXXX“). Jedinou prístupovou
cestou k ich rodinnému domu vedie cez uvedený pozemok žalovanej, na ktorom sa nachádza vyjazdené
poľnácesta,ktorápokračujenapozemokžalobcovparcelaL.XXXX.Svojimtvarom,šírkouadĺžkouslúži

len na nesenie telesa poľnej cesty a tento spôsob využívania je zapísaný aj v liste vlastníctva č. XXXX.

3. Kam až pamäť žalobcov siaha, keďže rodinný dom na parcele L. XXXX, je ich rodičovským domom,
sa táto cesta pokojne a nerušene využívala ako jediná nevyhnutná cesta k prístupu k domu, na zvážaniesena, dreva, dovoz a odvoz iných vecí, či ľudí. Žalobcovia nedisponujú žiadnymi písomnosťami o
dohodeprávnychpredchodcovdotknutýchpozemkovospôsobevyužívaniacesty,dialosatakdlhodobo,
dobromyseľne a nerušene, došlo podľa ich názoru k vydržaniu práva cesty ako vecného bremena už u

ichprávnychpredchodcov.Vmáji2018narušilpokojnývýkontohtoprávamanželžalovanejP.N.Č.,ktorý
najskôr požadoval zaplatiť za každý prejazd autom 10 €, resp. ponúkol predaj pozemku za premrštenú
cenu, prevyšujúcu cenu stavebných pozemkov v C. Š.. Po incidente, kde sa vyhrážal násilím žalobcovi
v 3. rade a sám privolal policajnú hliadku, znemožnil žalobcom prejazd cestou, na ktorej umiestnil tyče
s nápisom „súkromná cesta prejazd zakázaný“ a na niektorých miestach ju zahradil konármi.

4. Na prístup k svojim pozemkom toho času využívajú žalobcovia lúku na parcele registra „L. Č.. XXXX,
ktorá je vo vlastníctve sesternice žalobcov v 2. a 3. rade, ktorá však má sklon viac ako 30 stupňov.
Ide o nespevnenú plochu, ktorá nie je zjazdná v prípade zlých poveternostných podmienok. Žalobcovia
vyhotovili návrh zmluvy o zriadení vecného bremena a odoslali ho žalovanej ako pracovný návrh
na pripomienkovanie. Žalovaná však reagovala vyjadrením z 17. 8. 2018, podľa ktorého nesúhlasila

so zriadením vecného bremena, ale navrhla uzavrieť nájomnú zmluvu s výškou mesačného nájmu
10 € mesačne. Žalobcovia však nemajú vedomosť o tom, že by v obci Š. C. ktokoľvek platil za
prejazd pozemkom, občasné užívanie cesty pritom žalovanú nijako neobmedzuje, ani ju neukracuje
na jej vlastníckom práve. Žalobcovia pritom vo vlastnom záujme sa starali o zjazdnosť predmetnej
cesty zasypávaním nerovností. Žalobcovia nesúhlasia s nájomnou zmluvou, pretože právo prechodu

cez pozemok je typickou služobnosťou, v zákone výslovne pomenovanou a zaradenou medzi vecné
bremená.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 15. 12. 2018, doručeným okresnému súdu 20. 12. 2018.
v ktorom uviedla, že nárok žalobcov neuznáva v celom rozsahu. Tvrdenie žalobcov, že jediná cesta,

ktorá vedie k ich pozemkom, je cesta na pozemku parcela L. XXXX vo vlastníctve žalovanej, je v
rozpore so skutočným stavom. Žalobcovia majú prístupovú cestu na pozemku parcela č. XXXX, ktorá
je vo vlastníctve sesternice žalobcov v 2. a 3. rade. Vzhľadom na to, že žalobcovia sami priznali, že
nedisponujú žiadnym písomným dokumentom obsahujúcim dohodu právnych predchodcov o užívaní
predmetného pozemku ako prístupovej cesty potvrdzuje tvrdenie žalovanej, že takáto dohoda ani

neexistovala. Predpokladom vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je presvedčenie
oprávneného držiteľa, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží, čo musí byť podložené
konkrétnymi skutočnosťami. V prípade žalobcov nemohlo dôjsť k vydržaniu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, pretože boli z jej strany opakovane upozornení, že majú svoj prístup k pozemkom a
narúšajú jej právo ako výlučného vlastníka. Žalobcovia si toho boli vedomí aj vzhľadom na to, že určité

obdobie platili žalovanej nájom. Konanie žalobcov je špekulatívne, pretože podľa žalovanej sa zriadením
vecného bremena chcú vyhnúť investovaniu finančných prostriedkov na spevnenie prístupovej cesty.
Ktorá sa nachádza na vedľajšom pozemku vo vlastníctve Q. D., ktorá je sesternicou žalobcov v 2. a 3.
rade.Manželžalovanejchceluzavrieťsožalobcamizmluvu,nazákladektorejbyplatilinájomnévovýške
10 € mesačne a po dobu 4 mesiacov uvedené nájomné žalobca v 2. rade aj platil, čím len potvrdil, že

neexistovala žiadna dohoda u spôsobe užívania predmetného pozemku. Uvedený pozemok žalobcovia
znehodnocovali vyjazdením koľají a vysypaním stavebného odpadu.

6. Žalobcovia sa následne vyjadrili k tvrdeniam žalovanej v písomnom podaní z 16. 1. 2019, v ktorom
uviedli, že cestu na pozemku žalovanej udržiavali počas jej užívania v zjazdnom stave napr. aj starými

tehlami. Predmetná cesta tam nevznikla v roku 2012, kedy pozemok nadobudla žalovaná na základe
vykonaného registra obnovenej evidencie pozemkov. Cesta existovala desiatky rokov predtým a právni
predchodcovia sporových strán túto cestu využívali v dobrej viere ako prístupovú cestu vedúcu k obecnej
komunikácii. Cesta vedúca k ich pozemku cez pozemok sesternice žalobcov je strmý a dá sa prejsť
touto cestou motorovým vozidlom len so značnou dávkou odvahy. Okrem toho dotknuté nehnuteľnosti

sa nachádzajú v pamiatkovej rezervácií, a preto nie je možné robiť akékoľvek pozemkové úpravy. Z
tohto dôvodu žalobcovia nemôžu postaviť novú prístupovú cestu k ich pozemku.

7. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcov listom z 4. 2. 2019, v ktorom nesúhlasila s tvrdením
žalobcov o existencii cesty na jej pozemku pred nadobudnutím jej vlastníckeho práva k predmetnému

pozemku, pretože až žalovaná zapísala predmetnú cestu do katastra nehnuteľností a za tým účelom si
nechala vypracovať geometrický plán. Zároveň predložila kópie geometrických plánov z 28. 10. 1970, a
15. 5. 2003, z ktorých vyplýva, že predmetná poľná cesta v tom čase nebola vyznačená v geometrickom
pláne.8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 2. 5. 2019, žalobcovia vzali späť žalobu v časti, ktorou sa domáhali
zradeniavecnéhobremenakpozemkuparcelaregistraL.XXXX.Vzhľadomnadispozičnýúkonžalobcov

súd konanie v časti, v ktorej vzali svoju žalobu späť, zastavil v súlade s § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a ďalej sa zaoberal
ich nárokom na určenie, že vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu v práve prechodu cez
pozemok žalovanej parcela registra L. XXXX.

9. Žalovaná na pojednávaní predložila kópiu katastrálnej mapy z 12. 2. 2019, na ktorej je zachytený
stav pred vykonaním registra obnovenej evidencie pozemkov, ako aj geometrický plán vyhotovený 6. 5.
1999, ktoré taktiež preukazujú, že predmetná cesta nebola zameraná. Ďalej poukázal na tú skutočnosť,
že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi aj parcely registra „L. Č.. XXXX (parcela registra G. Č..
XXXX, pozn. súdu), ku ktorej vedie obecná cesta nachádzajúca sa na parcele registra „G. Č.. XXXX/X, a
teda ide o ďalší možný prístup žalobcov k ich pozemkom. V minulosti cestu na pozemku parcela registra

L. XXXX využívala právna predchodkyňa žalobcov p. A., ktorú využívala ako pešiu cestu k priľahlej
studni, kde si chodila čerpať vodu. Predložila taktiež aj nájomnú zmluvu, ktorú uzavrela s vlastníkom
priľahlej chaty A. Z., na základe ktorej za užívanie poľnej cesty na pozemku parcela registra L. XXXX,
platí žalovanej nájom za prechod cez jej pozemok.

10. Žalobca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že poľná cesta na pozemku žalovanej bola vybudovaná
svojpomocne niekoľko desaťročí pred súčasným stavom a v čase, keď pozemok nadobudla žalovaná,
predmetná cesta existovala už predtým, hoci nebola zakreslená v geometrickom pláne.

11. Okresný súd rozhodol na základe predložených listín a vyjadrení strán sporu, na základe ktorých

zistil nasledovné skutočnosti.

12. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parcela L. XXXX a parcela L. XXXX, ktoré
susedia s pozemkom vo vlastníctve žalovanej parcela CKN XXXX, na ktorej sa nachádza poľná cesta,
ktorá vedie k pozemkom žalovanej a jej manžela, ako aj k uvedeným pozemkom žalobcov a vyúsťuje k

parcele registra C č. XXXX, na ktorej sa nachádza cesta vo vlastníctve obce Š. C..

13. Na základe predložených katastrálnych máp a geometrických plánov z 28. 10. 1970, 6. 5. 1999,
15. 5. 2003, bolo preukázané, že predmetná cesta, ku ktorej sa žalobcovia dožadujú zriadenia vecného
bremena, ani vecné bremeno k pozemku žalovanej nebolo evidované v katastri nehnuteľností, resp. v

evidencii nehnuteľností. Až od vykonania registra obnovenej evidencie pozemkov bola predmetná cesta
zapísaná v katastri nehnuteľností, čím došlo k zosúladeniu skutočného stavu so stavom právnym. V
liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je zapísaná aj parcela CKN XXXX, nie je evidované žiadne vecné
bremeno.

14. Žalobcovia navrhli za účelom preukázania nimi tvrdených skutočností realizovať obhliadku na mieste
samom. Okresný súd uvedený dôkaz obhliadkou na mieste samom nevykonal z dôvodu , že by išlo
o neúčelný a nehospodárny dôkazný prostriedok, ktorým by neviedol k preukázaniu skutočností, či zo
strany žalobcov došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúce v prechode
cez pozemok žalovanej. Umiestnenie jednotlivých pozemkov žalobcov a žalovanej bolo preukázané na

základe terénnych snímok a katastrálnych máp.

15. Žalobcovia ďalej navrhli vyžiadať stanovisko od obce Š. C. k predmetnej ceste, teda či obec eviduje
predmetnú cestu a od akého obdobia a prečo uvedená cesta nie je vo vlastníctve obce. Okresný súd
požiadal obec Š. C. o stanovisko, ktoré však súdu bolo doručené až po skončení pojednávania, na

ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej, preto na uvedené stanovisko neprihliadal. Pre úplnosť
však uvádza, že obec Š. C. v stanovisku z 30. 4. 2019 uviedla, že neeviduje žiadne dokumenty, ktoré
by sa týkali predmetnej cesty nachádzajúcej sa na pozemku žalovanej parcela L. XXXX. Vzhľadom
na vyžiadanie písomného stanoviska obce Š. C. na návrh žalobcov, okresný súd nevykonal dôkaz
výsluchom starostu obce Š. C., ktorý navrhla žalovaná, pretože by išlo o nehospodárny a neúčelný

dôkaz vzhľadom na to, že výsluchom svedka by boli preukazované len tie skutočnosti, ktoré mali
byť preukázané na základe písomného stanoviska obce Š. C.. V súlade s § 185 ods. 1 CSP, je
na rozhodnutí súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom podľa konštantnej judikatúry nie je
povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy a takýto postup neznamená zo strany súdu odňatiemožnosti konať pred súdom (porov. R 37/1993, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 4 Cdo/262/2009, R 21/2017).

16. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

17. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

18. Podľa § 134 ods. 1 a 3 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

19. Podľa § 151n ods. 1 a 2 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech

niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecnýmbremenámsúspojenébuďsvlastníctvomurčitejnehnuteľnosti,alebopatriaurčitejosobe.Vecné
bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalobcovia

žiadnym spôsobom nepreukázali splnenie jediného zákonného predpokladu pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcela L. XXXX,
ktorý je vo vlastníctve žalovanej. Jedným z predpokladov vydržania je oprávnenosť držby založená na
dobromyseľnosti držiteľa. V prípade vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu to znamená,
že osoba vykonávajúca takéto právo ho musela vykonávať vzhľadom na všetky okolnosti v presvedčení,

že jej takéto právo patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nebolo. V tomto sa prejavuje podstata vydržania
spočívajúca v tzv. ospravedlniteľnom omyle, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na
všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu dané právo zodpovedajúce
vecnému bremenu patrí.

21. Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
neúplnej znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch
určitých právnych skutočností. Keďže platí zo samotnej podstaty práva vyplývajúca zásada neznalosť
zákona neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci v neznalosti
jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe vstupu do držby konkrétneho

práva. Inak povedané, ak vydržiteľ mohol vedieť (alebo dokonca vedel), že podľa práva nemôže bez
splnenia stanovených podmienok nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, jeho omyl
nie je ospravedlniteľný, a preto nemôže byť držiteľom dobromyseľným a tým ani oprávneným. Pre
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v prechode (resp. prejazde) je
preto potrebné, aby osoba, ktorá využíva cudzí pozemok na účely prechodu a prejazdu k svojej

nehnuteľnosti využívala toto právo v domnienke, že je oprávnená z vecného bremena na základe určitej
právnej skutočnosti, s ktorou platné právo spája vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Vydržanie môže nastať aj v tom prípade, ak sa osoba mylne domnieva, že takýto právny titul existuje,
hoci tomu tak v skutočnosti nie je.

22. Žalobcovia uvádzajú, že sa im nedochovali žiadne dokumenty, ktoré by preukazovali, že boli
dobromyseľnívtom,žeimpatríprávoprechoducezpozemokžalovanej,resp.jejprávnychpredchodcov.
Iba si pamätajú na to, že uvedenú cestu využívali aj ich predchodcovia na prístup k ich pozemkom.
Účinnosťou Občianskeho zákonníka, zákon č. 141/1950 Sb. (1. 1. 1951), bolo možné vecné bremeno
zriadiť zmluvou iba v písomnej forme, žalobcovia však nepreukázali a ani netvrdili, že existuje akákoľvek

písomná zmienka vo forme zmluve alebo v inej právnej forme, ktorou by bolo zriadené vecné bremeno
k predmetnému pozemku parcela L. XXXX. Z objektívneho hľadiska preto ani právni predchodcovia
žalobcov a následne ani samotní žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že k spornému pozemku
majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

23. Žalobcovia presne neuviedli ani to, kedy a ako mali nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému
bremenu spočívajúce v práve prechodu cez pozemok žalovanej. Vo všeobecnosti len uvádzali, že mali
cez pozemok prechádzať nielen žalobcovia, ale aj ich predchodcovia vzhľadom na existenciu cesty
niekoľko desiatok rokov ešte pred nadobudnutím pozemku do vlastníctva žalovanej. Skutočnosť, že cezpozemok žalovanej doposiaľ žalobcovia prechádzali či už s vedomím alebo bez vedomia žalovanej ešte
neznamená, že došlo k vydržaniu práva prechodu cez pozemok a vecného bremena. Len subjektívny
pocit žalobcov (kam im až pamäť siaha), že im toto právo patrilo bez preukázania objektívnych

skutočností nepostačuje pre záver, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Žalobcovia nepreukázali, že by disponovali titulom nadobudnutia práva vecného bremena prechodu
cez pozemok žalovanej parcela L. XXXX, na základe ktorého by prechádzali cez tento pozemok, resp.,
že by takýmto titulom disponovali ich právni predchodcovia a na základe ktorého by boli presvedčení,
že vykonávajú právo vecného bremena spočívajúce v prechode dobromyseľne po zákonom stanovenú

vydržaciu dobu.

24. O opaku svedčí aj tá skutočnosť, že jeden zo žalobcov platil po istý čas žalovanej za možnosť
prechádzať po jej pozemku, čím de facto priznal, že neexistuje žiaden právny titul, na základe ktorého
by odvodzoval svoje presvedčenie, že je dobromyseľný v tom, že mu právo prechodu cez pozemok
žalovanej patrí. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno a v konaní nepreukázali, že sporný pozemok

vo vlastníctve žalovanej užívali dobromyseľne po zákonom stanovenú dobu a že pri prejazde po
ceste nachádzajúcej sa na pozemku žalovanej boli v tom, že vykonávajú právo vyplývajúce z vecného
bremena.

25. Okresný súd v tomto smere poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v

skutkovo obdobných veciach, v ktorej konštatoval, že „15. V rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo 271/2007 najvyšší
súd uviedol, že „predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť ale posudzovaná z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní

náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol“.
15.2. V súlade s tým najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 49/2010 konštatoval, že „dobromyseľnosť,
ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom

možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

15.3. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 12/2010 na vyššie uvedené nadviazal konštatovaním,
podľa ktorého „posúdenie, či držiteľ v dobrej viere je alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba
zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
15.4. Aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad 4 Cdo 287/2006 a 5 Cdo 234/2009) najvyšší súd vysvetlil,
že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec
(držiteľ) nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul.

16. Nadväzujúc na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že jedným z viacerých predpokladov
vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je skutočnosť, že ten, kto určitú nehnuteľnosť
užíva (napríklad za účelom prechodu alebo prejazdu), je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že koná ako oprávnený z vecného bremena. Rozhodujúcim tu nie sú subjektívne predstavy alebo
domnienky konajúceho; jeho dobromyseľnosť musí byť, podobne ako v prípade vydržania vlastníckeho

práva, posudzovaná z objektívneho hľadiska, to znamená z hľadiska, či pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10 rokov, nezakladá dobrú
vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu....

... 18.1 Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 283/2009, ktoré bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a súdov Slovenskej republiky publikované ako R 73/2015, dospel k záveru, podľa ktorého
„oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znenído 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym
notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(notársky poriadok)“. Najvyšší súd v uvedenom judikáte vysvetlil, že o dobromyseľnosti možno hovoriť

tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen
skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných
právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych

skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného
a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (3 Cdo 97/2009, 4 Cdo
283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010). Neznalosť inak jasného,
zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej
opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý
má v úmysle urobiť. Požiadavku, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované

štátnym notárstvom, bola v Občianskom zákonníku upravená jasne a jednoznačne.“ (rozsudok z 22. 2.
2018, sp. zn. 3 Cdo 147/2016). Uvedené rozhodnutie je aplikovateľné aj na predmetný spor vzhľadom
na skutkovú podobnosť prípadu riešeného najvyšším súdom.

26. Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať,

že niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno
prechádzať na základe rôznych právnych dôvodov: môže ísť o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu
alebomôžeísťoužívaniecudziehopozemkuakoúčelovejkomunikácie.Skutočnosť,žesaniektospráva
spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez
cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom

na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to
bude ten, kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri
zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ju spôsobiacich) nevie ani nemusí
vedieť, môže však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale
držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR z 22.10.2002 sp. zn. 22Cdo/929/2001). Žalobcovia nedisponujú žiadnym dôkazom, ktorý by
preukazoval, že došlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúce v prechode
cez pozemok parcela CKN XXXX, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu vrátane tej časti konania, ktorá bola zastavená

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, pretože zastavenie konania v tejto časti zavinili žalobcovia
a žalovaná svojim správaním nedala podnet na späťvzatie žaloby. Okresný súd vo výroku tohto
rozhodnutia preto priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné
doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho
doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.